Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 16C/173/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713213281
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bálintová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713213281.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobcu CD

Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3,
Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811
09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému U. W., A.. XX. X. XXXX, W. XXX XX M. A. XXX, o
zaplatenie 133,00 € istiny a príslušenstva, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 133,00,- € so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 %
denne zo sumy 133,00,- € od 25. 10. 2010 do zaplatenia, so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy
133,00,- € od 10. 1. 2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3-tiny percenta zmenovej sumy,

teda 0,44 € a na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 74,84 €, všetko do troch dní
po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 133,00 €, ktorú
pohľadávkunadobudolakoindosatárzozmenkyvystavenejžalovanýmdňa30.3.2010,kdesažalovaný
zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25. 10. 2010. Poukázal na to, že
zmenka bola vystavená dňa 30. 3. 2010 a hoci predložil zmenku k zaplateniu, vystaviteľ doposiaľ na
ňu neuhradil žiadnu sumu.

Žalobca podal návrh na vzorovom tlačive „A“ návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1
nariadenia číslo 661/2007 ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky uviedol a predložil originál zmenky, výpis z
obchodného registra žalobcu, plnomocenstvo pre právneho zástupcu vrátane osvedčenia na registráciu
na daň z pridanej hodnoty. Súčasne uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie.

Keďže účastníkom konania na strane žalobcu je zahraničná právnická osoba, právomoc súdu

Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 nariadenia Rady (ES) číslo
44/2001 a jedná sa o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu. Príslušnosť Okresného
súdu Zvolen bola založená uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici číslo konania 43Ncb 214/2013
zo dňa 11. 7. 2013.

Dňa 23. 10. 2013 doručoval súd žalovanému kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu
s vyplneným „C“ tlačivom. Žalovaný sa v 30-dňovej lehote po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie

pohľadávky a tlačiva na odpoveď ani následne k ním nevyjadril.

Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanievedie. Keďže toto konania sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa zákonom číslo 99/1963 Zbierky
Občianskym súdnym poriadkom v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na možnosť iného právneho
posúdenia veci súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie (článok 5 bod 1 v spojení s

článkom 7 bod 1, písm. c) nariadenia číslo 861/2007/ES). Na pojednávaní dňa 5. 2. 2014 súd vyhlásil
rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Súčasne rozhodol, že žalobca nemá právo na
náhradu trov konania. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením číslo
konania 41Cob/300/2014 zo dňa 14. 8. 2014 rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 5. 2. 2014 zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V odôvodnení rozhodnutia Krajský súd v Banskej Bystrici konštatoval, že súd prvého stupňa
nepostupoval v súlade s nariadením a príslušnými ustanoveniami upravujúcimi dokazovanie a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci. Nárok žalobcu bol
uplatnený podľa nariadenia a podľa článku 5 je konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu v zásade
písomné a súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné, alebo ak to navrhne niektorá

zo strán. Účastníci konania ústne pojednávanie nenavrhli. Žalovaný sa k doručenému tlačivu nevyjadril.
Súd mal preto podľa článku 5 ods. 3 a článku 7 nariadenia vychádza z uplatneného nároku, teda nároku
zo zmenky a mal rozhodnúť bez pojednávania. Žalovaný ako dlžník námietku v zmysle § 17 zákona
zmenkovéhoašekovéhovlehotenevzniesol,súdprvéhostupňapretonemaldôvodzačaťvyhodnocovať
kauzálny úverový vzťah a prísť k záveru, že zmenka je neplatným právnym úkonom pre rozpor s

niektorým z právnych predpisov. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil originál zmenky a po
vyhodnotení predloženej zmenky odvolací súd dospel k záveru, že zmenka obsahuje všetky náležitosti
vlastnej zmenky. Ide o zmenku indosovanú, žalobca ju nadobudol rubopisom od pôvodného veriteľa
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, na rad ktorého bola zmenka vystavená. Vlastná zmenka
je cenným papierom, na ktorom vystaviteľ zmenky sľubuje zaplatiť určitú peňažnú sumu majiteľovi

zmenky, ktorým je v prvom rade remitent, teda osoba, na rad ktorej bola zmenka vystavená, ďalej
sú to osoby, na ktoré bude zmenka prevedená. Kauzálne dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená
strácajú pri indosamente svoju relevanciu. Pokiaľ aj pôvodne bola zmenka žalovaným vystavená ako tzv.
zabezpečovacia zmenka, v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. Bratislava indosáciou stratila charakter zabezpečovacej zmenky a preto aj dôvody, ktoré viedli

k jej vystaveniu, nie sú z hľadiska posúdenia nároku žalobcu ako indosatára právne relevantné. Voči
poslednému majiteľovi zmenky v danom prípade žalobcovi je možné znášať aj kauzálne námietky
týkajúce sa vzťahu dlžníka s predchádzajúcim majiteľom zmenky, avšak len za predpokladu splnenia
podmienok uvedených v § 17 zmenkového zákona, teda len na základe námietok, ktoré uplatní a
preukáže dlžník zo zmenky. V tomto prípade žalovaný proti svojej povinnosti plniť zo zmenky predloženej

žalobcom vôbec nenamietal. Vrátil súdu podpísané vyplnené tlačivo „C“, v ktorom nie sú uvedené žiadne
námietky. Odvolací súd preto pre procesné pochybenia prvostupňovému súdu rozsudok zrušil a vrátil
mu vec na ďalšie konanie s tým, že súd bude procesne postupovať v zmysle nariadenia a z hľadiska
hmotného práva bude postupovať pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu podľa príslušných
ustanovení zákona zmenkového a šekového, pričom nebude nahrádzať procesnú aktivitu žiadnej zo

sporových strán.

Podľa článku 7 bod 3 nariadenia číslo 861/2007 ES ak sa súdu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3, alebo 6, súd vydá rozsudok o pohľadávke, alebo protipohľadávke.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudok bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Súd vyhlásil rozsudok vo veci dňa 28. 1. 2015, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil

na úradnej tabuli súdu dňa 16. 1. 2015.

Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky,
keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako slovenská
právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 76 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná
ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

Podľa článku I. § 76 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.

Podľa článku I. § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť

zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za
nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 3 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa článku I. § 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku
od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto
lehoty skrátiť.

Podľa článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,

ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať
majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne
alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní

zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

V danom prípade si navrhovateľ uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky, a to právo na zaplatenie
zmenkovej sumy, dojednaného úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny.

Vzhľadom na to, že zmenka obsahuje všetky formálne a aj materiálne požiadavky tak ako to stanovuje
§ 75 Zákona č. 191/1950 Sb. a vzhľadom na to, že odporca nevzniesol žiadne námietky v zmysle § 17
ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb., ani v zmysle § 10 Zákona č. 191/1950 Sb., vydal súd o pohľadávke
navrhovateľa rozsudok a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, a to tak v časti zmenkovej sumya zmenkovej odmeny, ako aj v časti dojednaného úroku a v časti zákonného úroku, keďže aj tieto nároky
môže majiteľ zmenky postihom žiadať.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca mal v konaní úspech, súd
mu preto priznal plnú náhradu trov konania. Tieto trovy pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 16,50
€ a trov právneho zastúpenia vo výške 58,34 € s DPH, t.j. spolu 74,84 €. Trovy právneho zastúpenia
súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR číslo 655/2004
Zbierky zákonov ta dva úkony právnej pomoci po 16,60 € bez DPH a to prevzatie a prípravu zastúpenia

vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie návrhu na súd + dvakrát paušálnu náhradu po 7,81
€ bez DPH. Žalovaný nemal v konaní úspech, preto ho súd zaviazla takto vzniknuté trovy zaplatiť na
účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudok bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;

3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 76 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná
ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

Podľa článku I. § 76 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.

Podľa článku I. § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť
zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za
nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 3 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa článku I. § 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku
od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto

lehoty skrátiť.

Podľa článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietaťmajiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne
alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho

vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).