Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/161/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208600
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115208600.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom
Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO 45 869 464, právne zastúpeného JUDr. Veronikou
Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova č. 13, proti povinnému: N. G.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX X. X., zastúpený opatrovníkom P. W., zamestnankyňou
Okresného súdu Banská Bystrica, o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 799,80 Eur a
príslušenstva, vykonávanej JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu Borovianska
17, 960 01 Zvolen pod spisovou značkou EX 1220/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1222/2015-13 zo dňa 19.05.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že dňa 22.04.2015 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v prospech oprávneného na vymoženie pohľadávky 799,80 Eur s príslušenstvom na základe
exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri obchodnej
spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská cesta č. 7, 831
04 Bratislava, IČO 35 862 882 pod spis. značkou WHB0110496 zo dňa 04.02.2011.

Zo spisového materiálu pod sp. zn. 2Er/1162/2011 súd zistil, že uznesením č. k. 2Er/1162/2011-9
zo dňa 14.06.2011, právoplatným dňa 13.06.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 1CoE/551/2011-40 zo dňa 31.10.2011, už bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade predloženého rozhodcovského rozsudku
sp. zn. WHB0110496 zo dňa 04.02.2011. Vzhľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky ako
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
konať a rozhodnúť vo veci nároku oprávneného voči povinnému, súd sankcionoval predložený exekučný
titul absolútnou neplatnosťou a prijal právny záver o jeho materiálnej nevykonateľnosti, preto žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol. Následne
okresný súd exekučné konanie zastavil rozhodnutím č.k. 2Er/1162/2011-98 zo dňa 31.12.2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 31.01.2014, a rozhodol o trovách exekúcie.

Na základe zistených skutočností súd poukázal na ust. § 159 ods. 3 zákona č. 99/1963Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) upravujúce prekážku rozhodnutej veci, ktoré v prejednávanej veci
aplikoval s odkazom na § 251 ods.4 O.s.p. z dôvodu, že Exekučný poriadok prekážku veci rozhodnutej
neupravuje.

Okresný súd konštatoval, že pokiaľ je podaný opakovane návrh na vykonanie exekúcie totožného
oprávneného voči totožnému povinnému opierajúci sa o rovnaký exekučný titul, na podklade ktorého

bola skoršia exekúcia vedená voči totožnému povinnému zastavená z dôvodu absencie spôsobilého
exekučného titulu, exekučný súd pre prekážku už raz právoplatne rozhodnutej veci nemohol žiadosti
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť. Odlišný právny záver súdu
by bol v rozpore so zákonom a s princípom právnej istoty. Nakoľko uznesením č.k. 2Er/1162/2011-9
zo dňa 14.06.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1CoE/551/2011-40
zo dňa 31.10.2011, bolo právoplatne rozhodnuté o nároku oprávneného, pričom skutkové okolnosti
vedúce k záveru o nespôsobilosti totožného exekučného titulu zostali nezmenené, uvedené rozhodnutie
súdu založilo prekážku res iducata, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú je potrebné exekučné konanie
zastaviť.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený prostredníctvom
splnomocneného zástupcu odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie alebo aby napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol
ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d), f), h) O.s.p., a že oprávnený
nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p..

V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení rozhodoval nad rámec zverenej
právomoci, pričom svojím konaním odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a zároveň pri
posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podmienky exekučného konania vzhľadom k prekážke veci rozhodnutej súd skúma až po vydaní
exekučného príkazu, pričom určujúcim pre jej posúdenie bude obsah exekučného príkazu. V
predchádzajúcom exekučnom konaní, nebolo súdnemu exekútorovi poverenie udelené, preto prekážka
res iudicata nemohla v tomto konaní nastať. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 205/2011 z 01.02.2012 a rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 254/2012 z 13.06.2012, podľa ktorých vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej a preto nezakladá prekážku právoplatne
rozhodnutej veci. Poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie je individuálny právno-
aplikačný akt, ktorý má priame účinky len voči osobe súdneho exekútora. Z uvedených dôvodov mal
oprávnený za to, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre
rozhodnutie exekučného súdu, ktoré v neskoršom štádiu exekučného konania založí na právnom závere,
že exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie nie je vykonateľný.

Oprávnený ďalej uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, §
104 ods. 1 veta prvá a § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce
exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie aplikovať zásadu res iudicata.
Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a
predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej
veci. Exekučné konanie nerozhoduje o merite veci, ale predstavuje len proces. Oprávnený zároveň
poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku neuvádza prekážku rozhodnutej veci
ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Z uvedeného dôvodu exekučný súd svojím
postupom porušil právo účastníka konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené v čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR ako aj v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a súčasne odňal účastníkom konania
možnosť konať pred súdom.

Oprávnený v odvolaní tiež uviedol, že exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 veta prvá a druhá
Exekučného poriadku oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu
väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia
len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V
tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, a to už vôbec nie, pokiaľ
sa nevysporiadal s otázkou o udelení resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi.

Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie
skutkového stavu, pričom oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom.
Exekučný súd odoprel oprávnenému právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím
zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 odseku 2 Ústavy SR. Následne konštatoval zrušenie účinkov

rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, pričom sa opiera o svoje predchádzajúce rozhodnutie
v uvedenej exekučnej veci. Takýto výklad považoval oprávnený za neprípustný najmä z dôvodu, že
nevyhnutne predpokladá a vyžaduje inú úpravu procesných práv a povinností účastníkov exekučného
konania, než akú upravuje Exekučný poriadok. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012, podľa ktorého, ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní
poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne
uvedené v citovanom ustanovení, ako aj v prípadoch, keď exekučný súd na ťarchu oprávneného
reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k
takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. Oprávnený tiež namietal
porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných
veciach poverenia vydávajú aj žiadosti súdnych exekútorov o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietajú a tiež namietal neprimerané zvýhodnenie povinného pred exekučným súdom na základe jeho
postavenia.

Oprávnený na záver uviedol, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo
priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca odvolaniu
nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu
na rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1) O.s.p.
a postupom podľa ust. § 214 ods. 2), § 219 ods. 1) O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie
okresného súdu potvrdil.

Zo predloženého spisu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného
titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri obchodnej spoločnosti
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská cesta č. 7, 831 04 Bratislava,
IČO 35 862 882 pod sp. zn. WHB0110496 zo dňa 04.02.2011 (ďalej len „rozhodcovský súd“).
Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorú právny predchodca oprávneného
Poštová banka, a.s. so sídlom Prievozská č. 2/B, 821 09 Bratislava, IČO 31 340 890 a povinný uzavreli
dňa 12.03.2007. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky upravenej v
Obchodných podmienkach pre úver, ktoré v zmysle čl. 3 ods. 1 zmluvy o úvere tvorili jej neoddeliteľnú
súčasť, a ktoré v bode 9.2 stanovili, že všetky v prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh
banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere
a Obchodnými podmienkami pre úver, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom
podľa jeho vnútorných predpisov.

Na základe lustrácie vykonanej v zmysle § 151 ods. 1) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,
Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov súd zistil, že exekučnému konaniu v tejto
veci predchádza konanie sp. zn. 2Er/1162/2011, vedené medzi tými istými účastníkmi na podklade toho
istého exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu sp.zn. WHB0110496 zo
dňa 04.02.2011.

Z priloženého súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2Er/1162/2011
odvolací súd zistil, že oprávnený podal v roku 2011 proti povinnému na základe exekučného
titulu- rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu sp.zn. WHB0110496 zo dňa 04.02.2011
prvýkrát návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd postupom podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku rozhodol o nároku oprávneného voči povinnému na podklade uvedeného exekučného titulu
zamietnutím žiadosti súdneho exekútora z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu,
keďže bol vydaný orgánom s nedostatkom právomoci na konanie a vydanie rozhodnutia o nároku
oprávneného. Svoj právny záver dôvodil súd rozhodcovskou doložkou, ktorá spĺňala znaky neprijateľnej
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Uvedené
rozhodnutie okresného súdu na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd
odvolací uznesením č. k. 1CoE/551/2011-40 zo dňa 31.10.2011 potvrdil. Rozhodnutie okresného súdu

v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2012. Rozhodnutím č.k.
2Er/1162/2011-98 zo dňa 31.12.2013, právoplatným dňa 31.01.2014 bolo exekučné konanie v súlade s
ust. § 44 ods. 3) veta prvá Exekučného poriadku zastavené.

Podľa § 251 ods. 1) O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 251 ods. 4) O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 3) O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, ktoré môže začať na návrh
oprávneného, ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Podmienky
začatia a priebehu tohto konania upravuje predovšetkým Exekučný poriadok, ako aj Občiansky súdny
poriadok. V zmysle citovaného ustanovenia § 251 ods. 4) O.s.p. sa na exekučné konanie aplikuje
Exekučný poriadok ako lex specialis a v prípade, že ide o problematiku, ktorú Exekučný poriadok
neupravuje, aplikuje sa Občiansky súdny poriadok ako lex generalis.

V zmysle § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania). Toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť v každom štádiu
konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania)
na to, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol rozhodnúť. Ak procesné podmienky nie
sú splnené, konajúci súd zvolí ďalší procesný postup v závislosti od toho, či nedostatok podmienok
konania je odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Ďalej možno procesné podmienky konania rozdeliť
na procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane účastníkov, vecné procesné
podmienky a negatívne procesné podmienky. Medzi negatívne procesné podmienky patrí aj prekážka
veci rozhodnutej- res iudicata, ktorá v Exekučnom poriadku nie je osobitne upravená a je predmetom
právnej úpravy len v ustanovení § 159 ods. 3) Občianskeho súdneho poriadku. Ide o neodstrániteľný
nedostatok procesných podmienok konania, ktorý vždy vedie konajúci súd k zastaveniu konania. Súd
nemôže konať o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo. Totožnosť veci je daná tým, že ide o tých
istých účastníkov a ten istý predmet konania, čo v podmienkach exekučného konania znamená, že v
prospech oprávneného by bol od povinného vymáhaný ten istý nárok na základe toho istého exekučného
titulu. Vzhľadom na to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne
upravená, podľa § 251 ods. 4) O.s.p. je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia O.s.p. s tým, že
je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/311/2012 zo dňa 28.03.2013, v ktorom
Najvyšší súd SR vyslovil obdobný právny názor.

Faktom je, že konanie pred všeobecným súdom je konaním o veci samej, ktoré končí spravidla
rozsudkom alebo uznesením, ktorým je buď návrhu vyhovené alebo je zamietnutý, prípadne je konanie
zastavené. Exekučné konanie nie je konaním vo veci samej a exekučný súd o žiadnom návrhu na
určenie práv a uloženie povinností nerozhoduje. Exekučné konanie je konaním procesným, ktoré však
môže prebiehať rovnako ako konanie pred všeobecným súdom, ak sú splnené procesné podmienky,
medzi ktoré nesporne patrí aj to, aby sa o tej istej veci medzi tými istými účastníkmi nevydávalo ďalšie
rozhodnutie, ak už raz bolo právoplatne rozhodnuté. Procesná zásada „ne bis in idem“ je obsiahnutá v
§ 159 ods. 3) Občianskeho súdneho poriadku a je záväzná aj pre postup súdu v exekučnom konaní.
Vyplýva z nej, že ak ten istý oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči tomu istému povinnému
pre ten istý nevykonateľný exekučný titul je nevyhnutné, aby súd posúdil, či nejde o konanie, v ktorom
sa má opakovane rozhodovať o tom istom nároku.

V prejednávanej veci je nesporné, že v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.
2Er/1162/2011 ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 2Er/1222/2015 ten istý oprávnený spoločnosť PRO
CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464 ako právny nástupca
pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Poštová banka, a.s. podal návrh na začatie exekúcie
proti tomu istému povinnému a súdny exekútor následne požiadal exekučný súd o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe tohto istého exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
vydaný dňa 04.02.2011 pod sp. zn. WHB0110496 rozhodcovským súdom zriadeným pri obchodnej
spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská cesta č. 7, 831
04 Bratislava, IČO 35 862 882, s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 20.04.2011 a vykonateľnosti
dňa 24.04.2011.

Ako už odvolací súd uviedol vyššie, exekučné konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod
sp. zn. 2Er/1162/2011 bolo právoplatne zastavené postupom podľa ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku
potom, ako okresný súd uznesením č. k. 2Er/1162/2011-9 zo dňa 14.06.20111 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1CoE/551/2011-40 zo dňa 31.10.2011 právoplatne zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovský
rozsudok je nespôsobilý exekučný titul, pretože bol vydaný v rozpore so zákonom na základe neplatne
dojednanej rozhodcovskej doložky. Ak už raz bol v exekučnom konaní konštatovaný taký nedostatok
exekučného titulu, pre ktorý exekúciu nebolo možné vykonať a ktorý nie je možné nijakým spôsobom
reparovať, pri dodržaní uvedenej procesnej zásady ne bis in idem vyjadrenej v § 159 ods. 3) O.s.p., nie
je v prípade opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie na základe takéhoto nevykonateľného
exekučného titulu možné v exekučnom konaní pokračovať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. ) O. s. p.
potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.