Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 2, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1T/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514010587
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Benedikovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1514010587.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V na hlavnom pojednávaní dňa 2.9.2015 samosudcom JUDr. Romanom

Benedikovičom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

V. T., nar. XX.X.XXXX/XXXX v A., trvale bytom K., prechodne bytom A., M. 27,
sa uznáva vinným, že

dňa 24.05.2013 v čase od 16:00 hod. do 17:00 hod. v Bratislave na Einsteinovej ulici, v obchodnom

centre Aupark, v prevádzke spoločnosti H. SK, a.s., ako jej zamestnanec, odcudzil z otvoreného trezoru
hotovosť v hodnote X.XXX,- €, ktorá bola uložená v priesvitnej plastovej krabičke nachádzajúcej sa v
uzatvorenej bezpečnostnej skrinke, ktorá bola súčasťou trezoru, čím spôsobil poškodenej spoločnosti
Fortuna SK, a. s. v zast. W. S. škodu vo výške X.XXX,- €,
teda

si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak väčšiu škodu,

čím spáchal:

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. k trestu odňatia slobody
v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu v trvaní 3 a pol (tri a pol) roka.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný V. T. ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprel, keď
uviedol, že žiadne peniaze z trezora nezobral, dokonca keď prišli policajti podrobil sa osobnej kontrole.

V ten deň bol v trezore len ráno a to na základe požiadania vedúcej smeny sv. S., vtedy stávkujúcemu
vybral sumu 500,- eur alebo 300,- eur. V miestnosti kde bol trezor mal uložené osobné veci, ako aj
manuál a herný plán, ktoré si mal naštudovať. V ten deň bol v tej miestnosti asi 3 - 4 krát sám, je všakvýmyslom, že by manipuloval s trezorom. Žiadny kamerový záznam na prevádzke nebol, pýtal sa na
neho, avšak preto, že jedna zo svedkýň mu rozprávala o prepadoch prevádzok.
Súdvrámcivoľnéhohodnoteniadôkazovjednotlivoajvichsúhrne,výpoveďobžalovanéhopovažovalza

účelovú a nepravdivú, ktorej obsah je vyvrátený obsahom ďalších vo veci vykonaných dôkazov, ktorým
sú výpovede svedkýň W. S., V. V. a W. Q..
B.MY.uviedla,žedočasu,keďsobžalovanýmzostalinaprevádzkesami,tenpracovalnaprvejkase,nie
na druhej, peniaze v trezore boli, všetko „sedelo“. Obžalovaný si dva krát išiel do miestnosti s trezorom
pre papiere, pričom druhý krát počula otváranie a zatváranie trezora. Keď sa svedkyňa S. vrátila na

pobočku, vtedy sa obžalovaný vypýtal na prestávku, čo bolo 5 až 10 minút po tom, čo vyšiel z miestnosti
s trezorom. Keď bol na prestávke, sv. S. povedala o tom, že obžalovaný bo v miestnosti s trezorom,
zvuk otvárania a zatvárania počula. Potom sv. S. išla do trezoru a zistila, že tam peniaze nie sú. Keď
sa obžalovaný vrátil z prestávky, vyzvali ho peniaze vrátiť, na čo on uviedol, že nič nezobral. Volali
potom sv. V., zavreli pobočku a zavolali aj políciu. Policajti potom prezreli všetkých prítomných, avšak
peniaze nenašli. Svedkyňa ďalej uviedla, že za obžalovaným boli nejakí kamaráti, pričom obžalovaný

sa deň predtým pýtal, či sú na prevádzke nejaké kamery, dôvod však neuviedol. Nikdy sa im dovtedy
nič podobné nestalo, nakoľko si dôverovali.
Výpoveď tejto svedkyne svojím obsahom potvrdzuje i svedkyňa W. S., ktorá uviedla, že okolo 12,00
hod. trezor skontrolovala. Okolo 16,00 hod. odišla spoločne so sv. Q., vtedy na prevádzke zostali iba
obžalovaný a sv. V.. M. sa okolo 17,00 hod. a vtedy sa obžalovaný vypýtal na prestávku a šiel mimo

pobočku. Vtedy jej sv. V. povedala, že obžalovaný bol v miestnosti s trezorom a počula otváranie
a zatváranie trezora podľa špecifického zvuku. Následne skontrolovala trezor a chýbalo 4.800,- eur.
Potvrdila, že obžalovaný sa jej hneď v prvý deň ako prišiel na prevádzku spýtal na kamerový systém.
Keď obžalovanému povedala, že v trezore chýbajú peniaze, povedal, že tam ani nebol a nebol ani
prekvapený. Nestávalo sa na ich pobočke, že by nejaké peniaze chýbali, kolegyne pozná a dôverovali si.

Po zrušení rozsudku prvostupňového súdu uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. XTo/X/XXXX
z 26.3.2015 bola svedkyňa Petra S. dopočutá tak ako to odvolací súd nariadil. Uviedla, že nielen dňa
24.5.2013, ale aj v deň predtým bol trezor s peniazmi otvorený, do miestnosti s trezorom mali všetci
zamestnancamiprevádzkyvoľnýprístup.Právodisponovaťskľúčmiodtrezorubolavtedyoprávnenálen
na a za trezor aj zodpovedala. Večer dňa 23.5.2013 po zmene boli peniaze v trezore sčítané a nechýbali

žiadne a teda nechýbali ani dňa 24.5.2013 na začiatku zmeny. Ďalej zistila manko na pokladni č. 1, kde
obžalovaný sedel a stávkoval, avšak peniaze do pokladne nedával. Obžalovaného poznala vlastne len
tie dva dni - 23.5.a 24.5.2013, kolegyni sv. V. dôverovala. Sumu 4.800,-eur zamestnávateľovi uhradila
o 3 - 4 dni nakoľko mala hmotnú zodpovednosť ako vedúca zmeny, okrem toho sa bála súdu, aj straty
zamestnania. S poškodenou org. Fortuna SK, a.s., BA ukončila pracovný pomer až 1 rok a 2 mesiace

od skutku z dôvodu, že tam pracovala už dlho a chcela zmeniť zamestnanie sama od seba.
Ďalšou výpoveďou, ktorá svojím obsahom korešponduje s výpoveďou sv. V. V. je výpoveď sv. W. Q..
Tá uviedla, že na prevádzku prišla okolo 12,00 hod. pozrieť kolegyne, sama vtedy smenu nemala.
Obžalovaný tam mal aj nejakých kamarátov, pýtal sa aj na kamerový systém. Potom odišla a vrátila
sa okolo 16,00 hod. a vtedy sa obžalovaný vypýtal najesť sa a odišiel mimo prevádzku. Počas jeho

neprítomnosti sv.
M. V. povedala sv. P. S., aby išla skontrolovať trezor, pretože počula nejaké buchnutie trezora. Sv. S.
následne zistila stratu peňazí. Keď sa obžalovaný vrátil, opýtali sa ho, či on zobral tie peniaze z trezoru,
povedal, že nie a ani nebol prekvapený. Následne zavolali sv. V. a políciu, ktorá všetkých na prevádzke
prezrela a nenašli nič. V minulosti sa nič podobné nestalo, s dievčatami si dôverovali.

Súd výpovede svedkýň P. S., M. V. a P. Q., ktoré naviac vypovedali po zákonnom poučení o trestných
následkoch krivej výpovede a pod prísahou, vyhodnotil ako pravdivé a vieryhodné, svojím obsahom
vytvárajúce celkový ucelený obraz priebehu skutkového deja.
Do tohto obrazu zapadá i výpoveď svedkyne V.. T. V., ktorá síce v inkriminovanú dobu na mieste činu
nebola, ale o celej situácii sa dozvedela od svedkyne

M. V. telefonicky. Tiež potvrdila, že nikdy v minulosti sa nič podobné nestalo, svedkyne tam pracovali
dlhšiu dobu a nikdy nebol problém či už po pracovnej alebo finančnej stránke.
Pokiaľ ide o výpovede sv. S. z 24.5.2013 (č. l. XX), sv. Q. z 4.6.2013
(č. l. 37) a M. V. z 19.6.2013 (č. l. 43), týmto súd dokazovanie nevykonal, nakoľko boli vykonané pred
vznesením obvinenia V.i dňa 1.7.2013.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej
časti rozsudku sa stal, vykazuje znaky prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. a jeho páchateľom je obžalovaný V. T.. K tomuto záveru súd
dospel vyhodnotiac súhrn nepriamych dôkazov, z ktorých vyplýva, že dovtedy ako obžalovaný vošieldo miestnosti s trezorom a manipuloval s ním, bola v trezore suma 4.800,- eur, iba obžalovaný ju
mohol odcudziť, nakoľko potom opustil prevádzku H. SK, boli za ním kamaráti a pýtal sa predtým na
kamerový systém, čím doslova „mapoval terén“. Pokiaľ aj krajský súd uvažuje o tom, že predmetné

peniaze mohla odcudziť, prípadne aj svedkyňa S., alebo niektorá z kolegýň na prevádzke, prvostupňový
súd poznamenáva, že sama sv. S. by z takéhoto konania nemala žiaden finančný profit, keďže si bola
vedomá svojej hmotnej zodpovednosti a vedela, že dlžnú sumu musí zamestnávateľovi i tak uhradiť.
Okrem toho sa nikdy pred skutkom ani po ňom na prevádzke nič podobné nestalo, hoci s ostatnými
svedkyňami sv. P. S. pracovala už dlhšiu dobu. Aj bez priameho dôkazu pod ťarchou nepriamych

dôkazov súd ustáli, že páchateľom skutku je obžalovaný Milan T., ktorý svojím konaním naplnil všetky
zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, X písm. a) Tr. zák., nakoľko si prisvojil cudziu vec
tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak väčšiu škodu.
Obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane majetku fyzických a právnických osôb.
Obžalovaný V. T. bol doposiaľ 2-krát priestupkov prejednávaný pre priestupok, súdne trestaný bol 8-
krát, z toho 5-krát súdmi Českej republiky, pričom súd prihliada len na odsúdenie MS Brno, sp. zn. XT/

XXX/XX z XX.X.XXXX.
Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zohľadnil vyššie uvedené skutočnosti a riadiac sa ust. § 34 Tr.
zák. dospel k záveru, že účel trestu ako generálnej tak i individuálnej prevencie splní prísny trest odňatia
slobody v trvaní 2 roky, ktorého výkon mu súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 a pol roka.
Z poľahčujúcich okolností súd nezistil žiadnu, z priťažujúcich jednu, a to predchádzajúce odsúdenia

obžalovaného (§ 37 písm. m), preto trest ukladal v trestnej sadzbe upravenej podľa § 38 ods. 4 Tr. zák.,
kde sa pri prevahe priťažujúcich okolností dolná hranica trestnej sadzby zvyšuje o jednu tretinu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde
Bratislava V.