Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/296/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713211541
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713211541.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodnoprávnej veci navrhovateľa CD Consulting,
s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, zast. Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi E. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. D. R. XXXX/XX, XXX XX B., štátny občan SR o zaplatenie zmenkovej
sumy 688,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen

č.k. 12C /129/2013-60 zo dňa 10. februára 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č.k. 12C /129/2013-60 zo dňa 10. februára 2014 z r u š u j e a
vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým si ako zahraničná právnická
osoba uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 688,- Eur, zmenkového

úroku vo výške 0,25% denne z tejto čiastky od 27.04.2009 do zaplatenia, 6% úroku z omeškania ročne
zo zmenkovej sumy od 02.09.2009 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy
vo výške 2,29 Eur.

Z rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že navrhovateľ ako indosatár nadobudol všetky práva zo
zmenky, ktorú odporca vystavil. Indosovaná zmenka je vlastnou zmenkou opatrenou doložkou „na

platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom do jej textu bol zahrnutý záväzok odporcu
zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25%
denným úrokom. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Vystaviteľ
nezaplatil na zmenku žiadnu sumu a keďže bola zmenková listina opatrená doložkou „bez protestu“
navrhovateľ ako indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Zmenku predložil na
zaplatenie a keďže od odporcu nezískal žiadnu úhradu, podal na súd návrh na uplatnenie pohľadávky

na vzorovom tlačive „A“ podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov (ďalej Nariadenie). K návrhu priložil originál zmenky, výpis
z obchodného registra pre navrhovateľa a plnú moc pre právneho zástupcu s tým, že na pojednávaní
netrval.

Okresný súd mal za to, že príslušnosť na prejednanie veci je daná podľa čl. 11 Preambuly, čl. 4 bod 1

a čl. 25 bod 1 písm.a/ Nariadenia. S odvolaním sa na čl. 19 Nariadenia č. 861/2007/ES sa európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa
konanie vedie, t.j. v prejednávanej veci zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení.

Okresný súd doručil odporcovi návrh na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ tlačivom, avšak
odporca nezaslal do 30 dní k návrhu navrhovateľa žiadnu odpoveď a ani nenavrhol, aby súd nariadil vo

veci pojednávanie. Okresný súd napriek tomu nariadil vo veci v súlade s čl. 5 bod 1 v spojení s čl. 7
bod 1 písm.c/ Nariadenia pojednávanie z dôvodu, aby navrhovateľ nemohol namietať nepredvídateľnosťrozhodnutia súdu, a tým odňatie možnosti konať pred súdom, ako aj z dôvodu iného právneho
posúdenia veci, na ktorom sa navrhovateľ nezúčastnil. Vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa
účastníci nezúčastnili. Navrhovateľ neúčasť písomne ospravedlnil a podal súdu doplňujúce vyjadrenie.

Na základe skutočností, ktoré sú súdu známe z doterajšej rozhodovacej činnosti (§ 121 O.s.p.), ako aj
z priloženého exekučného spisu zistil, že pôvodný majiteľ zmenky - Pohotovosť s.r.o. Bratislava, ktorá
vykonáva na území Slovenskej republiky prostredníctvom poskytovania úverov podnikateľskú činnosť
nebol úspešný pri uplatnení svojich nárokov v exekučných konaniach. Zistil tiež, že zmluva uzavretá
medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a odporcom bola typická formulárová zmluva, ktorá odkazuje na

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a v nich obsiahnutú dohodu o vyplnení zmenky tak, že na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej
nebola vyplnená zmenková suma a ani dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. V exekučnom spise
je pripojená tá istá zmenka, od ktorej odvodzuje navrhovateľ nárok aj v tomto súdnom konaní a ktorú k
návrhu v originály pripojil. Spoločnosť Pohotovosť s.r.o. nebola v exekučnom konaní úspešná, pretože
okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol pre

nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať z dôvodu absolútne neplatnej rozhodcovskej
doložky, ktorá obsahovala neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods.4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v
tom,ževyžadovalaoddlžníkaakospotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskom
konaní a následne exekučné konanie zastavil.

Okresný súd posúdil zmenku vyhotovenú za účelom splatenia spotrebiteľského úveru ako
zabezpečovaciu zmenku tak, ako to bolo konštatované aj vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru na základe Zmluvy o úvere s poukazom na § 52 ods.1 OZ, ako aj s poukazom na § 52 ods.3 a 4
a § 53 ods.1 OZ, podľa ktorých nesmeli spotrebiteľské zmluvy obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré
zákon presne definoval. Podľa § 2 písm.a/ a b/ zák.č. 285/2001 Z.z. v znení účinnom v čase podpísania

úverovej zmluvy šlo o spotrebiteľský úver, a teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom § 4 ods.6
cit. zák. obsahoval zákaz plniť dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie
svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva vo výške max. 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Príslušenstvo sa zo

zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, pričom zmenka mohla byť vyplnená len na zákonom stanovenú maximálnu zmenkovú sumu.
Suma vyplnená do zmenky maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z.
presahovala,vdôsledkučohobolazmenkavyplnenávrozporesozákonomatakjeabsolútneneplatným
právnym úkonom.

Okresný súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí v rámci súdneho konania prihliadnuť ex offo
a táto povinnosť súdu prelamuje aj zásadu stanovenú v čl. I, § 17 zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a
šekového, čo je vyjadrené práve v ust. § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. in fine, kde zákonodarca uviedol,
že ide o zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo

zmenky. Podľa právneho názoru okresného súdu nie je možné odčlenenie zmenkového abstraktného
vzťahu od vzťahu spotrebiteľského, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky
regulované a obmedzené zákonom a keďže sa jedná o kogentnú úpravu, je nutné zo zákona podmienky
vystavenia zmenky a jej neprípustnosť skúmať.

Okresný súd navrhovateľom uplatnený nárok posudzoval podľa spotrebiteľského práva a dojednanie
obsiahnuté vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ako Dohodu o vyplnení zmenky posúdil
ako podmienku vyslovene nekalú s poukazom na § 53 ods.4 písm.k/ OZ, keďže umožňuje požadovať od
spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, a to zmenkový
úrok 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne a vyhodnotil úver ako zo zákona bez poplatkov, pretože

v zmluve o úvere nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov tak, ako to ukladá § 4 ods.2
písm.g/ zák. č. 251/2001 o spotrebiteľských úveroch. Uviedol tiež, že neurčitý údaj o splatnosti zmenky v
nej obsiahnutý má za následok, že zmenka je s poukazom na § 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. neplatná.

Srozhodnutímokresnéhosúdusaneuspokojilnavrhovateľapodalprotinemuodvolaniesodôvodnením,

že konaním súdu, ako aj napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu práva Európskej únie, a to čl. 4,
5 a 7 Nariadenia EP a Rady (ES č. 861/2007) z 11.07.2007 (ďalej len Nariadenie), ktoré má všeobecnú
pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich častiach a je aj priamo aplikovateľné v Slovenskej republike.
Podľa názoru navrhovateľa súd nemohol nariadiť podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia pojednávanie, pretoženeboli splnené podmienky uvedené v cit. Nariadení. Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia
len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania, kedy nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť
tvrdenia účastníkov len na základe predložených listinných alebo iných dôkazov. Pojednávanie nie

je možné podľa jeho názoru uskutočniť za účelom zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov
konania, ich skutkových tvrdení a ani za účelom doplnenia dôkazov, pretože na tento účel slúži súdu
procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods.1 písm.a/ Nariadenia. Pojednávanie nie je možné podľa jeho
názoru nariadiť podľa Nariadenia ani vtedy, ak súd hodlá vykonávať iné právne posúdenia alebo ak súd
neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva EÚ prejavujúce sa v zostavení prílohy č. III Nariadenia (tlačivo

„C“) na žalobnú odpoveď.

Podľa jeho názoru v podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o nariadení pojednávania formou
uznesenia, pričom okresný súd žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal a nedoručil ho
stranám v súlade s § 45 a nasl. O.s.p., preto sa takéto pojednávanie nemohlo uskutočniť a ak sa
uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Právne účinky môžu

zakladaťlentaképrocesnéúkonysúdu,ktorésúdvykonalnazákladeprávoplatnýchrozhodnutí.Konanie
jetakpostihnutévadou,pretožedošlokporušeniuust.§167anasl.O.s.p.,čo vkonanívyvolalozásadné
právne následky - vykonanie ústneho pojednávania a ovplyvnilo meritórne rozhodnutie súdu v tom
smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd porušil poučovaciu povinnosť súdu
prekročením ust. § 5 ods.1 O.s.p., ako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov

a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom
konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

Uviedol tiež, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods.3 alebo 6
Nariadenia, preto mal súd postupovať podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia a vydať rozsudok o pohľadávke

bez pojednávania. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že okresný súd vykonal dokazovanie okrem
iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré
dokazovanie navrhovateľ nenavrhol. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch len
platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák.č. 191/1950
Sb. Zákon zmenkový a šekový, čím dostatočne preukázal právo na úhradu zmenkovej sumy a jej

príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky, preto
neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre
rozhodnutie vo veci. Z prednesov účastníkov konania počas písomnej fázy konania, a to aj na základe
koncentračnej zásady podľa čl. 5 Nariadenia a dokazovania vykonaného na základe návrhov sporových
strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Odporca mohol na základe čl. 5 ods.3

a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to práve z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd
samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 O.s.p. vznášal námietky voči
zmenke za odporcu. Ak tak urobil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti
účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd tak z vlastnej iniciatívy, bez

návrhu odporcu a bez legitímneho podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne
preukázalo charakter odporcu ako spotrebiteľa, pričom odporca sa tejto obrany žiadnym spôsobom
nedovolával a uplatnenú pohľadávku nerozporoval, naopak svojim konaním ju prakticky uznal.

Okresný súd v rozpore so zákonom považoval údajne nesporné skutočnosti, ktoré neboli tvrdením ani

jedného z účastníkov konania a ktoré vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol za jednoznačné
a za nesporné, pričom navrhovateľ a ani odporca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili. Neexistuje
preto spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na základe takýchto
údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, je toto postihnuté vadou, ktorá
má za následok jeho nesprávnosť.

Navyše okresný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj
na základe nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva EÚ, keď zmenku, ktorá je
samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a ktorú nie je možné spájať či podmieňovať
inými okolnosťami, ak nie sú na zmenke uvedené sa vôbec prvostupňový súd nezaoberal a odignoroval

ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka, nie
iný záväzkový právny vzťah, pričom súd posudzoval prejednávanú vec, ako by išlo o bežný zmluvný
záväzok, čo je neprípustné. Pripustil, že ak aj je za určitých okolností možné uplatňovať tzv. kauzálne
námietky voči navrhovateľovi, musí byť však táto námietka vznesená zo strany odporcu, na ktorom jedôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je však možné, aby takúto iniciatívu proti vôli
odporcu prevzal na seba súd a suploval jeho aktivity.

Ak teda okresný súd vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon, nie je tento jeho názor správny,
pretože vychádzal len z kauzálnych námietok, ktoré nikto v konaní nevzniesol a ktoré ani žiaden z
účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah,
ktorý vznikol medzi odporcom a remitentom (spoločnosťou Pohotovosť) je po indosovaní irelevantný.
Navrhovateľovi ani nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. V tejto súvislosti poukázal

navrhovateľ na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp.zn. 25Cdo 1839/2000, ako
aj na uznesenie Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 5 CMo 14/97, a to z dôvodu, že Najvyšší súd ČR pri
rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, preto je možné
tento judikát na prejednávanú vec použiť. Z dôvodu, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky
zákonom predpísané náležitosti a je zmenkou platnou, navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť a
návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania

vo výške, ktorú si v odvolaní uplatnil.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporca nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia

pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ, ako zahraničná právnická osoba podal na
predtlačenom formulári A podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z
11.07.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) na súd návrh na

zaplatenie zmenky, ku ktorému priložil jej originál. Odporca nepodal podľa čl. 5 ods.2 a 3 cit. Nariadenia
na tlačive „C“ k návrhu, ktorý mu súd doručil žiadne vyjadrenie. Navrhovateľ, ale ani odporca nežiadali
nariadiť vo veci pojednávanie. Napriek tomu považoval okresný súd s prihliadnutím na možnosť iného
právnehoposúdeniavecizapotrebnénariadiťústnepojednávanie,naktorésanavrhovateľaaniodporca
nedostavili, preto okresný súd vec prejednal bez ich účasti.

Zmenka bola vystavená vo Zvolene odporcom ako vystaviteľom, ktorú podpísal a v ktorej sa zaviazal
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosti s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09
Bratislava, zapísanú v obchodnom registri OS Bratislava I, odd. Sro, vl.č. 23636/B zmenkovú sumu so
zmenkovým úrokom 0,25% denne, ktorú do nej doplní prvotný majiteľ. Splatnosť bola dohodnutá údajom

„Bez protestu“ a údajom „Na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplynulo, že zmenka mala v prejednávanej veci k zmluve
o úvere, ktorá je vzťahom spotrebiteľským, keďže na jednej strane vystupuje navrhovateľ, ktorý je
podnikateľ a poskytuje úvery odporcovi, ktorý je fyzickou osobou, spotrebiteľom, nie podnikateľom pre

jeho súkromné účely zabezpečovací charakter.

Všetky údaje, ktoré sú uvedené na zmenke, sú uvedené podľa názoru okresného súdu v súlade
so Zákonom zmenkovým a šekovým, preto nepovažoval zmenku z dôvodu absencie jej podstatných
náležitosti podľa zákona zmenkového a šekového za absolútne neplatnú.

Okresný súd mal zo svojej rozhodovacej činnosti vedomosť o tom, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. má
v predmete činnosti poskytovanie úverov pre fyzické osoby spotrebiteľov. Z exekučných konaní, ktoré
sa pred okresným súdom, ktorý prejednáva aj túto vec vedú vyplýva, že takmer všetky žiadosti súdnych
exekútorov o vydanie poverenia na vykonanie rozhodcovských rozhodnutí, v ktorých sú spotrebitelia

zaväzovaní na plnenie v prospech Pohotovosti s.r.o., boli zamietnuté. Okresný súd posúdil základný
úverový vzťah ako spotrebiteľský, kedy je konajúci súd povinný ex offo skúmať existenciu aj iných
neprijateľných podmienok, na základe ktorých nie je možné od odporcu ako spotrebiteľa požadovať
plnenie vyplývajúce z prípadného neplatného právneho úkonu, ktorým je v prejednávanej veci zmenka.
Práve z dôvodu posúdenia charakteru základného vzťahu vzniknutého medzi odporcom a spoločnosťou

Pohotovosť s.r.o. ako remitentom súd zistil, že zmenka nie je podľa Zákona zmenkového a šekového
platným právnym úkonom, pretože je vyplnená v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch
č. 258/2001 Zb., keď spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako remitent vyplnila do zmenky vyššiu sumu,
než jej dovoľovalo kogentné ustanovenie § 4 ods.6 Zákona o spotrebiteľských úveroch platného kdátumu podpísania úverovej zmluvy. Práve tento údaj o vyplnení zmenkovej sumy zakladá podľa názoru
okresného súdu absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

Okresný súd vyslovil preto právny názor, že musí ex offo skúmať absolútnu neplatnosť zmenky s
prihliadnutím na platnú právnu úpravu, ktorá je na ochranu spotrebiteľa a táto jeho povinnosť potom
prelamuje aj zásadu, ktorá je zakotvená v čl. 17 Zákona zmenkového a šekového o tom, že jedine dlžník
má právo vznášať kauzálne námietky nielen voči remitentovi, ale aj voči navrhovateľovi.

Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o

odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným

tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade

potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods.6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.

Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;

2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník

povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

Podľa § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania

úverovej zmluvy, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť
dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške

maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky.

Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne.
Odvolanie, ktoré podal navrhovateľ je tak v súlade s bodom 26 Preambuly, ako aj s čl. 19 Nariadenia a
§ 200ea ods. 1 a § 203 ods. 3 O.s.p. podané dôvodne.

Odvolací súd je toho názoru, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v jeho postupe pri
posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, keď súd prvého stupňa nepostupoval podľa čl. 7
ods. 1 Nariadenia a ani podľa Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 120 O.s.p. nepostupoval
ani pri dokazovaní. Súd prvého stupňa neposkytol odvolateľovi poučenie o dôkaznej povinnosti pred
pojednávaním, a to v nadväznosti na ním deklarovaný iný právny názor na navrhovateľom uplatnený

nárok napriek tomu, že to bolo s prihliadnutím na stav a charakter konania potrebné. Aj keď v
odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa pri posudzovaní nároku zo zmenky obmedzil
len na posudzovanie zmenky, toto konštatovanie nekorešponduje s tou časťou odôvodnenia, v ktorej
okresný súd ex offo prihliadol na absolútnu neplatnosť zmenky práve z dôvodu jej použitia a vyplnenia
v úverovej zmluve, ktorá má spotrebiteľskú povahu. Okresný súd posudzoval platnosť zmenky najmä s

poukazom na § 4 ods. 6 zák. č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý podmienky a vystavenie
zmenky upravoval v čase uzavretia úverovej zmluvy špecifickým spôsobom v nadväznosti na úverový
vzťah, ktorý zmenka zabezpečovala. Aj keď bolo použitie zmenky na zabezpečenie úveru poskytnutého
odporcovi ako spotrebiteľovi regulované zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, odvolací súdsa nestotožnil s tým, že by táto skutočnosť oprávňovala súd skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej
prípustnosť podľa cit. ustanovenia, pretože pre takýto postup súdu neboli splnené zákonné podmienky.
Rozhodnutie súdu je tak preto, že vec nesprávne právne posúdil, keď absolútnu neplatnosť zmenky

vyvodil z porušenia ustanovenia § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a keď
v nadväznosti na to nesprávne vyložil a interpretoval ust. § 17 zák. č. 191/1950 Zb. zmenkového a
šekového, v dôsledku čoho nedostatočne zistil skutkový stav veci, nesprávne.

V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že nárok je uplatnený navrhovateľom podľa Nariadenia EP a Rady

(ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, pričom navrhovateľ je zahraničná právnická osoba, ktorá si uplatnila návrhom na tlačive A
pohľadávku podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia nárok zo zmenky, ktorú v origináli priložila k návrhu spolu
s výpisom z obchodného registra pre navrhovateľa a plnomocenstvom pre právneho zástupcu. Podľa
čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné a
súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne niektorá zo strán.

Odporca žiadnu odpoveď na tlačive C súdu nezaslal, voči nároku zo zmenky nevzniesol žiadne námietky
a nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Len z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd mienil vec
posúdiť právne inak, a preto vykonal dokazovanie exekučným spisom, v ktorom sa nachádzala úverová
zmluva, VOP a zmenka, ktorá úver zabezpečovala a zaplatenie ktorej je predmetom sporu. Okresný
súd mal podľa názoru odvolacieho súdu postupovať podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 7 Nariadenia a o nároku zo

zmenky rozhodnúť bez pojednávania, pretože bez námietok odporcu ako dlžníka sa postup súdu podľa
§ 17 zákona zmenkového a šekového nedá odôvodniť.

Odvolací súd je toho právneho názoru, že ak už súd prvého stupňa nariaďoval pojednávanie preto,
že mienil nárok uplatnený navrhovateľom ako nárok zo zmenky posúdiť právne inak, mali mať obaja

účastníci právo na spravodlivý súdny proces, na rovnosť pred zákonom, na navrhovanie dôkazov a
na vyjadrenie sa k dokazovaniu, ktoré vykonal súd na preukázanie vzniku spotrebiteľského vzťahu
vyplývajúceho z úverovej zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria jej nedeliteľnú
súčasť, ktoré získal sám z exekučného spisu, a to o to skôr, že žiaden návrh na takéto dokazovanie zo
strany navrhovateľa, ale ani odporcu nebol podaný.

Postup okresného súdu, a to nielen z dôvodu, že tento predvolal účastníkov na pojednávanie bez
toho, že by to bol ktorýkoľvek z nich navrhol, že vykonal dokazovanie, ktoré nenavrhol ani jeden z
účastníkov konania sám, ex offo a že skúmal platnosť zmenky cez spotrebiteľský vzťah, ktorého právne
posúdenie nie je predmetom tohto konania, nie je správny. Predmetom sporu je len nárok zo zmenky ako

abstraktného cenného papieru, ktorý získal navrhovateľ ako indosatár bez toho, že by mal akúkoľvek
povinnosť preukazovať záväzkový vzťah, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Takýto postup súdu je
v rozpore nielen s Občianskym súdnym poriadkom, ale aj s Nariadením, a to najmä preto, že účastníci
nenavrhlivykonaťžiadnedokazovanieatotovykonávalsúdbeznávrhuaajbezakýchkoľvekkauzálnych
námietok zo strany odporcu, ktoré jediné by ho na postup, ktorý zvolil oprávňovali. Okresný súd tak

rozhodoval v rozpore s § 17 Zákona zmenkového a šekového.

O takomto postupe súdu sa nemohol navrhovateľ, ale ani odporca dozvedieť, a to ani z predvolania
na pojednávanie. Okresný súd bol oprávnený postupovať v prejednávanej veci najmä podľa čl. 4 ods.4
Nariadeniaapokiaľzistil,ženárokuplatnenýnavrhovateľompatrídopôsobnostiNariadenia,ženávrhbol

podaný navrhovateľom v súlade s čl. 4 ods.1 Nariadenia a bol aj správne vyplnený v jazyku konajúceho
súdu, nebol daný dôvod na prejednanie veci na ústnom pojednávaní, ku ktorému súd pristúpi len v tom
prípade, kedy nie je možné vec bez prejednania rozhodnúť alebo v prípade, keď o ústne pojednávanie
požiada niektorý z účastníkov konania, čo sa v prejednávanej veci nestalo.

Z obsahu spisového materiálu tak vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods.1
O.s.p., ktoré účastníci konania nenavrhli preto, že bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, s čím
odvolací súd nesúhlasí. Súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia navrhovateľa, ktorý
jasne, úplne a zrozumiteľne v návrhu na tlačive A uplatnil práva zo zmenky a ktorý uviedol, že nie je jej
pôvodným majiteľom, ale je indosatárom a nebolo vykonané ani na tvrdenia odporcu, ktorý voči forme a

obsahuzmenkynevzniesolžiadnenámietkyaanižiadnenávrhynavykonanieďalšíchdôkazov.Pretakto
uplatnený nárok stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli predložená navrhovateľom platná a obsahuje
všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zákona zmenkového a šekového, čo okresný súd
v konaní zistil.Odvolací súd nepovažuje právny názor okresného súdu o tom, že zmenková suma bola vyplnená do
zmenky v rozpore s § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho je absolútne neplatným právnym

úkonom za správny. Nesúhlasí ani s tým jeho názorom, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
zmenky musel prihliadnuť ex offo preto, že ustanovenie § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Odvolaciemu súdu je z dokazovania vykonaného okresným súdom úverovou zmluvou a všeobecnými

obchodnými podmienkami, ako aj zmenkou zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom zmenky,
spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a odporcom bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej poskytol
navrhovateľ odporcovi konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením blankozmenky ako
vlastnej zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože sa na takomto vyhotovení
zmenky zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá vo Všeobecných
obchodných podmienkach (VOP), na základe ktorej bola spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako pôvodný

majiteľ - remitent oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou odporca meškal ku dňu
splatnosti zmenky.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak

o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením,

a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo.

Aj keď by bolo dojednanie zmluvných strán vo VOP o tom, že zmenková suma bude pozostávať zo
sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktorému vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky
neplatné pre rozpor s ust. § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nemalo by to na

prejednávanú vec, predmetom ktorej je nárok zo zmenky podstatnejší vplyv, pretože takéto porušenie
oprávňuje dlžníka len na to, aby si mohol voči poskytovateľovi úveru, ktorý nie je účastníkom tohto
konania uplatniť náhradu škody tak, ako to vyplýva z ods. 7 § 4 zák.č. 258/2001Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Nemá však za následok neplatnosť zmenky
a ani dohody o vyplňovacom práve obsiahnutej vo VOP.

Odvolací súd nepovažuje za správny ani právny názor okresného súdu o tom, že zmenka je neplatná
z dôvodu, že sú na nej uvedené dva rôzne údaje o splatnosti. Zmenka predložená navrhovateľom, z
ktorej vyplýva jednoznačne doba splatnosti, pretože obsahuje údaj „zaplaťte pri predložení“ je platnou
zmenkou, splatnou na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods.1 Zákona zmenkového a šekového.

Ak je zmenka splatná na videnie, a to buď podľa výslovnej doložky na nej uvedenej, napr. „zaplaťte
na videnie“ alebo „zaplaťte pri predložení“, ale aj „zaplaťte za túto vista zmenku“ a pod. alebo preto,
že na nej, ak nejde o blankozmenku, nie je splatnosť uvedená, a potom podľa čl. I § 2 o ds.2 a § 76
ods.2 ZZŠ platí za zmenku splatnú na videnie zo zákona, nie je možné pri jej vystavení stanoviť, kedy

bude skutočne splatná a ktorým dňom splatnosť nastane. Toto rozhodnutie je vždy na majiteľovi zmenky,
ktorý v rámci lehoty stanovenej na predloženie môže kedykoľvek zmenku na platenie označenej osobe
predložiť a následne je nevyhnutné zmenku zaplatiť bez zbytočného omeškania.

Oprávnenie majiteľa vista zmenky, pokiaľ ide o predloženie zmenky na platenie, a tým aj k určeniu dňa

splatnosti, kedy musí byť zmenka zaplatená ihneď, nie je neobmedzené a majiteľ zmenky tak musí urobiť
v určitej lehote. Zákon stanovuje podpornú ročnú lehotu, ktorá plynie od dátumu vystavenia uvedeného
na zmenke, a to aj keby skutočný deň vystavenia bol preukázateľne iný. Táto zákonná lehota sa však
uplatní len vtedy, ak nebude zo zmenky vyplývať iná lehota. Takúto inú lehotu môže vždy stanoviť
vystaviteľ zmenky, a to tak dlhšiu, ako aj kratšiu. Indosanti potom už môžu lehotu zo zmenky len skrátiť,

nie však predĺžiť.

Tak, ako to vyplýva z § 75, bod 3 ZZŠ je údaj o splatnosti obligatórnou náležitosťou vlastnej zmenky,
podstatou ktorej je sľub vystaviteľa zmenky, že majiteľovi zmenkovej sumy v mieste a čase tak, ako tovyplýva zo zmenky, zaplatí sám zmenkovú sumu. Priamym dlžníkom z tejto zmenky je sám jej výstavca.
Podstatou vlastnej zmenky je bezpodmienečný sľub výstavcu zmenky zaplatiť určitú peňažnú sumu,
pričom sám zákon túto doložku neupravuje, a to ani podporne. Sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu musí

byť súčasťou textu zmenkového prehlásenia výstavcu a v jeho rámci musí byť krytý aj jeho podpisom.

Z obsahu znenia zmenky, ktorá bola určená na videnie, teda po predložení, nevyplýva žiaden rozpor
v údaji o splatnosti. Veta „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ predstavuje prípustnú
modifikáciu lehoty na predloženie zmenky k plateniu podľa ust. § 34 ods.1, tretia veta Zákona

zmenkového a šekového, z ktorej vyplýva, že splatnosť zmenky nastáva v momente predloženia, pričom
predložiť ju je možné v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva
jej splatnosť.

Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v
prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa

však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového
vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže odporca ako priamy dlžník
namietať voči navrhovateľovi ako poslednému majiteľovi zmenky to, že bol pri nadobúdaní zmenky v
zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome konal na jeho škodu, čo ale
neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému

záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne môže mať tak za následok jeho povinnosť nahradiť
škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

Odvolací súd nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom splatenia
spotrebiteľského úveru ako zabezpečovacej zmenky súdom. Je však treba zdôrazniť, že sa jedná o

dva samostatné, vedľa seba existujúce záväzky s tým, že aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a
abstraktnú povahu.

Predmetom sporu je nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a
nadobudlacharakterzmenkynaplatenie.Posudzovaniezákladnéhovzťahubymalovýznamvtedy,keby

odporca ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi relevantné námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp.
zmenkyaleboakbynamietal,žekindosáciidošlonajehoškodu,čobyvšakmuselvkonaníajpreukázať,
a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a/ a b/
a v § 4 ods.6 zák.č. 285/2001 Z.z. cit. zák. obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou. Veriteľ smel prijať od
dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu

zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Za daného stavu, keď dlžník, aj keď v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal
pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce zo záväzkovo-

právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala voči majiteľovi zmenky, nie je možné takýto výklad
okresného súdu akceptovať. Navrhovateľ v konaní uplatňuje záväzok odporcu, že za zmenku zaplatí
sumu, ktorú doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd posudzoval navrhovateľom uplatnený nárok
cez zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy, a nie ako nárok zo zmenky, ktorá je podľa
zákona zmenkového a šekového platnou zmenkou, čo je neprípustné.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.
Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, o ktorej okresný súd uviedol, že je platnou zmenkou podľa
zákona zmenkového a šekového, nie je možné jej platnosť bez ďalšieho posudzovať cez spotrebiteľskú
zmluvu a v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou

zmenkou súvisia.

Závery okresného súdu tak v základe vychádzajú z právneho hodnotenia spotrebiteľského vzťahu,
posúdenie ktorého nebolo predmetom sporu a je irelevantné aj pre posúdenie platnosti zmenky. Na
prelomenie základnej zásady obsiahnutej v § 17 Zákona zmenkového a šekového, keďže odporca ako

dlžník zo zmenky žiadne kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky nevzniesol, nestačia. Takýto postup
súdu je preto v rozpore s § 17 Zákona zmenkového a šekového, ktorý dokazovanie ohľadom základného
vzťahu pripúšťa len vtedy, ak boli dlžníkom ohľadom kauzálneho vzťahu podané, ale aj preukázané
relevantné námietky.Rozhodnutím okresného súdu tak nebolo rozhodnuté o zmenkovom nároku, ale o s ním úzko súvisiacom
nárokuzozmluvyospotrebiteľskomúvere,pretožeto,akobolazmenkavyplnená,čisatakstalovsúlade

s dohodou o vyplňovacom práve alebo v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch na jej povahe a platnosti nič nemení. Preto ani nárok uplatnený navrhovateľom nie je nárokom
zo spotrebiteľskej zmluvy.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné

podľa § 221 ods.1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorým si ako indosatár
uplatnil právo zo zmenky, pričom v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového
vzťahu a ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to Zákon zmenkový a šekový nadobúdateľovi zmenky,
ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa v žiadnom svojom ustanovení neukladá.

Okresný súd musí mať na zreteli, že zmenka, ktorá mala nesporne zabezpečovací charakter tak, ako
to okresný súd správne zistil, sa v dôsledku indosácie stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací
charakter zmenky stratila. Musí tiež vychádzať z toho, že zmenka obsahuje všetky formálne a aj
materiálne požiadavky tak, ako to stanovuje § 75 Zákona zmenkového a šekového, a preto je zmenkou
platnou. V prípade, že dlžník v rámci svojej obrany nepodá také námietky, ktoré by odôvodňovali postup

súdu podľa § 17 Zákona zmenkového a šekového voči terajšiemu majiteľovi zmenky a nepreukáže,
že navrhovateľ konal pri indosácii zmenky na jeho škodu, nie je okresný súd oprávnený bez takýchto
námietok ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu, aj keď by to bol
záväzkový vzťah spotrebiteľský.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.