Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/98/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114211416
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114211416.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o. so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO 36 865 141 proti povinnému: X. O., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom v B. B., F. č. XX, zastúpenému opatrovníkom M. X., zamestnankyňou Okresného
súdu Zvolen, o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 1 197,55 Eur a príslušenstva, vykonávanej

súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka č.
60, 821 08 Bratislava pod spisovou značkou EX 17676/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1678/2014-22 zo dňa 24.07.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava,

IČO 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod spis. značkou SR 07511/12 zo dňa 11.11.2013.
Základný právny rámec nároku priznaného oprávnenému rozhodcovským súdom bol nárok veriteľa z
titulu poskytnutého úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 05.04.2011
(ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver v sume 500,00
Eur a povinný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 12 mesačných splátkach po 82,00 Eur počnúc
dňom 15.05.2011. Záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné

podmienky poskytnutia úveru, bol v zmysle bodu 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
zabezpečený blankozmenkou, vystavenou dňa 05.04.2011 dlžníkom (povinným) v prospech veriteľa
(oprávneného) s právom jej vyplnenia oprávneným podľa dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej v tomto
bode úverových podmienok.

Nakoľko povinný neplnil riadne a včas svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere a bol v omeškaní so

splácaním dlhu, oprávnený vyplnil dňa 21.09.2012 blankozmenku na sumu 1197,55 Eur so začiatkom
úročenia dňa 26.08.2012, ktorá bola predložená povinnému dňa 26.09.2012. Právomoc prejednať
a rozhodnúť o nároku oprávneného, uplatnenom v dôsledku neplnenia záväzkov povinného na
rozhodcovskom súde, rozhodcovský súd odvodil od rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený s povinným
uzavrel v ten istý deň ako zmluvu o úvere.

Okresný súd posúdil zmluvu o úvere medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom
ako zmluvu spotrebiteľskú, preto na daný právny vzťah aplikoval normy spotrebiteľského práva,predovšetkým ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“). Konštatoval, že súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je oprávnený ex offo aj
bez návrhu účastníka konania skúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh

na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladnosti so zákonom. V prípade exekučného
titulu je právne významným posúdenie, či je formálne a materiálne spôsobilým podkladom pre vedenie
exekučného konania, čím je daná jeho legitimita. V dôsledku vyslovenia záveru o spotrebiteľskej
povahe zmluvy o úvere súd skúmal rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi zmluvnými stranami dňa
05.04.2011, berúc do úvahy kritéria, na ktorých je postavený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Rozhodcovskú zmluvu skúmal najmä vzhľadom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom
zisťoval, či jej súčasťou nie je také zmluvné ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade rozhodcovských zmlúv
a rozhodcovských doložiek sa v zmysle konštantnej judikatúry o neprijateľnú zmluvnú podmienku jedná
vtedy, ak rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne a spotrebiteľ nemal reálny vplyv na jej
obsah.

Okresnýsúdpovažovalzapreukázané,žerozhodcovskázmluva,napriekjejpísomnémuvyhotoveniuna
samostatnej listine, nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná a nesvedčí o vôli povinného pristúpiť na v
nej obsiahnuté zmluvné ustanovenia. Praktickým dôsledkom takto koncipovanej rozhodcovskej zmluvy
je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred súdom. Alternatíva, že z rozhodcovskej

zmluvy vyplýva aj možnosť riešiť spor pred príslušným súdom v súdnom konaní, neodstraňuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože možnosť
výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor. Vychádzajúc z povahy
samotnej zmluvy o úvere je však zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo
voľby medzi rozhodcovským alebo všeobecným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho

práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka mu zabezpečuje takmer úplnú
dominanciuvtomtovzťahuaminimalizujedôvodynapodaniežalobyzostranyspotrebiteľa.Okresnýsúd
poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere, pričom obidve
tieto zmluvy sú pripravené na vopred predtlačenom formulári, do ktorého sa len vpisujú konkrétne údaje.
Povinný v tomto prípade nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah rozhodcovskej zmluvy a

skutočnosť, že podpísal obidve uvedené zmluvy v ten istý deň, vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, či
povinnému nebola rozhodcovská zmluva predložená súčasne so zmluvou o úvere a jej uzavretie zmluvy
nebolo zároveň podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy bez možnosti ju odmietnuť, či ovplyvniť jej
obsah. Vzhľadom na uvedené nepovažoval rozhodcovskú zmluvu za individuálne dojednanú, nakoľko
povinný jednoznačne nemohol ovplyvniť jej obsah a zároveň ani oprávnený neuniesol svoje dôkazné

bremeno o preukázaní opaku. V tejto súvislosti uviedol, že dôvodom na vylúčenie súdnej kontroly
formulárovej zmluvy nemôže byť tá skutočnosť, že upravuje práva a povinnosti zmluvných strán na
samostatnej listine, pokiaľ nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať,
aby prípadné spory riešil rozhodca. Podstatou nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola
vopred dodávateľom pripravená bez možnosti zmeny jej obsahu po predložení spotrebiteľovi, pričom

cieľom takej zmluvnej klauzuly, medzi ktoré možno včleniť aj rozhodcovské zmluvy, je snaha vyvolať
dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. Na základe vyššie uvedeného súd uzatvorenú rozhodcovskú
zmluvu vyhodnotil ako zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom s charakterom neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá je v rozpore s ust. § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka. Keďže právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom

úkone (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), okresný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k
názoru, že tento je vydaný v rozpore so zákonom, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonom

stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie veci. Domnieva sa,
že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v
nadväznosti na zákon č.244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného
titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním
materiálnej stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť,

možnosť a súlad s dobrými mravmi), súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať samotné
rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na
skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho
výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobácho zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom
zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej argumentoval tým, že súd neúplne zistil skutkový stav veci,
keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami bola uzavretá rozhodcovská zmluva podľa ust. § 3

a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine, resp. v
niektorých prípadoch je dohodnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody zmluvných strán vydaný
oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom č. 244/2002
Z. z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r) zák. č. 40/1964 Zb. oprávnený poukázal na odôvodnenie

zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde
uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca odvolaniu
nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu
na rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1 O.s.p.
a postupom podľa ust. § 214 ods. 2), § 219 ods. 1) O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie
okresného súdu potvrdil.

Z predloženého spisu mal odvolací súd potvrdený skutkový stav tak, ako to uviedol okresný súd.

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno č.
8, IČO 35 922 761 pod spis. značkou SR 07511/12 zo dňa 11.11.2003. Základný právny rámec nároku
priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru dlžníkovi na základe
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom

dňa 05.04.2011. Rozhodcovský súd odvodil právomoc vec prejednať a rozhodnúť od rozhodcovskej
zmluvy, ktorú oprávnený s povinným uzatvoril v ten istý deň ako zmluvu o úvere.

Podľa § 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.

Za účelom skúmania žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu a ich súladu so zákonom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku okresný súd preskúmal
aj predložený rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tejto veci, a zisťoval, či bola
medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej

zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. V
prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský súd nemôže
prejednaťarozhodnúťmedziúčastníkmisporavydaťrozhodcovskýrozsudok,ktorýbymalpredstavovať

exekučný titul. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola
daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto
na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu.
Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom
postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal

rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou
podanou na príslušnom súde je irelevantná (rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp.
zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Z uvedených dôvodov preto neobstoja odvolacie
námietky oprávneného, podľa ktorých exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci,keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, a že takýmto
postupom exekučný súd v istom zmysle nahrádza konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní.

Po preskúmaní spisového materiálu sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, že zmluva
o úvere uzavretá dňa 05.04.2011 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je
spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpísania
zmluvy, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by pri

uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného
dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a
dodávateľom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

Okresný súd preto postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy

aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú zmluvu z hľadísk podľa §
53 ods. 1 O.s.p., či jej obsahom nie je taká dohoda zmluvných strán, resp. zmluvná podmienka,
ktorá vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovská zmluva koncipovaná v
takom znení, ako bola založená do súdneho spisu, je neprijateľná a s poukazom na ust. § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka je právnym úkonom sankcionovaným absolútnou neplatnosťou, nakoľko
spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Podstatným z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je to, že

so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci
rozhodcovského súdu netvorila súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá
vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako zmluva o úvere ešte neodôvodňuje
záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli povinného pristúpiť na túto osobitnú
zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky,

ale aj predtlačené znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy
nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného
tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú zmluvu o úvere. Dojednanie zmluvných
strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy,
ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe,

aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na
riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť
akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť
obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní

vylúčiť. Rozhodcovská zmluva navyše nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ
podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v čl. II bode
1, písm. a) rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh
na začatie konania pred všeobecným súdom, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo
k porušeniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces

pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ
ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej
zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom
konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo
dlžníkovi- povinnému odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi

všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu
či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol.
Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým
základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobnosti,
naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskými spoločnosťami a jednou zo zmluvných strán (oprávneným),

čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv
spotrebiteľa zo strany rozhodcov.Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to
ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol

nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1) O. s.
p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.