Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22P/39/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113206286
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113206286.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci navrhovateľa Y.. T. Š., W..

XX.X.XXXX, F. V., V., Č.. XX, zastúpeného JUDr. Silviou Sovovou, advokátkou AK, so sídlom Košice,
Diamantova č. 10, proti odporkyni R.. T. Š.M., C.. T., W.. X.X.XXXX, M. F. V., V. Č.. XX, T. F. V., M. Č..
XX, zastúpenej JUDr. Martinou Hopferovou, advokátkou AK, so sídlom Košice, Bajzova č. 2, za účasti
maloletej V. Š., W.. X.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

R o z v á d z a manželstvo navrhovateľa Y.. T. Š., W.. XX.X.XXXX a odporkyne R.. T. Š., C.. T., W..
X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Y. Č. V. - L. Y.,

vo zväzku XXX, ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX.

Na čas po rozvode z v e r u j e maloletú V. Š.Ú., W.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti odporkyne,
ktorú u s t a n o v u j e za jej majetkovú opatrovníčku.

Zo strany navrhovateľa u r č u j e pre maloletú výživné vo výške 300,- Eur mesačne, ktoré je
navrhovateľ p o v i n n ý posielať odporkyni vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti

tohto rozsudku a 300,- Eur mesačne poukazovať na tvorbu úspor na účet maloletej vedený vo U. Ú. F.,
č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX.

U p r a v u j e styk navrhovateľa s maloletou tak, že navrhovateľ je o p r á v n e n ý sa
s maloletou stretávať každú stredu v čase od 16,00 hod. do 19,00 hod.; každý párny týždeň
v roku cez víkend od piatku od 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod.; cez jarné prázdniny v párnom roku
v čase od prvého dňa prázdnin od 17,00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18,00 hod.;
každý rok cez letné prázdniny od 1.7. od 9,00 hod. do 15.7. do 18,00 hod. a od 1.8. od 9,00 hod. do

15.8. do 18,00 hod.; cez jesenné prázdniny v nepárnom roku v čase od prvého dňa prázdnin od 17,00
hod. do posledného dňa prázdnin do 17,00 hod.; cez zimné prázdniny v párnom kalendárnom roku v
čase od 23.12. od 9,00 hod. do 29.12. do 17,00 hod.; cez zimné prázdniny v nepárnom kalendárnom
roku v čase od 30.12. od 9,00 hod. do 5.1. do 17,00 hod..

Odporkyňa je p o v i n n á maloletú na stretnutie s navrhovateľom pripraviť a odovzdať mu ju pred
svojím bytom, kde je navrhovateľ p o v i n n ý maloletú po skončení stretnutia vrátiť odporkyni.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :Navrhovateľ dňa 15.3.2013 podal na súd návrh na rozvod jeho manželstva s odporkyňou a na
úpravu práv a povinností k ich maloletému dieťaťu. Požiadal o zverenie maloletej dcéry V. do striedavej
starostlivosti rodičov. Bol ochotný na jej výživu prispievať sumou 100,- Eur mesačne.

Počas pojednávania predniesol, že na striedavej starostlivosti netrvá a súhlasil s tým, aby maloletá bola
zverená do osobnej starostlivosti odporkyne a bol ochotný prispievať na výživu dcéry sumou 200,-
Eur mesačne. Požadoval však čo najširší styk s dcérou. Chce sa s maloletou stretávať štandardným
spôsobom tak, ako je to možné aj u iných detí. Chce byť s dcérou každú stredu v čase od 16,00 hod.
do 19,00 hod., každý párny týždeň v roku cez víkend od piatku od 17,00 hod. do nedele 18,00 hod.,

cez jarné prázdniny v párnom roku v čase od prvého dňa prázdnin od 17,00 hod. do posledného dňa
prázdnin do 18,00 hod.; každý rok cez letné prázdniny od 1.7. od 9,00 hod. do 15.7. do 18,00
hod. a od 1.8. od 9,00 hod. do 15.8. do 18,00 hod.; cez jesenné prázdniny v nepárnom roku chce mať
dieťa u seba v čase od prvého dňa prázdnin od 17,00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18,00 hod.;
cez zimné prázdniny v párnom kalendárnom roku v čase od 23.12. od 9,00 hod. do 29.12. do 18,00 hod.;
cez zimné prázdniny v nepárnom roku v čase od 30.12. od 9,00 hod. do 5.1. do 18,00 hod..

Vo svojom návrhu uviedol, že počas ich vzťahu ani na začiatku manželstva sa u nich nevyskytovali
vážnejšie konflikty a takmer štyri roky ich vzťahu a manželstva považoval za spokojné a šťastné. Mali
množstvo spoločných záujmov a záľub. Začali sa rôzniť vo frekvencii kontaktov s rodičmi odporkyne a
zároveň začal mať výhrady a obavy zo spôsobu hospodárenia a nakladania s rodinnými financiami zo

strany odporkyne. Často navštevovali rodinu odporkyne, chodievali na spoločné dovolenky. Odporkyňa
však vyjadrovala nespokojnosť a nedostatočnosť v tomto smere. Začiatkom roku 2012 začali prežívať
náročnejšie obdobie spôsobené prípravou odporkyne na justičné skúšky, navrhovateľovou operáciou
kolena po športovom úraze a jeho následnou zmenou zamestnania z dôvodu kariérneho postupu. Keď
zistil, že jeho nové zamestnanie je časovo náročné a znižovalo jeho možnosť byť s rodinou a venovať

sa jej, po mesiaci ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe a vrátil sa do pôvodného zamestnania, kde
mal možnosť venovať sa v oveľa väčšej miere rodine a podporovať ju. Ich rodina bola pre navrhovateľa
prioritou. Snažil sa odporkyni aj dcére zabezpečiť čo najväčšiu podporu a príjemný život. Chodili na
zaujímavé dovolenky, často do prírody, do mesta, veľa času trávil aj sám s dcérou, keď sa odporkyňa
učila na skúšky. Bola unavená, alebo sa venovala svojím záujmom.

Koncom augusta 2012 mu odporkyňa e-mailovou formou oznámila svoju nespokojnosť s niektorými
aspektmi manželstva a následne telefonicky, ako aj osobne vôľu nepokračovať vo vzájomnom zväzku.
Dôvody sa týkali predovšetkým údajného nedostatočného vzťahu navrhovateľa s jej rodičmi, (s ktorými
nikdy nemal žiaden konflikt), jeho údajného egoizmu, záujmov a ich údajnej úplnej rozdielnosti. Vyjadrila

nespokojnosť s celým obdobím ich manželstva.
Od toho času skončil ich intímny manželský život a formálne začali žiť v spoločnej domácnosti bez
užšieho kontaktu. Snahou navrhovateľa bolo zachrániť a udržať rodinu so zreteľom na maloleté dieťa,
ako aj na ich predchádzajúci spoločný vzťah, v ktorom ani jeden z nich problémy nevnímal. Odporkyňa
však opakovane zamietala jeho snahu o komunikáciu, vyjasnenie si problémov, dohodnutie prípadných

kompromisov, pravidiel a záchranu manželstva. Navrhol odporkyni aj návštevu manželskej poradne.
Odporkyňa však začala ešte častejšie navštevovať svojich rodičov, následne aj s dcérou a začala
obmedzovať styk navrhovateľa s maloletou.
Namiesto vzájomnej komunikácie odporkyňa podala na tento súd návrh na úpravu práv a povinností k
maloletému dieťaťu spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, ktoré je vedené na tomto súde

pod sp. zn. 11P/127/2012. Súd jej návrhu vyhovel a predbežným opatrením zo dňa 19.11.2012 zveril
ich dcéru Kristínu do osobnej starostlivosti matky a na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej
zaviazal navrhovateľa prispievať na výživu dcéry sumou 100,- Eur mesačne. Zároveň upravil styk otca
s maloletou tak, že bol oprávnený sa s ňou stretávať každú stredu od 15,00 hod. do 18,00 hod. a každý
druhý víkend v mesiaci v nedeľu v čase od 10,00 hod. do 18,00 hod.. Napriek tomu, že sa voči tomuto

predbežnému opatreniu odvolal, Krajský súd v Košiciach svojím rozhodnutím č. 7CoP/29/2013 zo dňa
31.1.2013 uznesenie Okresného súdu Košice I potvrdil.

Vzhľadom k tomu, že odporkyňa nemala záujem na záchrane manželstva a sama podnikla kroky vedúce
k jeho rozvratu, považoval svoje snahy za márne a ich manželstvo za rozvrátené.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 14.6.2013 s návrhom na rozvod súhlasila,
avšak dôvody rozpadu ich vzťahu prezentovala odlišne. Uviedla, že navrhovateľ sa počas ich
manželstva voči nej správal egoisticky, presadzoval svoje záujmy a nemienil sa vzdať ani časti svojichkoníčkov a spôsobu trávenia voľného času v prospech nej a ich maloletej dcéry. Je možné, že si svoje
správanie uvedomil a navrhol jej nejaké kompromisné riešenia, ale za cenu udržania rodiny len kvôli
maloletej a niektorým ultimatívnym požiadavkám voči nej nebola ochotná ich vzťah obnoviť. Navyše si

uvedomila, že navrhovateľa už nemá rada.
Nesúhlasila s nariadením striedavej starostlivosti. Tvrdila, že navrhovateľ napriek žiadosti stretávať sa s
dcérou čo najviac, nevyužíva ani tie možnosti styku, ktoré mal určené predbežným opatrením. Ak bola
nejaká vážna prekážka v tomto styku, vždy mu navrhla možnosť náhradného stretnutia, ale navrhovateľ
to nikdy nevyužil.

Požadovala pre dcéru bežné výživné vo výške 500,- Eur mesačne a na sporiaci účet sumu 200,- Eur
mesačne.

Kolízna opatrovníčka uviedla, že boli prešetrené pomery na strane oboch rodičov maloletej. Obom
rodičom bola ponúknutá návšteva na referáte poradensko-psychologických služieb, ale odporkyňa
takúto možnosť odmietla s poukazom na to, že pre ňu ani pre maloletú to nebude mať žiaden význam.

Vzhľadom k veku maloletej konzultácia s dieťaťom neprebehla.
Odporúčala dieťa zveriť do osobnej starostlivosti odporkyne. Styk navrhovateľa s dieťaťom odporúčala
určiť tak, ako sa na ňom dohodnú rodičia. V prípade, ak by boli medzi nimi veľké rozpory, navrhla
zvážiť nariadenie znaleckého dokazovania. Čo sa týka určenia výšky výživného, odporúčala súdu, aby
prihliadol na potreby maloletej a na schopnosti a možnosti navrhovateľa.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento s
k u t k o v ý s t a v :

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného

úradu Y. Č. V. - L. Y., vo zväzku XXX, ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX.

U oboch ide o prvé manželstvo.

Posledné spoločné bydlisko mali v V. na V. G. Č.. XX.

Obaja sú slovenskí štátni občania.

Dňa X.X.XXXX sa im narodila dcéra V..

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že s odporkyňou sa spoznal prostredníctvom internetovej siete v
roku 2008. V septembri 2008 sa osobne stretli a začali spolu chodiť. Ich predmanželský vzťah trval
asi rok. Dňa XX.XX.XXXX sa zosobášili a X.X.XXXX sa im narodila dcéra V.. Bol tomu rád, mali sa radi
a je presvedčený, že sa brali z lásky. Postupom času mu však začali na manželke vadiť niektoré veci,
najmä to, že pred ním uprednostňovala svoju rodinu a aj to, že rodičia odporkyne sa snažili zasahovať

do toho, o čom sa oni dvaja dohodli. Zasahovali do toho, ako si chceli zabezpečiť svoju budúcnosť,
svoju domácnosť, čo a kde si kúpia, napr. pozemok. Dohodli sa spolu na niečom a po zásahoch jej
rodičov sa to úplne zmenilo. Spočiatku pracoval mimo Košíc, ale v čase, keď sa zosobášili, si už
zabezpečil prácu v Košiciach, takže nič nebránilo tomu, aby mohli spolu riadne nažívať. V roku 2012 sa
však ich vzťahy natoľko rozvrátili, že mu odporkyňa povedala, že by bolo asi najlepšie, keby sa rozišli,

resp. rozviedli. V polovici novembra 2012 spoločne s ich dcérou opustila ich spoločnú domácnosť. Po
ich odchode začal na dcéru prispievať sumou 430,- Eur, ale odporkyňa tvrdila, že tieto peniaze bude
potrebovať na nájomné, s čím nesúhlasil a výživné na dcéru prestal platiť.
Okresný súd Košice I svojím rozhodnutím č. 11P/127/2012 - 29 zo dňa 19.11.2012 nariadil predbežné
opatrenie a ich maloletú dcéru V.Í. zveril do osobnej starostlivosti odporkyne. Navrhovateľ bol zaviazaný

prispievať na výživu dcéry sumou 100,- Eur mesačne a mohol sa s ňou stretávať každú stredu od
15,00 hod. do 18,00 hod. a každý druhý víkend v mesiaci v nedeľu v čase od 10,00 hod. do 18,00 hod..
Navrhovateľ nebol spokojný s takouto úpravou styku a preto sa odvolal, ale Krajský súd v Košiciach
svojím rozhodnutím č. 7CoP/29/2013 - 65 zo dňa 31.1.2014 rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.
Nič viac na výživu dcéry neplatil, platil výživné na základe rozhodnutia súdu. Odporkyňa od neho

nepožadovala žiadne ďalšie finančné prostriedky.Navrhovateľ pracuje ako manažér ľudských zdrojov vo firme L. L., L..C..I.. , K. T. V. a jeho priemerný
čistý mesačný zárobok v roku 2014 bol 2.940,73 Eur, v mesiaci január 2015 zarobil 2.842,36 Eur a vo
februári 2015 zarobil 2.815,95 Eur.

Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Jeho pravidelné výdavky, položky prerátané na mesiac sú takéto: daňové povinnosti vo výške 9,60
Eur mesačne; jeho životná poistka vo výške 30,63 Eur mesačne; úrazová poistka vo výške 4,17 Eur
mesačne; poistenie Farbička pre maloletú Kristínu vo výške 41,- Eur mesačne; platba za plyn 3,- Eur
mesačne;platbazabytvovýške191,90Eurmesačne;prevádzkamotorovéhovozidla;diaľničnánálepka

4,- Eur mesačne; náklady na splácanie osobného motorové vozidla Ford Kuga (lízing) vo výške 348,-
Eur mesačne; poistky vo výške 6,35 Eur (zákonná a havarijná); pohonné hmoty vo výške 100,- Eur
mesačne; internet a pevná linka necelých 18,- Eur mesačne; odpad 5,20 Eur mesačne; ošatenie
a obuv vo výške 250,- Eur mesačne; kozmetika 50,- Eur mesačne; odborná literatúra vo výške 50,-
Eur; čistiace prostriedky na chod domácnosti vo výške 50,- Eur; strava 250,- Eur mesačne; jazykové
vzdelanie (angličtina a taliančina) vo výške 30,- Eur; športové vybavenie a kultúrne vyžitie spolu okolo

300,- Eur mesačne.
110,- Eur platí mesačne na injekcie na koleno; okuliare si kupuje raz za čas 240,- Eur. Okrem toho má
vyššie výdavky pri dovolenkách a sviatkoch. Žije sám a náklady na domácnosť uhrádza sám.

Z výpovede odporkyne súd zistil, manželstvo uzatvárala z lásky a ich manželstvo sa nerozpadlo

preto, že si niečo domýšľala, alebo si niečo zle vysvetlila. Minimálne odvtedy, ako sa narodila ich
dcéra, prispôsobila svoje záľuby a svoj osobný život rodine a starostlivosti o dieťa, čo však neurobil
aj jej manžel. Pokiaľ ešte nemali dieťa, pristúpila aj na vykonávanie určitých športových aktivít, ktoré
dovtedy nerobila, lebo on mal takéto aktivity zaužívané, snažila sa v tom, v čom bola schopná, sa mu
prispôsobiť. Potom, keď sa im narodila dcéra, už bola mimoriadne opatrná, napr. sky alpinizmus už

nemienila vykonávať, nechcela ohroziť svoj život a následne spôsobiť dcére problémy. Mnohoraké
aktivity jej manžela, ktoré vykonával na úkor rodiny, sa jej vôbec nepáčili. Videla však, že od týchto
aktivít neupustí. Ďalšou jeho aktivitou, s ktorou sa nevedela zmieriť, bolo to, že veľmi rád so svojou
partiou navštevoval zariadenia, kde sa požívali alkoholické nápoje.

Súhlasila s tým, aby sa navrhovateľ s dcérou stretával. Nikdy im v tom nebránila, aj keď
návštevy navrhovateľa a záujem o stretávanie sa s dcérou boli dosť sporadické a nevyužíval všetky
možnosti, ktoré mu umožňovala, alebo ktoré mal určené predbežným opatrením. Ak aj náhodou mu
to nevyhovovalo z pracovných dôvodov, alebo si pomýlil termín, ona bola tá, ktorá vždy navrhovala
iné termíny, ale často sa stalo, že navrhovateľ nebol ochotný prijať ani náhradný termín na stretnutie

s dcérou. Preto jej bolo čudné, aké časté stretávanie sa s dcérou požadoval. Nevie, či bude schopný
dodržať všetky tieto stretnutia s dcérou. Často dcéru vychystala, čakali spolu na navrhovateľa, ale on
ani nezatelefonoval, že je v zahraničí, alebo niekde mimo a že na dohodnuté stretnutie nepríde.

Potvrdila, že už ani jeden z nich nemieni obnoviť ich spolužitie.

Odporkyňa pracuje ako vyššia súdna úradníčka na Okresnom L. V. K. a jej priemerný čistý mesačný
zárobok je 679,06 Eur.

Býva s dcérou v 2-izbovom byte, za ktorý mesačne platí 117,- Eur spolu s inkasnými poplatkami. K jej

pravidelným mesačným výdavkom patrí: internet vo výške 17,- Eur; poplatky za elektrickú energiu vo
výške 29,- Eur; životné poistenie vo výške 33,- Eur; mobil vo výške 35,- Eur; PHM 150,- Eur; havarijná
ročná poistka vo výške 439,- Eur; poistka za byt vo výške 4,- Eur mesačne; splátka úveru za dom vo
výške 174,- Eur; za uskladnenie pupočníkovej krvi platí mesačne 5,- Eur; na stravu vynaloží 360,-
Eur; na hygienické potreby a drogériu mesačne vynaloží 70,- Eur; za kozmetiku 50,- Eur; za oblečenie

140,- Eur. Za škôlku platí 15,- Eur školné + stravné vo výške 17,- Eur - 25,- Eur. Platí dcére
sporenie s poistkou vo výške 35,- Eur.
Napriek tomu, že má nového priateľa, nežijú v spoločnej domácnosti a náklady na domácnosť hradí
sama.

Nesúhlasila s výživným vo výške 200,- Eur ako ho ponúkal navrhovateľ. Požadovala ho vo výške
500,- Eur mesačne a žiadala tiež, aby navrhovateľ prispieval aj na sporiaci účet maloletej sumou 200,-
Eur mesačne.Čo sa týka styku navrhovateľa s maloletou, nechápala, prečo sa navrhovateľ domáha úpravy styku s
maloletou aj cez týždeň, keď v posledné štyri stredy, ktoré mal umožnené stretnúť sa s maloletou, tento
styk nevyužil. Myslí si, že ani v budúcnosti ho využívať nebude a odporkyňa bude povinná dieťa na

stretnutie s navrhovateľom pripraviť a ich dcéra bude smutná z toho, že bude navrhovateľa očakávať a
navrhovateľ na toto stretnutie opakovane chodiť nebude. Čo sa týka štedrej večere, myslí si, že dieťa by
malotútotráviťspoločnesodporkyňou-matkouapretonesúhlasilastým,abykaždýdruhýrokbolodieťa
na Vianoce u navrhovateľa. Takisto jej nie známe, že by dieťa prejavilo záujem byť u navrhovateľa aj
počas noci. Nesúhlasila s tak široko koncipovaným návrhom na úpravu styku navrhovateľa s maloletou.

Domnievala sa, že nie je to v záujme maloletého dieťaťa a že je povinnosťou súdu, aby hájil najmä
záujem maloletého dieťaťa. Viackrát ponúkala navrhovateľovi aj iné riešenia okrem tých, ktoré
navrhoval navrhovateľ, avšak on nebol ochotný ustúpiť zo žiadnej zo svojich požiadaviek, opakovane
sa ich domáhal. Odporkyňa navrhla upraviť styk navrhovateľa s dcérou tak, aby sa stretávali vždy prvý
víkend v mesiaci od soboty od 9,00 hod. do nedele do 18,00 hod. a tretiu nedeľu v mesiaci od 9,00
hod. do 18,00 hod.. Cez vianočné sviatky dňa 25.12. od 9,00 hod. do 18,00 hod. a cez letné prázdniny

vždy druhý júlový týždeň od pondelka od 9,00 hod. do nedele do 18,00 hod.. Odporkyňa súhlasila aj s
tým, aby sa navrhovateľ stretával s dcérou aj každú stredu od 16,00 hod. do 19,00 hod.. Nesúhlasila
však s tým, aby navrhovateľ bol s maloletou počas jarných prázdnin, pretože majú v rodine zaužívané
trávenie týchto prázdnin na rodinných lyžovačkách. Na tieto aktivity si maloletá zvykla a nemyslí si, že
by bolo vhodné jej toto zažité prežívanie jarných prázdnin meniť.

Navrhovateľ na svojom návrhu na úprave styku trval. Je pravdou, že v poslednom čase bol často v
zahraničí a z toho dôvodu nemohol ísť v stredu pre V. do škôlky, ale rovnako tak by to nemohol urobiť, aj
keby rodičia spolu žili, pretože bol na služobnej ceste. Vždy dá odporkyni o nemožnosti ich stredajšieho
stretnutia včas vedieť - minimálne tri dni dopredu, čiže odporkyňa nie je povinná dieťa na toto stretnutie

pripravovať a môže vhodným spôsobom maloletej vysvetliť, že navrhovateľ je pracovne vzdialený. Vždy,
keď je na Slovensku, ide pre dcéru do škôlky a dieťa sa tomu teší. Poukazoval na to, že má veľký
záujem tráviť s dcérou čo najviac času a takisto aj z prejavov svojej dcéry vidí, že aj ona sa teší jeho
prítomnosti a chce byť so svojím otcom čo najčastejšie. Uviedol, že má takisto záujem s dcérou
vykonávať rôzne športové aktivity a nenásilným spôsobom ju viesť k zdravému životnému štýlu. Nie je

žiaden dôvod, aby tieto aktivity vykonávala maloletá len v prítomnosti odporkyne a jej rodiny. Poukazoval
naniektorérozhodnutiaústavnéhosúdu,ktoréopakovaneuvádzajú,žeobajarodičiamajúmaťupravený
styk tak, aby bol upravený s druhým rodičom v čo najširšom rozsahu. Počas konania vo veci nedošlo
medzi rodičmi k žiadnemu rozhovoru a ani k nijakému kompromisnému návrhu, pretože odporkyňa stále
predkladala rovnakú verziu svojej predstavy o styku otca s dcérou, dokonca ešte s nižším rozsahom

ako v minulosti.

Kolízna opatrovníčka uviedla, že o právach maloletej a o povinnostiach rodičov k nej je potrebné
rozhodnúť v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Tento v zákone o rodine nie je presne
vyšpecifikovaný, ale vo všeobecnosti sa vychádza z toho, že dieťa má rovnaké právo na styk s oboma

rodičmi.

Podľa ust. § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká
na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok
ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,

ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Podľa ust. § 18 zákona o rodine č. 36/2005, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach.
Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej
manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 22 zákona o rodine č. 36/2005, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.Podľa ust. § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine č. 36/2005, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností

manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany

obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ust. § 27 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko
druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o

rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Podľa ust. § 62 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnenépotrebyoprávneného, akoaj naschopnosti, možnostia majetkovépomerypovinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj

na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol.

Rozvod manželstva je podľa slovenského právneho poriadku jediná prípustná forma zániku

manželstva počas života oboch manželov. Rozvod manželstva predstavuje úplne zrušenie manželstva
konštitutívnym rozhodnutím súdu na základe návrhu jedného z manželov.Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný trvalý rozvrat manželstva. Vážnosť rozvratu
spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Pri posudzovaní týchto otázok je
nevyhnutnévychádzaťzpodmienokkonkrétnejrodiny.Čosatýkatrvalostirozvratu,rozvratjedostatočne

trvalý vtedy, ak nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ak manželstvo neplní žiadnu zo
svojich funkcií, tento stav trvá už dlhšiu dobu a neexistuje vôľa obnoviť manželské spolužitie, možno
hovoriť o trvalom rozvrate manželstva. Istým dôkazom trvalosti rozvratu môže byť aj výslovný súhlas
druhého manžela s rozvodom.

Súd pri rozhodovaní prihliadal na citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dôkazy a tvrdenia
účastníkov. Pri skúmaní týchto skutočností sa zameral na zistenie, či manželstvo účastníkov je natoľko
trvalo a vážne rozvrátené, že neplní svoju spoločenskú funkciu a nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Zároveň súd prihliadal aj na príčiny tohto rozvratu.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v manželstve účastníkov

pretrváva vážny rozvrat, zapríčinený obojstranným citovým ochladením a nezáujmom o spoločný
manželský život. Manželstvo účastníkov je trvale a nenapraviteľne rozvrátené a ani jeden z nich nemá
záujem na jeho zachovaní, či obnovení. Z toho dôvodu súd toto manželstvo rozviedol.

Na čas po rozvode zveril maloletú Kristínu do osobnej starostlivosti matky, pretože sa na takom riešení

obaja rodičia dohodli.

Nedokázali sa však dohodnúť na výške výživného pre ich maloletú dcéru.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom

úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti -
deťom.Vyživovaciapovinnosťrodičovsaprirozhodovaníposudzujevždysamostatnezakaždéhoznich.

Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní

výšky výživného vychádzal a prihliadol na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.

Odporkyňa pracuje ako vyššia súdna úradníčka a jej priemerný mesačný príjem je vo výške 679,06
Eur a sama zabezpečuje starostlivosť o maloletú a uhrádza potreby ich domácnosti.

Navrhovateľ má príjem v priemernej výške 2.940,73 Eur, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Okrem
nevyhnutnýchvýdavkovnazabezpečeniejehozákladnýchživotnýchpotriebvynakladáajsumupribližne
650,- Eur mesačne na lízing motorového vozidla a na trávenie svojho voľného času; 80,- Eur vynakladá
na svoje ďalšie vzdelávanie. Podľa ustanovenia § 62, ods. 2 Zákona o rodine dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov, čo znamená, že aj po rozchode svojich rodičov má mať zachovanú takú

životnú úroveň, akú by malo, keby jeho rodičia žili spolu.
Preto súd určil výživné tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Keďže to príjem navrhovateľa
umožňuje, súd ho zaviazal aj na poukazovanie sumy 300,- Eur na tvorbu úspor maloletej v zmysle ust. §
63 ods. 3 Zákona o rodine. Tieto peniaze môže v dospelosti maloletá použiť napríklad na úhradu svojho
štúdia, alebo iných nevyhnutných výdavkov. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa

je potrebný súhlas súdu.

Na úprave styku otca s maloletým dieťaťom sa účastníci konania nedohodli, preto súd tento styk
upravil podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Keďže dieťa bolo zverené do osobnej
starostlivosti matky a je v jeho záujme, aby malo pravidelný kontakt s otcom, súd upravil aj styk

otca s dieťaťom tak, aby sa s ním otec mohol pravidelne stretávať a realizovať tak svoje občianske
práva a rodičovské povinnosti spojené s jeho participovaním sa na výchove maloletej Kristíny. Matka
namietala voči tomu, aby styk otca s ich dcérou bol upravený v širšom rozsahu, tvrdila, že otec ho
nebude využívať a ona bude dieťa zbytočne na styk s otcom pripravovať. Súd pri rozhodovaní o
šírke styku otca s maloletou vychádzal z toho, že úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa

nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva
úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým
rodičom. Starostlivosť a výchova maloletého dieťaťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych,
ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie jeho osobnosti. V procese socializáciemaloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými
deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a
rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto,

pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti,
nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, sa s maloletým
dieťaťom stretával v obmedzenom rozsahu. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a
tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého

dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie. (Nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci
II.ÚS 554/04)

Záujem maloletej V. na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a
maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude
nadobúdať širšie rozmery (Nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 363/03). Rovnako si je

potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté dieťa, pretože mužský prvok vo
výchove dieťaťa je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských povinností (Uznesenie
Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na dieťa je najmä z
hľadiska súčasného vývinového štádia dieťaťa nanajvýš vhodné.

V prípade neschopnosti rodičov spolu kooperovať pri výkone styku sa maloleté
dieťa stáva ich rukojemníkom a obeťou. (Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.
II. ÚS 599/10, III. ÚS 439/05).

Ak má otec záujem sa s maloletou V. stýkať a jeho povahové vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že

bude na maloleté dieťa negatívne vplývať a je schopný sa o maloleté dieťa počas doby styku postarať,
je v záujme maloletého dieťaťa bez najmenších pochybností styk vykonať. Tento stav je pre maloleté
dieťa tak prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (Uznesenie Ústavného súdu
Českej republiky vo veci II. ÚS 295/06). Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, musí byť umožnený
pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať

aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosťou či príkladom, ktorá je, ako je vo
všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek
deformáciavzťahurodič-dieťajevdôsledkuodcudzeniavneskoršejdobeibaťažkonapraviteľná(Nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 618/05).

Pri výkone styku rodiča s maloletým dieťaťom je nevyhnutné vziať na zreteľ
zodpovednosť matky, aby v záujme maloletej V. na ňu pozitívne vplývala a viedla ju k pozitívnemu vzťahu
k otcovi.
Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť dieťaťu
veci na oblečenie a podobne, ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s

druhým rodičom.

Právo dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom rodičom môže byť porušené len vtedy, ak
rodič ohrozuje život alebo zdravie dieťaťa, ináč je v rozpore s najlepším záujmom a právami dieťaťa.

Keďže súd na strane otca maloletej zistil skutočný záujem o stretávanie sa so svojou dcérou a o aktívne
podieľanie sa na jej výchove, umožnil mu stretávať sa s ňou v rozsahu, aký je uvedený vo výroku tohto
rozsudku. V prípade, ak niektorý z daných termínov stretnutia nebude môcť dodržať, je jeho povinnosťou
to včas matke maloletej oznámiť a dohodnúť sa s ňou na prípadnom náhradnom termíne.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú. právo na
náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu
alebo pomery účastníkov.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.