Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 7, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314202142
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314202142.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia,

a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Korytár s.r.o.,
Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, proti žalovanému T. Ľ., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XX, o
zaplatenie 1 693,85 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 848,33 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v Úverovej zmluve zo dňa 06.11.2009 v časti, kde je uvedené,
„že klient a spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. podpisom tejto Úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú

aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I, a zmluvu poskytnutí revolvingového úveru II, a to všetko
v rozsahu uvedenom na rube tejto listiny a v ÚP“ - je neprijateľná.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Účastníkom súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 24.02.2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 1.693,85 eur s príslušenstvom, titulom pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru,

ktorý žalovaný nesplácal riadne a včas.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, poskytol žalovanému finančné
prostriedky vo výške 135 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru - televízora TVP 555, u predajcu
uvedeného na úverovej zmluve. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi nahradiť celkové náklady spojené
so spotrebiteľským úverom, a to formou pravidelných 18 mesačných splátok vo výške 10,59 eur, so
splatnosťou prvej splátky 06.12.2009. Tento svoj záväzok splácať úver riadne a včas nesplnil ani na

základe predžalobných výziev, preto žalobca listom zo dňa 27.09.2011 uplatnil svoje právo na splatenie
celého čerpaného úveru v sume 1.114,99 eur.

Zároveň súčasťou Úverovej zmluvy bolo dojednanie, že podpisom Úverovej zmluvy zároveň účastníci
uzatvárajú aj podľa písm. c) zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I, a podľa písm. d) tiež zmluvu o
poskytnutí revolvingového úveru II, a to všetko za v rozsahu uvedenom na rube tejto listiny a ÚP.

Na základe podpisu úverovej zmluvy žalobca aktivoval žalovanému kreditnú kartu zo zmluvy o
revolvingovom úvere, pričom výška úverového rámca ( kreditný limit ) bola v danom prípade dohodnutá
vo výške 1000 eur. Prostredníctvom kreditnej karty bol žalovaný oprávnený opakovanie čerpať
revolvingový úver. Žalovaný vyčerpal z aktivovanej úverovej karty peňažné prostriedky v celkovej výške953,22 eur. Tieto sa zaviazal splácať vrátane úrokov a poplatkov riadne a včas formou pravidelných
mesačnýchsplátok,splatnýchvždyk20.dňukalendárnehomesiaca.Kprvémučerpaniurevolvingového
úveru a teda k poskytnutiu revolvingového úveru došlo dňa 07.01.2011. Zmluva obsahovala výpočet

RPMN vo výške 56,40 %

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorý svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnil
a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Nedostavil sa ani
žalovaný, u ktorého je predvolanie na pojednávanie riadne a včas vykázané, a to dňa 11.06.2014 a ktorý

svoju neúčasť žiadnym spôsobom vopred neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä so Úverovou zmluvou, ktorej
súčasťou bolo aj uzatvorenie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru I a zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru II, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a.s.,
výzvou na splatenie celého úveru, výpisom z účtu klienta, splátkovým kalendárom predloženým

žalovaným, vyjadreniami žalobcu, potvrdením o poskytnutí úveru na základe RU vrátane špecifikácie
dlžnej sumy, potvrdením o pripísaní finančných prostriedkov na účet žalobcu zo strany žalovaného a
zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca vo svojich vyjadreniach uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 06.11.2009 Úverovú

zmluvu č. XXXXXXXXXX a súčasne na rovnakej strane, kde sa nachádzajú aj podpisy oboch zmluvných
strán, podpisom úverovej zmluvy uzatvoril aj Zmluvu o revolvingovom úvere I a Zmluvu o revolvingovom
úvere II. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v predmetnom konaní si žalobca uplatňuje len nároky
vyplývajúce len zo Zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca má za to, že Zmluva je celistvá, bola
uzavretá v písomnej forme na jednej listine, určitým, slobodným a vážnym prejavom vôle žalovaného.

Neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy, sú zmluvné podmienky žalobcu, pričom žalovaný pri
uzatváraní Zmluvy bez výhrad s nimi súhlasil. Žalovanému bol poskytnutý čas na oboznámenie sa so
znením zmluvy a VÚP a na žalovaného nebol vyvíjaný žiaden nátlak. Na základe uzavretia Zmluvy
o revolvingovom úvere vzniklo žalovanému právo na poskytnutie revolvingového úveru, ktorý bol
poskytovaný k uspokojovaniu priebežných finančných potrieb. Pri revolvingovom úvere sa neposkytuje

reálna peňažná suma, ale úverový rámec v dohodnutej výške, v rámci ktorého sa môže čerpať ľubovoľná
suma, avšak len do výšky nevyčerpaného úverového rámca.

Ďalej uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere sa stáva platnou podpisom úverovej zmluvy a
okamihom čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom kreditnej karty, a to po jej riadnej a včasnej

aktivácii. Teda uzatvorením revolvingovej zmluvy práva a povinnosti žalovanému priamo nevznikli,
nakoľko k účinnosti revolvingovej zmluvy muselo dôjsť ešte k ďalšiemu úkonu zo strany žalovaného,
a to k aktivovaniu karty. K aktivácii karty nedošlo automaticky alebo konkludentne, ale priamym a
zamýšľaným úkonom žalovaného. Samotným uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere žalovanému
ešte žiadne povinnosti nevznikli, ale až okamihom účinnosti tejto zmluvy v dôsledku aktivovania karty.

Žalobca zaslal v súlade s úverovými podmienkami žalovanému kreditnú kartu spolu s výzvou k jej
aktivácii a metodickou príručkou, na základe čoho si žalovaný aktivoval kreditnú kartu a určil výšku
úverového rámca. Žalovaný slobodným, vážnym a zrozumiteľným prejavom vôle aktiváciu kreditnej
karty a následným prvým čerpaním peňažných prostriedkov naplnil odkladaciu podmienku stanovenú
Úverovou zmluvou a ZRU. Dňom aktivácie úverovej karty zriadil žalobca žalovanému úverový účet pre

čerpanie poskytnutého revolvingového úveru. Kreditný limit bol dohodnutý vo výške 1000 eur a dňa
107.01.2011 žalovaný prvýkrát čerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky a to v
sume 100 eur. Počet splátok vzhľadom na typ úveru nebolo možné vopred dohodnúť. Zároveň v zmysle
Sadzobníka poplatkov bola medzi účastníkmi dohodnutá výška úrokovej sadzby, výška poplatkov za
výpis z úverového účtu, poplatok za výber z bankomatu vo výške 1,49 eur. Podľa Hlavy 9.§ 5 VÚP

úverovej zmluvy je klient povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých
pravidelných mesačných splátok vo výške minimálne 4 % z poskytnutého úverového rámca, splatných
vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca. V jednotlivých splátkach sú zahrnuté dohodnuté úroky, príslušná
časť čerpaného RÚI a pravidelné poplatky, napr. za výpis.

S poukazom na Hlavu 17 §4 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., v
prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti, je klient povinný spoločnosti zaplatiť úroky z
omeškania v zákonnej výške a v prípade omeškania dlhšieho ako sedem dní aj zmluvnú pokutu vo výške
15 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní, v prípade splátky RU I alebo RU II 8% z čiastky, s ktorejúhradou je v omeškaní Ďalej uviedol, že podľa § 3 Hlavy 7, je klient povinný celý čerpaný úver splatiť
na požiadanie spoločnosti v prípade, že a) sa klient oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo
sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Žalovaný sa dostal do omeškania

so splácaním dohodnutých splátok. S poukazom na vyššie uvedené stal sa celý zostatok čerpaného
úveru splatným, pričom splatnosť nastala ku dňu 27.09.2011 a žalovaný bol výzvou zo dňa 27.09.2011
vyzvaný na splatenie celého úveru. Žalobca od Úverovej zmluvy neodstupoval.

Žalobca predložil špecifikáciu a výpočet žalovanej sumy 1693,85 eur, ktorá pozostáva z :

- istiny ( t.j. výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru ) vo výške 958,22 eur,
- úroku ( t.j. úrok z poskytnutej istiny do dňa podania žaloby ) vo výške 740,63 eur

Zároveň podľa tvrdenia žalobcu o čerpaní úveru žalovaným vo vyjadrení zo dňa 16.05.2014, boli
žalovanému celkovo z úverového rámca poskytnuté finančné prostriedky v sume 953,22 eur, pričom
nejednalo sa o jednorázový výber, ale žalovaný čerpal úver rôznymi transakciami, či už výbermi z

bankomatov alebo platbou kartou. Žalobca financoval na klienta - žalovaného sumu 953,22 eur, a to
ku dňu 27.09.2011. Teda takúto sumu žalobca odfinancoval - reálne poskytol žalovanému. Zároveň
podľa vyjadrenia o úhradach žalovaného, ktoré boli pripísané na účet žalobcu, žalovaný uhradil ku dňu
11.10.2011 splátky celkovo v sume 104,89 eur, čo rovnako žalobca potvrdil vo svojom vyjadrení zo dňa
16.05.2014.

Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej úverovej zmluvy boli Úverovú zmluvné podmienky spoločnosti
HOME CREDIT SLOVAKIA, a.s..

Podľa Hlavy 5 §1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., klient je

povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet,
výška a termín splatnosti sú určené v úverovej zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný
mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s
tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je
zahrnutápríslušnáčasťúverovejistiny,úroky,poplatokzavedenieúverovéhoúčtuaúhradazapoistenie,

ktoré je klient podľa tejto úverovej zmluvy a týchto úverových podmienok povinný platiť, ak z údajov na
lícnej strane vyplýva inak.

V zmysle Hlavy 7 §3 písm. a) Úverových zmluvných podmienok, klient je povinný čerpaný úver a všetky
záväzky voči spoločnosti splatiť na požiadanie v prípade, že sa oneskorí s platením aspoň dvoch splátok

alebo sa oneskorí s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V tomto prípade je taktiež
spoločnosť oprávnená jednostranne od úverovej zmluvy odstúpiť, pozastaviť čerpanie už poskytnutého
úveru (úverov) alebo dohodnutý úver neposkytnúť.

V zmysle Hlavy 7 §6 Úverových zmluvných podmienok, v prípade vzniku skutočnosti uvedenej pod písm.

a) §3 Hlavy 6, ak je dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient
povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na
ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Spoločnosť je oprávnená v týchto prípadoch úver po zosplatnení neúročiť.

Podľa Hlavy 15 §4 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., v prípade
omeškania s úhradou splátky úveru alebo jej časti, je klient povinný spoločnosti zaplatiť úroky z
omeškania v zákonnej výške. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru alebo jeho časti dlhšieho
ako sedem dní aj zmluvnú pokutu vo výške 15 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní a v prípade
splátky RÚ I alebo RÚ II 8% z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní.

Podľa Hlavy 17§5 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., v prípade
omeškania klienta s úhradou splátky úveru alebo jej časti po dobu dlhšiu ako 6 mesiacov, klient je ďalej
povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 5% z úveru, s ktorého vrátením spoločnosti je v omeškaní.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

Na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.11.2009, žalobca poskytol žalovanému úver vo
výške 135 eur, na nákup tovaru- televízora. Zaplatenie tohto úveru nebolo predmetom tohto konania.Žalobca svoj nárok odvíjal od ustanovení úverovej zmluvy, kde na rovnakej strane ako podpisy oboch
zmluvných strán uvedené, že podpisom Úverovej zmluvy zároveň účastníci uzatvárajú aj zmluvu o
poskytnutí revolvingového úveru I, čiže RU I a to s úverovým rámcom, na základe ktorej vzniká klientovi

právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty za stanovených úverových
podmienok a tiež zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II, čiže RU II a to s úverovým rámcom, na
základe ktorej vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom kreditnej
karty za stanovených úverových podmienok. Zmluva o revolvingovom úvere sa stala platnou podpisom
úverovej zmluvy a okamihom čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty, a to po

jej riadnej a včasnej aktivácii. Žalobca zaslal v súlade s úverovými podmienkami žalovanému kreditnú
kartuspolusvýzvoukjejaktiváciiametodickoupríručkou,nazákladečohosižalovanýaktivovalúverovú
kartu a určil výšku úverového rámca. Úverový rámec bol dohodnutý vo výške 1000 eur a dňa 07.01.2011
žalovaný prvýkrát čerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky.

Podľa tvrdení žalobcu, právny vzťah medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom

mal vzniknúť práve na základe uvedenej zmluvy o revolvingovej zmluvy, ktorá bola uzatvorená
podpisom úverovej zmluvy, podľa ktorej poskytol žalobca žalovanému revolvingový úver, ktorý čerpal
prostredníctvom kreditnej karty. Nakoľko žiadosť o nový produkt bola formulovaná v zmluve, ktorá sa
uzatvárala na obstaranie iného produktu, teda poskytnutie úveru na kúpu veci, súd sa zaoberal ďalej
legitímnosťou, resp. prijateľnosťou tejto zmluvnej podmienky ako aj tým, či takýto úkon mohol spôsobiť

vznik zamýšľaného právneho úkonu.

Podľa § 4 ods. 3 druhá veta zák. č. 250/2007 Z.z., ktorým bol zrušený zákon č. 634/1992 Zb. účinný
v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, predávajúci nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý
má vystavený alebo inak pripravený na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho

prevádzkových možnostiach.

Podľa § 4 ods. 3 tretia veta zák. č. 250/2007 Z.z., ktorým bol zrušený zákon č. 634/1992 Zb., predávajúci
nesmie viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby (ďalej len "viazanie predaja") na predaj iného
výrobku alebo na poskytnutie inej služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa

osobitných predpisov. Za viazanie predaja sa nepovažuje, ak
a) predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje tieto služby aj samostatne,
b) viazanie predaja je podmienené technickou nemožnosťou samostatného predaja výrobkov alebo
poskytovania služieb.

Súd s poukazom na uvedené odôvodnenie je názoru, že uvedeným zmluvným ustanovením
spotrebiteľovi, ktorý žiadal o poskytnutie úveru na obstaranie kúpy tovaru bolo vnútené aj poskytnutie
revolvingového úveru, o ktorý nežiadal a nemal možnosť vylúčiť zmluvu o revolvingovom úvere I ako
aj zmluvu o revolvingovom úvere II, pričom prípadný revolvingový úver, o ktorý mal žiadať v zmluve
o poskytnutí spotrebiteľského úveru nebol špecifikovaný ust. podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.,

teda žalovanému ako spotrebiteľovi bol vnútený produkt - úver, o ktorý nežiadal v čase žiadosti nemal
o podmienkach poskytnutia úveru zodpovedajúce informácie. Najmä zodpovedajúcim spôsobom na
uzatvorenie zmluvy mu nebol predložený taký návrh, ktorý by obsahoval základné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere s uvedením všetkých podmienok poskytnutia úveru, pričom nemožno ani
odhliadnuť od skutočnosti, že nemal ako vylúčiť uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere, poskytnutie

úverového rámca, vydanie kreditnej karty. Súdom skúmaná predtlačená zmluva kontextovo začlenená
ako osobitné zmluvné ustanovenie v inej úverovej zmluve neobsahovala podstatné náležitosti podľa §
4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.

Preto súd zastáva názor, že zmluvné ustanovenie - resp. zmluvná podmienka, ktorou automaticky

podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie veci spotrebiteľ , uzatvára aj zmluvu o
poskytnutí revolvingového úveru (ak chce získať úver na kúpu tovaru je donútený fakticky podpísať aj
zmluvu o poskytnutie revolvingového úveru ), je v rozpore s ust. § 4 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľov, nakoľko nepriamo je viazané poskytnutie spotrebiteľského úveru na obstaranie
veci (úhradu kúpnej ceny) na uzatvorenie zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru, o ktorý žiada

spotrebiteľ v danej zmluve, automaticky bez možnosti odmietnutia. Uvedená zmluvná úprava spôsobuje
následky, že pokiaľ by spotrebiteľ nechcel žiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí revolvingového
úveru, nemohol by uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože predtlačené ustanovenie zmluvy,
ktorou sa podpisom zmluvy o úver automaticky uzatvára aj zmluva o poskytnutí revolvingového úveru,nie je možné vylúčiť. Nie je pritom podstatné či bude alebo nebude aj revolvingový úver poskytnutý,
nakoľko poskytnutie závisí výslovne od rozhodnutia veriteľa. Zároveň nie je ani podstatné, či aj dôjde
k čerpaniu revolvingového úveru a následnému vzniku povinnosti splácať úver a s tým spojené úroky

a poplatky a viazanosť zmluvných povinností spotrebiteľa na „prvé použitie karty“, pretože fakticky
schválením „žiadosti“ a poskytnutím úverovej alebo kreditnej karty je daný spotrebiteľovi k dispozícii
úver (produkt, služba), o ktorý nežiadal. Popri tom spotrebiteľ aj pri malej nepozornosti ani nemusí
mať vedomosť o tom, že o poskytnutie takéhoto úveru žiada, nemá ani prehľad o podmienkach
poskytovania následného revolvingového úveru, ktoré vôbec nie sú totožné s podmienkami úveru, o

ktorý bezprostredne klient žiada (okrem zvolenej možnosti splácania) a môže sa o nich len domnievať.
Preto ak aj takýto spotrebiteľ použije úverovú alebo kreditnú kartu alebo začne čerpať úver iným
spôsobom, nemá prehľad o jeho povinnostiach, ktoré mu z takéhoto vzťahu môžu vyplynúť. Preto
súd má za to, že samotná formulácia zmluvnej podmienky, ktorou sa v zmluve o poskytnutí jedného
spotrebiteľského úveru vnúti aj poskytnutie iného úveru, rôzneho alebo rovnakého druhu, nemá
iné odôvodnenie ako snahu veriteľa zabezpečiť ďalšiu jeho obchodnú činnosť vnútením produktu,

predstavuje výslovne zabezpečenie záujmov veriteľa - poskytovateľa služieb využívajúc neznalosť
spotrebiteľa o podmienkach produktu, ale hlavne skutočnosť, že jednoduché poskytnutie ďalšieho úveru
doručením kreditnej karty samo osebe nabáda k jej použitiu, hoci možno konštatovať, že bez takéhoto
vnútenia by klient - spotrebiteľ o takýto produkt neprejavil záujem. Takéto konanie veriteľa je aj v rozpore
s obchodnými zvyklosťami a zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko spotrebiteľovi bol vnútený

produkt a tým, aj v prípade neskoršieho záujmu o tento produkt je spotrebiteľ zbavený možnosti voľby
medzi inými ponukami obdobných úverov iných poskytovateľov.

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab)
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,

nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia.

Z vyššie uvedeného dôvodu súd vyslovil neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky.

Zároveň však súd musí konštatovať, že samotné vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve v tomto súdnom prípade vzhľadom na právnu úpravu platnú v čase uzavretia
zmluvy, nemá vplyv na platnosť inej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá na základe takejto neprijateľnej

podmienky vznikla mimo skutočnosti, že práve daná neprijateľná podmienka mala založiť právny vzťah.

Podľa ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je

dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce

sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník

Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené ajrozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane

a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu

pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti

s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany

predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
- účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere - spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V súlade s § 2 písm. c) cit. zák. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú
osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovúvýškuamenuposkytnutéhospotrebiteľskéhoúveruapodmienkyupravujúcejehočerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnúúrokovúsadzbu;vprípadevariabilnejročnejúrokovejsadzbyzmluvaospotrebiteľskomúvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k

dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení
pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru
pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; pri nesplnení podmienok
podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia §4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; od spotrebiteľa nemôže
veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 5 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na
zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, 9) ak je spotrebiteľ
v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ má povinnosť uhradiť
úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Súd v danom prípade právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi však posúdil ako vzťah založený
podľa zák. č. 258/2001 Z.z. ktorý vznikol nie podpisom právneho úkonu v ktorom žiadal žalovaný o
poskytnutie spotrebiteľského úveru, ale až poskytnutím peňažných prostriedkov.

Totiž ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv.

Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným
zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti
zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy
pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48

OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52
Občianskeho zákonníka.

Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej
strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý

nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je
chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca
pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z
22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských

štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/
EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/
ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho
poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na
jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro

konformným výkladom.

Súd bez ohľadu na to, či je alebo nie je neprijateľná zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, je názoru, že poskytnutie spotrebiteľského úveru len na základe inej zmluvy,
než tej ktorá bola primárne uzatvorená medzi účastníkmi a ktorá neobsahuje základné náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere znamená poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov a sankcií
a vznik právneho vzťahu je daný jedine tým, že došlo k čerpaniu poskytnutých prostriedkov, hoci
samotná zmluva neobsahovala základné náležitosti podľa zák. č. č. 258/2001 Z.z., dokonca nebola ani
vyhotovená v predpísanej písomnej forme. V danom prípade súd prihliadal na ustálenú judikatúru, kedy
vo viacerých iných obdobných konaniach bolo ustálené, že sa nejedná o neexistenciu právneho úkonu a

len možné domáhanie sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale sa jedná o nárok na vrátenie
bezúročného úveru.

Súd pritom opätovne poukazuje na skutočnosť, že Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru I a Zmluva
o poskytnutí revolvingového úveru II , ktorá bola súčasne a automaticky uzatvorené s podpisom úverovej

zmluvy, neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., najmä sumu, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z., neobsahuje
podmienky podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. ale najmä neobsahuje ročnú percentuálnu mieru
nákladov podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z.. Podľa znenia zákona č. 258/2001 Z.z. v znení
platnom do 31.12.2007 podľa § 4 ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,

ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktoré však v danej žiadosti uvedené neboli.
Navyše, ak bol revolvingový úver poskytnutý len na základe inej uzatvorenej zmluvy, súd je názoru
pri poskytnutí spotrebiteľského úveru na základe žiadosti nemožno hovoriť ani o dodržaní písomnej
formy podľa § 46 Občianskeho zákonníka pre absenciu existencie písomného prijatia návrhu. Preto danýzmluvný vzťah je platný podľa ust. § 4 ods. 3 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.11.2009 len
z dôvodu započatia čerpania zo strany žalovaného.

Z dôvodu, že platný úkon je len následkom skutočnosti, že žalovaný ako spotrebiteľ začal čerpať úver
a žalobca neuniesol bremeno dôkazu o platnej dohode o výške úrokov a sankcií, tak súd nepriznal
žalobcovi s poukazom na ust. § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 30.11.2009 nárok na zaplatenie
zmluvných úrokov, poplatkov ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a zároveň podľa ust. § 4 ods. 2
písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 16.05.2014 peňažných prostriedkov z aktivovanej kreditnej karty,
žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky celkovo vo výške 953,22 ku dňu 27.09.2011. Teda
takúto sumu žalobca odfinancoval - reálne poskytol žalovanému. Zároveň z potvrdenia o prijatí splátok
registrovaných od žalovaného, žalovaný uhradil ku dňu 11.10.2011 splátky celkovo v sume 104,89 eur,
čo vyplynulo z totožného potvrdenia.

V danej veci súd je toho názoru, že daný právny vzťah nie je možné posudzovať len podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, resp. Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu. Preto je tu potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre žalovaného
priaznivejšieaneprihliadaťnatieustanoveniaspotrebiteľskejzmluvy,ktorésúvrozporesustanoveniami

o ochrane spotrebiteľov v Občianskom zákonníku a rovnako na neprijateľné podmienky.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky
z úverového rámca vo výške 953,22 eur. Z tejto sumy žalovaný uhradil formou splátok celkovo
104,89 eur. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy, ktorá predstavuje rozdiel medzi

odfinancovanými peňažnými prostriedkami a prijatými splátkami a ktorý je v sume 848,33 eur a vo
zvyšku žalobu zamietol.

Súd poukazuje na to, že takéto právne posúdenie veci je v súlade s aktuálnou judikatúrov súdov v
Slovenskej republike.

Podľa §142 odst. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože žalobca bol v konaní úspešný len v

častiozaplatenie848,33eur(50,08%)avčastiozaplatenie845,52eur(49,92%)súdžalobuzamietol.

Keďžeúspechúčastníkovkonaniabolpribližnerovnaký,súdúčastníkomnáhradutrovkonanianepriznal.

Podľa § 156 ods. 1, 4 O.s.p., rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu

alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a
poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia. Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

Až po vyhlásení rozsudku ( 07.07.2014 ) bolo súdu doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka
do konania, ktorý okrem oznámenia neučinil žiadnu obranu v prospech žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval

nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.