Decision was made at the court Okresný súd Pezinok
Judgement was issued by JUDr. Andrea Sedlačková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/1137/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708206516
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedlačková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1708206516.15
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci navrhovateľa: K. T., W..
XX.X.XXXX,Č.Š.X,XXXXXL.,zast.:JUDr.BronislavaPavelková,advokátka,Dobrovičova6,Bratislava
proti odporcovi 2/: K.. V. V., Q. X, XXX XX L., proti odporcovi 3/: X. U., R.. J.. M. X, XXX XX L. a proti
odporcovi 4/: U. V., A.W. X, XXX XX L., odporcovia 2/ -4/ zastúpení: JUDr. Ján Čarnogurský, advokát,
Dostojevského rad 1, Bratislava o zaplatenie sumy 66.387,83 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu zo dňa 11.4.2008 zamieta.
O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 11.4.2008 domáhal voči odporcom 1/ - 4/ zaplatenia sumy 2.000.000
Sk s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho návrhu uviedol, že pred Okresným
súdom Pezinok bolo vedené konanie sp. zn. 5C 967/2008 o určenie vlastníckeho práva, kde vystupovali
súčasní odporcovia v pozícii navrhovateľov, ktoré bolo pôvodne vedené pred Okresným súdom
Bratislava III pod spisovou značkou 35C 379/1997. Okresný súd Bratislava III nariadil na návrh
navrhovateľov dňa 2.5.2006 predbežné opatrenie č.k. 35C 379/97 - 690, ktorým bolo odporcom 1/ až
6/ zakázané disponovať s nehnuteľnosťami - pozemkami zapísanými na liste vlastníctva číslo XXXX,
katastrálne územie Senec, parcelné číslo XXXX o výmere XX.XXX m2 - orná pôda. Predbežné opatrenie
bolo čiastočne zrušené na návrh odporcov, a to rozhodnutím Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 5C
967/2008 - f zo dňa 1.4.2008 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co 414/2007
- 808.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že vydaným predbežným opatrením bola zakázaná dispozícia s pozemkami,
ktoré vôbec neboli medzi účastníkmi sporné a vo výmere niekoľkonásobne vyššej, než navrhovatelia
žiadali vydať rozhodnutím vo veci samej. Predbežné opatrenie bolo čiastočne zrušené až rozhodnutím
Okresného súdu Pezinok zo dňa 1.4.2008 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, a to
tak, aby bola v jeho dôsledku obmedzená dispozícia odporcov len s pozemkami, ktoré sú predmetom
konania.
Dňa 7.12.2005 uzavrel pôvodný navrhovateľ ako vlastník pozemku zapísaného na liste vlastníctva
číslo XXXX v katastrálnom území Senec zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorou sa zaviazal previesť
na tretiu osobu vlastnícke právo k novovytvoreným pozemkom o celkovej výmere X.XXX m2 ostatnej
plochy za účelom plánovaného využitia uvedených pozemkov pre vybudovanie obytnej zóny Malý Biel.
Budúci kupujúci sa zmluvne zaviazal na vlastné náklady vybudovať na všetkých pozemkoch potrebné
inžinierskesieteumožňujúcevýstavburodinnýchdomovaichpripojenienatietosiete.Uzavretiebudúcejzmluvybolodojednanénalehotu60dníodprávoplatnostikolaudačnéhorozhodnutiapríslušnéhoorgánu
-stavebnéhoúradu,ktorýmsapovolíužívanievybudovanýchinžinierskychsietívobytnejzóneMalýBiel.
Kolaudačné rozhodnutie mesta Senec zo dňa 16.10.2006 č. U.. XXX-XX-L., I. nadobudlo právoplatnosť
dňa 17.10.2006. Od tohto dňa začala plynúť 60 - dňová lehota na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy.
Budúci kupujúci vyzval navrhovateľa na uzavretie zmluvy listom zo dňa 20.10.2006, pričom tento mu
obratom oznámil, že pozemok bol zahrnutý zo zákazu dispozície predbežným opatrením. Opätovne
budúceho kupujúceho navrhovateľ kontaktoval potom, ako Krajský súd Bratislave potvrdil predbežné
opatrenie v pôvodnom rozsahu, pričom žiadal o predĺženie termínu na uzavretie budúcej zmluvy.
Posledný krát došlo k predĺženiu termínu písomným podaním budúceho kupujúceho zo dňa 17.3.2007,
pričom bolo dohodnuté, že zmluvu uzavrú najneskôr do 1.9.2007. Dňa 5.9.2007 budúci kupujúci z
dôvodu nesplnenia podmienok dojednaných v zmluve o budúcej zmluve od zmluvy odstúpil a vyzval
navrhovateľa na uhradenie zmluvnej pokuty 2.000.000 Sk. V prípade, ak by navrhovateľ neuhradil
zmluvnú pokutu riadne a včas, vznikla by mu povinnosť uhradiť ešte dodatočné zvýšenie v dôsledku
omeškania o 1.000.000 Sk. Navrhovateľ preto dňa 2.11.2007 vložil na účet budúceho kupujúceho sumu
2.000.000 Sk.
Navrhovateľ sa domáha uplatneného nároku z dôvodu, že nariadením predbežného opatrenia nad
rámec žalobného návrhu vo veci samej, mu vznikla škoda vo výške 2.000.000 Sk, ktoré musel zaplatiť
budúcemu kupujúcemu z dôvodu nemožnosti uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu riadne a včas.
Pôvodný navrhovateľ zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 1.6.2010 postúpil pohľadávku, ktorá je
predmetom tohto konania na súčasného navrhovateľa, a preto súd na návrh navrhovateľa uznesením
zo dňa 21.6.2010, č.k. 5C 1137/2008-84 pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný navrhovateľ (K.. R. T.)
a aby na jeho miesto vstúpil nový navrhovateľ (K. T.).
Odporcovia v písomnom podaní zo dňa 29.9.2009 uviedli, že na budúcu výstavbu, ktorá bola dôvodom
uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, boli vydané dve kolaudačného rozhodnutia. Mesto Senec
ako stavebný úrad vydalo prvé kolaudačné rozhodnutie dňa 16.10.2006 č. U.. XXX-XX-L., I., ktorým
povolil užívanie stavby plynovod, verejné osvetlenie, trafostanice a VN rozvody a SO 05 rozvody NN
a komunikácie. Obvodný úrad životného prostredia v Senci, úsek štátnej vodnej správy vydal druhé
kolaudačné rozhodnutie č. Ž.. U.-J.-XX/XXXX-C.-V. zo dňa 3.7.2007 na verejný vodovod a verejnú
splaškovú kanalizáciu pre uvedenú stavbu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.7.2007.
60 dní podľa ustanovenia 1 ods. 3 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uplynulo až dňa 9.9.2007. Keďže K..
K. T. - PLIP odstúpil od zmluvy o budúcej zmluve dňa 5.9.2007, konal tak pred vypršaním lehoty podľa
citovaného ustanovenia zmluvy o budúcej zmluve, a teda nemal právo odstúpiť od zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve listom zo dňa 5.9.2007. Ak tak urobil, navrhovateľ nemal povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu 2.000.000 Sk.
Podaním zo dňa 19.4.2012 odporcovia doplnili svoju argumentáciu tak, že v čase podania návrhu
na vydanie predbežného opatrenia bola v katastri nehnuteľností sporná parcela č. XXXX zapísaná v
celosti, a preto sa odporcovia mohli domáhať vydania predbežného opatrenia iba k celej parcele XXXX,
nakoľko inak by návrh na vydanie predbežného opatrenia bol zmätočný, neurčitý a v konečnom dôsledku
nevykonateľný. V konaní o určenie vlastníckeho práva nebola sporná medzi účastníkmi konania výmera
pozemku, avšak pokiaľ nedošlo k reálnemu rozdeleniu ako odčleneniu časti o výmere XXX m2 z parcely
číslo XXXX, nedalo sa predpokladať, ktorá časť z parcely XXXX to bude.
V priebehu konania zomrel dňa 20.6.2012 odporca 1/ U. V., W.. X.X.XXXX. Z uznesenia Okresného
súdu Pezinok zo dňa 19.11.2012, č.k. 13D/671/2012, Dnot 218/2012 súd zistil, že dedičské konanie po
poručiteľovi U. V., W.. X.X.XXXX bolo zastavené podľa § 175h ods. 2 O.s.p a majetok nepatrnej hodnoty
bo vydaný K. V., ktorý sa postaral o pohreb.
Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa 2.10.2012, č. 13D671/2012, Dnot 218/2012 súd zistil, že
ako dedičia po poručiteľovi U. V., W.. X.X.XXXX prichádzajú do úvahy - L. V., W.. XX.X.XXXX, C. Y., rod.
V., W.. XX.X.XXXX, K. V., W.. XX.X.XXXX.
Predmetný spor sa týka poručiteľovho dlhu, pričom dedičia zodpovedajú za pasíva dedičstva len do
výšky nadobudnutého dedičstva. Nakoľko však dedičské konanie bolo zastavené podľa § 175h ods. 2
O.s.p. a nepatrný majetok vydaný tomu, kto sa postaral o pohreb, nenadobudla táto osoba uvedený
majetok titulom dedenia, a preto ani nie je dedičom. Na základe uvedeného súd nemohol pokračovať v
konanísodporcom1/anisdeťmiodporcu1/,ktoríbysíceprichádzalidoúvahyakodedičia,avšakžiadnymajetok titulom dedenia nenadobudli, a preto súd uznesením zo dňa 12.9.2013, č.k. 5C 1137/2008-172
podľa § 104 ods. 2 O.s.p. konanie voči odporcovi 1/ zastavil.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, zmluvou o budúcej kúpnej
zmluve zo dňa 7.12.2005, odstúpením od zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 5.9.2007, uznesením
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 2.5.2006, č.k. 35C 379/97-690, uznesením Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 11.7.2007, č.k. 35C 379/97-788, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
31.10.2006, č.k. 9Co 261/06-724, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo daň 31.12.2007, č.k. 2Co
414/2007-808, uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 1.4.2008, č.k. 5C 967/2008-819, ako aj
ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
Dňa 7.12.2005 uzavrel pôvodný navrhovateľ ako vlastník pozemku zapísaného na liste vlastníctva číslo
4675 v katastrálnom území Senec zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorou sa zaviazal previesť na tretiu
osobu vlastnícke právo k novovytvoreným pozemkom o celkovej výmere X.XXX m2 ostatné plochy za
účelom plánovaného využitia uvedených pozemkov pre vybudovanie obytnej zóny Malý Biel. V zmysle
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa budúci kupujúci zaviazal na vlastné náklady vybudovať na všetkých
pozemkoch potrebné inžinierske siete umožňujúce výstavbu rodinných domov a ich pripojenie na tieto
siete v lehote najneskôr do 31.12.2006. Uzavretie budúcej zmluvy bolo dojednané na lehotu 60 dní
od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia príslušného orgánu - stavebného úradu, ktorým sa povolí
užívanie vybudovaných inžinierskych sietí v obytnej zóne Malý Biel.
Okresný súd Bratislava III nariadil na návrh navrhovateľov (v tomto konaní vystupujúcich na strane
odporcov) dňa 2.5.2006 predbežné opatrenie č.k. 35C 379/97 - 690, ktorým bolo odporcom 1/ až 6/
zakázané disponovať (okrem iných) s nehnuteľnosťami - pozemkami zapísanými na liste vlastníctva
číslo 4675, katastrálne územie Senec, parcelné číslo XXXX o výmere XX.XXX m2 - orná pôda.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.10.2006, č.k. 9Co 261/06-724 na základe odvolania
odporcov (medzi inými aj pôvodného navrhovateľa) uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 11.7.2007, č.k. 35C 379/97-788 zamietol návrh odporcov
na zrušenie predbežného opatrenia z dôvodu, že odporcovia sa návrhom domáhajú zmeny pôvodného
predbežného opatrenia, nie však jeho zrušenia v zmysle § 77 ods. 2 O.s.p. a Občiansky súdny poriadok
nepozná a neumožňuje rozhodovať o zmene časti právoplatného predbežného opatrenia.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.12.2007, č.k. 2Co 414/2007-808 uznesenie súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že z obsahu spisu vyplýva že navrhovatelia s
takýmto čiastočným zrušením predbežného opatrenia súhlasili, pričom súd prvého stupňa sa s týmto ich
stanoviskom v odôvodnení napadnutého uznesenia nijako nevysporiadal. V ďalšom konaní uložil súdu
prvého stupňa dôsledne skúmať, či sú dané dôvody na čiastočné zrušenie predbežného opatrenia, ako
to navrhujú odporcovia, aj s prihliadnutím na stanovisko navrhovateľov.
Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 1.4.2008, č.k. 5C 967/2008-819 zrušil predbežné opatrenie
č.k. 35C 379/97 - 690 zo dňa 2.5.2006 vydané Okresným súdom Bratislava III v spojení s uznesením
Krajského súdu Bratislave č.k. 9Co 261/06 - 724 zo dňa 31.10.2006 v časti, kde súd zakázal odporcom
1/ až 6/ akýmkoľvek spôsobom disponovať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, parcelné číslo
XXXX, orná pôda o výmere XX.XXX m2 a túto časť nahradil výrokom: Súd zakazuje odporcom 1/ až 6/
akýmkoľvekspôsobomdisponovaťsnehnuteľnosťamizapísanýmivkatastrinehnuteľnostikatastrálneho
úradu v Bratislave, Správa katastra Senec, katastrálne územie Senec na LV č. XXXX, parcela číslo
XXXX/XX, orná pôda o výmere XXX m2. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.4.2008.
Z listu zo dňa 5. 9. 2007 vystavaného budúcim kupujúcim - K.. K. T. - PLIP adresovaného budúcej
predávajúcej súd zistil, že budúci kupujúci odstúpil od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a súčasne vyzval
budúcu predávajúcu k úhrade zmluvnej pokuty vo výške 2.000.000 Sk. Budúci kupujúci v predmetnom
liste súčasne uviedol, že vyčíslenie vynaložených nákladov súvisiacich s vybudovaním inžinierskych
sietí spolu s vyčíslením škody predloží v osobitnom písomnom podaní.
Z výpisu z banky súd zistil, že R. T. vložila (nečitateľný dátum) na účet T. K. - PLIP sumu 2.000.000 Sk.
Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 8.2.2012 uviedol, že jeho otec so svojimi súrodencami
reštituovali približne 16 ha pozemkov, na ktoré si neskôr robili nárok aj odporcovia. Boli určené spornépozemky, ktoré boli predmetom konania 5C 967/2008. Boli však je pozemky, ktoré neboli sporné a
ku ktorým začal vykonávať prípravu na ich neskorší predaj. Boli vykonané prípravy na inžinierske
siete, plynofikácia, kanalizácia a kompletné vybavenie. Na pozemkoch, ktoré boli sporné, sa tieto práce
nevykonávali. Neskôr komunikoval s K. V. o tom, že tým, že podali návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým kvôli cca 80 cm pásu pozemku, blokovali celý pozemok v hodnote 70 mil. Sk.
Podľa § 77 ods. 3 O.s.p. ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto,
že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ
je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd,
ktorý nariadil predbežné opatrenie.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Súdsavprvomradezaoberalpasívnoulegitimáciouodporcov,atovzhľadomnavyjadrenieichprávneho
zástupcunapojednávaníkonanomdňa7.3.2014,ktorýuviedol,žesúdnemalvydaťpredbežnéopatrenie
v rozsahu, ktorý prekračuje návrh vo veci samej. Z uvedeného súd vyvodil, že odporcovia sa snažia
preniesť zodpovednosť za škodu v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia na štát. Ohľadom
pasívnej legitimácie odporcov sa súd stotožnil s názorom navrhovateľa podporeným rozhodnutím
Ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS 570/2013, v zmysle ktorého „navrhovateľ predbežného opatrenia si musí
byť vedomý rizík vyplývajúcich z existujúcich procesných úľav, ako aj výhod, ktoré mu tieto procesné
úľavy poskytujú (uľahčený prístup k dočasnej ochrane jeho práva formou predbežného opatrenia), v
dôsledku čoho musí byť nevyhnutné pripravený znášať aj negatívne následky“. Vzhľadom na uvedené
považoval súd odporcov za nositeľov hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, a teda mal ich
pasívnu legitimáciu za osvedčenú.
Na základe vyššie opísaného skutkového stavu súd skúmal, či navrhovateľ bol povinný plniť z titulu
zmluvnej pokuty tretej osobe - budúcemu kupujúcemu sumu 2.000.000 Sk. Podľa 1. časti bodu 4. zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 7.12.2005 uzavretej medzi pôvodným navrhovateľom ako budúcim
predávajúcim a K.. K. T.E. - PLIP ako budúcim kupujúcim „sa účastníci tejto zmluvy vedení spoločnou
snahou o uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy preto podľa § 50a OZ dohodli, že budúca predávajúca
je povinná v lehote najneskôr do 60 - tich dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia príslušného
orgánu - stavebného úradu, ktorým sa povolí užívanie vybudovaných inžinierskych sietí v obytnej zóne
Malý uzatvoriť na odpredaj časti svojich pozemkov kúpnu zmluvu, ktorej podstatný obsah je uvedený
v 2. časti tejto zmluvy“.
Dňa 2.5.2006 vydal Okresný súd Bratislava III, č.k. 35C 379/97-690 predbežné opatrenie, ktorým
zakázal odporcom 1/ - 6/ akýmkoľvek spôsobom disponovať s nehnuteľnosťami zapísanými v katastri
nehnuteľností, k. ú. Senec medzi inými aj s parcelou číslo XXXX orná pôda o výmere XX.XXX m2
zapísanou na LV číslo XXXX až do právoplatného ukončenia konania sp. zn. 35C 379/97. Predmetné
uznesenie v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.10.2006, č.k. 9Co 261/06-724
nadobudlo právoplatnosť dňa 2.1.2007.
Podľa vyjadrenia navrhovateľa lehota 60 - tich dní na uzavretie kúpnej zmluvy začala plynúť
právoplatnosťou rozhodnutia Mesta Senec zo dňa 16.10.2006 č. U.. XXX-XX-L., I., t.j. dňa 17.10.2006.
Súd konštatuje, že v čase, kedy malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a budúcim
kupujúcim, t.j. od 17.10.2006 - do 14.12.2006, bol navrhovateľovi nariadeným predbežným opatrením
uložený zákaz disponovať s pozemkami, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy.
Uvedené platí i prípade, ak by súd považoval za právoplatné kolaudačné rozhodnutie - rozhodnutie
Obvodného úradu životného prostredia v Senci, úsek štátnej správy č. ŽP. U.-J.-XX/XXXX-C.-V. zo dňa
3.7.2007, od právoplatnosti ktorého podľa názoru odporcov plynula lehota 60 - tich dní na uzavretie
kúpnej zmluvy. V tomto prípade by lehota uplynula dňa 9.9.2007, avšak aj v uvedenom čase bol
navrhovateľovi nariadeným predbežným opatrením uložený zákaz disponovať s pozemkami. Predmetný
zákaz bol zrušený až právoplatnosťou uznesenia Okresného súdu Pezinok uznesením zo dňa 1.4.2008,
č.k. 5C 967/2008-819, t.j. dňa 29.4.2008.Podľa názoru súdu nastala v čase plnenia na strane navrhovateľa ako budúceho predávajúceho v
dôsledku nariadeného predbežného opatrenia objektívna nemožnosť uzavrieť samotnú kúpnu zmluvu
s budúcim kupujúcim podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak sa plnenie
stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne. Uvedenú nemožnosť navrhovateľ pritom nemohol
predvídať.
V danom prípade sa jedná o právnu nemožnosť plnenia, kedy plnenie nemožno uskutočniť, pretože
toto sa v dôsledku nariadenia predbežného opatrenia stalo zakázaným, nedovoleným. V zmysle
právnej teórie záväzok v dôsledku nemožnosti zaniká, ak je nemožnosť objektívna a nezávislá na vôli
dlžníka. V niektorých prípadoch môže byť dôvodom zániku dlžníkovho záväzku nielen trvalá nemožnosť
plnenia, ale i prechodná nemožnosť, pričom záleží na konkrétnych okolnostiach prípadu, najmä na
tom, či je podstatné splnenie záväzku v určitom čase a pod. Súd má v danom prípade za to, že
aj dočasná nemožnosť plnenia spôsobila zánik záväzku budúceho predávajúceho uzavrieť kúpnu
zmluvu, nakoľko ako vyplynulo zo skutkových okolností, budúci kupujúci po márnom uplynutí lehoty na
uzavretie kúpnej zmluvy od zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy odstúpil. Ak by časový faktor nebol pre
účastníkov rozhodujúci, mal budúci kupujúci možnosť domáhať sa nahradenia prejavu vôle budúceho
predávajúceho ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy na súde.
Súd vychádzal z názoru, že k nemožnosti plnenia je nutné prihliadať, ak táto nastala v dôsledku udalostí,
ktoré strany uzatvárajúce zmluvu, nemohli predvídať. V zmysle právnej teórie následná nemožnosť
náhodná má za následok zánik všetkých právnych záväzkov (totožne monografia H.. U. V., Nemožnost
plnění a právní norma, Sbírka spisů právnických a národohospodářských, Praha-Brno).
Za daného skutkového stavu nebolo právne možné od budúceho predávajúceho vynucovať splnenie
povinnosti uzavrieť samotnú kúpnu zmluvu. Podľa ustálenej judikatúry je kúpna zmluva, ktorou
predávajúci porušil zákaz prevodu veci (nehnuteľnosti) uloženým mu vykonateľným predbežným
opatrením v zmysle § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná podľa §
39 Občianskeho zákonníka.
Situáciu, kedy sa splnenie zmluvnej povinnosti stane objektívne nemožným, nemožno stotožňovať s
porušením zmluvnej povinnosti. Následkom nemožnosti plnenia je podľa § 575 ods. 1 Občianskeho
zákonníka zánik povinnosti dlžníka plniť. Zohľadnenie práva budúceho kupujúceho na zaplatenie
zmluvnej pokuty od navrhovateľa by bolo spojené s priznaním ochrany práva, výkon ktorého je v rozpore
s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného je možné prijať
záver, že navrhovateľ nebol povinný zaplatiť budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu, nakoľko mu v
dôsledku nemožnosti plnenia zanikla povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu.
Je nutné tiež poznamenať, že uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola vnútorne nevyvážená,
navrhovateľa ako budúceho predávajúceho jednostranne zaťažovala viacerými povinnosťami, s
nedodržaním ktorých mu hrozili nepriaznivé právne následky. Naopak, pre prípad porušenia zmluvy zo
strany budúceho kupujúceho zmluva nestanovovala žiadne právne postihy.
Vtejtosúvislostijetiežneopomenuteľnýmfakt,žesúčasnýnavrhovateľabudúcikupujúciK..T.vystupujú
ako spoločníci a konatelia obchodnej spoločnosti A., L..C..I.., pričom pôvodná navrhovateľka - R. T.
na pojednávaní konanom dňa 2.5.2012 uviedla, že navrhovateľ sa venoval celému projektu prípravy
pozemkov na odpredaj a keď to bolo potrebné, prišiel za ňou a ona podpísala, čo bolo potrebné.
Ďalej uviedla, že mala problémy vyplatiť sumu 2 milióny korún, preto požiadala navrhovateľa o pomoc,
ktorý peniaze zohnal. Vzhľadom na uvedené personálne väzby medzi účastníkmi zmluvného vzťahu
vznikajú určité pochybnosti o transparentnosti a korektnosti uzatvorenia samotnej zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve.
Súd ďalej poukazuje na znenie čl. V bodu 2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, z ktorého odvodzuje
navrhovateľ svoje právo a podľa ktorého „v prípade, ak budúca predávajúca napriek splneným
podmienkam uvedeným v 1. časti ods. 2, 3 tejto zmluvy neuzavrie z akýchkoľvek dôvodov budúcu kúpnu
zmluvu v lehote určenej v 1. časti ods. 3 tejto zmluvy, budúci kupujúci má právo trvať na splnení záväzku
budúcej kupujúcej alebo právo s okamžitou účinnosťou odstúpiť od tejto zmluvy, budúca predávajúca je
však v prípade akejkoľvek voľby budúceho kupujúceho povinná zaplatiť budúcemu kupujúcemu zmluvnúpokutu vo výške 2.000.000 Sk“. Odseky 2 a 3 prvej časti, na ktoré odkazuje citovaný článok a ktoré majú
upravovať podmienky, za splnenia ktorých v kumulácii s neuzavretím budúcej zmluvy vzniká budúcemu
kupujúcemu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, neobsahujú však žiadne podmienky, ktoré majú byť
primárne splnené. V tejto časti možno označiť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve za neurčitú, nejasnú a
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatnú.
Podľa názoru súdu je podstatná v tejto súvislosti tiež skutočnosť, že odporcovia vystupujúci v konaní o
určenie vlastníckeho práva na strane navrhovateľov, vychádzali v čase podania návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia zo stavu zapísaného v katastri nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva.
Je nesporné, že v tom čase (vrátane času, kedy bolo predbežné opatrenie nariadené) bola parcela
č. XXXX, k.ú. Senec, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v celosti. Až následne bola geometrickým
plánom vypracovaným K.. U. Q. dňa 2.6.2007 odčlenená z pôvodnej parcely č. XXXX parcela č. XXXX/
XX o výmere XXX m2, ktorá bola aj predmetom samotného súdneho sporu. Na základe odčlenenia
parcely č. XXXX/XX odporcovia v konaní 35C 379/1997 žiadali zrušenie predbežného opatrenia v časti
týkajúcej sa parc. č. XXXX tak, aby túto súd nahradil parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2. Z obsahu
spisu 35C 379/97 vyplýva, že navrhovatelia (súčasní odporcovia) s takouto korekciou, resp. opravou
predbežného opatrenia súhlasili. Na základe návrhu odporcov v konaní 35C 379/97 vydal dňa 1.4.2008
súd uznesenie, ktorým zrušil predbežné opatrenie zo dňa 2.5.2006, č.k. 35C 379/97-690 v časti, kde
súd zakázal odporcom 1/ - 6/ akýmkoľvek spôsobom disponovať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV
č. XXXX parc. č. XXXX orná pôda o výmere XX.XXX m2 a túto časť nahradil výrokom: súd zakazuje
odporcom 1/ - 6/ akýmkoľvek spôsobom disponovať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX parc.
č. XXXX/XX orná pôda o výmere XXX m2. Proti uvedenému uzneseniu nepodali navrhovatelia odvolanie
a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 29.4.2008.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia považoval súd nárok
navrhovateľa na náhradu škody podľa § 77 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku za nedôvodný, a
preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä
z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní
súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.