Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, January 14, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/114/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114202870
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114202870.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Bratislava, P.O.BOX 41, Pribinova 25, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: I. T., nar. X.X.XXXX,
bytom T. XXX/X, V., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: X. -., so sídlom L. B. X, G.,
IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Jaroslavou Oravcovou, so sídlom Dobrianskeho

1651, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 1.071,36 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 23.3.2015 pod č. k. 9C/67/2014-92, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách konania vo vzťahu
žalobcu a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného tak, že vedľajšiemu účastníkovi trovy konania
n e p r i z n á v a .

N e p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdPrešovvyššieoznačenýmrozsudkomžalobuzamietol.Zároveňrozhodol, žežalobcanemá
právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Posledným výrokom
zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi G. - G. S. náhradu trov konania vo výške 166,70
eur, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v prospech jeho právneho zástupcu JUDr. Jaroslavy

Oravcovej do 3 dní od dňa právoplatnosti rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešný žalobca
právo na náhradu trov konania nemá a úspešnému žalovanému túto náhradu nepriznal pre nedostatok
návrhu z jeho strany (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Priznal trovy právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi
vystupujúcemu na strane úspešného žalovaného, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia podľa

vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za dva úkony právnej služby 138,90 eur + 27,80 eur DPH, spolu
166,70 eur.

Proti výroku rozsudku o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka podal žalobca
odvolanie, ktorým žiadal v tejto časti zmeniť rozsudok tak, aby vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného trovy konania priznané neboli. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa

neobsahuje žiadne zdôvodnenie účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Otázkou
účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal.
Otázka účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka je odlišná od účelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka. Ten má svoj predmet činnosti vykonávať sám. Ďalej uviedol, že trovy právneho zastúpenia
by v tomto prípade mali predstavovať náhradu odmeny za právnu pomoc pri predložení podania, ktoré
svojímobsahomješablónovitýmopakovanímpodanípredkladanýchvnespočetnommnožstveprípadov.

Vedľajší účastník na strane odporcu sa deklaruje ako subjekt na ochranu spotrebiteľa a práve vďaka
tomu mu právna úprava priznáva osobitné postavenie spomedzi subjektov rovnakej právnej formy. Akzákonodarca priznal nejakému subjektu určité osobitné postavenie (§ 25 zákona č. 250/2007 Z.z.)
aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude
odborne,personálneamateriálnepripravenýnavykonávaniesvojejčinnosti.Vopačnomprípadebybolo

minimálne nelogické, aby osobitné postavenie sa priznávalo subjektu, ktorý nie je schopný a spôsobilý
realizovať svoju činnosť. Predloženie podania vedľajším účastníkom sú zhodné, ako ich predkladá v
iných veciach. Teda ich môže, vzhľadom na svoje osobitné postavenie a odborné zameranie, predkladať
sám. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, ktoré sa týka
priamo účelnosti náhrady trov konania, z ktorého časť aj doslovne cituje. Tvrdí, že rozhodnutie o priznaní

náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je nedôvodné a nezákonné.

Vedľajší účastník na strane žalovaného vo vyjadrení zo dňa 28.5.2015 uviedol, že v plnom rozsahu
súhlasí s rozhodnutím prvostupňového súdu a navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu
Prešov zo dňa 23.3.2015 č. k. 9C/67/2014-92 potvrdil ako vecne správny a uložil žalobcovi povinnosť
uhradiť mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 39,09 eur. Poukázal na to, že Občiansky

súdny poriadok v ustanovení § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy
v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala
byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb

zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zamerania. Služba advokáta je
pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo
má, ale aj schopnosťou toto právo uplatniť. Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené
sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.
Odvolacie námietky žalobcu sú preto neopodstatnené.

K uvedenému poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 71/2010 zo dňa 9.6.2010, v
ktorom NS SR potvrdil rozhodnutie tak prvostupňového súdu Bratislava II pod sp. zn. 15C/102/2008,
ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/166/2009 zo dňa 13.6.2009. V predmetných
konaniach tak prvostupňový ako aj odvolací zaviazali žalobkyňu k náhrade trov konania vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovaného.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Pokiaľ súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania, jeho rozhodnutie v tejto súvislosti je vecne nesprávne.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V prejednávanom prípade vedľajší účastník vstúpil do konania na podporu žalovaného podaním zo dňa
19.3.2014(č.l.23),atopodľa§93ods.2O.s.p. Dňa23.6.2014doručilvedľajšíúčastníksúduvyjadrenie

k žalobnému návrhu (č. l. 38), v ktorom vzniesol námietky k podanej žalobe, poukázal na to, že v zmluve
zo dňa 30.4.2009 žalobca uvádza výšku RPMN za poskytnutý úver vo výške 64,44 %. Uvedená výška
RPMN je zavádzajúca a nepresná, nakoľko reálna výška RPMN za úver predstavuje výšku 72,67 %.
Výška ročnej úrokovej sadzby obdobných úverov poskytovaných bankami v čase uzatvorenia zmluvy
zo dňa 30.4.2009 predstavovala výšku iba 13,01 %. Taktiež namietal neprimerané vysoké úroky, ktoré

považoval za dojednané v rozpore s dobrými mravmi.

S účinnosťou od 1. mája 2014 bolo do zákona č. 205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedené
ustanovenie § 5b, podľa ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,

vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Predmetným ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bola teda súdu

zakotvená povinnosť v konaniach, v ktorých je uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči
spotrebiteľovi, ex offo - z úradnej povinnosti prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď byinak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Preto v spotrebiteľských veciach
aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal nemožnosti uplatnenia či oslabenia práva predávajúceho, má
súd povinnosť tieto skutočností skúmať, v prípade ich zistenia musí na ne prihliadnuť a žalobcovi nárok

nepriznať.

V prejednávanej veci vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 19.3.2014 a vzniesol námietky k
podanej žalobe, najmä vo vzťahu k RPMN a neprimerane vysokým úrokom, dňa 23.6.2014, teda už
po nadobudnutí účinnosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. (účinnosť od 1.5.2014), v zmysle

ktorého súdy ex offo posudzujú prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi.

S prihliadnutím na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že trovy konania vedľajšieho účastníka
nie sú trovami, na náhradu ktorých je potrebné žalobcu zaviazať, pretože nie je splnená jedna zo

základných podmienok na ich priznanie, a to účelnosť vynaložených trov. Námietky vo vzťahu k RPMN
a neprimerane vysokým úrokom, vznesené vedľajším účastníkom, odvolací súd nepovažuje za účelné,
nakoľko už v čase ich vznesenia musel súd prvého stupňa na tieto skutočnosti prihliadať ex offo, a teda
pre úspech spotrebiteľa bola táto námietka bezpredmetná.

Preto je potrebné konštatovať, že samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania dňa 19.3.2014 a ním
vznesené námietky vo vzťahu k RPMN a neprimerane vysokým úrokom (vo vyjadrení zo dňa 23.6.2014),
nemajú žiadnu súvislosť so zamietnutím žaloby a teda nemajú ani žiaden vplyv na rozhodnutie o veci.
Preto trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v tomto konaní nemožno vyhodnotiť ako trovy
potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania
vo vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka tak, že vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal (§
220 O.s.p.).

Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Tomuto vzniklo vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi právo na
náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalobca takýto návrh nepodal. Preto
odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 221 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.