Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 29, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/276/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614211403
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614211403.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o. so sídlom Pribinova 25,
Bratislava proti povinnému S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, XXX XX Q., štátny občan
SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka
60, Bratislava, pod spis. zn. EX 23640/14, na vymoženie príslušenstva pohľadávky a trov exekúcie,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 14Er/626/2014-19 zo dňa 9.
decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 14Er/626/2014-19 zo dňa 9. decembra 2014 p o t
v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 11314/08 zo dňa 10.11.2008 (ďalej len „rozhodcovský
rozsudok“) vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská,
a.s., Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“). Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy
o úvere č. XXXXXXX zo dňa 25.03.2008 (ďalej len „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), v rámci ktorých je obsiahnutá aj

rozhodcovská doložka. Okresný súd s poukazom na ustanovenie § 2 písm. b/, § 3 ods. 1 a 2 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania Zmluvy (ďalej len „zákon o
spotrebiteľoch“), zmluvu o úvere vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a to s prihliadnutím na
povahuzmluvnýchstrán,predmetpodnikateľskejčinnostioprávnenéhoakoajnasamotnýobsahzmluvy.
Poukázal na povinnosť súdov dodržiavať komunitárne právo a v tejto súvislosti aj ochranu spotrebiteľa v
Smernici Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993 (ďalej

len „Smernica“), ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná zákonom č. 150/2004 Z.z.
účinným od 1. apríla 2004 (okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy
o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník. Konkrétne
okresnýsúdpoukázalnaust.čl.6ods.1ačl.3ods.1aprílohuSmerniceobsahujúcuindikatívnyzoznam
neprijateľnýchpodmienok,najmänabod1písm.q)spomínanejprílohy.Podpornepoukázalnajudikatúru
Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej systém ochrany zavedený Smernicou vychádza z myšlienky, že

spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna
2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941). Ďalej okresný
súd uviedol, že rozhodcovská doložka nebola v Zmluve individuálne dojednaná, čo jasne vyplýva z jej
zaradenia do všeobecných podmienok Zmluvy. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná,

formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy Smernice v tom zmysle, že aj keď
rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, spotrebiteľsa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú
obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho
štátu neprijateľným javom - podmienkou. Oprávnený koncipovaním rozhodcovskej doložky sledoval

pravdepodobne to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto riešené na súde, ktorý sa nachádza
v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho zaťaženia spotrebiteľa pri
uplatňovaní jeho práv. V konečnom dôsledku k závažnému narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými
stranami dochádza už samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je daná možnosť v prípade
podania žaloby na rozhodcovský súd domáhať sa konania na všeobecnom súde v mieste jeho bydliska.

Podpisom takejto zmluvy sa spotrebiteľ vzdáva práva na účinnú právnu ochranu, čo je neprijateľným
javom. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul
sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože rozhodcovská doložka
obsiahnutá v Zmluve o úvere je už v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou, a preto je ako taká
už od počiatku neplatná Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní, nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom na vykonanie exekúcie, preto okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie
okresného súdu. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne,
okresný súd na správne zistený skutkový stav veci, nesprávne aplikoval právny predpis, konkrétne § 45

zákona o rozhodcovskom konaní. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie musí mať povahu zjavného
nedostatku exekučného titulu a nemôže vyplývať z vady konania. Výkladom citovaného ustanovenia
okresným súdom, dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozhodnutí, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ
tiež namietol neúplné zistenie skutkového stavu, keď okresný súd uviedol, že zmluvnými stranami

nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka. Poukázal na ust. § 3 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého uzatvára s povinným rozhodcovskú
zmluvu formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. Okresný súd uvedené skutočnosti nezisťoval, čím zaťažil konanie vadou nedostatočne

zisteného skutkového stavu. Tiež poukázal na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré
pre neprijateľnosť rozhodcovskej doložky vyžaduje, aby spory medzi spotrebiteľom a dodávateľom boli
riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účelom predmetného ustanovenia je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Konajúci súd teda konal nad rámec zákonných ustanovení. S
ohľadom na uvedené námietky odvolateľ navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec

vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním podľa §
212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods.

1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili Zmluvu o úvere, na
základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver , ktorý sa mu povinný zaviazal vrátiť v splátkach.
Súčasťou Zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). Súčasťou Zmluvy

sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“. Tieto v bode 17 stanovili, že všetky
spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú
riešené pred rozhodcovským súdom podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu alebo cestou
príslušného súdu SR v súdnom konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku. Predmetná zmluva bola
podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu o neprijateľnej zmluvnej podmienke zakotvenej
dovšeobecnýchobchodnýchpodmienokzmluvy.Pretosaodvolacísúdprimárnezaoberalpreskúmaním
rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej

zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.
l Občianskeho zákonníka). V prípade rozhodcovskej doložky ako takej a rozhodcovského konania
odvolací súd poukazuje na niekoľko nedostatkov, súhrnom ktorých dospel k záveru, že rozhodcovský
rozsudok je nespôsobilý, resp. protizákonný exekučný titul, a to z nasledovných dôvodov:1/ Rozhodcovská doložka v zmluve nebola v Zmluve dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z
jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej
zmluvy o úvere. Rozhodcovskú doložku, resp. podmienku, že všetky spory, ktoré vzniknú medzi

zmluvnými stranami budú riešené uvedeným rozhodcovským súdom, určil oprávnený. Rovnako nebola
dojednaná rozhodcovská doložka individuálne ani v Dohode. Povinný nemohol ovplyvniť jej obsah
ani si zvoliť iný rozhodcovský súd. Tento vopred určil oprávnený. Spôsob, akým bola rozhodcovská
doložka koncipovaná, formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 prílohy Smernice v
tom zmysle, že aj keď rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia

sporov zo zmluvy, spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred
vzdal práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah
zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom- podmienkou. Povinnosť obsiahnutá
v rozhodcovskom rozsudku smeruje výlučne voči povinnému. Vychádzajúc z uvedeného ako aj povahy
samotnej zmluvy o úvere (viď aj ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v súčasnom znení) je zrejmé, že
miera práv oprávneného (veriteľ) voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností povinného

(dlžník), zabezpečuje takmer úplnú dominanciu oprávneného v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje
dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka- povinného. Oprávnený koncipovaním rozhodcovskej
doložky sledoval pravdepodobne to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto riešené na súde,
ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho zaťaženia
spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv.

2/ Rozhodcovský súd v prípade posudzovania právneho nároku žalobcu (oprávneného) v súlade s
jednotlivými ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) sa mal
zaoberať nielen samotnou platnosťou rozhodcovskej doložky, teda či má pôsobnosť na rozhodovanie
v danom konaní, čo v tomto prípade nemá vzhľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ale
v súlade s ust. § 33 ZoRK bol povinný zaoberať sa aj otázkou, či uplatnený nárok nie je nárokom

vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle citovaného ustanovenia nemožno prisúdiť, čo odporuje
zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako
nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Touto otázkou sa však rozhodcovský súd vôbec nezaoberal. Odvolateľ v tejto súvislosti

namietol,žeprizamietnutížiadostioudeleniepovereniaskúmasúdvlastnostipredloženýchdokumentov
a pri zastavení exekúcie exekučný súd skúma len vlastnosti uloženej povinnosti. Nie je oprávnený
materiálne preskúmavať vec, o ktorej už rozhodol rozhodcovský súd. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS 545/2010 z 10.decembra 2010, v ktorom konštatoval,
že „...exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu

už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a
to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58
ods.1 Exekučného poriadku). Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní
súladu exekučného titulu so zákonom ako takým, tj. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru

alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak exekučný
súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen
z procesného hľadiska“. Odvolací súd tiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
3Cdo/164/1996 z 27.januára 2007 (publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997,
R 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998) a na novšie rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 11/2011, v odôvodnení

ktorého NS SR rozoberal aj otázku zastavenia exekúcie z dôvodu nulitného právneho aktu. S ohľadom
na vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak
formálnej i materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil,
keď skúmal, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, t.j. či ho vydal oprávnený subjekt.

Odvolací súd považuje za podstatné aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo
1201/2009, z ktorého je zrejmé, že okresný súd postupoval správne a zákonne, keď posudzoval
charakter zmluvy a dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva je typická adhézna zmluva o
spotrebiteľskom úvere. Pre tento záver bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením
zmluvy a nebolo potrebné osobitne skúmať, či povinný pri jej uzatváraní vzniesol nejaké pripomienky

proti obsahu zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne
používanúoprávnenýmakododávateľom,ktorejtextvzhľadomnaveľkosťahustotupísmajenečitateľný
a neprehľadný, ťažko čitateľný je aj text pripojených úverových zmluvných podmienok. Rozhodcovská
doložka sa nijak neodlišuje od ostatného textu všeobecných podmienok a podpis spotrebiteľa sanenachádza za všeobecnými podmienkami vrátane rozhodcovskej doložky, ale na prvej strane úverovej
zmluvy. Oprávnený bezdôvodne vytýka okresnému súdu nesprávne skutkové zistenia. Odvolací súd
sa stotožnil s názorom okresného súdu, že rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom

vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nevyváženého. Zastáva názor,
že pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý
svojuprávomocodvodzovalzneprijateľnejrozhodcovskejzmluvy(§39,§53ods.5OZ,§45ods.1písm.
c/, ods. 2 ZRK), exekučný súd konanie zastaví, v skoršom štádiu exekučného konania zamietne návrh
na vydanie poverenia. Preto sa odvolací súd primárne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v

súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dospel k záveru, že
rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka), preto okresný
súd postupoval správne keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul sa

uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože v zmysle výkladu Smernice,
ak bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak bola ako taká už od počiatku neplatná podľa
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní, nemôže
byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie aj z tohto dôvodu. Odvolací súd tiež

poukazuje na ust. § 39 Občianskeho zákonníka v tej súvislosti, že právny úkon, obsahom ktorého je
ustanovenie, ktoré vedie k tomu, aby zákon dodržaný nebol je obchádzaním zákona. Ide o vylúčenie
záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, resp. inštitútu, ktorý sám o sebe nie je zákonom
zakázaný, ale jeho cieľom je dosiahnutie z hľadiska pozitívneho práva nespochybniteľného stavu.
Právny úkon obchádzajúci zákon je spravidla urobený v súlade so zákonom tak, aby bol ním dosiahnutý

výsledok právnou normou zakázaný alebo nežiadúci. V tomto prípade rozhodcovský súd neskúmal
rozhodcovskú doložku ani zmluvu z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa, ale plnenia z predmetnej
úverovej zmluvy priznal oprávnenému v súlade s jeho žalobou. Takto sa využitie inštitútu dojednania
rozhodcovskej doložky, ktorý je vo všeobecnosti inštitútom právom dovoleným a predvídaným, navonok
javí v súlade s pozitívnym právom. V tomto prípade však bola povinnému odopretá ochrana poskytovaná

príslušnými ustanoveniami Smernice ako aj Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách,
keď rozhodcovský súd nerešpektoval príslušné kogentné európske a vnútroštátne normy o ochrane
spotrebiteľa. Takto prostredníctvom využitia zákonom dovoleného inštitútu došlo v predmetnej veci
k dosiahnutiu výsledku právom zakázaného. Z uvedených dôvodov odvolací súd zastáva názor,
že dojednanie rozhodcovskej doložky je právny úkon obchádzajúci zákon, ktorý je sankcionovaný

absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadnuť ex offo.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.