Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/510/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212203289
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7212203289.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: E. L., s.r.o. T. XXXX/XX, XXX XX F., IČO: XX
XXX XXX, zast. R.. T. F., advokátom, V. námestie 9, XXX XX F., proti povinnému: L., s.r.o., Y. XX, XXX
XX V., IČO: XX XXX XXX, vedenej u súdneho exekútora R.. N. R., Exekútorský úrad, A. XX, XXX XX
F., o vymoženie pohľadávky vo výške 189.660,53 eur s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Košice II č.k. 39Er/396/2012-539 zo dňa 25.6.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvého stupňa č.k. 39Er/396/2012-539 zo dňa 25.6.2014.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 25.6.2014 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
V odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnený sa vydaným návrhom zo dňa 30.1.2012 domáhal u
súdneho exekútora JUDr. N. R. vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému
vo výške 189.660,53 eur s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného

rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX v Martine spis. zn. iXXXX.XXXX
zo dňa 22.12.2011.

Dňa 6.2.2012 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s
prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. XXXX/XXXXXX zo dňa 14.2.2012.

Uznesením č.k. 39Er/396/2012-203 zo dňa 29.5.2012 Okresný súd Košice II rozhodol, že súdny
exekútor JUDr. N. R. nie je vylúčený z vykonávania exekúcie vedenej na Okresnom súde Košice
II pod sp.zn. 39Er/396/2012 a na Exekútorskom úrade pod sp. zn. Ex 55/2012, súčasne zamietol
námietky povinného a návrh povinného na zastavenie exekúcie. Ďalej Okresný súd Košice II týmto
uznesením povolil odklad exekúcie , a to až do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Martin
o návrhu povinného na zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX

sp.zn. iXXX.XXXX z 22.12.2011 vo veci 17Cb/36/2012. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie
oprávnený aj povinný, preto vo veci rozhodol Krajský súd uznesením sp.zn. 13CoE/212/2012 zo dňa
28.5.2013 tak, že odmietol odvolanie povinného proti výroku o nevylúčení JUDr. R. z výkonu exekúcie
vedenej pod sp.zn. 39Er/396/2012 a EX XX/XXXX. Súčasne Krajský súd zrušil uznesenie súdu prvého
stupňa vo výroku, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a potvrdil uznesenie súdu
prvéhostupňavovýroku,ktorýmbolpovolenýodkladexekúciedoprávoplatnéhorozhodnutiaOkresného

súdu Martin vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX sp.zn.
iXXXX.XXXX zo dňa 22.12.2011 vo veci 17Cb/36/2012.

Krajský súd v Košiciach uložil súdu prvého stupňa preveriť, či a kedy uznesenie Okresného súdu
Martin č.k. 17Cb/36/2012-80 zo dňa 19.4.2012, ktorým bola odložená vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX sp.zn. iXXXX.XXXX zo dňa 22.12.2011 nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť, a až po tomto zistení opätovne rozhodnúť o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie.Povinný v svojom návrhu na zastavenie exekúcie doručenom tunajšiemu súdu dňa 4.5.2012 uviedol,
že Okresný súd v Martine uznesením č.k. 17Cb/36/2012-80 zo dňa 19.4.2012 odložil vykonateľnosť

napadnutéhorozhodcovskéhorozsudkuStálehorozhodcovskéhosúdupriIUDEXspis.zn.iXXXX.XXXX
z 22.12.2011 (exekučného titulu). Preto sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ust. §
57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, nakoľko sa tento exekučný titul pre stratu vykonateľnosti
stal neúčinným, alternatívne podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a/ v spojení s písm. g/ Exekučného
poriadku. Tento právny stav znemožňuje, aby bol povinný aj naďalej zaťažený účinkami exekúcie.

Ďalším dôvodom pre zastavenie exekúcie je jej formálna neoprávnenosť od počiatku podľa § 57 ods.
1 písm. g/ Exekučného poriadku, pretože existuje dôvodné podozrenie, že podpis súdneho exekútora
na relevantných exekučných listinách nie je jeho podpisom (t.j. všetky doteraz vystavené listiny sú
neplatné), čím došlo nielen po hmotnoprávnej, ale aj po formálnej stránke k neoprávneným zásahom
do práv a právom chránených záujmov povinného. Povinný má za to, že vyššie uvedené uznesenie
Okresného súdu Martin zakazuje erga omnes výkon exekúcie voči povinnému na základe exekučného

titulu, ktorého vykonateľnosť z preventívnych dôvodov na ochranu povinného odkladá a bez ktorého je
exekúciaprávnenemožná.Cieľomodloženiavykonateľnostiboloajezabránenievznikuškodynastrane
povinného, aby prípadné neskoršie pozitívne rozhodnutie súdu v predmetnej veci už nebolo vzhľadom
na následky v danom prípade protiprávnej exekúcie irelevantné. Pod následkami sa nerozumie len
speňažovanie majetku, ale aj nútený zásah do bežného výkonu činnosti povinného, ktorý môže vyvolať

rovnako závažné ak nie závažnejšie následky než speňažovanie jeho majetku. Takýmto zásahom je aj
zamedzenievýkonupodnikaniapovinnéhocezexekútorskézabavenievecí,bezktorýchjehopodnikanie
nie je možné, následkom čoho nemôže dosahovať príjem potrebný na udržanie chodu podniku,
vytvárať zisk použiteľný na úhradu záväzkov a v neposlednom rade aj prideľovať prácu zamestnancom
(hrozba hromadného prepúšťania). Keďže predmet jeho podnikania je viazaný na aktívne používanie

zabavených stavebných strojov. V kontexte vyššie uvedeného uznesenia Okresného súdu Martin je
podľa názoru povinného exekučný súd povinný uskutočniť potrebné kroky s cieľom jeho naplnenia
(odstránenie negatívnych účinkov exekúcie), najmä aby poverený súdny exekútor vydal povinnému
zabavené veci zo dňa 18.4.2012 spolu s kľúčmi od stavebných strojov zabavenými dňa 12.4.2012, čím
sa zároveň odstráni protiprávny stav zapríčinený svojvoľným porušením § 114a, 115 ods. 1 a 121 ods. 1

Exekučnéhoporiadkupoverenýmexekútorom.PočasexistencieuzneseniaOkresnéhosúduMartinspis.
zn. 17Cb/36/2012-80 zo dňa 19.4.2012 exekútorom vykonané zabezpečenie nemôže pretrvávať, keďže
svojimi dôsledkami priamo odporuje účelu tohto rozhodnutia súdu zamedziť nežiaducim následkom
výkonu rozhodnutia u povinného pred právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Martin v predmetnej
veci. Povinný ďalej uviedol, že vychádzajúc z ust. § 2 ods. 1, 14 ods. 1 a 22 Exekučného poriadku, len

súdny exekútor môže vykonávať v exekúcii úkony, ktoré pre svoju platnosť z hľadiska písomnej formy
vyžadujú podľa § 40 ods. 3 O. z. jeho osobný podpis. Keď dňa 18.4.2012 prišiel exekútorský koncipient
Mgr. Y. E. vykonať (protiprávne) zabavenie vecí v dispozícii povinného, prezentoval sa voči povinnému
a privolanej polícii splnomocnením exekútora podľa § 22 Exekučného poriadku, ktoré však opomínalo
úradnú pečiatku podľa § 14 ods. 1 Exekučného poriadku. Pri mene exekútora bol uvedený len podpis vo

forme písaného „J“, vyskytujúci sa dovtedy na všetkých ostatných dokumentoch exekútora v tejto veci,
ktoré vyhotovil jeho koncipient Mgr. Y. E.. Táto skutočnosť vzbudila v povinnom podozrenie, že dané
splnomocnenie a logicky ani ostatné doterajšie úkony exekútora nie sú vlastnými úkonmi samotného
exekútora, ale tretej osoby, ktorá sa za neho vydáva (pravdepodobne s jeho vedomím). S cieľom overiť
si toto podozrenie si povinný zo zbierky listín Obchodného registra vyžiadal opis časti evidovaných

dokumentov spoločnosti A.L.J. s.r.o. (IČO: XX XXX XXX), založenej 22.11.2011 a sídliacej na tej istej
adrese ako exekútorský úrad, v ktorej exekútor figuruje ako jediný spoločník. Pre vylúčenie akýchkoľvek
pochybností si povinný osobitne vyžiadal listiny s notársky overeným podpisom súdneho exekútora,
pričom bol zistený evidentný rozdiel v porovnaní jeho podpisu na exekučných listinách. Z týchto listín je
na prvý pohľad (v rozpore s exekučnými listinami) zjavné, že sa súdny exekútor nepodpisuje písaným

„J“, ale celým svojim menom a priezviskom. Ďalej je evidentný aj rozdiel v písaní prvého písmena
jeho podpisu „J“ v porovnaní s exekučným listinami, najmä „slučka písmena“ je hlboko pod „telom“
pokračujúceho podpisu, kde od slučky pokračuje hore / rovno (v exekučných listinách je slučka na
rovnakej úrovni s telom podpisu s tým, že telo podpisu je dokonca vedené smerom dole); „slučka“
v úradne overených listinách nie je krátka a trojuholníková, ale značne pretiahnutá a úzka; začiatok

písmena „J“ nie je na úrovni „križovania slučky“, ale vysoko nad ňou; horný oblúk nie je „ostrý zlom“ ale
„oblúk“. Podobnosť podpisov použitých v exekučnom konaní vyžaduje ich autorstvo tou istou osobou.
Povinný má preto jednoznačne za to, že podpis na exekučných listinách nie je podpisom exekútora, čo
ich robí absolútne neplatnými a akcesoricky to robí neplatnou celú exekúciu ako aj všetky doterajšieúkony v nej vykonané, na ktorých je ako podpis uvedené „J“. Vzhľadom na uvedené povinný žiadal súd,
aby bol doterajší výkon exekúcie vyhlásený za neprípustný a samotná exekúcia bola zastavená, a to
aj v kontexte porušení § 114a, 115 ods. 1 a 121 ods. 1 Exekučného poriadku spolu s obchádzaním

právoplatného predbežného opatrenia súdu, keďže sa protiprávnosť majúca základ v ničotnosti alebo
absolútnej neplatnosti nedá konvalidovať.

Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril spolu s vyjadrením k námietkam
protiexekúcii, vznesenejnámietkeprotiosobeexekútoraanávrhupovinnéhonaodkladexekúcie,avšak

s návrhmi povinného sa nestotožnil v žiadnom bode návrhu, resp. námietok.

Podľa pokynu Krajského súdu v Košiciach vyžiadal tunajší súd z Okresného súdu v Martine uznesenie
č.k.17Cb/36/2012-216zodňa29.4.2013,ktorénadobudloprávoplatnosťavykonateľnosťdňa10.3.2014
v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/148/2013 zo dňa 28.11.2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.3.2014. Uznesením Okresného súdu v Martine č.k.

17Cb/36/2012-216 zo dňa 29.4.2013 bolo konanie zastavené a žiadnemu z účastníkov nebolo priznané
právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 14Cob/148/2013 zo dňa 28.11.2013
potvrdil uznesenie Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/36/2012-216 zo dňa 29.4.2013, účastníkom
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Súčasne vyslovil , že proti tomuto uzneseniu je dovolanie
prípustné.

Vychádzajúc z návrhu povinného súd dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie nebol povinným
podaný dôvodne, pretože v tomto štádiu exekučného konania nie je naplnený žiadny z dôvodov
zastavenia exekúcie uvedených v ust. § 57 ods. 1-3 Exekučného poriadku. Exekučný titul nebol zrušený
ani zmenený, resp. nebolo ustálené, že by sa stal neúčinným. Zároveň podľa súdu prvého stupňa v

tomto štádiu exekučného konania neexistujú skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Čo sa
týka právnej subjektivity subjektu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok (exekučný titul) Okresný súd v
Martine č.k. 17Cb/36/2012-216 zo dňa 29.4.2013 v odôvodnení uvádza, že rozhodcovský súd nie je
zriadený priamo zo zákona, ale vzniká na základe rozhodnutia právnickej osoby. Stály rozhodcovský
súd pri IUDEX spĺňa niektoré atribúty, ktoré právnickú osobu ako takú charakterizujú - má svoje sídlo,

má svoju organizačnú štruktúru, má orgán, ktorý zastupuje rozhodcovský súd navonok, zapisuje sa do
registra (zoznamu stálych rozhodcovských súdov vedený MS SR). Avšak len z existencie týchto znakov
nemožno vyvodiť právnu subjektivitu. Zákon síce priamo nepomenúva rozhodcovské súdy právnickými
osobami, nepriznáva im samostatnosť z hľadiska vykonávania právnych úkonov navonok, ale ich
obmedzuje len na konkrétnu činnosť v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní.

Pokiaľ ide o povinným namietanú pravosť podpisu súdneho exekútora na úradných listinách, k tomu
súd uvádza, že len podozrenie povinného o zmenenom podpise súdneho exekútora nepreukazuje, že
podpis súdneho exekútora nie je pravý. Povinný nepredložil súdu znalecký posudok, resp. iné písomné
dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenie. Na základe uvedeného súd návrh povinného na zastavenie

exekúcie zamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 57 ods. 1, 2 3 Exekučného poriadku.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie povinný.

V odvolaní povinný uviedol, že súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie
nebol povinným podaný dôvodne, pretože v tomto štádiu exekučného konania nie je naplnený žiadny
z dôvodov zastavenia exekúcie uvedených v ust. § 57 ods. 1- 3 Exekučného poriadku. Exekučný titul
dosiaľ nebol zrušený ani zmenený, resp. nebolo dosiaľ ustálené, že by sa stal neúčinným. Zároveň v

tomto štádiu exekučného konania neexistujú skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu na zastavenie exekúcie
vyhovie (minimálne, že sa povolí odklad exekúcie do rozhodnutia NS SR o dovolaní povinného, ktorého
opodstatnené podanie si vyžiadal aj sám Krajský súd v Žiline). V odvolaní poukázal na dôvody podaného

odvolania a to najmä na povinnosť vyššieho súdneho úradníka, ktorý mal povoliť odklad exekúcie
do definitívneho rozhodnutia NS SR, ďalej na nulitu rozhodcovského rozsudku, keďže rozhodcovský
rozsudok vydal rozhodcovský súd K., ktorý nie je nositeľom právnej subjektivity, titulom čoho bolo
potrebné aplikovať § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Povinný má za to, že rozhodcovský rozsudokje bezpochyby úkonom rozhodcovského súdu, je absolútne neplatným právnym úkonom. Nulitný akt
nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. Poukázal na nález pléna Ústavného súdu ČR
č. Pl. ÚS 37/08, ako aj nálezy Ústavného súdu SR č. III. ÚS 162/2011-34 a III. ÚS 547/2013-23, ktorými

Ústavný súd prezumuje u rozhodcovských súdov ich subjektivitu.

Povinný v odvolaní poukázal aj na to, že v dovolaní ďalším dôvodom je neplatná rozhodcovská doložka.
Uviedol, že exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol

spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri
riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor,
nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na
ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o
rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku a či rozhodnutie je vykonateľné po
formálnej ako aj po materiálnej stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej
povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto

rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt, nulitný, pri ktorom
sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok,
že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby
neexistoval.

Namietal aj nepodpísanie rozhodcovskej doložky s oprávneným. Na uvedenú skutočnosť navrhol
exekučnému súdu vykonať znalecké dokazovanie podpisu povinného na údajnej rozhodcovskej zmluve.

Dôvodom odvolania bola taktiež absencia platného splnomocnenia. Nakoľko oprávnený uvádza, že
rozhodcovskú doložku nepodpisoval on osobne, ale ju za neho podpísala spoločnosť F. s.r.o., tak

v zmysle vyššie uvedeného § 4 ods. 2 z.č. 244/2002 Z.z. a § 31 ods. 4 OZ („ak je potrebné,
aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne“) bol povinný
preukázať, že v čase údajného podpisu rozhodcovskej zmluvy 19.5.2011 tento jeho zástupca skutočne
disponoval zodpovedajúcim platným písomným splnomocnením - všetko s poukazom na § 39 OZ a §
40 ods. 1 OZ, zakladajúce absolútnu neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, ak by zástupca oprávneného

písomným splnomocnením nedisponoval, nakoľko platnosť právnych úkonov sa posudzuje k dátumu
ich proklamovaného vzniku, ktorým je 19.5.2011.

Povinný poukázal v odvolaní aj na antidatovanie právnej moci, ktorú mal oprávnený udeliť spoločnosti
F. s.r.o., avšak táto spoločnosť v čase uzatvárania rozhodcovskej zmluvy preukázateľne dňa 19.5.2011

takouto plnom mocou nedisponovala. Vzhľadom na uvedené mal povinný za to, že pre porušenie § 31
ods. 4 Občianskeho zákonníka v čase uskutočnenia úkonu nepridá do úvahy ani postup podľa § 33
Občianskeho zákonníka (dodatočné schválenie), preto považuje rozhodcovskú doložku pre porušenie
§ 4 ods. 4 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú.

V závere odvolania uviedol, že trvá na nariadení riadneho pojednávania a vypočutí štatutárov
účastníkov, ako aj právneho zástupcu oprávneného JUDr. T. F..

K odvolaniu povinného sa vyjadril oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu
prvého stupňa a priznal mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Vo vyjadrení uviedol, že je

pravdou, že povinný podal dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp. zn. XCob/XXX/XXXX
zo dňa 28.11.2013 o potvrdení uznesenia Okresného súdu Martin sp. zn. 17Cb/36/2012-216 zo dňa
29.04.2013 o zastavení konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, avšak predmetné uznesenie je
právoplatné a vykonateľné, pričom dovolací súd nerozhodol o odklade vykonateľnosti tohto uznesenia. Z
uvedeného dôvodu je rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul právoplatný a vykonateľný. Na základe

uvedeného nie je možné naplniť žiaden z dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného
poriadku a tým ani ustanovenie § 56 ods. 2 Exekučného poriadku na povolenie odkladu exekúcie,
nakoľko rozhodcovský rozsudok nebol po začatí exekúcie ani zrušený, ani sa nestal neúčinným.K námietke povinného, že rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovskými súdmi je neplatný právny
úkon vo väzbe na absenciu právnej subjektivity, uviedol nasledovné: Zákon č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v platnom znení v § 12 a nasl. citovaného zákona ustanovuje kreáciu

rozhodcovského súdu („Právnická osoba môže na základe tohto zákona a na svoje náklady zriadiť a
udržiavať stály rozhodcovský súd"). Ustanovenie § 33 ods. 1 písm. a) citovaného zákona splnomocňuje
rozhodcovský súd zriadený na základe ustanovenia § 12 a nasl. na vydanie rozhodcovského rozsudku,
ak rozhoduje o veci samej. Oprávnený mal za to, že zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v platnom znení je vo vzťahu k rozhodcovským súdom, ich právomoci, konaniu a rozhodovaniu

kompetenčným zákonom, ktorý rozhodcovské súdy poveruje resp. splnomocňuje na rozhodovanie
majetkových sporov a vydávanie deklaratórnych rozhodnutí (rozsudkov), ktoré postavuje na roveň
rozsudkom všeobecných súdov (§ 35 zákona o rozhodcovskom konaní: „Doručený rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. "). Argumentáciu povinného rozhodnutiami súdov
Českejrepublikyvtejtooblastinepovažujezarelevantnú,nakoľkočeskáprávnaúpravarozhodcovského

konania je značne odlišná od slovenskej právnej úpravy.

Obdobne ako právomoci a kompetencie rozhodcovského súdu priznané rozhodcovskému súdu
zákonom o rozhodcovskom konaní, priznáva napríklad Obchodný zákonník aj predstavenstvu akciovej
spoločnosti určité kompetencie a oprávnenia (definované v § 191 a nasl. Obchodného zákonníka),

pričom podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zverejneného v zbierke súdnych rozhodnutí pod č. R
XX/XXXX., právnickou osobou nie je predstavenstvo akciovej spoločnosti. Takisto organizačné zložky
obchodných spoločností vznikajú na základe rozhodnutia danej obchodnej spoločnosti a nemajú právnu
subjektivitu. Podľa argumentácie povinného by aj úkony predstavenstva akciovej spoločnosti alebo
organizačných zložiek obchodných spoločností boli neplatnými právnymi úkonmi, keďže nemajú právnu

subjektivitu?

Rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne v súlade s § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v platnom znení a ustanoveniami Občianskeho zákonníka o právnych
úkonoch. Rozhodcovská doložka je súčasťou Dohody o splatení uznaného záväzku zo dňa 19.05.2011,

podpísanou štatutárom povinného a písomne splnomocnenou osobou oprávneného na uzatvorenie
rozhodcovskej doložky.

Spoločnosť BB Z., s.r.o. uzatvorila dňa 20.02.2005 so spoločnosťou E. L., s.r.o. mandátnu zmluvu a
takisto plnú moc s dohodou, že ďalšie žiadané potrebné úkony budú riešené formou telefonických

ústnych príkazov a pokynov vydaných konateľom spoločnosti E. L., s.r.o. I v prípade povinného bolo
vopred s konateľom oprávneného dohodnuté, že spoločnosť BB Z., s.r.o. má podpísať so spoločnosťou
L., s.r.o. Dohodu o splatení uznaného záväzku s rozhodcovskou doložkou. Konateľ oprávneného vo
svojom čestnom vyhlásení zo dňa 30.09.2011 (v spise) potvrdil, že od uzatvorenia mandátnej zmluvy
mohla v jeho mene spoločnosť BB Z., s.r.o. uzatvárať rozhodcovské doložky. Tieto skutočnosti si už

preveroval i príslušný rozhodcovský súd predtým, ako vo veci rozhodol.

Vprípadezastúpenianazákladeplnomocenstva,vsúladesprávnoudoktrínouauznávanoujudikatúrou,
zákon neurčuje, ako má splnomocnenec dať navonok najavo, že koná v mene splnomocniteľa, zákon
nevyžaduje ani to, aby originál písomného plnomocenstva bol splnomocnencom predložený tretím

osobám, s ktorými splnomocnenec koná.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 166/96: ,,Predpokladom
zastúpenia na základe plnomocenstva je, že plná moc bola udelená platne. V prípadoch
predpokladaných ustanovením §31 ods. 4 Občianskeho zákonníka je plnomocenstvo platné iba vtedy,

ak bolo udelené písomne. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť ako
podmienku platnosti plnej moci jej preukázanie tretej osobe. Rozhodujúca je jej objektívna existencia."

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky z 30. 04. 2008 sp. zn. 33 Odo 806/2006: Založenie
účinkovpriamehozastúpeniapredpokladáokremobjektívnedanýchznakovpriamehozastúpeniaaplnej

moci ďalej to, aby splnomocnenec s treťou osobou ako taký konal v mene zastúpeného „spôsobom
zjavným a za jeho aspoň konkludentného súhlasu", s tým, že celý kontext rokovania splnomocnenca a
tretej osoby je obrátený k zastúpenému (splnomocniteľovi) ako k zmluvnej strane. Zastúpenie je tedavtedy priame, ak tretia osoba vie, resp. z okolností musí vedieť, že s ňou konajúci subjekt koná za iného,
že zmluvnou stranou je iná osoba a že rokovanie je vedené so zástupcom - splnomocnencom.

Písomné plnomocenstvo má predpísané náležitosti, ak je v ňom obsiahnutý prejav vôle splnomocniteľa a
ak je splnomocniteľom vlastnoručne podpísané. Pokiaľ ide o podpis splnomocnenca na samotnej listine
o právnom úkone, ten musí zodpovedať všetkým náležitostiam, ktoré sa týkajú vlastnoručného podpisu.

Rozhodcovský súd si však vyžiadal originál predmetnej dohody kvôli dôkladnému a nepochybnému

zisteniu skutkového stavu. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku str. 13 je uvedené: „Rozhodcovský
súd žiadal žalobcu o predloženie originálu spornej dohody vrátane dodatku č. 1 k tejto dohode. Po
ich predložení rozhodcovský súd skonštatoval, že sa zhodujú s kópiami, ktoré boli rozhodcovskému
súdu predložené spolu so žalobným návrhom. V súdnom spise sa nachádza celkom päť originálov
podpisov štatutárneho zástupcu žalovaného (písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 09.08.2011, zo
dňa 05.09.2011, zo dňa 08.09.2011, zo dňa 11.10.2011 a zo dňa 02.12.2011).......“.

K znaleckému dokazovaniu ohľadne podpisu na dohode oprávnený uviedol, že nie súd, ale povinný
ho svojím nekonaním zmaril, pretože neuhradil preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Tvrdenie
povinného o tom, že na zloženie preddavku na trovy znaleckého dokazovania, ktoré navrhol povinný,
bol povinný oprávnený, sa prieči jednak zásadám logiky a jednak zásadám spravodlivého súdneho

procesu a zásadám dokazovania. Účastníka konania zaťažuje povinnosť tvrdenia a na to nadväzuje
dôkazná povinnosť so všetkými atribútmi, čiže aj s trovami znaleckého dokazovania. Opätovne sa jedná
o obštrukcie a prieťahy konania zo strany povinného.

V zmysle článku 20 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu pri K.: „Rozhodcovský

súd uloží účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý dôkaz navrhol aby na dožiadanom súde zložil
preddavok na úhradu trov dožiadania, ktoré sa stávajú súčasťou trov rozhodcovského konania, ak zákon
alebo tento Rokovací poriadok neustanovuje inak. "

K vykonštruovaným absurdnostiam povinného ohľadne pravosti podpisu súdneho exekútora oprávnený

uviedol, že sú len jedným z množstva zúfalých pokusov o vyvolanie ďalších obštrukcií smerujúcich k
oddialeniu uspokojenia pohľadávky oprávneného. Na jednej strane povinný komunikuje s exekútorským
úradom JUDr. N. R. predkladaním a doručovaním rôznych písomností a podaní a na strane druhej
spochybňuje podpis a tým aj osobu samotného súdneho exekútora. Dôkaz o tom, že ide skutočne o
R.. N. R., súdneho exekútora, je samotný exekučný spis predložený Exekútorským úradom R.. N. R.

exekučnému súdu.

Povinný v rozhodcovskom konaní nenamietal zaujatosť rozhodcu kvalifikovaným spôsobom v zmysle §
9 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení a článku 8 Rokovacieho poriadku
Stáleho rozhodcovského súdu pri K. (najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského

konania dozvedel o dôvodoch na uplatnenie námietky a to písomne u predsedu súdu s uvedením
dôvodov).

Odvolací súd prejednal odvolanie povinného v rozsahu vyplývajúcom v ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo

veci samej, na prejednanie ktorého by bolo potrebné nariadiť pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Na doplnenie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu povinného uvádza nasledovné:

Odvolací súd mal za preukázané, že v čase rozhodnutia o odvolaní povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Košice II č. k. 39Er 396/2012-539 rozhodol už aj Najvyšší súd SR o dovolaní povinného
v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/148/2013 dňa
27.8.2015 pod sp.zn. 3Obdo/55/2014 tak, že dovolanie povinného zamietol a účastníkom trovy

dovolacieho konania nepriznal.Všetky dôvody uvedené povinným v odvolaní považoval odvolací súd v rámci exekučného konania
za bezpredmetné, nakoľko tieto námietky mali byť prednesené a vykonané v rámci rozhodcovského
konania, prípadne konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.