Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 18, 2015

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 6C/164/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5414205323
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Plutinský

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5414205323.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v právnej veci žalobcu: J. T., rod.

L., bytom J. W., X. XXXX/X, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29,
Košice, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní
o zaplatenie 1.205,02 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.205,02 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 1.205,02 EUR od 29.03.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 300,- EUR na účet právneho zástupcu
žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa návrhom zo dňa 02.04.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala, aby súd
vydal rozsudok, v ktorom určí žalovanému povinnosť uhradiť jej sumu 1.205,02 EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,25 % ročne z dlžnej sumy od 29.03.2014 do zaplatenia, ako aj povinnosť uhradiť
vzniknuté trovy konania.

Návrh odôvodnila tým, že zmluvou o úvere č. XXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným

dňa 31.10.2003 došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného vo výške
1.493,73 EUR. Vzhľadom na absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve mal
žalovaný nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny - pôžičky vo výške 1.493,73 EUR bez úrokov
a poplatkov. Žalobkyňa uhradila na účet žalovaného sumu podľa zmluvy vo výške 2.698,75 EUR, o
1.205,02EURviac,nežmalžalovanýnárok.Vrozsahutejtosumytakdošlokbezdôvodnémuobohateniu
na strane žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný do dňa podania návrhu ani napriek výzve
žalobkyne dlžnú sumu nevrátil, si žalobkyňa okrem zaplatenia dlžnej sumy uplatňuje aj zákonný úrok z

omeškania o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB dňa 29.03.2014 (koniec lehoty
na dobrovoľné vrátenie) bola 0,25 %.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 25.04.2014 uviedol, že aplikácia ustanovení Občianskeho
zákonníka na spor zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 31.10.2003 nie je možná, v čase jej uzavretia
nešlo o zmluvný typ upravený Občianskym zákonníkom a pri rozhodovaní súdu na ňu nie je možné

použiť ani ustanovenia Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa, nakoľko predmetná zmluva
o úvere nemala v čase uzatvorenia ani v čase rozhodovania súdu charakter spotrebiteľskej zmluvy
v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere sa
za spotrebiteľské zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka považovali kúpna zmluva, zmluva o dieloalebo iné odplatné zmluvy upravené v 8 časti tohto zákona, zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť
obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa názoru žalovaného

uvedenú zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V obdobných
prípadoch rovnaký právny názor zaujal napr. aj Krajský súd v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cob/271/09
a 43Cob/224/08, ako aj Krajský súd v Žiline v konaní pod sp.zn. 20Cob 406/06. Nakoľko predmetom
zmluvy o úvere boli peňažné prostriedky, teda nie tovar Alebo služba, zmluva o úvere nemohla
obsahovať náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, zmluva nemusela obsahovať ani ročnú percentuálnu mieru nákladov. Žalovaný je toho názoru,
že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú ustanovuje zákon.
Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, táto nikdy nebola právoplatne vyhlásená
za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový
prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný má za to, že k bezdôvodnému obohateniu
nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha zákonnej objektívnej premlčacej trojročnej lehote.

Požadovaný nárok žalobkyne sa stal premlčaný v subjektívnej a aj v objektívnej premlčacej lehote v
celom rozsahu, a to dňa 24.08.2007, pričom žalobkyňa sa so žalobou o zaplatenie obrátila na súd až
dňa 07.04.2014.

Na pojednávaní konanom dňa 18.03.2015 právny zástupca žalobkyne uviedol, že trvá na podanom

návrhu z dôvodov, ktoré boli uvedené v žalobe. V krátkosti uviedol len dva hlavné dôvody, pre ktoré
žalobkyni tento nárok patrí. Prvým je skutočnosť, že nakoľko išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere
uzavretú podľa z.č. 258/2001 a táto zmluva neobsahovala údaj o RPMN a v čase účinnosti tohto zákona
v čase uzavretia zmluvy platilo, že v prípade absencie RPMN je zmluva bezúročná a bezpoplatková.
Druhým hlavným dôvodom je výška dohodnutej odplaty, úrok, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje úroky

za obdobné úvery, ktoré poskytovali banky, resp. nebankové subjekty v porovnateľnom čase za
porovnateľných podmienok. Úrok na túto zmluvu predstavuje až 111,71 % ročne. Zotrval na tom, že v
prejednávanom prípade sa žalovaný úmyselne bezdôvodne obohatil, čo argumentovali podrobnejšie v
písomnom vyjadrení. Okrem judikátov, ktoré boli v uvedenom podaní, bol úmysel na strane žalovaného v
týchto prípadoch potvrdený medzičasom aj ďalšími rozsudkami súdov SR, a to KS v Žiline, OS v Banskej

Bystrici, OS Košice II. a tak isto aj tri rozhodnutia tunajšieho súdu, ktorý posudzoval obdobné zmluvy
týchto účastníkov.

Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že uzavrela v roku 2003 pôžičku s Pohotovosťou, na základe ktorej
si požičala 45.000,- Sk, a tieto riadne vyplatila. Nepamätá si už presne, kedy minulého roku jej volal pán

doktor, že to Pohotovosti preplatila a že by mala nárok na nejaké peniaze, tak mu dala plnú moc. Jej
sa to zdalo také všelijaké už keď tú zmluvu podpisovala, ale peniaze potrebovala. Pohotovosť oslovila
telefonicky, potom prišla nejaká pani, dala jej podpísať zmluvu a ešte si mala dovybavovať nejaké veci.
V podstate o nejakých podmienkach zmluvy nehovorili, viac menej len o tom, ako dlho to bude trvať. Na
čo presne vtedy tie peniaze potrebovala, už si nepamätá, bolo to do domácnosti. Vtedy pracovala ako

predavačka, splácať jej to pomáhali aj deti.

Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie listinnými dokladmi založenými v spise, pričom zistil
nasledovný stav:

Medzi účastníkmi niet sporu o tom, že medzi nimi došlo k uzavretiu úverovej zmluvy dňa 31.10.2003,
kde nakoniec túto skutočnosť potvrdzuje aj predložená zmluva o úvere. Z vyhotovenia tejto okrem iného
vyplýva,žeokremúdajovoúčastníkochtamvzásadejeuvedenálenvýškaúveru45.000,-Sk,povinnosť
dlžníka zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 36.000,- Sk, t. j. celkovo
zaplatiťčiastku81.000,-Skv20-tichdvojtýždňovýchsplátkachpo4.050,-Sk,počnúcdňom14.11.2003.

Z vyhotovenia zmluvy je zrejmé, že uvedená zmluva o úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru
nákladov, kde túto skutočnosť nespochybnil ani žalovaný. Medzi účastníkmi nebolo sporu ani o tom,
že žalobkyňa uhradila na účet žalovaného sumu 2.698,75 EUR, teda o 1.205,02 EUR viac ako bola
suma poskytnutého úveru - 1.493,73 EUR. Skutočnosť o úhrade súm ako uvádza súd nakoniec vyplýva
aj z dokladu o úhradách, ktorý zaslal súdu samotný žalovaný a ktorý je datovaný 25.04.2014, kde je

okrem iného zrejmé, že suma 2.698,75 EUR bola žalobkyňou uhradená ku dňu 24.08.2004. Žaloba bola
podaná na tunajší súd 07.04.2014.V zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 o Spotrebiteľských úveroch (platný v čase uzavretia
úverovejzmluvy),zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostíobsahujenajmäročnú
percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov.

V zmysle § 107 ods. 1, ods. 2 O.Z. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a

ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

V zmysle § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V zmysle § 456 veta prvá OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonne ustanovenia súd žalobe vyhovel. Ako prvé

zisťoval, či uvedený nárok žalobkyne nie je premlčaný, kde bolo potrebné posúdiť dĺžku premlčacej
lehoty. V danom prípade premlčacia lehota v trvaní 10 rokov by začala plynúť dňa 24.08.2004 (dátum
kedy aj podľa žalovaného bola suma žalobkyňou vyplatená v celosti), je teda zrejmé, že žaloba pokiaľ
bola podaná 07.04.2014 bola podaná pred uplynutím premlčacej lehoty v trvaní 10 rokov. Túto v
súlade aj s inými rozhodnutiami súdov SR (napr. KS Prešov 3Co/89/2011, 7 Co/84/2011) konštatuje, že

dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov sa nedá hodnotiť
inak, ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.
Zároveň musí konštatovať, že či už z jeho rozhodovacej činnosti, alebo vlastne z rozhodovacej činnosti
všetkých súdov SR je takéto ignorovanie zákonnej činnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov
žalovaným preukázané a súdom známe. Zároveň pokiaľ ide o začiatok plynutia subjektívnej premlčacej

lehoty, tú súd považuje za správne tvrdenie žalobkyňa, že pre začiatok jej plynutia je rozhodujúca
skutočná preukázaná a nie len predpokladaná vedomosť žalobkyne, kde skutočnou vedomosťou je
taká vedomosť, kedy sa žalobkyňa dozvedela skutočnosti, ktoré jej umožnili uplatniť právo žalobou na
súde, s tým, že nie je rozhodujúce, že žalobkyňa sa mohla o skutočnosti, že žalovaný získal na jej
úkor bezdôvodné obohatenie dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. V súvislosti s tým, je

však predovšetkým rozhodujúca tá skutočnosť, že ako vyplýva z predloženého vyhotovenia predmetnej
zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi dňa 31.10.2003, táto zmluva neobsahovala údaj o ročnej
percentuálnejmierenákladovvzmysle§4ods.2písm.g)zákonač.258/2001oSpotrebiteľskýchúverov,
kde zákon v tomto prípade spája z neexistenciou tohto údaja sankciu, že spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Preto vzhľadom na túto skutočnosť pokiaľ bol žalobkyni poskytnutý úver

- istina vo výške 1.493,73 EUR a zaplatila celkove o 1.205,02 EUR viac, teda 2.698,75 EUR, je zrejmé,
že sumu 1.205,02 EUR je jej povinný žalovaný vrátiť, vydať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení,
pretože išlo od začiatku o plnenie bez právneho dôvodu. Pokiaľ sa má súd ešte vyjadriť k námietkam
žalovaného, že v danom prípade vzhľadom na skutočnosť, že nešlo o zmluvný tip upravený Občianskym
zákonníkom, a teda pri rozhodovaní súdu nie je možné použiť jeho ustanovenia na ochranu spotrebiteľa

súd uvádza, že v danom prípade bezo sporu bol žalovaným poskytnutý spotrebiteľský úver a uzatvorená
zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 OZ, resp. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001
o Spotrebiteľských úveroch, kde z rozhodovacej činnosti súdov SR je zrejmé, že nie je podstatné pre
posúdenie, či je zmluva spotrebiteľská podľa ktorého zákona je uzavretá, podstatná je či spadá pod
charakteristiku vyššie citovaných ustanovení.

V zmysle § 517 ods. 2 OZ súd priznal žalobkyni aj právo na úrok z omeškania, a to vo výške 8,25 %
ročne z dlžnej sumy od 29.03.2014 až do zaplatenia, nakoľko uvedený úrok z omeškania je v súlade s
nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., kde dátum 29.05.2014 je koniec lehoty na dobrovoľné plnenie, ktorú
poskytla žalobkyňa žalovanému svojou výzvou z 24.03.2014.

V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade teda má právo na náhradu trov konania žalobkyňa. Trovy konania v tomto prípadepredstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré vyúčtoval právny zástupca žalobkyne v sume 594,80 EUR.
Tieto trovy pozostávajú z odmeny za 5 úkonov právnej pomoci, kde 4 úkony právnej pomoci sú po 61,41
EUR (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, účasť na

pojednávaní dňa 18.03.2015), jeden úkon právnej pomoci (námietka proti postúpeniu) predstavuje jednu
polovicu zo sumy 61.41 EUR. Ďalej ku každému úkonu režijný paušál, t.j. 4 x 8,04 EUR za úkony v roku
2014 a 1 x 8,39 EUR za úkon v roku 2015. Strata času za účasť na pojednávaní pri ceste Košice - Dolný
Kubín a späť, čo predstavuje 6 hodín, teda 12 x 13,98 EUR (za každú začatú polhodinu) je 167,76 EUR
a cestovné na uvedenej trase predstavuje 110,15 EUR. V danom prípade však súd v zmysle § 150 ods.

1 uvedené trovy krátil približne o 50 % na sumu 300,- EUR, kde okolnosti hodné osobitného zreteľa videl
v tom, že išlo o spor svojou výškou blízky k drobnému sporu, trovy konania sa javia potom k žalovanej
sume neprimerané vzhľadom aj na zložitosť sporu, resp. skutočnosť, že právny zástupca v obdobných
sporoch zastupuje opätovne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto vykonateľným rozhodnutím,

môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona
(Zákon č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov).