Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/289/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713212480
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713212480.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodno-právnej veci navrhovateľa CD Consulting,
s.r.o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, v
konaní právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti odporcovi M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX N., o zaplatenie zmenkovej sumy 152
Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/155/2013-82 zo

dňa 03. februára 2014, v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/155/2013-82 zo dňa 03. februára 2014 z r u š u j e a vec
v r a c i a Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol Okresný súd Zvolen návrh navrhovateľa v plnom rozsahu a odporcovi
náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v Českej republike si v návrhu uplatnil voči odporcovi
pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Pohľadávku uplatnil
navrhovateľ titulom zmenky vo výške istiny 152 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne
zo sumy 152 Eur od 22.07.2009 do zaplatenia, ročným úrokom 6% zo zmenkovej sumy 152 Eur od

25.11.2009 do zaplatenia, zmenkovou odmenou vo výške 1/3 1% zmenkovej sumy, teda 0,51 Eur a
náhradou trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil odporca dňa 06.02.2009 na zmenkovú sumu 152 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 22.07.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou

opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo
určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ
doposiaľ uhradil 0 Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou“ bez protestu“, indosant nenechal
vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Odporca sa po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva C na odpoveď k návrhu

písomne nevyjadril.

Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že z pripojeného exekučného spisu Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 26Er/493/2010 zistil, že odporca ako dlžník a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Bratislava, ako veriteľ uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie
úveru. Túto zmluvu vyhodnotil prvostupňový súd ako spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods.1 Občianskeho

zákonníka.V súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru poukázal okresný súd na ust. § 4 ods. 6 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru sa
zakazovalo splniť dlh zmenkou a veriteľ mal prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku

zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo
výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenková suma v čase vyplnenia
presahovala maximálnu zmenkovú sumu, upravenú ust. § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch
a bola preto vyplnená v rozpore so zákonom.

Následneokresnýsúduviedol,žeajkeďnároknavrhovateľaboluplatnenývtomtokonaníakozmenkový
nárok, bolo povinnosťou súdu z úradnej moci platnosť zmenky skúmať, pričom neplatnosť zmenky
ako cenného papiera je možné posudzovať nie len pre nesplnenie podmienok podľa zák. č. 191/1950
Sb., ale keďže sa jedná o právny úkon, aj keď abstraktný, aj podľa všeobecných ust. § 34 a nasl.
Obč. zákonníka o platnosti právneho úkonu. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej

vyvodzovať dôsledky a j bez návrhu z úradnej povinnosti, keďže verejný záujem tu prevažuje nad
osobnými záujmami účastníkov absolútne neplatného právneho úkonu, a to aj tých, ktorí neplatnosť
sami nespôsobili, ani ju nezavinili.

Okresný súd ďalej uviedol, že zmenka je bez ohľadu na jej abstraktnosť právnym úkonom. Každý právny

úkon, ktorý odporuje zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť
právneho úkonu súd prihliada v rámci občianskeho súdneho konania ex offo. Povinnosť súdu z úradnej
moci prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prelamuje aj zásadu stanovenú v čl. I. § 17
Zákona zmenkového a šekového, čo je vyjadrené aj v ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., kde
zákonodarca uviedol, že ide o ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo

postúpenia práv zo zmenky. Keďže sa jedná o kogentnú úpravu, je nutné zo zákona skúmať podmienky
vystavenia zmenky a jej prípustnosť. Predloženú zmenku preto súd vyhodnotil ako absolútne neplatný
právny úkon.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v zmysel ktorého odporcovi, ktorý mal

vo veci plný úspech vzniklo právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi. Pretože odporca si v
konaní žiadne trovy neuplatnil, súd vyslovil, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ z
dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 205

ods. 2 písm. b) O. s. p.), v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§205ods.2písm.f)O.s.p.).Navrhovateľpožiadal,abyodvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a
prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania.

Navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním, ako aj
napadnutým rozhodnutím, k porušeniu práva EÚ, konkrétne k porušeniu čl. 4, 5 a 7 Nariadenia
Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 (ďalej len „Nariadenie“). Tvrdil, že súd
nemohol nariadiť pojednávanie, pretože na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli splnené

podmienky Nariadenia. Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach rozporných
tvrdení účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov konania len
na základe predložených listinných alebo iných dôkazov. Uviedol, že pojednávanie nemožno uskutočniť
za účelom zisťovania doplňujúcich informácii od účastníkov konania, doplnenia skutkových tvrdení a
doplnenia dôkazov, pretože na tento účel slúži súdu procesný prostriedok, upravený v čl. 7 ods. 1

písm. a) Nariadenia. Pojednávanie nemožno nariadiť podľa Nariadenia vtedy, ak súd hodlá vykonávať
iné právne posúdenia, alebo ak súd neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva EÚ, prejavujúce sa v
zostavení prílohy č. III. Nariadenia (tlačivo „C“ na žalobnú odpoveď). Navrhovateľ ďalej uviedol, že v
podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o nariadení pojednávania formou uznesenia. Súd
žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal a nedoručil ho stranám v súlade s ust. § 45 a nasl.

O. s. p. Ak súd o nariadení pojednávania nerozhodol platne uznesením, toto sa nemohlo uskutočniť,
a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Právne účinky
môžu zakladať len také procesné úkony súdu, ktoré súd vykonal na základe právoplatných rozhodnutí.Navrhovateľ ďalej uviedol, že konanie je postihnuté závažnou vadou, pretože bolo porušené ust. § 167
a nasl. O. s. p., čo vyvolalo v konaní zásadné právne následky a ovplyvnilo rozhodnutie súdu v tom
smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci.

V odvolaní tiež namietol, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3,
alebo 6 Nariadenia. Súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, podľa ktorého, ak sa
súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ust. v čl. 5 ods. 3, alebo 6 Nariadenia,
súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke, alebo proti pohľadávke.

K odôvodneniu prvostupňového súdu, v ktorom tento uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie
okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi,
navrhovateľ v odvolaní uviedol, že on a podľa dostupných informácii ani odporca, dokazovanie úverovou
zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa navrhovateľa tak bolo
porušené ust. § 120 O. s. p., podľa ktorého dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednávacou

zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len
tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Vykonať iné dôkazy umožňuje § 120 ods. 1 O. s. p. in fine iba
výnimočne, ak je vykonanie týchto dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a nevykonanie nijakého
dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Navrhovateľ však upozornil, že v danej
veci súd mohol a mal rozhodnúť o veci práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len

z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania a
vykonaného dokazovania, vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať
ďalšie nenavrhnuté dôkazy. V tejto súvislosti poukázal navrhovateľ na skutočnosť, že súdu predložil ako
dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na
úpravu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporcu žiadnych

námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov,
nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Tvrdil, že predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo
výlučne preloženie originálu zmenky. Zmenka je vo vzťahu k navrhovateľovi ako indosatárovi jediným
legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť.

Navrhovateľ ďalej tvrdil, že odporca mohol na základe čl. 5 ods. 3, alebo 6 Nariadenia vzniesť námietky
voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté a to z dôvodu
uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to,
aby postupom podľa ust. § 120 ods. 1 veta 1 in fine O. s. p. vznášal námietky voči zmenke za odporcu.
Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania, ako

súčasti práva na spravodlivé súdny konanie. Navrhovateľ tiež poukázal, že súd z vlastnej iniciatívy,
bez návrhu odporcu a bez legitímneho podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré
údajne preukázalo charakter odporcu ako spotrebiteľa. Odporca sa tejto obrany žiadnym spôsobom
nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne
rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tomto smere aby získal pre neho dostatočný podklad

pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec
navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil odporcu v tomto
konaní. Navyše odporca o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd teda túto podporu odporcovi
prakticky nanútil bez jeho vôle. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje
výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované č. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako

aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú
zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať

alebo podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou
prísl. ustanovení o zmenke, upravených v zák. č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet
sporu. Navrhovateľ zároveň zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový
právny vzťah. Navrhovateľ v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok odporcu, že za zmenku zaplatí,
súd však vec posudzoval ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Prvostupňový súd

predovšetkým ignoroval ust. § 17 Zmenkového zákona z ktorého vyplýva, že odporca vo všeobecnosti
nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť odporca, tým menej tak
môže činiť sám súd. Uviedol, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietkyvoči navrhovateľovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany odporcu a predovšetkým odporca v
tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné aby túto úlohu a
iniciatívu na seba (proti vôli odporcu) prevzal súd a suploval aktivitu odporcu. Uvedené námietky majú

hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán súd nie je oprávnený odporcu ani
na ne upozorniť (ust. § 5 ods. 1 O. s. p.). V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo
veci - súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ust. § 5 ods. 1 O. s. p., súd porušil ustanovenia o
vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo
možno prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonávané bez

návrhu.

Navrhovateľ zároveň v odvolaní poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 10Co/79/2013
a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43 CoZm/10/2013.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia §212 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods.2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je podané dôvodne.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ dňa 28.03.2013 uplatnil na Okresnom súde
Zvolen svoju pohľadávku vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle čl. 4 bod 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým s ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. V zmysle návrhu si navrhovateľ uplatňoval zmenkovú sumu vo výške 152 Eur, spolu
so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 152 Eur od 22.07.2009 do zaplatenia, ročným

úrokom 6% zo zmenkovej sumy 152 Eur od 25.11.2009 do zaplatenia, zmenkovou odmenou vo výške
1/3 1% zmenkovej sumy, teda 0,51 Eur a náhradu trov konania. Navrhovateľ pripojil k návrhu aj originál
zmenky vystavenej odporcom. Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný veriteľ
zmenku previedol na navrhovateľa. Navrhovateľ v návrhu nežiadal aby bolo nariadené pojednávanie.
Odporca v zmysle čl. 5 bod 3 Nariadenia okresnému súdu vyplnené tlačivo C na odpoveď nedoručil.

Podľa čl. 7. bod 1. „Nariadenia“, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách, ust. v čl. 5 ods. 3, alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok, alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti,
týkajúce sa pohľadávky;

b) vykoná dôkazy v súlade s čl. 9, alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania

Podľa čl. 7. bod 3. „Nariadenia“, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote
ust. v čl. 5 ods. 3, alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti pohľadávke.

Podľa čl. 5. bod 1. „Nariadenia“, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia

sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 19. „Nariadenia“, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I § 75 zák. č. 190/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového (ZŠZ) vlastná zmenka obsahuje:
1.) označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2.) bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3.) údaj zročnosti;
4.) údaj miesta kde sa má platiť;
5.) meno toho, komu, alebo na rad koho sa má platiť;
6.) dátum a miesto vystavenia zmenky;7.) podpis vystaviteľa

Podľa čl. I § 5 ods. 1 ZŠZ v zmenke zročnej na videnie, alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ

ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 5 ods. 2 ZŠZ úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa čl. I § 5 ods. 3 ZŠZ úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený iný deň.

Podľa čl. I § 34 ods. 1 ZŠZ zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie
do 1 roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti
môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I § 10 ZŠZ ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo dojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 17 ZŠZ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na

jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmenne zákona o obchodnej inšpekcii,
v znení účinnom ku dňu vystavenia zmenky (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), v súvislosti

s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške
aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého

spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa§4ods.7Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,veriteľzodpovedázaškoduvzniknutúspotrebiteľovi

porušením odseku 6 veriteľom.

Odvolací súd sa zaoberal námietkami navrhovateľa, uvedenými v odvolaní a skúmal, či postupom
prvostupňového súdu došlo k porušeniu § 205 ods. 2 písm. b), § 221 ods. 1 a § 205 ods. 2 písm.
f), teda či v konaní došlo k vadám v dôsledku ktorých bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať

pred súdom a či rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ v odvolaní odôvodnene upozorňuje, že okresný súd
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd správne zistil, že zmenka, z ktorej si
navrhovateľ uplatňuje nároky v konaní, bola vystavená odporcom na rad prvého zmenkového veriteľa,

ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Správne tiež zistil, že zmenka bola pri vydaní neúplná.
V čase vydania zmenky nebola vyplnená zmenková suma a dátum úročenia. Rovnako súd správne
zistil, že navrhovateľ si svoje právo zo zmenky uplatňuje ako indosatár po tom, ako bola zmenka
indosamentom prevedená z pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená. Z odôvodnenia
prvostupňového súdu nevyplýva, že by prvostupňový súd vyhodnotil zmenku z hľadiska zmenkového

zákona ako neplatnú. Keďže zmenka, ktorú navrhovateľ predložil, má všetky náležitosti platnej zmenky,
v zmysle Zákona zmenkového a šekového, ide o zmenku platnú.

Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje
zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom. Povaha zmenky ako

abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky, je daná
historickým vývojom zmenky, ktorý bol podmienený jej primárnym účelom. Zmenka sa vyvinula ako
cennýpapier,ktorýstelesňujeprejejaktuálnehomajiteľaprávonazaplateniesumyuvedenejvzmenkea
to od osoby, ktorá je priamym zmenkovým dlžníkom, prípadne od osôb, ktoré sú regresnými zmenkovýmidlžníkmi. Toto právo majiteľa zmenky muselo byť nespochybniteľné a preto na jeho preukázanie muselo
stačiť predloženie zmenky. Preukazovať okolnosti, za akých bola zmenka vystavená ( napr. dôvod
vystavenia, postavenie dlžníka, vzťah medzi dlžníkom a prvým majiteľom zmenky) nebolo žiaduce a v

čase, kedy sa zmenka vyvinula, ani dosť dobre možné. Z uvedených dôvodov sú predpisy zmenkového
práva v rôznych krajinách zhodné v tom, že pre vystavenie zmenky musia byť dodržané veľmi prísne
formálne pravidlá, ale tiež v tom, že uplatnenie nárokov z platnej zmenky je jednoduché a rýchle. Napriek
tomu aj zmenkové právo obsahuje poistku proti jeho zneužitiu majiteľom, ktorý voči dlžníkovi nekoná v
dobrej viere. Ako príklad je možné uviesť čl. I § 10 ZŠZ, ktorý umožňuje dlžníkovi napadnúť nedodržanie

vyplňovacieho práva pri vydaní neúplnej zmenky, alebo čl. I §17, ktorý v prípade postúpenia zmenky
zachováva možnosť uplatniť voči majiteľovi zmenky námietky založené na vzťahu medzi dlžníkom a
prvým majiteľom zmenky. V oboch prípadoch však Zákon zmenkový a šekový uvedené práva dlžníka
výslovne opiera o vznesenie námietok dlžníkom a o preukázanie skutočnosti, že majiteľ, ktorý si zmenku
voči nemu aktuálne uplatňuje, ju nadobudol zlomyseľne, alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou (čl. I
§ 10), alebo že majiteľ konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka (čl. I. §17). Vo všetkých

ostatných prípadoch je dlžník povinný splniť svoj bezpodmienečný sľub, že zaplatí zmenkovú sumu do
rúk toho, kto mu predloží zmenku v čase jej splatnosti. V čase vystavenia zmenky pritom nemôže vedieť,
kto bude jej majiteľom v čase splatnosti a musí si byť toho vedomý. Pokiaľ má dlžník obavu z následkov
prípadného indosovania zmenky, môže zmenku vystaviť s doložkou „nie na rad“, následkom čoho
bude táto prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky, teda so zachovaním prípadných

kauzálnych námietok dlžníka.

Je zrejmé, že dlžník na to, aby mohol kvalifikovane využívať všetky možnosti ktoré mu zmenkové právo
ponúka (aplikácia vhodných doložiek, vznesenie kvalifikovaných námietok a pod.) musí mať aspoň
základnú orientáciu v zmenkovom práve. V prípade bežného občana sú na mieste pochybnosti o tom,

či disponuje potrebnými informáciami. Samotná neznalosť zmenkového práva však neospravedlňuje.
Presne z tohto dôvodu vyžaduje zmenkové právo, aby na listine na ktorej je zmenka vystavená,
bolo výrazne uvedené, že je to zmenka a teda nie je možné zameniť ju s bežným uznaním dlhu (v
minulosti dlžobným úpisom). Ako je známe už z reálii dvadsiatych rokov minulého storočia, aj v komunite
jednoduchých a nevzdelaných ľudí bolo všeobecne známe, že ak dlžník podpíše zmenku, bude ju

musieť na vyzvanie zaplatiť. Každý občan preto má možnosť pred vystavením zmenky zvážiť, či ju
podpíšealebouprednostníinúformupotvrdeniasvojejpovinnostiuhradiťdlh.Vsúčasnostiužnášprávny
poriadok nepripúšťa vystavenie zmenky v súvislosti so zabezpečením spotrebiteľského úverového
vzťahu.Včasevystaveniapredloženejzmenkytovšakprípustnéboloapretojenevyhnutnénahliadaťna
subjekty zmenkového vzťahu v zmysle vtedy účinných predpisov. Nie je možné pripustiť, aby sa vytvorila

osobitná skupina subjektov (spotrebitelia) u ktorých by sme vtedy účinné právne predpisy vykladali inak,
ako pre všetky ostatné subjekty (napr. pokiaľ ide o zmenky vystavené v bežných občianskych vzťahoch,
v ktorých nevystupuje ani podnikateľ ani spotrebiteľ) o ktorých by sa rozhodovalo v zmysle prísneho
zmenkového práva.

Zmenka ako taká pritom nie je v našom právnom poriadku novým inštitútom, Zákon zmenkový a šekový
č.191/1950 Sb. vychádza zo ženevských konvencií prijatých na Konferencii o zjednotení zmenkového
práva, ktorá sa konala v Ženeve už v roku 1930.

Zmenková prísnosť sa prejavuje nielen pri nárokoch na náležitosti zmenky, ale aj v konaní, ktorým

majiteľuplatňujesvojeprávozozmenky.Vzmenkovomkonaníjesúdpredovšetkýmpovinnýrešpektovať
rovnosť strán. Vykonanie dokazovania sa riadi procesnými pravidlami upravenými v Občianskom
súdnom poriadku a v danom prípade aj Nariadením, ktoré má z procesného hľadiska povahu lex
specialis. Ani jedna z týchto procesných noriem pritom nepripúšťa, aby súd iniciatívne nahrádzal
procesnú aktivitu strán vlastnými návrhmi na dokazovanie. I keď v zmysle §120 ods.1 O.s.p. súd je

oprávnený výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, takéto dokazovanie súd vykonáva
za účelom preukázať tvrdenia, ktoré účastníci v konaní uviedli. Citované ustanovenia nezakladá súdu
právo nahrádzať vyjadrenia účastníka sporu, pokiaľ tento žiadne vyjadrenia ani procesné návrhy k
návrhu na začatie konania nevzniesol, alebo dokonca vyjadril súhlas s tvrdeniami uvedenými v návrhu.
Prvostupňový súd napriek tomu nariadil pripojenie spisov odkazujúcich na kauzálny vzťah medzi

odporcom (ako zmenkovým dlžníkom) a prvým majiteľom zmenky. Takýto postup súdu nemá oporu v
platnom práve a zasahuje do ústavného práva navrhovateľa na spravodlivý súdny proces. Spájanie
navrhovateľa (ktorý zmenku nadobudol indosamentom) s kauzálnym vzťahom medzi dlžníkom a prvým
majiteľom zmenky by bolo možné výlučne na základe vznesenia námietky zo strany dlžníka a zároveňza predpokladu, že by dlžník uniesol dôkazné bremeno v zmysle čl. I §10 a čl. I §17 ZŠZ. Vtedy by
bol súd povinný vyhodnocovať kauzálny vzťah medzi pôvodnými zmenkovými subjektmi a vyvodzovať
z neho prípadné dôsledky. Nie je ale oprávnený urobiť to za dlžníka. Postup súdu, ktorý takto narušil

procesnú rovnosť strán, považuje odvolací súd za nesprávny.

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania uviedol, že zmenková suma bola vyplnená vo výške,
ktorá presahuje podmienky pre vyplňovanie zabezpečovacích zmeniek v zmysle § 4 ods. 6 zák. č.
258/2001 Z. z., podľa ktorého by zmenka ako zabezpečovací inštitút poskytnutého spotrebiteľského

úveru mala byť vyplnená. Uviedol tiež, že aj keď nárok navrhovateľa bol uplatnený v tomto konaní ako
zmenkový nárok, bolo povinnosťou súdu z úradnej moci platnosť zmenky skúmať, pričom neplatnosť
zmenky ako cenného papiera je možné posudzovať nie len pre nesplnenie podmienok podľa zák. č.
191/1950 S., ale keďže sa jedná o právny úkon, aj podľa ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka
o platnosti právneho úkonu. Keďže spôsob vyplnenia zmenky odporuje podľa názoru prvostupňového
súdu zákonu o spotrebiteľských úveroch, prvostupňový súd z toho vyvodil, že je absolútne neplatným

právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd v rámci občianskeho súdneho
konania prihliada ex offo.

Odvolací súd v tejto súvislosti pripúšťa, že úkony ktoré sa vzťahujú na zmenku sú právnymi úkonmi a
preto sa na posúdenie ich platnosti subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník (prípadne aj Obchodný

zákonník, v závislosti od povahy daného vzťahu). Pokiaľ teda zmenkový zákon neurčuje inak, z hľadiska
vecného obsahu zmenkového právneho úkonu je možné aplikovať §39 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Je však nutné zdôrazniť, že pôsobnosť Občianskeho
zákonníka je subsidiárna. Zmenkový zákon pritom predpokladá, že posúdenie kauzálneho vzťahu

(a teda posúdenie otázky platnosti alebo absolútnej neplatnosti vystavenia zmenky pre rozpor s
ktorýmkoľvek právnym predpisom) je možné pri indosovanej zmenke výlučne za splnenia podmienok
uvedených v čl. I §17 ZŠZ. V danom konaní však dlžník námietku v zmysle čl. I §17 nevzniesol,
takže následne ani nedokazoval naplnenie tam uvedených skutočností (konanie nadobúdateľa zmenky
vedome na škodu dlžníka). Prvostupňový súd preto nemal možnosť začať vyhodnocovať kauzálny

úverový vzťah a prísť k záveru, že zmenka je pre rozpor s niektorým z právnych predpisov neplatným
právnym úkonom.

Citovaný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. v § 4 ods. 6 v znení účinnom v čase
poskytovania spotrebiteľského úveru obsahuje ustanovenie, podľa ktorého veriteľ smie prijať od

dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je max vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a prísl. vo výške max 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Ustanovuje tiež, že zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou
vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie

tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky. Zákon o
spotrebiteľských úveroch určoval pravidlá pre vyplnenie tzv. zabezpečovacích zmeniek, súvisiacich so
spotrebiteľskými úvermi, ktoré podľa vtedy platnej legislatívy boli prípustné. Porušenie tohto postupu
však nemalo podľa citovaného zákona za následok sankciu neplatnosti zmenky, ktorá by bola vyplnená
v rozpore s ust. § 4 ods. 6. Ako výslovne ustanovuje § 4 ods. 7 cit. zákona, veriteľ zodpovedá za škodu

vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6. Pokiaľ teda pôvodný veriteľ tejto zmenky, na rad ktorého
bola zmenka vystavená, porušil povinnosti určené zákonom o spotrebiteľských úveroch a následne
zmenku postúpil indosamentom na ďalšieho nadobúdateľa, za škodu, ktorá by týmto spôsobom vznikla,
zodpovedápôvodnýveriteľspotrebiteľovi,ktorýmáprávouplatniťsivočinemunáhraduškody.Vyplnenie
zmenky v rozpore s §4 ods.6 citovaného zákona však nespôsobuje neplatnosť zmenky ako takej. Nie

je preto možné vyvodiť, že porušením zákonom stanovených pravidiel vyplňovacieho práva je zmenka
právnym úkonom absolútne neplatným pre rozpor so zákonom.

Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia, ktorým zamietol nárok navrhovateľa z predloženej zmenky
v plnom rozsahu, neodôvodnil, na základe akého ustanovenia zákona posudzoval dodržanie pravidiel

vyplnenia zmenky v rozsahu v akom bola vystavená ako nevyplnená. Podľa čl. I. § 10 Zákona
zmenkového a šekového, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Ako užbolo vyššie uvedené, toto ustanovenie zmenkového zákona má zabrániť majiteľovi zmenky aby zneužil
skutočnosť, že blankozmenka nebola pri vystavení úplne vyplnená tým, že dopíše údaje v rozpore s
dohodou o vyplňovacom práve. Vystavenie neúplnej zmenky predstavuje pre dlžníka vždy určitý stupeň

rizika. V čase jej podpísania totiž táto listina ešte nie je zmenkou, tou sa stáva až keď sú do nej doplnené
chýbajúce údaje. Vystaviteľ (teda v tomto prípade zmenkový dlžník) zároveň s podpisom zmenky musí
udeliť nadobúdateľovi nevyplnenej zmenky vyplňovacie právo. Uzavretie dohody o vyplňovacom práve
nemusí byť nutne písomné, aj keď jeho písomná forma nepochybne chráni dlžníka pred zrejmým
zneužitím. Táto ochrana však nie je ani absolútna, ani časovo neohraničená. V princípe trvá do doby,

kým oprávnená osoba vyplňovacie právo nevyužije. Nemusí to byť nevyhnutne prvý majiteľ zmenky, aj
blankozmenku je možné prevádzať (do doby vyplnenia spolu s dohodou o vyplnení). V momente, ako
oprávnená osoba využije svoje vyplňovacie právo, sa z vystavenej listiny stane zmenka. Na jej prevod
už nie je nutné postupovať pôvodnú dohodu o vyplňovacom práve. Následne sa ďalší nadobúdatelia
zmenky ani nemajú ako dozvedieť, že zmenka ktorú nadobudli, bola pôvodne vydaná ako neúplná a
že ju niektorý z jej predchádzajúcich majiteľov vyplnil a akým spôsobom. Pokiaľ je zmenka vyplnená

v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, dlžník to musí namietnuť a následne uniesť dôkazné
bremeno, že majiteľ zmenky ju nadobudol zlomyseľne, alebo sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou
nedbanlivosťou. Inak nezodpovedá za to, že niektorý z predchádzajúcich majiteľov vyplnil zmenku v
rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. V každom prípade pri uplatňovaní práv zo zmenky zaťažuje
povinnosť vznášať námietky týkajúce sa prípadného porušenia vyplňovacieho práva ku zmenke, resp.

iné námietky súvisiace so zmenkou, výlučne zmenkového dlžníka. Povinnosťou súdu je vyhodnotiť, či
zmenka má všetky náležitosti predpísané pre určený typ zmenky, v tomto prípade pre vlastnú zmenku,
žiadne ustanovenie zmenkového práva nepredpokladá oprávnenie súdu vznášať námietky voči zmenke
z úradnej povinnosti konajúcim súdom.

Odvolací súd po preskúmaní predloženej zmenky konštatuje, že zmenka, ktorú predložil navrhovateľ je
v zmysle č. I. § 75 zmenkou, ktorá obsahuje všetky predpísané náležitosti vlastnej zmenky. Odporca
v konaní ostal nečinný, námietky voči zmenke nevzniesol. Okresný súd, ak už nariadil pojednávanie,
mal naďalej postupovať na základe týchto skutočností a nebol oprávnený nahrádzať procesnú aktivitu
odporcu tým, že ex offo posudzoval otázku platnosti vyplnenia zmenky.

Osobitne na možnosť vznášania kauzálnych námietok súd upozorňuje v súvislosti so znením ust. čl. I. §
17 ZŠZ podľa ktorého, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Zmenka, ktorú navrhovateľ predložil je zmenkou indosovanou.

Ako vyplýva z predloženej zmenky, ktorej fotokópia je založená na č.l. 11 súdneho spisu, navrhovateľ
nadobudol zmenku rubopisom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená. Pri
zmenke, ako abstraktnom cennom papieri vystaviteľ zmenky svojim podpisom na zmenke potvrdzuje
skutočnosť, že voči osobe, na rad ktorej zmenku vystavil, je dlžníkom, bez ohľadu na dôvody, pre ktoré
bola zmenka vystavená. Zároveň na seba berie riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto

postúpi ďalšiemu majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosatárov) dlžník ostáva
zaviazaný svojim pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky.
Kauzálne dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená, strácajú pri indosamente svoju relevanciu. Len za
predpokladu splnenia podmienok ust. čl. I. § 17 Zmenkového zákona je možné vznášať aj kauzálne
námietky voči poslednému majiteľovi zmenky, avšak opätovne len prostredníctvom námietok, ktoré

uplatní dlžník zo zmenky.

Odvolací súd preskúmal postup prvostupňového súdu aj z procesného hľadiska a námietku odporcu,
že prvostupňový súd nedodržal požiadavku čl.7 bod.3 Nariadenia, vyhodnotil ako dôvodnú. V zmysle
citovaného ustanovenia Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v

lehote ustanovenej v čl.5 ods.3 alebo 6 (v tomto prípade 30 dní), súd alebo tribunál vydá rozsudok
o pohľadávke alebo protipohľadávke. Tento postup okresný súd v danom prípade nedodržal napriek
skutočnosti, že odporca vyplnené tlačivo C podľa Nariadenia do 30 dní (ani po tejto lehote) okresnému
súdu nedoručil. Nariadenie v čl.7 bod 1 predvída možnosť predvolať strany na pojednávanie za splnenia
tam uvedených podmienok vtedy, ak súdu bola doručená odpoveď odporcu na návrh (alebo následné

vyjadrenie navrhovateľa). Prvostupňový súd odôvodnil nariadenie pojednávania záujmom navrhovateľa,
aby neprišlo k nepredvídateľnému rozhodnutiu súdu a tým k odňatiu možnosti konať pred súdom.
Nariadenie, podľa ktorého bol prvostupňový súd povinný postupovať, však neuvádza výnimky z postupu
podľačl.7bod.3.KonštrukciaNariadeniapredpokladá,žepokiaľodporcanedoručiltlačivoCnaodpoveď,súd automaticky vydá rozsudok o pohľadávke. Takto zjednodušeným postupom prichádza k úspore času
aj nákladov strán na právne zastúpenie. Postup prvostupňového súdu bol preto procesne nesprávny.

Pokiaľ však navrhovateľ v odvolaní paušálne popiera právo súdu nariadiť pojednávanie, odvolací
súd poukazuje na znenie čl. 7. Nariadenia bod 1., podľa ktorého do 30 dní od doručenia odpovede
odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá
rozsudok, alebo a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada odstrániť
ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo c) predvolá strany

na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania. Z takto uvedeného znenia citovaného
článku je zrejmé, že v prípade doručenia odpovede zo strany odporcu alebo navrhovateľa si súd môže
vybrať z troch alternatív postupu. Jednou z alternatív je aj predvolanie strán na pojednávanie, ktoré
sa uskutoční do 30 dní od predvolania. Nepochybne možnosť predvolať strany na pojednávanie musí
byť súdom vyhodnotená v kontexte skutočností, že priebeh konania podľa čl. 5 bod 1. Nariadenia
je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné. Súd alebo tribunál

nariadi ústne pojednávanie vtedy, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán.
Pokiaľ súd žiadosť strany o nariadenie ústneho pojednávania odmieta, rozhoduje uznesením pretože
dôvody musí uviesť písomne. V danom prípade by však Okresný súd nepochybil, pokiaľ by o nariadení
pojednávania nerozhodol formou uznesenia, za predpokladu že by pre nariadenie pojednávania boli
splnené podmienky.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil na ďalšie konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto prvostupňový súd v ďalšom konaní bude procesne postupovať

v zmysle Nariadenia, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
predovšetkým v intenciách jeho základných princípov, ktorými je ustanovené písomné konanie, ktorého
účelom je zjednodušenie a zrýchlenie celkového konania. Z hľadiska hmotného práva bude postupovať
v zmysle Zákona zmenkového a šekového, a to tak, že posúdi nárok, ktorý si navrhovateľ uplatňuje
právo z predloženej zmenky ktorú nadobudol titulom rubopisu. Následne zváži vyjadrenia odporcu, ktoré

doposiaľ uviedol a posúdi ich v zmysle čl.I §10 a §17 ZŠZ. Nebude pritom nahrádzať procesnú aktivitu
žiadnej zo sporových strán. Uplatnený nárok celkove posúdi v zmysle Zákona zmenkového a šekového.

V zmysle § 224 ods. 3 O. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti súdu prvého stupňa
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci. O trovách

odvolacieho konania z tohto dôvodu odvolací súd nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.