Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, August 28, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/370/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614203829
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2614203829.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Česká republika, Praha
1, Nové Město, Politických vězňů 1272/21, zast. splnomocnenkyňou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanému: B. I., bytom A., L. XXXX/X, o 815,01 eur a príslušenstvo, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica z 18. septembra 2014 č. k. 3C/79/2014-30,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd I. zamietol žalobu a II. žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ust. § 5 ods. 1, § 11 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2, §
34 ods. 1, § 48 ods. 1 bodu 2 a § 75 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, § 37 ods. 1 a § 52
ods.1,2,3 a 4 O.z. ( Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. ), čl. 2 ods. 1, čl. 3 bodu 1 a čl. 7 Nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007“). Vecne
mal súd prvého stupňa za to, že predmetom konania je žaloba žalobkyne na uplatnenie voči žalovanej
pohľadávky zo zmenky podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorá sa
po vykonanom dokazovaní ukázala ako nedôvodná. V konaní mal súd prvého stupňa preukázané, že
žalobkyňa je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, žalovaná ako fyzická osoba

má bydlisko na území Slovenskej republiky. Uplatnená zmenka bola vystavená na území Slovenskej
republiky, kde je i platobné miesto. Predmetom konania je cezhraničný spor v zmysle čl. 3 bodu 1
Nariadenia Rady (ES) č. 861/2007, nakoľko žalobkyňa má sídlo v Českej republike, teda v členskom
štáte inom ako v členskom štáte súdu, konajúceho vo veci. Hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu v Senici nepresahuje 2 000 eur bez akýchkoľvek
úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2 bodu 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(ES) č. 861/2007, na tento spor uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 861/2007. Žalovaný má bydlisko v
obvode Okresného súdu Senica, ktorý je z tohto dôvodu v zmysle uvedeného nariadenia príslušným
súdom na konanie vo veci. Takto určená právomoc súdu je i v súlade s čl. 16 bodu 2 Nariadenia Rady
(ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach. Dotknutá zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia i
platobné miesto sa nachádzajú na území Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné

majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky. Použitie
právneho poriadku Slovenskej republiky v súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov zodpovedá rozumnému usporiadaniu
záväzkového vzťahu účastníkov konania. Iná dohoda účastníkov konania o voľbe rozhodujúceho práva
v konaní preukázaná nebola. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalobkyňou predložená zmenka
je vistazmenkou. Súd túto preskúmal z pohľadu jej splatnosti a dospel k záveru, že ide o vlastnú

zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti splatnosti, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť z dôvodu
jej neurčitosti. Neurčitý údaj splatnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápisu„zaplatím za túto zmenku pri predložení“ je uvedená splatnosť na nahliadnutie a z údaju „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ je uvedená splatnosť na určitý čas. Súd nemohol považovať
tento údaj za predĺženie lehoty v zmysle § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch,

keďže tento údaj vzbudzuje pochybnosť o druhu splatnosti zmenky. Ak by vystaviteľ zmenky mal vôľu
predĺžiť lehotu na videnie zmenky, údaj mal správne znieť „na platenie predložiť v lehote do 4 rokov
od vystavenia“. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 59/2010 z 26. januára 2011, ktorý jednoznačne skonštatoval, že
ak sú v zmenke uvedené dve rozdielne určenia splatnosti (na videnie a do dvoch rokov od vystavenia),

spôsobuje to jej neplatnosť, a to s poukazom na ust. 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a
šekoch. Z uvedeného je zrejmé, že pri uplatňovaní zmenkového práva sa uplatňuje prísny formalizmus,
apretobolonamiestežalobuzamietnuť.Rozhodnutieotrováchkonaniabolopotomodôvodnenéprávne
§ 142 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a
doplnení) a vecne plným úspechom žalovanej, ktorej však náhrada trov konania priznaná nebola, keďže
žalovaný si trovy konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne nevyplývali.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe v
celom rozsahu. Dôvodila predovšetkým tým, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo
predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Táto prekvapivosť vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný
uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd prvého stupňa uplatnený nárok zamietol, ale najmä

vyplýva z rozporu napadnutého rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti, ktorý
má vyplývať z údajného rozporu medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatím za túto zmenku pri
predložení“ a údajom „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. V zmysle čl. I § 33 zák.
č.191/1950Zb.môžebyťsplatnosťzmenkyurčenálenštyrmispôsobmipredpokladanýmizákonom,inak

je zmenka ničotná (neplatná). Jedným zo spôsobov splatnosti zmenky je splatnosť na videnie (tzv. vista
zmenka). Zákon explicitne neudáva, akým spôsobom sa má doložka uviesť. Spôsob uvádzania doložiek
splatnosti bol zaužívaný v zmenkovej doktríne už desaťročia, pričom rozhodujúca je judikatúra po roku
1930, odkedy sa datuje platná právna úprava. Je zaužívané pri vista zmenkách používať na označenie
údaju zročnosti údaj najmä nasledovanými slovnými vyjadreniami: „na predloženie“, „po predložení“,

„pri predložení“, „na videnie“. Je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený na predloženej zmenke ako údaj
splatnosti „pri predložení“, je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vista zmenke, t.j.
zmenke splatnej na videnie. V zmysle čl. I § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zmenku splatnú na videnie je
potrebnépredložiťnaplateniedojednéhorokaoddátumuvystavenia.Vystaviteľmôželehotunaplatenie
predĺžiť alebo skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie sa na zmenke musí uviesť. Opätovne ani v tomto

prípade nie je v zákone explicitne uvedené, ako sa má údaj o predĺžení, resp. skrátení lehoty uviesť.
Dôležité je, aby bol údaj dostatočne určitý. Je potrebné mať zároveň na zreteli, že zmenka predstavuje
abstraktný záväzok, stelesňuje právo samé osebe, je zo zákona prevoditeľná indosamentom, a preto sa
pri posudzovaní podstatných náležitostí vyžadujú príslušné kritériá. V tejto veci je na zmenke uvedené
„na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Pri jazykovom výklade uvedeného je celkom

zrejmý význam slova „na platenie“, „predložiť“. Na základe uvedených výkladových pravidiel je možné
vyvodiť, že zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia, tzn. že uvedený
údaj vymedzuje časový úsek, odkedy má byť zmenka predložená na platenie. Tento posudzovaný údaj
logicky zodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie vista zmenky na platenie v súlade s čl. I §
34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. Odvolateľka sa preto nestotožňuje so záverom, že v údaji predlžujúcom

lehotu na platenie by mala byť ešte uvedená doložka „do“, a to tak, že by text mal znieť „na platenie
predložiť v lehote do štyroch rokov od vystavenia“, pretože ide o dva rozličné údaje s dvoma rozdielnymi
významami z pohľadu zmenkového, teda nejde o vnútorný rozpor zmenky. Prvý z nich určuje údaj
zročnosti zmenky, t.j. podľa neho zmenku charakterizujeme a o aký typ ide z hľadiska zročnosti, druhý
z nich určuje obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka predložená na platenie. Pokiaľ ide o argument

v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo 59/2010 z 26. januára 2011, tak o
túto skutkovú situáciu sa v danom prípade nejedná a preto nie je možné argumentovať predmetným
rozhodnutím.Odvolateľkanazáverpoukázalanato,žezáversúduprvéhostupňajenesprávnyavyplýva
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázala aj na uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 z 21. novembra 2013.

Žalovaný odvolací návrh nepodal a k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníčkou konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O. s. p.), preskúmal rozsudok v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že žalobkyňa žiadala priznať uplatnenú pohľadávku podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Preto je potrebné mať na zreteli, že
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa uplatňuje len pre spory vymedzené ako
„cezhraničné“, t.j. spory, v ktorých má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom
štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci, na čo správne poukázal

aj súd prvého stupňa, čo v danej veci bolo splnené. Nariadenie o európskom konaní vo veciach
s nízkou hodnotou sporu neobsahuje pravidlá týkajúce sa súdnej právomoci, preto sa pri určovaní
príslušnosti súdov a tribunálov medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie, ako aj pokiaľ ide
o štáty mimo Európskej únie, musia uplatňovať pravidlá ustanovené v Nariadení Brusel I. Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom

sa konanie vedie. Rozhodným právom však nemusí byť právo členského štátu súdu alebo tribunálu
konajúceho vo veci pohľadávky, v závislosti od toho, ktoré právo sa má uplatňovať v zmysle príslušných
pravidiel uvedených v nástrojoch týkajúcich sa rozhodného práva. Pokiaľ potom ide o rozhodné právo
a skutočnosť, že žalobkyňa si v konaní uplatnila zmenkovú pohľadávku, pričom z obsahu predloženej
zmenky nevyplýva voľba rozhodného práva a na záväzky vyplývajúce zo zmeniek nie je možné použiť

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre
zmluvné záväzky (Rím I), keďže z rozsahu jeho pôsobnosti článok 1 ods. 2 písm. d) vylučuje záväzky
vyplývajúce zo zmeniek, pričom právo Európskej únie a medzinárodné zmluvy neobsahujú kolízne
normy pre oblasť zmeniek, súd prvého stupňa správne určil rozhodné právo podľa § 10 ods. 1
a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom s tým, že danú vec je

potrebné riešiť podľa slovenského právneho poriadku, nakoľko jeho použitie zodpovedá rozumnému
usporiadaniu daného vzťahu, vzhľadom na to, že osoba zmenkovo zaviazaná je štátnym občanom
Slovenskej republiky, pôvodná majiteľka zmenky je spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom na
území Slovenskej republiky, žalobkyňa ako majiteľka zmenky je osobou zo zmenky oprávnenou - má
nárok na vyplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom, na zmenke však nie je jej podpis, čím potom

spôsobilosť žalovaného a indosanta - prvého majiteľa zmenky sa spravuje slovenskou právnou úpravou,
zmenkové vyhlásenie žalovaného ako vystaviteľa zmenky bolo urobené pred indosáciou zmenky v
Slovenskej republike, teda jeho forma sa spravuje taktiež právom Slovenskej republiky, aj platobné
miesto je v zmenke uvedené: „POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 Bratislava, atď.). Odvolací súd
upriamuje pozornosť aj na to, že právna úprava zmenky vychádza v Českej republike i v Slovenskej

republike z rovnakého právneho základu, ktorým je zákon č.191/1950 Zb. - zákon zmenkový a šekový.

Súdu ako prvému prislúcha povinnosť zistiť celkový skutkový stav sporu vo veci pohľadávky v rámci
európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Dôvodom je to, že v zmysle príslušných
ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 článku 4 ods. 4, článku 7 ods.

1 a článku 9 ods. 1, má súd povinnosť tak konať a informovať strany sporu, aké informácie od nich súd
požaduje, aby mohol vydať rozhodnutie o sporných záležitostiach. Takto súd zodpovedá za riadenie a
kontrolu konania, pričom zámerom je, aby súd zabezpečil splnenie cieľov nariadenia, ktoré spočívajú v
zrýchlenom, jednoduchom a finančne menej náročnom konaní. Úlohou súdu je rozhodnúť, či v záujme
určenia skutkového stavu nariadi ústne pojednávanie. Vyplýva to zo zásady ustanovenej v článku 5 ods.

1, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je predovšetkým písomné, a súd by mal
nariadiť ústne pojednávanie len, ak to považuje za potrebné pre rozhodnutie v niektorej zo sporných
skutkových otázok, v ktorých nevie rozhodnúť iným spôsobom, napríklad vyžiadaním doplňujúcich
informácií od jednej alebo oboch strán sporu, prípadne ak o to požiada niektorá zo strán. Nariadenie
pojednávania je potom potrebné zdôvodniť. Pri rozhodovaní o nariadení alebo nenariadení ústneho

pojednávania,akoajvpriebehuústnehopojednávaniamusísúdrešpektovaťprávonaspravodlivésúdne
konanie a na zásadu kontradiktórnosti konania.Zo spisu odvolací súd zistil, že žalovaný vystavil blankozmenku, ktorú ako vystaviteľ riadne podpísal.
Na zmenke je uvedené číslo zmluvy a záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na
rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu, ktorú táto spoločnosť doplnila do zmenky. Splatnosť bola

dohodnutá údajom „Bez protestu“ a s údajom „Na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Z
rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na žalobkyňu,
ktorá je zahraničnou právnickou osobou, bez uvedenia dátumu. Žalovaný na zmenku žalobkyni
nezaplatil žiadnu sumu, preto si žalobkyňa uplatnila voči nemu nielen zaplatenie zmenkovej sumy,
vrátane zmluvne dohodnutého úroku 0,25% zo zmenkovej sumy, ale aj zákonný 6% úrok a zmenkovú

odmenu.Podoručenížalobyžalobkynenatlačive„A“spolustlačivom„C“žalovanémusatentonevyjadril
a nenavrhol ani nariadiť vo veci pojednávanie.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným uplatnenými odvolacími dôvodmi, je posúdiť,
či boli splnené podmienky na zamietnutie žaloby z dôvodu neplatnosti zmenky, z ktorej mala vzniknúť
žalobkyni uplatnená zmenková pohľadávka, následkom viacerých lehôt splatnosti.

Podľa čl. I § 10 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní
neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania
neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky
previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 75 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že
ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2.
bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis

vystaviteľa.

Podľa čl. I § 33 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch zmenku možno vystaviť: na videnie, na určitý
čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. (ods. 1) Zmenky s iným časom sročnosti
alebo s postupnou sročnosťou sú neplatné. (ods. 2)

Podľa čl. I § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch zmenka na videnie je sročná pri
predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto
lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Zmenka je cenný papier vydaný v zákonom predpísanej forme a obsahu. Podstatou zmenky je záväzok
určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcom z listiny sumu určenú zmenkou. Každá
zmenka musí byť označená slovom „zmenka", pričom uvedené označenie nie je možné nahradiť iným
slovom. Ďalšie náležitosti upravuje zákon podľa druhu zmenky, teda podľa toho, či sa jedná o zmenku
vlastnú alebo zmenku cudziu. Zmenku, ako cenný papier na rad, je možné prevádzať rubopisom, čiže

indosamentom. Základná právna úprava uvedeného inštitútu je uvedená v zákone č. 191/1950 Zb. o
zmenkách a šekoch. Zmenka má v zásade povahu abstraktného a nesporného záväzku s dôsledkom,
že jej majiteľ nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu.

Zmenka je záväzkom abstraktným. Zákon neviaže vznik zmenkových záväzkov na žiadne iné okolnosti,

než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Je to teda záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné
vzťahy, ktoré medzi výstavcom a remitentom pri zmenke vlastnej a medzi výstavcom, remitentom a
zmenečníkom, poprípade príjemcom u zmenky cudzej, existujú. Nie je potrebné pochybovať o tom, že
zmenka vznikne z konkrétnej hospodárskej potreby z určitých právnych vzťahov. Aj keby dôvod vzniku
zmenky bol na nej vyznačený, nemá to nijaký vplyv na existenciu zmenkového záväzku. Právna úprava

zmenky od dôvodov, ktoré viedli k jej vystaveniu, abstrahuje. Zmenka je zároveň záväzkom nesporným.
Podstata je v tom, že vlastník zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na platenie, ani neskôr pri jej
prípadnom vymáhaní preukazovať nič iné než to, že je vlastníkom platnej zmenky. Nie je na ňom,
aby preukazoval, že povinný zo zmenky veriteľovi zmenkovú sumu skutočne dlhuje. Zmenka sama,
samozrejme ak je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na sumu v nej uvedenú. Pripúšťajú

sa vždy určité námietky voči zmenkovým nárokom. Na tomto mieste však je možné konštatovať úplne
jednoznačne, že je na dlžníkovi zo zmenky, aby námietky vzniesol a prípadne ich veriteľovi v súdnom
konaní preukázal. Pokiaľ sa mu to nepodarí, zostane mu povinnosť zmenku zaplatiť. Je teda možné,
že proti zmenke bude platený nedlh, alebo záväzky inak nevymáhateľné, ako sú nároky premlčané,alebo nároky z hier a sázok, i nároky právu sa všeobecne priečiace, ako sú napríklad nároky z úžery.
Abstraktnosť a nespornosť zmenkových záväzkov spolu úzko súvisia. Je zrejmé, že obidva tieto rysy
majúsvojehranice.Zároveňjevšaknutnémaťnapamäti,žeoprávnenývlastníkplatnejzmenkyzásadne

právo na vyplatenie zmenky má a bude to osoba povinná, ktorá sa bude musieť prípadne proti tomuto
nároku brániť a pokiaľ neunesie dôkazné bremeno, ocitne sa v dôkaznej núdzi a bude nútená podľa
zmenky plniť. V tomto smere sa nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov prejaví vždy.

Pokiaľ ide o zmenku predloženú žalobkyňou, v tomto prípade ide o zmenku vystavenú na videnie, teda

tzv. vista zmenku podľa čl. I § 33 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Táto skutočnosť
vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia žalovanej, ktorá sa zaviazala zmenkovú sumu zaplatiť pri
predložení. Aj keď citované ustanovenie čl. I § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch
upravuje povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto
zmenku vystavil, túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu. Ide o určité rámcove obmedzenie splatnosti
tejto zmenky. Majiteľ tak môže v rámci tejto lehoty zmenku predložiť kedykoľvek a musí mu byť ihneď

pri predložení preplatená, lebo už samotným predložením sa stáva splatnou. V tomto prípade žalovaná
v zmenkovom vyhlásení podľa § 34 ods. zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch určila dlhšiu lehotu
na predloženie vista zmenky, a to štyri roky od vystavenia. Zmenka tak obsahuje jednoznačný údaj o
tom, že sa jedná o vista zmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky môže predložiť na platenie do štyroch
rokov odo dňa jej vystavenia.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvostupňového uzavrel, že zo zmenky predloženej žalobkyňou,
splatnej na videnie, podľa čl. I. § 33 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, keďže
obsahuje údaj: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení...“, jasne vyplýva jedna doba splatnosti 4 roky
od vystavenia, ako to vyplýva z textu: „na platenie predložiť do 4 rokov od vystavenia“. Splatnosť

zmenky nastáva v momente jej predloženia, pričom predložiť ju bolo možné v súlade s § 34 ods. 1
čl. I. zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v lehote štyroch rokov od jej vystavenia a až po jej
predložení uskutočnenom v lehote štyroch rokov od vystavenia nastáva jej splatnosť. Odvolací súd sa
preto nemohol stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že v zmenke sú uvedené dve splatnosti, čo
malo spôsobiť jej neplatnosť.

Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatnenými
odvolacími dôvodmi, teda pri preskúmavaní správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa
môžeprihliadaťlenktýmdôvodom,ktoréodvolateľvodvolaníoznačil,niejeviazanýrozsahomodvolania
len v prípadoch uvedených v § 212 ods. 2 O. s. p. (nejde o daný prípad), pričom však vždy musí

prihliadnuť k vadám, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, i keď neboli v odvolaní
uplatnené (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 212 ods. 3 O. s. p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Z citovaného ustanovenia procesného predpisu potom vyplýva, že odvolací súd musí vždy rešpektovať
procesno-právne vady konania pred súdom prvého stupňa, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Takéto vady musia byť vždy v bezprostrednom vzťahu k nesprávnemu výsledku
konania. Kedy o takúto procesnú vadu ide, je vecou posúdenia konkrétneho prípadu.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu
Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď
napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 102/04 či rozhodnutia Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikysp.zn.5Cdo/102/2001a5Cdo/93/2000).Tátovadajevýznamnánajmävtedy,
ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a

tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Ak potom súd prvého stupňa skúmal platnosť zmenky, len z
pohľadu jej splatnosti, pričom závery súdu v tejto otázke s poukazom na vyššie uvedené neboli správne,
a neskúmal zmenku zo všetkých v zmysle zákona zmenkového a šekového do úvahy prichádzajúcichhľadísk, dopustil sa takého procesného pochybenia, ktoré malo za následok odňatie možnosti konať
pred súdom.

S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím
§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Aj keď s ohľadom na vytýkanú vadu konania by bolo nadbytočné zaoberať sa ďalším, odvolací súd

považuje za účelné a vhodné pre ďalší priebeh konania uviesť, že mu je z úradnej činnosti známe, že
Krajský súd v Prešove vo veci ním vedenej pod sp. zn. 6Co/132/2013 (týkajúcej sa konania vedeného
v druhovo totožnej veci tou istou žalobkyňou) prerušil konanie a Súdnemu dvoru Európskej únie podľa
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 19 ods. 3 písm. b/ Zmluvy o Európskej únii predložil
predbežnú (prejudiciálnu) otázku v znení : „Či sa má článok 6 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 4 Smernice Rady 87/102/

EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna
úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu
rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex
offo preskúmať zmluvu o kauze právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a

tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v Zmluve o spotrebiteľskom
úvere, z ktorej zmenka vznikla“. Aj vzhľadom na doposiaľ uvádzanú abstraktnosť zmenky dáva odvolací
súd súdu prvého stupňa na zváženie možnosť prerušenia konania s odkazom na § 109 ods. 2 písm.
c/ O. s. p., keďže tu nepochybne odpoveď na predbežnú otázku položenú Krajským súdom v Prešove
(bez ohľadu na to, či procesné postupy žalobkyne totožnej s tou z prejednávanej veci umožnia Súdnemu

dvoru Európskej únie zodpovedanie tejto otázky, alebo bude nutné sa naň obrátiť s ďalšou, takto podľa
vedomosti tunajšieho súdu už treťou) môže mať význam aj pre riadnu (eurokonformnú) interpretáciu
tuzemského rozhodného práva v prejednávanej veci.

Povinnosťou súdu prvého stupňa preto bude v ďalšom konaní sa riadiť právnym názorom odvolacieho

súdu, ktorým je viazaný (§ 226 O. s. p.) a v závislosti na vyššie uvedenom zvoliť ďalší postup. Pre
prípad rozhodnutia sa ním nevyčkať na výsledok konania o predbežnej otázke, prebiehajúceho pred
SD, ale aj pri rozhodnutí sa presne opačne (v takom prípade logicky aj za pomoci usmernení plynúcich
z podaného výkladu komunitárneho práva) bude samozrejme jeho povinnosťou opätovne vec posúdiť,
podľa potreby a prípadnej ďalšej procesnej aktivity účastníkov zvážiť potrebu doplnenia dokazovania

(s črtajúcim sa priestorom urobiť tak prinajmenšom vo vzťahu k podmienkam preskúmania dodržania
dohody o vyplňovacom práve podľa čl. I § 10 zmenkového zákona), výsledky celého konania náležite
zhodnotiť (§ 132 O. s. p.) a v rámci nového rozhodnutia rozhodnúť aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.