Uznesenie Judgement was issued on Thursday, February 17, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20Er/3917/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114216639
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milica Mišlejová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7114216639.3

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Bytový podnik mesta
Košice s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, 042 19 Košice, IČO : 44518684, proti proti povinným : 1.) C.
H., nar. X.X.XXXX, bytom T. U. XXX/XX, XXX XX Y., 2.) I.. J. H., nar. X.XX.XXXX, bytom T. U. XXX/XX,
XXX XX Y. o vymoženie 1 640,97 Eur s prísl. a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr.
Zorou Ferdinandy, Exekútorský úrad Košice, pod sp. zn. EX 3916/2014 o námietkach povinného v 1.

rade proti upovedomeniu o začatí exekúcie takto :

r o z h o d o l :

I. Námietky povinného v 1. rade proti exekúcii z a m i e t a.

II. Návrh povinného v 1.rade na odklad exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 15.5.2014 a poverenia k vykonaniu

exekúcie č. XXXX XXXXXX * vydaného Okresným súdom Košice I dňa 27.3.2015, upovedomil poverený
súdny exekútor účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením č. k. Ex 3916/2014, povinnému
v 1.rade doručenom dňa 3.8.2015. Exekučným titulom na základe ktorého sa vedie exekučné konanie
je rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 3.5.2006 č. k. 28C/92/2003-157, ktorým boli žalovaní
v 1. a 2. rade (v exekučnom konaní povinní v 1. a 2. rade) zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi (v exekučnom konaní oprávnenému) sumu 20 444,- Sk s poplatkom z omeškania vo výške 2,5

promile za každý deň omeškania, najmenej však 25,-Sk za každý i začatý mesiac omeškania zo sumy
3 576,-Sk od 11.1.1999 do zaplatenia a zo sumy 16 688,-Sk od 19.7.2001 do zaplatenia, do 15 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavil. Zároveň boli žalovaní v 1. a 2.
rade zaviazaní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1 180,-Sk do 15 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a a stal sa vykonateľným dňa
13.1.2007. Ďalej rozsudok Okresného súdu Košice II, sp.zn. 40C 287/2002-111 zo dňa 30.4.2007, ktorý

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.7.2007, rozsudok Okresného súdu Košice II, sp.zn.
40C 288/2002-94 zo dňa 22.3.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.5.2007 a
platobný rozkaz Okresného súdu Košice I, sp.zn. 19Ro 720/2007 zo dňa 24.5.2007, ktorý nadobudol
právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 31.7.2007.

Povinný v 1. rade podal v zákonom stanovenej lehote námietky proti exekúcii, ktoré odôvodnil okrem

iného tým, že dlh požadovaný súdnou exekútorkou v upovedomení o začatí exekúcie nie sú schopní
v lehote 14 dní uhradiť. Ďalej uviedol, že obaja sú dôchodcovia s nízkym dôchodkom a a mesačný
zostatok z ich dôchodkov vo výške XXX,XX J. im bráni v tom, aby dlžoby mohli včas a k spokojnosti
veriteľov vyriešiť. Ich dlžoby sa budú snažiť postupne podľa ich finančných možností aj v nepravidelných
intervaloch a sumách uhrádzať niekedy možno aj s pomocou rodiny. Jeho manželka je chorá, už dňa
7.8.2014 ho písomne splnomocnila na vybavovanie korešpondencie a iných písomností od rôznych

úradov s odôvodnením, že má zdravotné problémy a berie rôzne lieky. Okrem toho majú tri mentálne
postihnuté deti. Povinný tiež požiadal súd o odklad exekúcie.Oprávnený sa vyjadril k námietkam povinného podaním, doručeným súdu dňa 7.10.2015. Uviedol, že
povinný v 1. rade vo svojich námietkach neuviedol žiadne také okolnosti, ktoré by spôsobovali zánik

vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, naopak tvrdenia povinného majú charakter
všeobecných tvrdení. Vzhľadom na uvedené preto navrhujú aby súd námietky povinného v 1.rade
zamietol. K návrhu povinného na odklad exekúcie sa oprávnený nevyjadril.

Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho

vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu. K zániku povinnosti plniť svoj dlh nedochádza, ak
je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, napr. preto, že je insolventný.
Po preskúmaní námietok povinného v 1. rade súd zistil, že sú právne irelevantné. Zlá finančná
situácia nie je relevantným dôvodom na uplatnenie námietok proti exekúcii. Skutočnosť, že povinný
nemá dostatok finančných prostriedkov je potrebné preukázať šetrením súdneho exekútora v rámci

exekučného konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne ustanovenia súd námietky povinného v 1. rade
zamietol, pretože nezistil, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik
vymáhaného nároku resp. brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie.

Pokiaľ ide o povinným namietané čiastočné úhrady pohľadávky, ktorá je predmetom tohto exekučného
konania, súd poukazuje na skutočnosť, že k týmto úhradám došlo až po začatí exekučného konania,
teda po 29.5.2014.

Na základe uvedeného preto možno predmetné úhrady povinného v 1.rade považovať za nedobrovoľné
plnenie vykonané v rámci prebiehajúceho exekučného konania, čím sa táto uhradená čiastka považuje
za čiastku vymoženú v rámci konania. Súd exekúciu zastaví, resp. čiastočne zastaví, ak sa preukáže,
že úhrada bola vykonaná pred začatím konania, čím došlo k zániku pohľadávky. Keďže úhrada
je považovaná za vymoženú v rámci výkonu exekúcie, súdny exekútor v tejto časti upúšťa od

vykonania exekúcie, teda túto sumu už nevymáha a vo vymáhaní pokračuje vo zvyšnej časti vymáhanej
pohľadávky, vrátane trov konania.

Podľa ust. § 56 ods. 9 Exekučného poriadku, exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného
uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia

písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom
nepokračuje.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že exekútor s písomným súhlasom oprávneného môže uzavrieť
písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej

dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.
Exekútor na tento postup nepotrebuje uznesenie súdu o odklade. Tento faktický odklad núteného
výkonu je však podmienený plynulým splácaním vymáhanej pohľadávky, čo je v podstate doplnením
exekučnéhotituluomožnosťsplátok,ktorávzákladnomkonaníbuďnebolapripustená,alebozaniklapre
neplnenie jej podmienok. Ak povinný riadne plní dohodu o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky,

oprávnený nemá zákonný podklad na zrušenie svojho súhlasu.

Pokiaľ ide o návrh povinného v 1. rade na odklad exekúcie, súd dospel k nasledovným zisteniam :Podľa ust. § 56 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, na návrh
povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne
v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho

rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad
exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

Ustanovenie § 56 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. vymedzuje tri základne predpoklady pre povolenie
odkladu exekúcie, ktorými sú:

ad 1) povinný sa bez svojej viny (z objektívnych dôvodov) ocitol prechodne v takom postavení, že by
neodkladnáexekúciamohlamaťprenehoaleboprepríslušníkovjehorodinyzvlášťnepriaznivénásledky
ad 2) toto postavenie musí byť také, že by mohlo mať pre povinného alebo pre príslušníkov jeho rodiny
zvlášť nepriaznivé následky
ad 3) oprávnení by neboli odkladom exekúcie vážne poškodení,
pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, aby súd mohol povoliť odklad exekúcie.

Povinný v 1.rade vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti a relevantné dôkazy, ktoré by viedli
k záveru, že jeho nepriaznivé postavenie je dočasné a možno ho časovo vymedziť okolnosťou, ktorá
určite nastane.

Zlá finančná a zdravotná situácia povinného neodôvodňuje povolenie odkladu v zmysle ust. § 56 ods.

1 Exekučného poriadku a aj s poukazom na dlhšie obdobie od podania návrhu na povolenie odkladu
do dňa rozhodnutia o ňom (cca 6 mesiacov), má súd za to, že pre odkladný účinok podaného odkladu
zo zákona, bol odklad povolený fakticky a preto pre ukončenie tohto konania, už nie je žiaduce a ani
možné, pre nesplnenie vyššie uvedených podmienok, ďalšie povolenie odkladu exekúcie.

Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu. K zániku povinnosti plniť svoj dlh nedochádza, ak
je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, napr. preto, že je insolventný.
Zlá finančná a zdravotná situácia ako aj sociálne postavenie povinného podľa Exekučného poriadku
nie je zákonným dôvodom pre zastavenie exekúcie alebo povolenie jej odkladu. Zisťovanie pomerov
povinnéhojepredmetomexekučnejčinnostisúdnehoexekútora.Vprípade,ževpriebehuexekúciebude

preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd exekúciu zastaví.

Podľa ust. § 56 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, aj bez
návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Taktiež povinný neuviedol ani dôvody podľa ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo
možné dôvodne očakávať, že exekúcia bude zastavená.

Podľa ust. § 56 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti, súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy,

ak by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú
starostlivosť podľa osobitných predpisov. Súd rozhodne o odklade do 30 dní od podania návrhu.

Z obsahu súdneho spisu dospel súd k záveru, že ani pre povolenie odkladu exekúcie podľa tohto
ustanovenia v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky, pretože povinná nie je osobou

poskytujúcou, či zabezpečujúcou zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov.

Z odôvodnenia podania povinného nevyplýva, a povinný súdu ani nepreukázal také skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali povolenie odkladu exekúcie. Súd v zmysle vyššie uvedených skutočností a v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami odklad exekúcie nepovolil a návrh povinného na odklad exekúcie

zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdKošice
I, v troch písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.