Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 28, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/247/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106220499
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5106220499.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka v právnej veci navrhovateľky: E. T., nar. XX. XX.
XXXX, bytom W., ul. J. J. č. XXXX/X, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Máriou Padalovou,
advokátkou so sídlom W., ul. R. č. XX, proti odporcovi: Mesto Žilina, IČO: 00 321 796, zastúpeného
splnomocneným zástupcom JUDr. Martinom Šustekom, bytom P. F. E., ul. B. č. XXXX/X, o nahradenie
vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Žilina zo dňa 08. 02. 2012 č. k. 17C 138/2006-225,takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 08. 02. 2012 č.k. 17C 138/2006-225 návrh navrhovateľky, ktorá sa
domáhala nahradenia prejavu vôle odporcu, že ako predávajúci uzatvára zmluvu o prevode vlastníctva
bytu s navrhovateľkou ako kupujúcou o prevode bytu č. 1, číslo súpisné 2066 nachádzajúceho sa na
ulici J. J. X, W., postaveného na pozemku parcela č. KN 4523/1 - zastavaná plocha o výmere 70 m2
katastrálne územie W. za kúpnu cenu 112,53 eur v znení predloženého navrhovateľkou v celom rozsahu
zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Konštatoval, že v prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala nahradenia prejavu vôle odporcu na
uzavretie kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva predmetného bytu č. 1 v rodinnom dome vo vlastníctve
odporcu nakoľko odporca si povinnosť nesplnil a v zmysle intencií odvolacieho súdu, že v čase podania
návrhu na začatie konania 05. 09. 2006 sa zákon č. 182/1993 Z. z. už predaja bytu v rodinnom dome,
ktorý mal dva byty týkal, preto súd pri svojom rozhodovaní posudzoval otázku vzniku právneho nároku
v súvislosti s § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. po novelizácii zákonom č. 367/2004 Z. z. a či
odporca bol povinný previesť predmetný byt do vlastníctva navrhovateľky v dome vo vymedzenom

asanačnompásmepodľaschválenéhoúzemnéhoplánu,naktorédôvodyodporcapočasceléhokonania
poukazoval.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal so zistenia, že nehnuteľnosť stavba nachádzajúca sa v kat.
území W. na pozemku parcela č. KN 4532/1 zastavaná plocha, v ktorej sa nachádza dvojizbový byt
č. 1 na ulici J. J. súpisné číslo 2066, orientačné číslo 3 v Žiline je pomerná časť rodinného domu s
dvoma bytovými jednotkami zodpovedajúca výmere pozemku číslo parcely 4532/1 v kat. území W..
Posudzovanú nehnuteľnosť nie je možné rozdeliť na samostatné časti veľkosti prislúchajúcim bytovým

jednotkám a v súlade s § 43b ods. 3 zákona č. 50/1975 Zb. je na pozemkoch číslo parcela KN 4532/1
a číslo parcely KN 4532/2 v kat. úz. W. umiestnený rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami, pričom
predmetný byt č. 1 má charakter pomernej časti rodinného domu zodpovedajúcej výmere pozemku č.
parcely 4532/1 v kat. území W.. Súd bol toho názoru, že v danom prípade rodinný dom (dvojdom) sdvoma bytovými jednotkami na pozemkoch parc. č. 4532/1 a č. 4532/2 v kat. území W. (stavba tvorí
jeden celok, má dve súpisné a dve orientačné čísla) nevykazuje znaky bytového domu definovaného v
ust. § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. z hľadiska definície pojmu „spoločné časti domu“ a „spoločné

zariadenia domu“ (§ 2 ods. 4 a 5 zákona č. 182/1993 Z. z.) je v danom prípade vylúčené, keď z hľadiska
konštrukčného a statického stavba tvorí jeden celok, dispozične je rozdelená spoločným stredovým
múrom na dva samostatné celky.
Ďalej okresný súd uviedol, že pokiaľ odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení poukázal na
to, že všeobecná zásada uvedená v § 1 ods. 2 zákona (vymedzenie na čo sa tento zákon vzťahuje a na

čo nie) by mala platiť aj v súvislosti s § 29a ods. 1 po novelizácii zákonom č. 367/2004 Z. z. účinným od
01. 07. 2004, nezastával jeho názor čo sa týka uvedených súvislostí, nakoľko po novelizácii zákonom č.
367/2004Z.z.účinnýod01.07.2004došlosícekrozšíreniupôsobnostizákonomnarodinnédomy,ktoré
majú viac ako jeden byt (§ 1 ods. 2), pričom zároveň došlo účinnosťou toho istého zákona k novelizácii
ust. § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. a túto povinnosť obec nemá, ak ide o byt v rodinnom dome. Z
uvedeného tak podľa okresného súdu vyplýva zrejmá vôľa zákonodarcu vyňať byty v rodinných domoch

spod povinnosti obce previesť tieto byty v zmysle ust. § 29a ods. 1 na nájomníkov. Ten istý právny stav
platil tak v čase podania návrhu na súde dňa 05. 09. 2006 ako i v súčasnosti (v čase rozhodovania
okresného súdu).
Tiež podľa okresného súdu z ust. § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. účinného ku dňu podania
návrhu na začatie konania jednoznačne vyplýva možnosť, teda nie povinnosť vlastníka bytu (teda aj

obce) previesť vlastníctvo k bytu na nájomcu, ak o to nájomca požiada. Toto ustanovenie upravuje len
predkupné právo nájomcu bytu k tomuto bytu, ak sa vlastník rozhodne sám byt previesť.
Ďalej okresný súd vychádzal pri novom rozhodnutí z právoplatného rozhodnutia v obdobnej veci vedenej
podsp.17C139/2009,vktorejbolnávrhnavrhovateľazamietnutývspojeníspotvrdzujúcimrozhodnutím
Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. 11. 2009 č.k. 5Co 329/2009-170. V tomto krajský súd vyslovil,

že odporca povinnosť podľa § 29a zákona č. 182/1993 Z. z. v znení platnom v čase rozhodovania
prvostupňového súdu (zákon č. 367/2004 Z. z.) nemal, nakoľko táto povinnosť sa vzťahuje na byty v
bytovom dome a v danom prípade pre charakter posudzovanej stavby je vylúčené hľadisko definície
bytového domu (§ 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.) a ide o byt v rodinnom dome. V tejto súvislosti
okresný súd tiež uviedol, že povinnosť súdu rozhodovať v obdobných veciach rovnako a v prípade

odklonu od ustálenej judikatúry, povinnosť uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre tento odklon,
jednoznačne vyplýva aj z požiadaviek právnej teórie. Vyplýva to z nálezu Ústavného súdu SR III.
ÚS 192/06 z 03. 11. 2006. Prvostupňový súd nevidel žiadny racionálny dôvod pre odklon od vyššie
uvedeného záveru, že v danom prípade predmetný rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami (na
pozemkoch parc. KN č. 4532/1 a parc. KN č. 4532/2 v kat. území W.) nevykazuje znaky bytového domu

a povinnosť odporcu podľa § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení zákona č. 367/2004 Z. z. nemá,
ak ide o byt v rodinnom dome vo vlastníctve obce (mesta) a preto na predaj takéhoto bytu v rodinnom
dome sa tento zákon nevzťahuje.
Naviac sa súd zaoberal odporcom namietanou skutočnosťou počas celého konania, že nehnuteľnosť sa
nachádza v asanačnom pásme podľa platného schváleného územného plánu z r. 1980. Po zhodnotení

vykonaného dokazovania (skutkové zistenia platného schváleného územného plánu, výsluch hlavného
architekta mesta) dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné vyhovieť žalobnému návrhu
navrhovateľky, nakoľko zákon č. 182/1993 Z. z. vo svojich ustanoveniach § 1 ods. 2 v rozsahu úpravy
platnej tak ku dňu podania návrhu na začatie konania (05. 09. 2006) ako i v čase rozhodovania súdu
vymedzuje okrem iného, že sa tento zákon nevzťahuje na byty v domoch určených podľa schváleného

územného plánu na asanáciu. V konaní bolo odporcom preukázané, že územie, kde sa nachádza
predmetná nehnuteľnosť, t.j. ulica J. Sklenára je určená na realizáciu centra Rudiny I. ako plochy vyššej
občianskej vybavenosti a je zaradená do asanačného pásma. Táto skutočnosť vyplynula z územného
plánu sídelného útvaru Žilina vypracovaný Stavoprojektom Žilina z r. 1980, ktorý nebol zmenený a je
platný i v súčasnosti a súd nevidel dôvod o ňom pochybovať.

S poukazom na vyššie uvedené súd považoval návrh navrhovateľky za právne nedôvodný a preto tento
v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 150 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku,
ďalej len „O. s. p.“ Podľa názoru súdu v danom prípade aplikácia ust. § 142 ods. 1 O. s. p. by viedla k
nežiaducej tvrdosti voči navrhovateľke. Vzhľadom na skutočnosť, že ako dedič a nástupca vstúpila do

konania po svojej právnej predchodkyne, a to na základe prechodu nájmu bytu z prarodiča na vnuka pre
splnenie zákonných podmienok a za týchto okolností nebolo by spravodlivé, aby súd uložil povinnosť
navrhovateľke zaplatiť odporcovi náhradu trov konania a to trov znaleckého dokazovania, ktoré odporca
uhradil. Znalecké dokazovanie bolo nariadené pre posúdenie charakteru predmetného bytu, nakoľkodoposiaľ odporca nemá ako vlastník predmetnú nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností na liste
vlastníctva a na strane druhej odporcovi nepriznaním trov nevznikne závažná majetková ujma. Preto
súd rozhodol tak, že odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu, ktorá navrhla, aby súd po vykonanom dokazovaní rozsudok okresného súdu zmenil s tým, že
jej návrhu v plnom rozsahu vyhovie, prípadne aby tento rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania.

Navrhovateľka vytýkala okresnému súdu, že odignoroval uznesenie krajského súdu zo dňa 17. 05. 2010
č.k. 8Co 314/2009, ktorým bol jeho predchádzajúci rozsudok zo dňa 10. 06. 2009 č.k. 17C 138/2006-143
zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd totiž konštatoval, že v ďalšom konaní po
splnení náležitostí navrhnutej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorá musí obsahovať predpísané
náležitosti podľa Občianskeho zákonníka okresný súd o návrhu navrhovateľky opätovne rozhodne. S
poukazom na ust. § 226 O. s. p. navrhovateľka uviedla, že právny názor odvolacieho súdu je pre nižšie

súdy záväzný a preto okresný súd sa nemohol od (jasne vysloveného) názoru krajského súdu odchýliť.
Ďalej navrhovateľka v odvolaní uviedla, že čo sa týka predloženého návrhu zmluvy o prevode vlastníctva
bytu tak ňou predložený posledný návrh obsahuje všetky náležitosti, ktoré tento má mať v zmysle
Občianskeho zákonníka a zákona č. 182/1993 Z. z., je určitý a zrozumiteľný. Prvostupňový súd sa mal
preto zaoberať náležitosťami predloženej zmluvy, vyhodnotiť ich a o jej návrhu opätovne rozhodnúť.

V ďalšej časti odvolania navrhovateľka považovala, s ohľadom na viazanosť právnym názorom
odvolacieho súdu výsluch hlavného architekta Mesta Žiliny v tomto štádiu konania zo strany súdu za
nadbytočný. Naviac v čase rozhodovania súdu sa neukázala potreba aplikovať na zmenený skutkový
stav iné hmotnoprávne predpisy. Okrem toho odporca asanáciu prvýkrát pred súdom prvého stupňa
vo svojich vyjadreniach namietal, pričom súd v tom čase tento dôkaz do úvahy nezobral a uznesením

prvýkrát vyhlásil dokazovanie za skončené. V prípade, že by súd aj napriek tomu tento dôkaz bral
za právne opodstatnený a preukázateľný v súvislosti s tým, že sa jedná o byt v dome určený podľa
schváleného územného plánu na asanáciu, navrhovateľka mala za to, že daná lokalita asanačným
pásmom nie je, nakoľko nikde sa neuvádza, ani odporca nepredložil žiaden dôkaz a ani to hlavný
architekt vo svojej výpovedi neuviedol, že sa jedná o záväzné asanačné pásmo v rámci smerného a

územného plánu mesta. Ak by to mal byť byt v dome určený na asanáciu, muselo by byť o tom vydané
právoplatné rozhodnutie a to nie je. Navrhovateľka uvádzala aj to, že v tejto časti územia Rudiny I.
sa stále povoľujú prestavby, nadstavby existujúcich domov. Navyše nehnuteľnosti sa tam predávajú.
Územný plán sa nedodržuje. Mesto by malo postupovať v zmysle stavebného zákona v súvislosti so
zmenamiúzemnéhoplánu,aletaktonepostupuje.NavrhovateľkatiežpoukázalanarozporuplnosťMesta

Žilina o tom, či sa jedná o asanačné pásmo alebo nie aj v tom, že v zmysle nariadenia Mesta Žilina
č. 3/1994 o závažných častiach územného plánu sídelného útvaru Žilina sa v článku 10 - asanačné
opatrenia táto časť územia Rudiny I. nenachádza a tiež navrhovateľka predložila súdu e-mailovú
odpoveď Mesta Žiliny - stavebného odboru zo dňa 02. 11. 2011 otcovi navrhovateľky, v ktorom sa
uvádza, že v danej lokalite nebolo rozhodnutím vyhlásené asanačné pásmo. Z uvedeného nemožno

preto jednoznačne vyvodzovať, že dané územie je určené na asanáciu.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu považoval rozhodnutie prvostupňového súdu za vecne
správne, a preto žiadal, aby odvolací súd ho potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci mal odvolací súd z obsahu spisu preukázané, že podaným návrhom došlým súdu
dňa 05. 09. 2006 sa pôvodná navrhovateľka L. P. na odporcovi domáhala nahradenia vyhlásenia jeho
vôle, že ako predávajúci uzatvára zmluvu o prevode vlastníctva bytu s navrhovateľkou ako kupujúcou

o prevode bytu č. 1, č. súp. XXXX, nachádzajúceho sa na ul. J. J. č. X W., postaveného na pozemku
parc. č. KN 4532/1 - zastavaná plocha o výmere 70 m2, kat. úz. W. za kúpnu cenu 3.930,- Sk v
znení predloženom navrhovateľkou, ktorá tvorí súčasť rozsudku. V priebehu konania v predloženej
zmluve o prevode vlastníctva bytu upravila výšku spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiacha spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve domu v podiele 5881/11611. Nesporný bolo, že
odporca ako prenajímateľ bytu prenechal nájomkyni (pôvodnej navrhovateľke) do užívania 2-izbový byt
č. 1 na prízemí v dome súp. č. XXXX na ul. J. J. vo vchode č. 3. Z predloženej listiny „Žiadosť o odpredaj

bytu“ zo dňa 31. 03. 1998 mal súd preukázané, že navrhovateľka požiadala o odkúpenie 2-izbového
bytu v dome súp. č. XXXX, číslo orientačné 3, na ul. D. J.. Uvedená žiadosť bola odporcom prevzatá
dňa 20. 05. 1998. Podľa súdu stavba na pozemku parc. č. KNC 4532/1 - zastavaná plocha o výmere
70 m2, v ktorej sa nachádza 2-izbový byt na ul. J. J. súp. č. XXXX, orientačné číslo 3 v kat. úz. W. je
vo vlastníctve odporcu. Stavba nie je zapísaná v katastri nehnuteľností a nie je založený list vlastníctva.

Z vypracovaného znaleckého posudku vyplýva, že nehnuteľnosť - stavba nachádzajúca sa v kat. úz.
W., na pozemku parc. č. 4532/1 - zastavaná plocha, v ktorej sa nachádza 2-izbový byt na ul. J. J., súp.
č. XXXX, orientačné číslo 3 v Žiline, je pomerná časť rodinného domu s dvoma bytovými jednotkami,
zodpovedajúca výmere pozemku č. parc. 4532/1 v kat. úz. W..

Okresný súd rozsudkom zo dňa 10. 06. 2009 č. k. 17C/138/2006 návrh navrhovateľky zamietol z toho

dôvodu, že navrhovateľke nevznikol právny nárok na prevod vlastníctva bytu ani v čase podania žiadosti
o odpredaj bytu, doručenej odporcovi dňa 20. 05. 1998 a ani v čase podania návrhu na súd (05. 09.
2006).

Krajský súd uznesením zo dňa 17. 05. 2010 č. k. 8Co 314/2009-161 rozsudok okresného súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v prvom rade konštatoval, že od podania žiadosti - prevod vlastníctva bytu (20. 05. 1998) do
podania návrhu na začatie konania t.j. 05. 09. 2006 s poukazom na ust. § 29b ods. 3 zákona č. 182/1993
Z. z. v znení zákona účinného do 30. 06. 2007 pred novelou zákona č. 268/2007 Z. z. (nájomcovi bytu,

ktorý požiadal o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu č. 7 /§ 22 a nasl.
zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách
v znení neskorších predpisov/, alebo s ktorým bolo uzavretá zmluva o budúcej zmluve, nezaniká právo
na prevod vlastníctva bytu, aj keď k prevodu bytu do vlastníctva nedošlo v lehote podľa tohto zákona
alebo v lehote dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve, ak nájomca svoju žiadosť o prevode vlastníctva

bytu písomne nevzal späť, týmto späťvzatím žiadosti nezaniká nájomcovi právo podať ďalšiu žiadosť
o prevod vlastníctva bytu) navrhovateľke naďalej trvalo právo na prevod vlastníctva bytu, pretože k
prevodu bytu do vlastníctva v lehote podľa tohto zákona nedošlo a navrhovateľka ako nájomkyňa svoju
žiadosť o prevod vlastníctva bytu písomne nevzala späť.
Ďalej podľa krajského súdu po novelizácii zákona č. 182/1993 Z. z. a to zákonom č. 367/2004 Z. z.

účinným od 01. 07. 2004 došlo v odseku 2 § 1 aj k spresneniu právnych vzťahov k bytom, na ktoré sa
zákon výslovne nevzťahuje. Medzi týmito je aj: predaj bytov v rodinných domoch, ktoré majú len jeden
byt. Je zrejmé, že z takéhoto negatívneho vymedzenia možno odvodiť, že zákon sa vzťahuje na predaj
všetkých bytov, ktoré sú v rodinných domoch, ktoré majú aspoň dva byty, ktoré spĺňajú definíciu podľa
§ 2 ods. 1 zákona. Vzhľadom na uvedené v čase podania návrhu na začatie konania (05. 09. 2006) sa

zákon č. 182/1993 Z. z. už predaja bytu v rodinnom dome, ktorý mal 2 byty (podľa znaleckého posudku
v danom prípade ide o rodinný dom s 2 bytovými jednotkami) týkal. Naopak nevzťahoval sa na predaj
bytov v rodinných domoch, ktoré majú len jeden byt.
Odvolací súd sa stotožnil s poukazovaním navrhovateľky na to, že všeobecná zásada uvedená v § 1
ods. 2 by mala platiť aj v súvislosti s § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., pretože zákon vo svojich

základných ustanoveniach, v predmete a rozsahu úpravy vymedzil, na čo sa tento vzťahuje a na čo nie.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu, ktorý vec nesprávne právne posúdil zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní po splnení náležitostí navrhnutej zmluvy o prevode
vlastníctva bytu, ktorá musí obsahovať predpísané náležitosti podľa Občianskeho zákonníka, okresný
súd o návrhu navrhovateľky opätovne rozhodne.

Okresný súd následne opätovne návrh navrhovateľky zamietol z toho dôvodu, že posúdením otázky či
odporca (obec) bol povinný previesť byt č. 2 v rodinnom dome (pomerná časť rodinného domu súpisné
číslo XXXX, orientačné číslo 1 na ulici J. J. na pozemku číslo parcely 4532/2) do vlastníctva nájomcu
podľa zákona č. 182/1993 Z. z. a teda stavby, ktorá tvorí jeden celok s časťou spornej nehnuteľnosti

súpisné číslo XXXX, orientačné číslo 3 na parcele KN 4532/1 v kat. území W. v ktorej sa nachádza
dvojizbový byt č. 1 sa zaoberal prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vo veci pod sp. zn. 17C
139/2006. Návrh navrhovateľa súd rozsudkom zo dňa 01. 07. 2009 č. k. 17C 139/2006-147 zamietol a
rozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa01.02.2010vspojeníspotvrdzujúcimrozhodnutímKrajskéhosúdu v Žiline č. k. 5Co 329/2009-170 zo dňa 24. 11. 2009 kedy súd vyslovil, že odporca povinnosť podľa
§ 29a zákona č. 182/1993 Z. z. v znení platnom v čase rozhodovania prvostupňového súdu (zákon č.
367/2004 Z. z.) nemal, nakoľko táto povinnosť sa vzťahuje na byty v bytovom dome a v danom prípade

pre charakter posudzovanej stavby je vylúčené hľadisko definície bytového domu (§ 2 ods. 2 zákona č.
182/1993 Z. z.) a ide o byt v rodinnom dome.

Za uvedeného stavu sa krajský súd tiež oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 09. 07.
2009 č.k. 17C 139/2006-147 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. 11. 2009 č.k.

5Co/329/2009-170. Tiež mal zistené, že sa v ňom navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali nahradenia vyhlásenia
vôle odporcu na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 2 súpisné č. XXXX nachádzajúceho sa
na ul. J. J. č. X postaveného na pozemku parcela č. 4532/2 - zast. plocha o výmere 70 m2.
V preskúmavanom rozhodnutí sa právna nástupkyňa pôvodnej navrhovateľky E. T. domáha nahradenia
prejavu vôle odporcu na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 1 súp. č. XXXX nachádzajúceho
sa na ul. J. J. č. X postaveného na pozemku parcela č. KN 4532/1 - zast. plocha o výmere 70 m2.

Okresný súd teda právoplatne už rozhodol o tom, že odporca nemá povinnosť podľa § 29a zákona č.
182/1993 Z. z. v znení platnom v čase rozhodovania prvostupňového súdu (zákon č. 367/2004 Z. z.)
lebo táto sa vzťahuje na byty v bytovom dome a v danom prípade pre charakter posudzovanej stavby je
vylúčené hľadisko definície bytového domu (§ 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.) a ide o byt v rodinnom

dome. Z obsahu spisu a to hlavne znaleckého posudku vyplýva, že prechádzajúcim rozhodnutím (sp.
zn. 17C 139/2006) okresný súd takto rozhodol o susediacom dome či druhej časti tzv. dvojdomku (domu
s dvoma súpisnými číslami a dvoma orientačnými číslami).

Krajský súd v Žiline pri svojom rozhodnutí zo dňa 17. 05. 2010 č. k. 8Co 314/2009-161 nemal vedomosť

o prebiehajúcom spore ani o tom, že v tomto konaní bolo už o veci právoplatne aj rozhodnuté. Za
tohto stavu keď bola v predchádzajúcom konaní riešená rovnaká právna vec týkajúca sa rovnakej
nehnuteľnosti s rovnakou právnou otázkou a bola vyriešená právoplatne, musel aj odvolací súd na
uvedené prihliadnuť. Iné rozhodnutie by viedlo k porušeniu princípu právnej istoty v zmysle č. l. 1 ods.
1 Ústavy SR čo je jeden z princípov právneho štátu. K obsahu právneho štátu v materiálnom zmysle sa

vyjadril vo viacerých judikátoch aj Ústavný súd SR. Vo svojom rozhodnutí I. ÚS 87/1993 uviedol: „princíp
právneho štátu proklamuje aj Ústava SR v čl. 1. Obsahom tohto princípu je vytvorenie istoty, že na určitú
právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď“.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca
mal v odvolacom konaní úspech, a preto by mu prislúchali trovy odvolacieho konania. Z obsahu spisu
však vyplýva, že si trovy odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.) ani mu tieto nevznikli, a
preto odvolací súd rozhodol, že sa mu náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .