Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 7, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/299/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713213300
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713213300.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s.r.o. so
sídlom K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Gr?sslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi M.
E., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX T. F. X, štátny občan SR, o zaplatenie zmenkovej sumy 912,13 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 17C/175/2013-56

zo dňa 3. februára 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 17C/175/2013-56 zo dňa 3. februára 2014 zrušuje a vec vracia
okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým si ako zahraničná právnická
osoba uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 912,13 Eur s prísl., spolu

so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 912,13 Eur od 07.03.2010 do zaplatenia, 6%
ročného úroku zo zmenkovej sumy od 10.06.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3%
zmenkovej sumy.
Z rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že navrhovateľ ako indosatár nadobudol všetky práva zo
zmenky, ktorú odporca vystavil. Indosovaná zmenka je vlastnou zmenkou opatrenou doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom do jej textu bol zahrnutý záväzok odporcu

zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25%
denným úrokom. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Vystaviteľ
nezaplatil na zmenku žiadnu sumu a keďže bola zmenková listina opatrená doložkou „bez protestu“
navrhovateľ ako indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Zmenku predložil na
zaplatenie a keďže od odporcu nezískal žiadnu úhradu, podal na súd návrh na uplatnenie pohľadávky
na vzorovom tlačive „A“ podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov (ďalej Nariadenie). K návrhu priložil originál zmenky, výpis
z obchodného registra pre navrhovateľa a plnú moc pre právneho zástupcu s tým, že na pojednávaní
netrval.
Okresný súd mal za to, že príslušnosť na prejednanie veci je daná podľa čl. 11 Preambuly, čl. 4 bod 1
a čl. 25 bod 1 písm.a/ Nariadenia. S odvolaním sa na čl. 19 Nariadenia č. 861/2007/ES sa európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa

konanie vedie, t.j. v prejednávanej veci zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení.
Okresný súd doručil odporcovi návrh na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ tlačivom, ktoré
odporca prevzal dňa 3.6.2013 a v podaní zo dňa 4.7.2013 uviedol, že návrh navrhovateľa považuje
za nedôvodný, nakoľko konanie malo byť zastavené z dôvodu prekážky rozhodnutej veci. O nároku
na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 823,23 Eur, ktorá je predmetom tohto súdneho konania
bolo právoplatne rozhodnuté rozhodcovským súdom, čo vyplýva z exekučného spisu 4Er 1859/2011.

Odporca tiež poukázal na to, že zmenka zabezpečovala úverovú zmluvu, kde on ako odporca má
postavenie spotrebiteľa, a že navrhovateľom predložená zmenka je vyplnená v rozpore so zákonomo spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 1.12.2009. Odporca považoval
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne za úrok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd
nariadil vo veci v súlade s čl. 5 bod 1 v spojení s čl. 7 bod 1 písm.c/ Nariadenia pojednávanie z dôvodu,

aby navrhovateľ nemohol namietať nepredvídateľnosť rozhodnutia súdu, a tým odňatie možnosti konať
predsúdom,akoajzdôvoduinéhoprávnehoposúdeniaveci.Keďžesanejednalootakýprípad,abybolo
potrebné podľa § 115 a nasl. O.s.p. vydávať o nariadení pojednávania osobitné rozhodnutie, prejednal
vec za účasti obidvoch účastníkov konania. Na základe skutočností, ktoré sú mu známe z doterajšej
rozhodovacej činnosti (§ 121 O.s.p.), ako aj z priloženého exekučného spisu a vyjadrenia odporcu zistil,

že pôvodný majiteľ zmenky - Pohotovosť s.r.o. Bratislava, ktorá vykonáva na území Slovenskej republiky
prostredníctvomposkytovaniaúverovpodnikateľskúčinnosťnebolúspešnýpriuplatnenísvojichnárokov
v exekučných konaniach. Zistil tiež, že zmluva uzavretá medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a
odporcom bola typická formulárová zmluva, ktorá odkazuje na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
a v nich obsiahnutú dohodu v čl. 17 o vyplnení zmenky tak, že na zabezpečenie peňažného záväzku
dlžníka ako vystaviteľa zmenky vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a

ani dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. V exekučnom spise je pripojená tá istá zmenka, od ktorej
odvodzuje navrhovateľ nárok aj v tomto súdnom konaní a ktorú k návrhu v originály pripojil. Spoločnosť
Pohotovosť s.r.o. nebola v exekučnom konaní úspešná, pretože okresný súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
vo veci konať z dôvodu absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, ktorá obsahovala neprijateľnú

podmienku podľa § 53 ods.4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v tom, že vyžadovala od dlžníka ako
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Odporca na pojednávaní uviedol, že úver od spoločnosti Pohotovosť s.r.o. si zobral na živobytie a
nevedel uviesť, prečo je v zmluve uvedené, že si úver berie na výkon povolania. Odporca tvrdil, že mu
bolo povedané, že úver mu dajú na živnosť, tak to aj urobili. Zároveň potvrdil pravosť svojho podpisu na

vystavenej zmenke a uviedol, že proti predloženej zmenke nemá námietky.
Okresný súd posúdil zmenku vyhotovenú za účelom splatenia spotrebiteľského úveru ako
zabezpečovaciu zmenku tak, ako to bolo konštatované aj v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru na základe Zmluvy o úvere s poukazom na § 52 ods.1 OZ, ako aj s poukazom na § 52 ods.3 a 4
a § 53 ods.1 OZ, podľa ktorých nesmeli spotrebiteľské zmluvy obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré

zákon presne definoval. Podľa § 2 písm.a/ a b/ zák.č. 285/2001 Z.z. v znení účinnom do 11.06.2010 šlo
o spotrebiteľský úver, a teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom § 4 ods.6 cit. zák. obsahoval
zákaz plniť dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo
spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške

max. 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Príslušenstvo sa zo zákona rozumelo vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom zmenka mohla
byť vyplnená len na zákonom stanovenú maximálnu zmenkovú sumu. Suma vyplnená do zmenky
maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. presahovala, v dôsledku čoho
bola zmenka vyplnená v rozpore so zákonom a tak je absolútne neplatným právnym úkonom.

Okresný súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí v rámci súdneho konania prihliadnuť ex offo
a táto povinnosť súdu prelamuje aj zásadu stanovenú v čl. I, § 17 zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a
šekového, čo je vyjadrené práve v ust. § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. in fine, kde zákonodarca uviedol,
že ide o zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky. Podľa právneho názoru okresného súdu nie je možné odčlenenie zmenkového abstraktného

vzťahu od vzťahu spotrebiteľského, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky
regulované a obmedzené zákonom a keďže sa jedná o kogentnú úpravu, je nutné zo zákona podmienky
vystavenia zmenky a jej neprípustnosť skúmať.
Okresný súd tiež uviedol, že nárok navrhovateľa uplatnený zo zmenky posudzoval len z hľadiska
jeho dôvodnosti podľa predloženej zmenky. Ak by tento vzťah posudzoval podľa spotrebiteľského

práva, hodnotil by dojednanie dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej v čl. 17 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru ako podmienku vyslovene nekalú s poukazom na § 53 ods.4 písm.k/ OZ, keďže
umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku, a to zmenkový úrok 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne a vyhodnotil by úver ako zo
zákona bez poplatkov, pretože v zmluve o úvere nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov

tak, ako to ukladá § 4 ods.2 písm.g/ zák. č. 251/2001 o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti
tiež poukázal na následnú právnu úpravu v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľských úverov, podľa
ktorej nebolo možné vôbec splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou, v dôsledku čoho návrh
navrhovateľa zamietol.Srozhodnutímokresnéhosúdusaneuspokojilnavrhovateľapodalprotinemuodvolaniesodôvodnením,
že konaním súdu, ako aj napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu práva Európskej únie, a to čl. 4,
5 a 7 Nariadenia EP a Rady (ES č. 861/2007) z 11.07.2007 (ďalej len Nariadenie), ktoré má všeobecnú

pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich častiach a je aj priamo aplikovateľné v Slovenskej republike.
Podľa názoru navrhovateľa súd nemohol nariadiť podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia pojednávanie, pretože
neboli splnené podmienky uvedené v cit. Nariadení. Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia
len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania, kedy nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť
tvrdenia účastníkov len na základe predložených listinných alebo iných dôkazov. Pojednávanie nie

je možné podľa jeho názoru uskutočniť za účelom zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov
konania, ich skutkových tvrdení a ani za účelom doplnenia dôkazov, pretože na tento účel slúži súdu
procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods.1 písm.a/ Nariadenia. Pojednávanie nie je možné podľa jeho
názoru nariadiť podľa Nariadenia ani vtedy, ak súd hodlá vykonávať iné právne posúdenia alebo ak súd
neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva EÚ prejavujúce sa v zostavení prílohy č. III Nariadenia (tlačivo
„C“) na žalobnú odpoveď.

Podľa jeho názoru v podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o nariadení pojednávania formou
uznesenia, pričom okresný súd žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal a nedoručil ho
stranám v súlade s § 45 a nasl. O.s.p., preto sa takéto pojednávanie nemohlo uskutočniť a ak sa
uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Právne účinky môžu
zakladaťlentaképrocesnéúkonysúdu,ktorésúdvykonalnazákladeprávoplatnýchrozhodnutí.Konanie

jetakpostihnutévadou,pretožedošlokporušeniuust.§167anasl.O.s.p.,čo vkonanívyvolalozásadné
právne následky - vykonanie ústneho pojednávania a ovplyvnilo meritórne rozhodnutie súdu v tom
smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd porušil poučovaciu povinnosť súdu
prekročením ust. § 5 ods.1 O.s.p., ako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom

konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.
Poukázal tiež na tú skutočnosť, že okresný súd vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa
s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré dokazovanie navrhovateľ
nenavrhol. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch len platnú zmenku, ktorá spĺňa
všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák.č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový,

čím dostatočne preukázal právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu
zmenky zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky, preto neexistovala žiadna okolnosť, ktorá
by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Z prednesov
účastníkov konania počas písomnej fázy konania, a to aj na základe koncentračnej zásady podľa čl.
5 Nariadenia a dokazovania vykonaného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba

vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Odporca mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to práve z
dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný
na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za odporcu. Ak tak urobil,
ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti

práva na spravodlivé súdne konanie. Súd tak z vlastnej iniciatívy, bez návrhu odporcu a bez legitímneho
podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter odporcu ako
spotrebiteľa, pričom odporca sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával a uplatnenú pohľadávku
nerozporoval, naopak svojim konaním ju prakticky uznal.
Okresný súd v rozpore so zákonom považoval údajne nesporné skutočnosti, ktoré neboli tvrdením ani

jedného z účastníkov konania a ktoré vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol za jednoznačné
a za nesporné, pričom navrhovateľ a ani odporca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili. Neexistuje
preto spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na základe takýchto
údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, je toto postihnuté vadou, ktorá
má za následok jeho nesprávnosť.

Navyše okresný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj
na základe nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva EÚ, keď zmenku, ktorá je
samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a ktorú nie je možné spájať či podmieňovať
inými okolnosťami, ak nie sú na zmenke uvedené sa vôbec prvostupňový súd nezaoberal a odignoroval
ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka, nie

iný záväzkový právny vzťah, pričom súd posudzoval prejednávanú vec, ako by išlo o bežný zmluvný
záväzok, čo je neprípustné. Pripustil, že ak aj je za určitých okolností možné uplatňovať tzv. kauzálne
námietky voči navrhovateľovi, musí byť však táto námietka vznesená zo strany odporcu, na ktorom jedôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je však možné, aby takúto iniciatívu proti vôli
odporcu prevzal na seba súd a suploval jeho aktivity.
Ak teda okresný súd vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon, nie je tento jeho názor správny,

pretože vychádzal len z kauzálnych námietok, ktoré nikto v konaní nevzniesol a ktoré ani žiaden z
účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah,
ktorý vznikol medzi odporcom a remitentom (spoločnosťou Pohotovosť) je po indosovaní irelevantný.
Navrhovateľovi ani nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. V tejto súvislosti poukázal
navrhovateľ na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp.zn. 25Cdo 1839/2000, ako

aj na uznesenie Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 5 CMo 14/97, a to z dôvodu, že Najvyšší súd ČR pri
rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, preto je možné
tento judikát na prejednávanú vec použiť. Z dôvodu, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky
zákonom predpísané náležitosti a je zmenkou platnou, navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť a
návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania
vo výške, ktorú si v odvolaní uplatnil.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporca vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23.10.2013, v ktorom
navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil ako vecne
správny. Uviedol, že sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že konajúci súd mal rozhodnúť výlučne
na základe predloženej zmenky, pričom podľa názoru navrhovateľa s poukazom na § 17 zákona č.
191/1950 Sb. nemôže odporca vznášať voči navrhovateľovi akékoľvek zmenkové námietky. Takéto

tvrdenia navrhovateľa považuje odporca za nedôvodné a podľa jeho názoru bol procesný postup
konajúceho súdu plne v súlade s Nariadením Éurópskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 v spojitosti
s Občianskym súdnym poriadkom. Taktiež odporca považuje za nedôvodnú námietku navrhovateľa, že
by boli vykonané dôkazy, ktoré neboli navrhnuté účastníkmi konania ( najmä vykonanie dokazovania
úverovou zmluvou a exekučným spisom ). Odporca tvrdí, že vo svojom písomnom podaní, ktoré tvorilo

prílohu tlačiva „C“ , nepochybne navrhol vykonať dôkaz, a to pripojením exekučného spisu, ako aj spisu
Stáleho rozhodcovského súdu. Odporca preto považuje všetky námietky navrhovateľa za nedôvodné,
nakoľko konajúci súd vykonal dôkazy, ktoré navrhol on ako účastník konania.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok zrušil podľa § 221 ods. 1 písm.f) a h)

O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ, ako zahraničná právnická osoba podal na
predtlačenom formulári A podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007
z 11.07.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) na súd
návrh na zaplatenie zmenky, ku ktorému priložil jej originál. Odporca podal podľa čl. 5 ods.2 a 3 cit.

Nariadenia na tlačive „C“ k návrhu, ktorý mu súd doručil riadne vyjadrenie. Navrhovateľ, ale ani odporca
nežiadalinariadiťvovecipojednávanie.Napriektomupovažovalokresnýsúdsprihliadnutímnamožnosť
iného právneho posúdenia veci za potrebné nariadiť ústne pojednávanie, na ktoré sa dostavili obidvaja
účastníci konania, preto okresný súd vec prejednal v ich prítomnosti.. Na pojednávaní odporca uviedol,
že pridržiava svojho písomného vyjadrenia a iné k veci neudáva.

Zmenka bola vystavená v R. R. odporcom ako vystaviteľom, ktorú podpísal a v ktorej sa zaviazal
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosti s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09
Bratislava, zapísanú v obchodnom registri OS Bratislava I, odd. Sro, vl.č. 23636/B zmenkovú sumu so
zmenkovým úrokom 0,25% denne, ktorú do nej doplní prvotný majiteľ. Splatnosť bola dohodnutá údajom
„Bez protestu“ a údajom „Na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplynulo, že zmenka mala v prejednávanej veci k zmluve
o úvere, ktorá je vzťahom spotrebiteľským, keďže na jednej strane vystupuje navrhovateľ, ktorý je
podnikateľ a poskytuje úvery odporcovi, ktorý je fyzickou osobou, spotrebiteľom, nie podnikateľom pre
jeho súkromné účely zabezpečovací charakter.
Okresný súd mal zo svojej rozhodovacej činnosti vedomosť o tom, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. má

v predmete činnosti poskytovanie úverov pre fyzické osoby spotrebiteľov. Z exekučných konaní, ktoré
sa vedú pred okresným súdom, ktorý prejednáva aj túto vec vyplýva, že takmer všetky žiadosti súdnych
exekútorov o vydanie poverenia na vykonanie rozhodcovských rozhodnutí, v ktorých sú spotrebitelia
zaväzovaní na plnenie v prospech Pohotovosti s.r.o., boli zamietnuté. Okresný súd posúdil základný
úverový vzťah ako spotrebiteľský, kedy je konajúci súd povinný ex offo skúmať existenciu aj iných

neprijateľných podmienok, na základe ktorých nie je možné od odporcu ako spotrebiteľa požadovať
plnenie vyplývajúce z prípadného neplatného právneho úkonu, ktorým je v prejednávanej veci zmenka.
Práve z dôvodu posúdenia charakteru základného vzťahu vzniknutého medzi odporcom a spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o. ako remitentom súd zistil, že zmenka, ktorá je inak podľa Zákona zmenkového ašekového platným právnym úkonom, je vyplnená v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch
č. 258/2001 Zb., keď spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako remitent vyplnila do zmenky vyššiu sumu,
než jej dovoľovalo kogentné ustanovenie § 4 ods.6 Zákona o spotrebiteľských úveroch platného k

dátumu podpísania úverovej zmluvy. Práve tento údaj o vyplnení zmenkovej sumy zakladá podľa názoru
okresného súdu absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
Okresný súd vyslovil preto právny názor, že musí ex offo skúmať absolútnu neplatnosť zmenky s
prihliadnutím na platnú právnu úpravu, ktorá je na ochranu spotrebiteľa a táto jeho povinnosť potom
prelamuje aj zásadu, ktorá je zakotvená v čl. 17 Zákona zmenkového a šekového o tom, že jedine dlžník

má právo vznášať kauzálne námietky nielen voči remitentovi, ale aj voči navrhovateľovi.
Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé

vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.
Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva „ C „ na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným

tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.
Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva „C“ na odpoveď, pričom v
prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu,

alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
Podľa čl. 5 ods.6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.
Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.
Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka

za nenapísanú.
Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).
Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

Podľa § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania
úverovej zmluvy, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť
dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške

maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky.
Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd zaručujú, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a
boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne

interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (IV. ÚS 77/02, III.ÚS63/06).

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne.
Odvolanie, ktoré podal navrhovateľ je tak v súlade s bodom 26 Preambuly, ako aj s čl. 19 Nariadenia a
§ 200ea ods. 1 a § 203 ods. 3 O.s.p. podané dôvodne.

Odvolací súd je toho názoru, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v jeho postupe pri
posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, keď súd prvého stupňa nepostupoval podľa čl. 7
ods. 1 Nariadenia a ani podľa Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 120 O.s.p. nepostupoval
ani pri dokazovaní. Súd prvého stupňa neposkytol odvolateľovi poučenie o dôkaznej povinnosti pred
pojednávaním, a to v nadväznosti na ním deklarovaný iný právny názor na navrhovateľom uplatnený

nárok napriek tomu, že to bolo s prihliadnutím na stav a charakter konania potrebné. Aj keď v
odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa pri posudzovaní nároku zo zmenky obmedzil
len na posudzovanie zmenky, toto konštatovanie nekorešponduje s tou časťou odôvodnenia, v ktorej
okresný súd ex offo prihliadol na absolútnu neplatnosť zmenky práve z dôvodu jej použitia a vyplnenia
v úverovej zmluve, ktorá má spotrebiteľskú povahu. Okresný súd posudzoval platnosť zmenky len s

poukazom na § 4 ods. 6 zák. č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý podmienky a vystavenie
zmenky upravoval v čase uzavretia úverovej zmluvy špecifickým spôsobom v nadväznosti na úverový
vzťah, ktorý zmenka zabezpečovala. Aj keď bolo použitie zmenky na zabezpečenie úveru poskytnutého
odporcovi ako spotrebiteľovi regulované zák. č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd
sa nestotožnil s tým, že by táto skutočnosť oprávňovala súd skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej

prípustnosť podľa cit. ustanovenia, pretože pre takýto postup súdu neboli splnené zákonné podmienky.
Rozhodnutie súdu je tak preto, že vec nesprávne právne posúdil, keď absolútnu neplatnosť zmenky
vyvodil z porušenia ustanovenia § 4 ods. 6 zák. č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a keď
v nadväznosti na to nesprávne vyložil a interpretoval ust. § 17 zák. č. 191/1950 Zb. zmenkového a
šekového, v dôsledku čoho nedostatočne zistil skutkový stav veci, nesprávne.

V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že nárok je uplatnený navrhovateľom podľa Nariadenia EP a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, pričom navrhovateľ je zahraničná právnická osoba, ktorá si uplatnila návrhom na tlačive „ A“
pohľadávku podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia nárok zo zmenky, ktorú v origináli priložila k návrhu spolus výpisom z obchodného registra pre navrhovateľa a plnomocenstvom pre právneho zástupcu. Podľa
čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné a
súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne niektorá zo strán.

Odporca zaslal odpoveď na tlačive „C“ súdu a na pojednávaní uviedol, že si úver bral na živobytie.
Voči nároku zo zmenky nevzniesol žiadne námietky, ale v pripojenom vyjadrení k tlačivu „ C“ navrhol
k súdnemu spisu pripojiť exekučný spis Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4 Er 1859/2011, spis
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922
761, exekučný spis Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2 Er/1812/2011. Súd vykonal dokazovanie

exekučným spisom, v ktorom sa nachádzala úverová zmluva, VOP a zmenka, ktorá úver zabezpečovala
a zaplatenie ktorej je predmetom sporu. Okresný súd mal podľa názoru odvolacieho súdu postupovať
podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 7 Nariadenia a o nároku zo zmenky rozhodnúť bez pojednávania, pretože
bez námietok odporcu ako dlžníka sa postup súdu podľa § 17 zákona zmenkového a šekového nedá
odôvodniť.
Postup okresného súdu, a to nielen z dôvodu, že tento predvolal účastníkov na pojednávanie a, že

vykonal dokazovanie, a ex offo skúmal platnosť zmenky cez spotrebiteľský vzťah, ktorého právne
posúdenie nie je predmetom tohto konania, preto takýto postup súdu nie je správny. Predmetom sporu je
lennárokzozmenkyakoabstraktnéhocennéhopapieru,ktorýzískalnavrhovateľakoindosatárbeztoho,
že by mal akúkoľvek povinnosť preukazovať záväzkový vzťah, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala.
Takýto postup súdu je v rozpore nielen s Občianskym súdnym poriadkom, ale aj s Nariadením. Súd

dokazovanie vykonával bez návrhu a aj bez akýchkoľvek kauzálnych námietok zo strany odporcu, ktoré
jediné by ho na postup, ktorý zvolil oprávňovali. Okresný súd tak rozhodoval v rozpore s § 17 Zákona
zmenkového a šekového.
O takomto postupe súdu sa nemohol navrhovateľ, ale ani odporca dozvedieť, a to ani z predvolania
na pojednávanie. Okresný súd bol oprávnený postupovať v prejednávanej veci najmä podľa čl. 4 ods.4

Nariadeniaapokiaľzistil,ženárokuplatnenýnavrhovateľompatrídopôsobnostiNariadenia,ženávrhbol
podaný navrhovateľom v súlade s čl. 4 ods.1 Nariadenia a bol aj správne vyplnený v jazyku konajúceho
súdu, nebol daný dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní, ku ktorému súd pristúpi len v tom
prípade, kedy nie je možné vec bez prejednania rozhodnúť alebo v prípade, keď o ústne pojednávanie
požiada niektorý z účastníkov konania, čo sa v prejednávanej veci nestalo, lebo odporca na vyplnenom

tlačive „ C“ uviedol, že nežiada nariadiť ústne pojednávanie.
Z obsahu spisového materiálu tak vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods.1
O.s.p., ktoré účastníci konania nenavrhli preto, že bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, s čím
odvolací súd nesúhlasí. Súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia navrhovateľa, ktorý
jasne, úplne a zrozumiteľne v návrhu na tlačive „ A“ uplatnil práva zo zmenky a ktorý uviedol, že nie

je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom a nebolo vykonané ani na tvrdenia odporcu, ktorý voči
forme a obsahu zmenky nevzniesol žiadne námietky a ani žiadne návrhy na vykonanie ďalších dôkazov.
Pre takto uplatnený nárok stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli predložená navrhovateľom platná
a obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zákona zmenkového a šekového, čo
okresný súd v konaní zistil.

Nie je správny názor navrhovateľa, že súd mal v prejednávanej veci rozhodovať o nariadení
pojednávania uznesením podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia. Podľa tohto článku Nariadenia postupuje súd
len vtedy, ak rozhoduje o tom, či nárok spadá do pôsobnosti Nariadenia alebo keď zamietne žiadosť
ktoréhokoľvek z účastníkov o nariadenie ústneho pojednávania, o ktorý prípad sa v prejednávanej veci
nejedná.

Odvolací súd nepovažuje právny názor okresného súdu o tom, že zmenková suma bola vyplnená do
zmenky v rozpore s § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho je absolútne neplatným právnym
úkonom za správny. Nesúhlasí ani s tým jeho názorom, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
zmenky musel prihliadnuť ex offo preto, že ustanovenie § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Odvolaciemu súdu je z dokazovania vykonaného okresným súdom úverovou zmluvou a všeobecnými
obchodnými podmienkami, ako aj zmenkou zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom zmenky,
spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a odporcom bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej poskytol
navrhovateľ odporcovi konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením blankozmenky ako
vlastnej zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože sa na takomto vyhotovení

zmenky zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v čl. 14 Všeobecných
obchodných podmienok (VOP), na základe ktorej bola spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako pôvodný majiteľ
- remitent oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou odporca meškal ku dňu splatnosti
zmenky.Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak
o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto

zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením,
a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo.

Aj keď by bolo dojednanie zmluvných strán v čl. 14 VOP o tom, že zmenková suma bude pozostávať zo
sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktorému vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky
neplatné pre rozpor s ust. § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nemalo by to na
prejednávanú vec, predmetom ktorej je nárok zo zmenky podstatnejší vplyv, pretože takéto porušenie
oprávňuje dlžníka len na to, aby si mohol voči poskytovateľovi úveru, ktorý nie je účastníkom tohto

konania uplatniť náhradu škody tak, ako to vyplýva z ods. 7 § 4 zák.č. 258/2001Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Nemá však za následok neplatnosť zmenky
a ani dohody o vyplňovacom práve obsiahnutej v čl. 14 VOP.
Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v
prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa

však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového
vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže odporca ako priamy dlžník
namietať voči navrhovateľovi ako poslednému majiteľovi zmenky to, že bol pri nadobúdaní zmenky v
zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome konal na jeho škodu, čo ale
neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému

záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne môže mať tak za následok jeho povinnosť nahradiť
škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.
Odvolací súd nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom splatenia
spotrebiteľského úveru ako zabezpečovacej zmenky súdom. Je však treba zdôrazniť, že sa jedná o
dva samostatné, vedľa seba existujúce záväzky s tým, že aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a

abstraktnú povahu.
Predmetom sporu je nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a
nadobudlacharakterzmenkynaplatenie.Posudzovaniezákladnéhovzťahubymalovýznamvtedy,keby
odporca ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi relevantné námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp.
zmenkyaleboakbynamietal,žekindosáciidošlonajehoškodu,čobyvšakmuselvkonaníajpreukázať,

a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a/ a b/
a v § 4 ods.6 zák.č. 285/2001 Z.z. cit. zák. v znení účinnom do 11.06.2010 obsahovala zákaz plniť dlh
zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského
úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny

poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Za daného stavu, keď dlžník, aj keď v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal
pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce zo záväzkovo-
právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala voči majiteľovi zmenky, nie je možné takýto výklad
okresného súdu akceptovať. Navrhovateľ v konaní uplatňuje záväzok odporcu, že za zmenku zaplatí

sumu, ktorú doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd posudzoval navrhovateľom uplatnený nárok
cez zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy, a nie ako nárok zo zmenky, ktorá je podľa
zákona zmenkového a šekového platnou zmenkou, čo je neprípustné.
Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k prelomeniu zásady stanovenej v čl. I, § 17 zák. č. 191/1950 Zb.
zmenkového a šekového tak, ako to vyplynulo z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, pretože

ani vyplnenie zmenkovej sumy do zmenky v rozpore s ust. § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. in fine, kde
zákonodarca uviedol, že ide o zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky by nemalo za následok neplatnosť zmenky, ale len nárok dlžníka zo
zmenky na náhradu škody.
Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových

záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných
záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Názor okresného
súdu o tom, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od vzťahu spotrebiteľského nie je možné,
nie je preto správny. Dlžník nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jehopôvodného vzťahu s Pohotovosťou s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k indosácii zmenky. Podľa
názoru odvolacieho súdu je to výlučne odporca, kto je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej
povinnosti zo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť

tvrdenia odporca, potom má podľa ust. § 120 ods.1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky svoje
tvrdenia.
Z ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych
námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom abstraktnosti
a nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo

zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť,
že práve ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového slúži na ochranu dlžníka zo zmenky
proti nepoctivému nadobúdateľovi zmenky, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je spotrebiteľom. Aj
keď sú zmenkový dlžník a aj zmenkový veriteľ podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom
postavení, nie je vylúčené, že dôjde k situácii, keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých
je len ťažko možné očakávať znalosť zmenkovej úpravy. Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu,

kedy vstupuje do zmenkového právneho vzťahu podnikateľ, ktorý je profesionálom s nepodnikateľom,
väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu dvaja podnikatelia. Takéto posúdenie
má nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k zneužívaniu zmenkového práva a
či nedochádza aj k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej. Takéto
zisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky proti

povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti. Dlžník preto
musí takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní ich musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi,
pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou (§ 495 OZ) bez toho, že by
musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod.
Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.

Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, o ktorej okresný súd uviedol, že je platnou zmenkou podľa
zákona zmenkového a šekového, nie je možné jej platnosť bez ďalšieho posudzovať cez spotrebiteľskú
zmluvu a v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou
zmenkou súvisia.
Závery okresného súdu tak v základe vychádzajú z právneho hodnotenia spotrebiteľského vzťahu,

posúdenie ktorého nebolo predmetom sporu a je irelevantné aj pre posúdenie platnosti zmenky. Na
prelomenie základnej zásady obsiahnutej v § 17 Zákona zmenkového a šekového, keďže odporca ako
dlžník zo zmenky žiadne kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky nevzniesol, nestačia. Takýto postup
súdu je preto v rozpore s § 17 Zákona zmenkového a šekového, ktorý dokazovanie ohľadom základného
vzťahu pripúšťa len vtedy, ak boli dlžníkom ohľadom kauzálneho vzťahu podané, ale aj preukázané

relevantné námietky.

Zásadu nespornosti a abstraktnosti zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám
majiteľ nekonal pri nadobúdaní zmenky poctivo a že konal na škodu dlžníka. V takom prípade sa
navodzuje stav, kedy dlžník nadobudne presvedčenie, že v dôsledku prevodu zmenky nemá možnosť

námietky kauzálnej povahy vznášať, pretože vychádza z toho, že ide o nového originálneho majiteľa
zmenky a vtedy má dlžník právo uplatniť obranu námietkami aj proti tomuto novému majiteľovi. Samotná
námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom ku škode dlžníka musí byť ako relatívna
námietka dlžníkom vznesená a musí byť ním tiež preukázaná. Podľa zákona zmenkového a šekového
bol preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre

jej platnosť podľa Zákona zmenkového a šekového povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej
vystavenia a ani jej neprípustnosť.
Rozhodnutím okresného súdu tak nebolo rozhodnuté o zmenkovom nároku, ale o s ním úzko súvisiacom
nárokuzozmluvyospotrebiteľskomúvere,pretožeto,akobolazmenkavyplnená,čisatakstalovsúlade
s dohodou o vyplňovacom práve alebo v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch na jej povahe a platnosti nič nemení. Preto ani nárok uplatnený navrhovateľom nie je nárokom
zo spotrebiteľskej zmluvy.
Záverom odvolací súd uvádza, že aj keď je v prípade spotrebiteľov potrebné prihliadať na ich špecifické
záujmy a postavenie, súčasná právna úprava už dôslednejšie chráni spotrebiteľa tým, že zakazuje
používanie zmeniek na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, čím sa nesporne zabráni zneužívaniu

práva podnikateľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery spotrebiteľom na ich ujmu.
Zákaz zneužitia práva je jedným zo základných princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu
právna úprava zmenkového práva je prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietokdlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v § 17 Zákona zmenkového a šekového tak, aby sa mohol súd
zaoberať základným záväzkovým vzťahom, ktorý môže mať charakter spotrebiteľského vzťahu.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné

podľa § 221 ods.1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorým si ako indosatár
uplatnil právo zo zmenky, pričom v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového
vzťahu a ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to Zákon zmenkový a šekový nadobúdateľovi zmenky,
ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa v žiadnom svojom ustanovení neukladá.

Okresný súd musí mať na zreteli, že zmenka, ktorá mala nesporne zabezpečovací charakter tak, ako
to okresný súd správne zistil, sa v dôsledku indosácie stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací
charakter zmenky stratila. Musí tiež vychádzať z toho, že zmenka obsahuje všetky formálne a aj
materiálne požiadavky tak, ako to stanovuje § 75 Zákona zmenkového a šekového, a preto je zmenkou
platnou. V prípade, že dlžník v rámci svojej obrany nepodá také námietky, ktoré by odôvodňovali postup
súdu podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového voči terajšiemu majiteľovi zmenky a nepreukáže,

že navrhovateľ konal pri indosácii zmenky na jeho škodu, nie je okresný súd oprávnený bez takýchto
námietok ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu, aj keď by to bol
záväzkový vzťah spotrebiteľský.
V roku 1931 bola na konferencii o zjednotení dohôd šekového práva prijatá dohoda o jednotnom
Zákone šekovom, ktorú podpísalo aj Československo, pričom zmluvné strany sa zaviazali zaviesť na

svojich územiach Jednotný zákon v súlade s prílohami k nemu. Obsah ustanovenia § 17 Zákona
zmenkového a šekového je zhodný s čl. 17 Jednotného zákona zmenkového, ku ktorému nebola
prijatá Československom, ale ani Slovenskou republikou žiadna výhrada (Dohoda o Jednotnom zákone
zmenkovom s Prílohou I. Jednotný zákon zmenkový zo dňa 17.06.1930, súčasťou ktorého je aj Príloha
II).

Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 je výsledkom dlhodobého historického vývoja zmenkového
práva a z vyššie uvedených medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, vychádza.
Od začiatku slúžili zmenky ako prostriedok úveru a v tejto funkcii zostali až doteraz, aj keď niekedy
plnia funkciu zabezpečovacieho prostriedku, ktorá však nemá povahu záväzku akcesorického, závislého
svojou existenciou na existencii iného záväzkového vzťahu. Nie je preto možné, vyňať dlžníkov, ktorí

sú spotrebiteľmi, ak žiadne relevantné námietky predpokladané § 17 Zákona zmenkového a šekového
voči indosatárovi nevzniesli z pôsobnosti tohto ustanovenia, pretože sa tak vytvára situácia, za ktorej by
pre iných dlžníkov zo zmenky, ktorí sú tiež fyzickými osobami, avšak nie sú spotrebiteľmi nebol výklad
§ 17 Zákona zmenkového a šekového, cez ktorý by sa poskytla ochrana spotrebiteľovi ako slabšej
zmluvnej strane, pre týchto použiteľný. Presadeniu takého výkladu, ktorý pripúšťa prelomenie § 17

Zákona zmenkového a šekového tak bránia hranice platného práva, pretože takýto extenzívny výklad
by mohol viesť už k takému dotváraniu práva, ktoré je neprípustné. Bez akýchkoľvek námietok dlžníka,
aj keď je spotrebiteľom, je preto výklad prelomenia zásad stanovených v § 17 Zákona zmenkového a
šekového v zrejmom rozpore s jeho výslovným znením.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.