Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 29, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/216/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114219979
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114219979.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: B. Ľ., nar.

XX.XX.XXXX, bytom K. X, XXX XX B.-Š.N., právne zastúpeného: Mgr. Slavomír Ilavský, advokát so
sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 37 871 218, proti žalovanej: Q. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. Č.. XX, XXX XX B., právne zastúpenej: JUDr. Stanislav Lampart, advokát so sídlom Námestie
sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 2333,80 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho

zastúpenia vo výške 381,44 € v prospech jej právneho zástupcu JUDr. Stanislava Lamparta do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 16.07.2014 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 2333,80
€ na tom skutkovom základe, že dňa 20.05.2008 uzavrel so žalovanou ako jednou z podielových
spoluvlastníkov nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. O. Š. kúpnu zmluvu, na základe ktorej
odkúpil novovytvorenú parcelu č. XXXX/XX s výmerou 756 m2 na účel individuálnej bytovej výstavby.
Neskôr vyšlo najavo, že odkúpený pozemok nebude možné užívať na plánovaný účel (výstavba
rodinného domu), nakoľko sa nachádza v tzv. ochrannom pásme a v blízkosti je dávno plánovaná

výstavba rýchlostnej trasy L. B. - M. T., čo bolo navrhovateľovi pred podpisom kúpnej zmluvy zamlčané,
resp. mu neboli poskytnuté informácie zodpovedajúce skutočnému stavu, preto túto kúpnu zmluvu
podpísal.

Odporkyňa vedomá si vzniknutého stavu v neprospech navrhovateľa, na ktorom participovala ako
predávajúca spolu s realitnou sprostredkovateľkou F. M. - REAL FIN, prostredníctvom uvedenej realitnej
sprostredkovateľky zaslala žalobcovi čestné prehlásenie podpísané 11.03.2011, v ktorom ho ubezpečila,

že ak Národná diaľničná spoločnosť, a.s. odkúpi od nej a ostatných spoluvlastníkov ich pozemok s
výmerou 19.652 m2, tak zo získaných finančných prostriedkov odkúpi od žalobcu jemu predanú parcelu
za nadobúdaciu cenu, teda za cenu, za ktorú mu bola predaná.

Žalobca má za to, že uvedené čestné prehlásenie je uznaním záväzku podľa § 558 Občianskeho
zákonníka, ktoré spôsobuje, že začína plynúť nová premlčacia doba v dĺžke 10 rokov. Vzhľadom na
to, že k vráteniu peňažných prostriedkov žalovanou žalobcovi nedošlo v rámci mimosúdneho konania,

žalobca prostredníctvom právneho zástupcu od kúpnej zmluvy písomne dňa 27.05.2014 odstúpil.

Žalobca ďalej zastáva názor, že v prípade, ak by bola zo strany žalovanej vznesená námietka premlčania
nároku žalobcu, túto námietku treba vyhodnotiť ako rozpornú s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1Občianskeho zákonníka, pričom zároveň poukázal na riešenie tejto podľa neho obdobnej problematiky
v rozsudku Krajského súdu Prešov zo dňa 25.4.2012, č.k. 18Co/51/2011 (pozn. súdu - vo veci išlo o
premlčanie a nie preklúziu, ako je tomu v prejednávanej veci).

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne prostredníctvom právneho zástupcu podaním došlým súdu dňa
9.10.2014, v ktorom uplatnený nárok žalobcom neuznáva, odstúpenie od zmluvy považuje za právne
irelevantné a nezákonné a z opatrnosti vznáša námietku premlčania uplatneného nároku.

Súd rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 29.12.2014, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom
spisu a zistil nasledujúce:

Dňa 20.05.2008 bola medzi predávajúcimi N. V., N. V., N. Q., N. Q., rod. N.Á., N. Vladimír ako
predávajúcimi a žalobcom ako kupujúcim uzatvorená kúpna zmluva, ktorou žalobca kúpil parcelu č.
2130/37ovýmere756m2zakúpnucenuvovýške351.540,-Sk,zčohožalovanejpripadlasuma70.308,-

Sk.

V článku 5 tejto zmluvy sa uvádza: Predávajúci prehlasujú, že prevádzané nehnuteľnosti sú v súlade s
územným plánom W. O. Š. určené na individuálnu bytovú výstavbu.

V článku 6 tejto zmluvy sa uvádza: Kupujúci prehlasuje, že berie na vedomie informácie ohľadom trasy
rýchlostnej komunikácie L. B. - M. T. o priebehu trasy východnou časťou katastra O. Š..

Dňa 14.03.2011 bolo F. M. - REAL FIN zaslané žalobcovi oznámenie a čestné prehlásenie. V čestnom
prehlásení zo dňa 11.03.2011 predávajúci, okrem iných aj vo vzťahu k žalobcovi, vyhlásili, že v prípade,

ak Národná diaľničná spoločnosť od nich odkúpi parcelu č. XXXX/XX v k.ú. O. Š., z finančných
prostriedkov takto získaných odkúpia od žalobcu parcelu XXXX/XX za kúpnu cenu, za ktorú mu táto
parcela bola predaná. Vo vzťahu k tomuto čestnému prehláseniu právny zástupca žalovanej uviedol, že
podpis žalovanej nie je jej skutočným podpisom.

Z listu zo dňa 27.05.2014 adresovaného žalobcom žalovanej vyplynulo, že tento odstupuje od kúpnej
zmluvy z dôvodu, že predaná nehnuteľnosť nemôže slúžiť účelu, na ktorý predaná bola a zároveň
požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2333,80 €.

Na pojednávaní právny zástupcu žalovanej uviedol, že odmieta akékoľvek úvahy o tom, že by

nehnuteľnosť bola predávaná žalobcovi zo strany N. so zlým úmyslom. Uviedol, že celý predaj
sa realizoval prostredníctvom realitnej kancelárie p. M. vzhľadom na vek žalovanej a jej rodinných
príslušníkov, ktorí boli na strane predávajúcich s tým, že sa v tejto problematike nevedeli orientovať.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že nehnuteľnosť kupoval, resp. pri jej kúpe jednal s p. M., ktorá mu

ukázala nejaké veľké výkresy s tým, že okolo jeho pozemku by mala viesť komunikácia, avšak ďalej
uviedla, že takýchto máp je veľa a že táto cesta bola projektovaná za komunizmu, teda že podľa jej
názoru by sa to realizovať nemalo. Žalobca zároveň uviedol, že si skutočnosti deklarované v kúpnej
zmluve o tom, že pozemok je upotrebiteľný na individuálnu bytovú zástavbu ako aj to, že sa obchvat
realizovať nebude neoveril na W. Ú. O. Š. a že zároveň túto skutočnosť nemá ani definitívne potvrdenú

napríklad tým, že by mu bolo zamietnuté územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie. Uviedol, že o
skutočnosti, že na pozemku nebude môcť stavať sa dozvedel až s odstupom času od svojich známych
a následne na Národnej diaľničnej spoločnosti mu bolo povedané, že jeho pozemok sa nachádza v tzv.
ochrannom pásme a teda, že nebude môcť byť použitý na individuálnu bytovú výstavbu.

Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka - Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci
kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu
povahearozsahuvady;akideovadu,ktorárobívecneupotrebiteľnou,mátiežprávoodzmluvyodstúpiť.Podľa § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho
predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že

nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.

Podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez
zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady
vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.

Podľa § 583 Občianskeho zákonníka - K zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase,
dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.

V danom prípade je zrejmé, že ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu (ktoré však relevantným spôsobom
v konaní preukázané nebolo) o tom, že kúpený pozemok deklarovaný ako pozemok na individuálnu

bytovú výstavbu nemôže tomuto účelu slúžiť, išlo by skutočne o vadu predaného pozemku. V takomto
prípade by sa v zmysle § 597 ods. 1 OZ za bodkočiarkou mohol žalobca domáhať práv z vady veci
spôsobom tým, že by od zmluvy odstúpil. Rovnako by sa mohol aplikovať aj § 597 ods. 2 OZ z dôvodu, že
vzmluvebolkupujúcižalobcaubezpečenýotom,ževecmáurčitévlastnosti,tedavlastnostiumožňujúce
na tomto pozemku vykonať individuálnu bytovú zástavbu.

Pre uplatnenie zodpovednosti za vady je však nevyhnutné, aby vada bola vytknutá kupujúcim
predávajúcemu v prekluzívnej (prepadnej) lehote 24 mesiacov od prevzatia veci.

V prejednávanej veci sa žalobca stal vlastníkom kúpeného pozemku povolením vkladu do katastra

nehnuteľností, ktorého právne účinky nastali dňa 09.10.2008. Prekluzívna lehota na vytknutie vád
kúpeného pozemku teda uplynula dňa 09.10.2010. Žalobca netvrdil a už vôbec nepreukázal, že v tejto
prekluzívnej lehote vady veci predávajúcim vytkol. Naopak tvrdil, že tak neurobil preto, že o týchto
vadách nevedel a preto k odstúpeniu od zmluvy pristúpil až po uplynutí prekluzívnej lehoty, a to listom
zo dňa 27.05.2014. Až tento list možno považovať za preukázateľné vytknutie vady kúpenej veci, avšak

z dátumu, kedy bol vyhotovený, je zrejmé, že k jeho vyhotoveniu a teda k uplatneniu vady kúpenej veci
nepochybne došlo po uplynutí prekluzívnej dvojročnej lehoty.

V danom prípade žalobca netvrdil a v konaní to nevyšlo najavo a vôbec už nebolo preukázané, že by
zo strany predávajúcich došlo k uvedeniu žalobcu v omyl vo vlastnostiach predávanej veci. Naopak

ako vyplýva z článku 6 dojednania a ako vyplýva aj z výpovede žalobcu, tento bol upozornený, že jeho
pozemok sa nachádza v ochrannom pásme projektovaného T. W. B. prechádzajúceho cez kataster
O. Š.F.. Bolo chybou žalobcu, že uveril pani M., ktorá predmetnú zmluvu realizovala bez toho, aby
si uvedenú skutočnosť o aktuálnosti projektu severného T. W. B. preveril na príslušnom orgáne, a to
nahliadnutím do územného plánu alebo informáciou od W. Ú. O.Ý. Š.. Zároveň súd má za to, že zo strany

p. M. nešlo o úmyselné klamlivé konanie, o čom svedčí aj to, že prevzala od žalobcu ďalšiu finančnú
čiastku na základe zmluvy o dielo tým, že bude v uvedenej oblasti, kde sa nachádza aj pozemok, resp.
parcela žalobcu, budovať inžinierske siete, pričom táto stavba bola pozastavená, pani M. uznala svoj
záväzok vrátiť finančné prostriedky žalobcovi.

V prejednávanej veci teda súd uvádza, že do situácie, v akej sa žalobca nachádza, sa dostal vlastným
zavinením. Žalobca bol minimálne článkom 6 zmluvy upozornený na to, že je tu skutočnosť, ktorá môže
zabrániť účelu, pre ktorý pozemok kupuje, a to účelu individuálnej bytovej výstavby. To znamená, že táto
okolnosť v rámci prípravy zmluvy mala vyvolať u žalobcu také pochybnosti, že si uvedenú skutočnosť
možnosti individuálnej bytovej výstavby na nim chcenom pozemku mal overiť na W. Ú. O. Š., ak nie pred

kúpou, tak v takom časovom horizonte, aby si prípadne mohol uplatňovať zodpovednosť za vady.

Pokiaľ žalobca považuje čestné prehlásenie rodiny N. za uznanie dlhu, resp. záväzku podľa § 558
Občianskeho zákonníka, s týmto sa súd nestotožňuje. Toto čestné prehlásenie žiadnym spôsobom
neuznávalo zodpovednosť N. za vadu pozemku, bolo vlastne len vyjadrením ich dobrej vôle, naviac

podmienenej, že sú ochotní predaný pozemok žalobcovi odkúpiť späť, ak od nich Národná diaľničná
spoločnosť odkúpi iný pozemok. Aj keby súd hypoteticky toto čestné prehlásenie považoval za uznanie
záväzku, nebolo by v tomto prípade právne relevantné. Uznať totiž možno iba záväzok, ktorý je platný
a ktorý existuje. V prejednávanej veci však záväzok zo zodpovednosti za vady už neexistoval, pretožezanikol jedným zo zákonných spôsobov, a to neuplatnením práva v prekluzívnej dobe. Preto by ani
uznanie neexistujúceho záväzku nemohlo v prospech žalobcu privodiť právne následky, ktorých sa
domáha.

Pokiaľ sa žalobca domáha priznania plnenia na základe ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
z dôvodu výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi, súd primárne poukazuje na to, že zo strany
žalovanej o výkon žiadneho práva nejde. Naopak o výkon práva v prejednávanej veci, a to práva zo
zodpovednosti za vady, ide na strane žalobcu. V súlade s ustálenou súdnou praxou však súd konštatuje,

že v argumentačnej praxi sa niekedy význam § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak ako je tomu aj
v prejednávanej veci, preceňuje a jeho použitie býva navrhované i v prípadoch, keď z povahy veci
uplatnené byť nemôže. Súvisí to s jeho základnou povahou a teda, že § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
možno použiť iba na výkon existujúcich práv a povinností, nemožno však jeho prostredníctvom zakladať
dosiaľ neexistujúce právo a podobne to platí i na opätovné konštituovanie práva zaniknutého. Súd teda
uzatvára, že § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže v prejednávanej veci znamenať obnovenie

preklúziou zaniknutého práva zo zodpovednosti za vady v prospech žalobcu.

Preklúzia sa totiž od premlčania líši tým, že k zoslabeniu (v prípade preklúzie k zániku) práva dochádza
priamo zo zákona, teda bez toho, aby sa povinný musel preklúzie dovolať. Aj preto je vylúčené, aby
oprávnený argumentoval tým, že k zániku práva došlo v rozpore s dobrými mravmi. Neexistuje totiž

žiadny právny úkon, voči ktorému by bolo možné rozpor s dobrými mravmi namietať. Uplynutie doby
vedúcej k preklúzii je právnou udalosťou, ktorá nie je závislá na konaní alebo nekonaní dotknutých
subjektov.

V rámci právnej argumentácie súd ďalej poukazuje na závery súdnej praxe, podľa ktorej ustanovenie

§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže vylúčiť účinky, aké má podľa kogentnej právnej normy pre
vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov zákonom predvídaná právna skutočnosť.

Vzhľadomnavyššieprezentovanéprávnezáveryprocesnéhosúdu,súdzamietolnavrhovanévykonanie
ďalšieho dokazovania žalobcom, a to výsluchu p. M. k okolnostiam uzavretia zmluvy, pretože jej výsluch

by žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť rozhodnutie súdu založené na závere, že prekluzívna lehota
na uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady zanikla.

Podľa § 1 O.s.p. - Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj

výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Napriek vyššie uvedeným záverom, má súd za to, že z hľadiska morálneho, by v prípade preukázania, že
žalobcom kúpený pozemok nemôže slúžiť deklarovanému účelu, malo dôjsť medzi účastníkmi konania
k vzájomnému vráteniu plnení, aby žalovaná nemala prospech z predaja pozemku, ktorý je v konečnom

dôsledku pre žalobcu, napriek zaplateniu trhovej kúpnej ceny bezcenný a ktorým (hoci neúmyselne)
uviedla žalobcu do omylu ohľadne vlastností tohto pozemku.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd postupoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu priznal
v konaní plne úspešnej žalovanej. Trovy konania žalovanej spočívajú v trovách právneho zastúpenia

podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb.

Súd priznal odmenu za nasledujúce úkony právnych služieb:

1. 03.10.2014 - prevzatie a príprava zastúpenia 101,24 € + RP 8,04 €,
2. 06.10.2014 - vyjadrenie k žalobe 101,24 € + RP 8,04 €,
3. 29.12.2014 - účasť na pojednávaní 101,24 € + RP 8,04 €.

Ďalej právnemu zástupcovi žalovanej patrí náhrada za stratu času stráveného na ceste Stará Ľubovňa

- Prešov - Stará Ľubovňa dňa 29.12.2014 v rozsahu 2 x 2 polhodiny x 13,40 €, spolu 53,60 €.

Žalobca je tak povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 381,44 €.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať

náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.