Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 23, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/62/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114225295
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114225295.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky G. X., bytom P. G., zastúpenej JUDr. O. U.,
advokátkou so sídlom S., D. XXX, proti odporcovi F. X., bytom G., O. XXX/XX, určenie príspevku na
rozvedenú manželku, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 23.
decembra 2014, č.k. 19C/90/2014-39 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v danom prípade navrhovateľka žiada samostatným
návrhom o vydanie predbežného opatrenia po začatí konania vo veci samej, v ktorom navrhuje, aby jej
bol priznaný príspevok na výživu rozvedenej manželky. Mal za to, že navrhovateľka síce v danej veci
osvedčila základný predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia, a to potrebu dočasnej úpravy

jej pomerov z dôvodu bezprostredne hroziacej ujmy, keď preukázala, že je poberateľkou invalidného
dôchodku vo výške 141,20 Eur mesačne podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 685 824 6527 zo
dňa 05.12.2013 a príjmu na základe Dohody o pracovnej činnosti so zamestnávateľom P. M. FO,
v maximálnej možnej výške XX,- Eur mesačne v závislosti od počtu odpracovaných hodín. Celkový
možný mesačný príjem navrhovateľky teda predstavuje sumu 225,20 Eur, pričom len náklady na
bývanie navrhovateľky podľa predloženej nájomnej zmluvy predstavujú sumu 230,- Eur, teda sumu

vyššiu ako sú maximálne možné mesačné príjmy navrhovateľky. Navrhovateľka nemá z tohto príjmu
zabezpečenú stravu a ďalšie nevyhnutné životné potreby. Napriek tomu, že je splnený predpoklad
pre nariadenie predbežného opatrenia, a to potreba dočasnej úpravy pomerov z dôvodu hroziacej
ujmy, dospel súd k záveru, že ho nie je možné vydať, pretože by jeho nariadením bolo neprimerane
zasiahnuté do práv odporcu. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že poberá mesačnú
mzdu vo výške 90,- Eur pri štvrtinovom pracovnom úväzku, pričom predložil súdu aj pracovnú zmluvu

preukazujúcu jeho tvrdenie. Z uvedeného vyplýva, že podľa takto preukázaných dôkazov nie je splnená
ďalšia zo základných hmotnoprávnych podmienok pre priznanie príspevku na výživu rozvedenej
manželky, a to schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu, ktoré mu podľa predložených
dôkazov neumožňujú prispievať na výživu navrhovateľky. V danej veci súd prvého stupňa považoval
za potrebné poukázať na skutočnosť, že v prípade predbežného opatrenia sa nevyžaduje a ani nie
je možné v záujme urýchlenej ochrany ohrozeného práva zisťovať úplný skutkový stav; uvádzané

skutkové okolnosti je potrebné len osvedčiť. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia prihliadol aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva z hľadiska súladu navrhovateľkou
žiadanéhopríspevkusdobrýmimravmiakoďalšejhmotnoprávnejpodmienkyprepriznaniepríspevkuna
výživu rozvedenej manželky. Z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 12C/80/2013
vyplýva, že ako jeden z dôvodov príčin rozvratu manželstva uviedol odporca mimomanželský
vzťah navrhovateľky, pričom navrhovateľka tvrdenia odporcu nenamietala. Odporca tiež poukázal na

problémy navrhovateľky s hráčskou vášňou, alkoholom ako aj finančné problémy spôsobené pôžičkami,
ktoré si brala navrhovateľka. Všetky tieto okolnosti bude potrebné v konaní preukazovať, zatiaľ sú všakodporcom predbežne preukázané. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že navrhovateľka neosvedčila
v danom prípade všetky okolnosti potrebné na vydanie predbežného opatrenia, a to najmä skutočnosť,
že nebude zasiahnuté neprimeraným spôsobom do práv odporcu. Na záver poukázal na to, že

navrhovateľka nemusí byť nevydaním predbežného opatrenia ohrozená na svojej výžive, pretože do
rozhodnutia súdu o dôvodnosti jej nároku na príspevok na rozvedenú manželku má možnosť požiadať
o svoje zabezpečenie zo spoločenských prostriedkov, a to prostredníctvom Úradu práce sociálnych vecí
a rodiny podľa zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení neskorších predpisov, a
to v prípade, že sa naozaj nachádza v takej situácii, ktorá si uvedené riešenie vyžaduje. Samozrejme,

že tieto prostriedky nemôžu nahrádzať vyživovaciu povinnosť odporcu, na ktorú je nárok zo Zákona o
rodine. Existenciu takéhoto nároku je však potrebné preukazovať v riadnom konaní, nie pri predbežnom
opatrení, pri ktorom navrhovateľka neosvedčila všetky nevyhnutné náležitosti pre jeho vydanie. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 76 ods.1 písm. a), § 102 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Navrhla ho zmeniť tak, že jej

návrhunanariadeniepredbežnéhoopatreniabudevplnomrozsahuvyhovené.Namietala,žesúdprvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mala za to, že v danej veci preukázala splnenie
základného predpokladu na nariadenie predbežného opatrenia, a to potrebu dočasnej úpravy jej
pomerov z dôvodu bezprostredne hroziacej ujmy. Ďalej namietala, že súd prvého stupňa v napadnutom

uznesení už aj konštatoval samotné rozhodnutie vo veci, keď zamietnutie návrhu odôvodnil tým, že
nie je splnená hmotnoprávna podmienka na priznanie príspevku pre rozvedeného manžela. Vyslovila
názor, že súd prvého stupňa prijal tento záver predčasne a bez náležitého zistenia skutkového stavu.
Pri posudzovaní schopností a majetkových pomerov odporcu súd vychádzal iba z tvrdení odporcu o
jeho mesačnom príjme, pričom pod pojmom „schopností a možností“ sa nerozumie len čistý priemerný

mesačný príjem, ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti. Je tomu tak z dôvodu, aby sa
povinný nemohol zbavovať vyživovacej povinnosti voči oprávnenému napríklad tým, že príjme finančne
nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne sa zbavuje svojho
majetku. Majetkové pomery sa preukazujú napríklad listami vlastníctva, výpisom z bankových účtov,
výpisom z evidencie motorových vozidiel, ako aj inými listinami alebo inými dôkazmi. Smerodajná pre

určenie výživného je životná úroveň povinného. Životnú úroveň určujú mnohé faktory, ako napríklad
výška úspor, leasingy motorových vozidiel, dovolenky, čerpané úvery a podobne. Podľa jej názoru je v
odporcových schopnostiach a možnostiach prispievať na jej výživu, a to z dôvodu, že odporca jej toto
výživné poskytoval, a to v období za marec a apríl 2014 prispieval sumou 200 Eur mesačne a za máj
2014 sumou 120 Eur. Uviedla, že odporca ako živnostník dosahoval príjem cca 800 Eur mesačne. Ako

živnostník vykonával rovnakú prácu, aká je jeho pracovnou náplňou v súčasnosti na pracovnú zmluvu na
skrátený úväzok, a to za podstatne nižšiu mzdu. Dôvodila, že odporca môže svojím konaním úmyselne
zmenšovať svoj majetok, čím môže byť ohrozený výkon rozhodnutia.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

212 ods. 1, 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania (§ 74 O.s.p.) alebo po začatí konania (§ 102
O.s.p.). V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z nasledujúcich dvoch dôvodov: Jedným je dočasná
úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by

mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný (dočasný)
charakter. Dočasná úprava práv a povinností nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov
konania o predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o predbežnom
opatrení. Súd predbežným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité,
že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania predbežného opatrenia domáha, ale v rámci

ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich
charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo
rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľka vo veci samej domáha vydania rozhodnutia, ktorým by

súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 200 Eur mesačne odo dňa podania
návrhu titulom príspevku na výživu rozvedenej manželky. V priebehu konania podala návrh na
nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, by súd zaviazal odporcu prispievať na jej
výživu sumou 80 Eur mesačne až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Z predloženýchlistinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 141,20
Eur mesačne a jej príjem na základe dohody o pracovnej činnosti so zamestnávateľom Máriou
Haferovou dosahuje maximálne mesačne výšku 84 Eur v závislosti od počtu odpracovaných hodín.

Súd prvého stupňa správne konštatoval, že napriek tomu, že je splnený predpoklad pre nariadenie
predbežnéhoopatrenia,niejemožnéhovydať,pretožejehonariadenímbyboloneprimeranezasiahnuté
do práv odporcu. Podľa tvrdenia odporcu a predloženej pracovnej zmluvy uzavretej medzi U. -
R., T. nad Q. ako zamestnávateľom a odporcom ako zamestnancom zo dňa 22.10.2014 základná
mzda odporcu predstavuje 90 Eur mesačne. Na základe takto osvedčeného skutkového stavu bol

správny právny záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľka neosvedčila v danom prípade všetky
okolnosti potrebné na nariadenie predbežného opatrenia, a to najmä skutočnosť, že nebude zasiahnuté
neprimeraným spôsobom do práv odporcu. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní namietala, že príjmy
odporcu sú v skutočnosti oveľa vyššie, odvolací súd poukazuje na to, že v konaní o nariadenie
predbežného opatrenia nebolo možné zisťovať skutočné možnosti a schopnosti odporcu, nakoľko
účelom predbežného opatrenia ako procesného inštitútu, nie je vykonávať dokazovanie, ktorého

dôsledné skúmanie presahuje rámec konania o nariadenie predbežného opatrenia, Reálne zhodnotenie
možností a schopností odporcu je možné až po vykonaní náležitého dokazovania, čo bude predmetom
ďalšieho konania.

Odvolací súd dodáva, že nariadené predbežné opatrenie je len dočasného charakteru, neprejudikuje

práva a záujmy účastníkov konania a neznamená konečnú úpravu vo veci samej.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .