Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 8, 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/138/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106220499
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5106220499.11

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľ:
E. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. J. XXXX/X, W., zastúpená splnomocneným zástupcom D.. E. H.,
advokátka so sídlom R. XX, W., proti odporcovi: E. W., O.: XX XXX XXX, zastúpený splnomocneným
zástupcom D.. E. R., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/X, P. F. E. o nahradenie vyhlásenia vôle na
uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala nahradenia prejavu vôle odporcu, že ako predávajúci
uzatvára zmluvu o prevode vlastníctva bytu s navrhovateľkou ako kupujúcou o prevode bytu č. 1, číslo
súpisné XXXX nachádzajúceho sa na ulici J. J. 3, W., postaveného na pozemku parcela číslo KN
XXXX/X - zastavaná plocha o výmere XX mX katastrálne územie W. za kúpnu cenu XXX,XX € v znení
predloženého navrhovateľkou v celom rozsahu z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Právna predchodkyňa navrhovateľky podaným návrhom zo dňa 5.9.2006 domáhala sa, aby súd nahradil
prejav vôle odporcu na uzavretie kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 1, súpisné XXXX
nachádzajúceho sa na ul. J. J. 3, W. na tom skutkovom základe, že na základe rozhodnutia o pridelení
bytu vydaného E. v W. zo dňa XX.XX.XXXX a zápisnicou o prevzatí bytu zo dňa 1.12.1965 jej bol

pridelený predmetný dvojizbový byt vrátanie príslušenstva a požiadala odporcu listom zo dňa 31.3.1998
o odpredaj tohto bytu do jej vlastníctva a odporca ani po uplynutí dvojročnej lehoty s ňou zmluvu
o prevode bytu neuzatvoril. I napriek niekoľkým výzvam si odporca svoju povinnosť s poukazom na
ustanovenia § 16 ods. 1 a § 29a zákona č. 182/1993 Z.z. v platnom znení nesplnil. Odporca zmluvu
neuzatvorilsodôvodnením,žedomsúpisnéčísloXXXX,vktoromsanachádzapredmetnýbytpozostáva
z jednej bytovej jednotky a nemôže byť nájomcovi prevedený do osobného vlastníctva nakoľko nie je

bytovým domom a dom sa nachádza v asanačnom pásme.

Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 17C 138/2006-143 zo dňa 10.6.2009 (v poradí prvý) návrh právnej
predchodkyne navrhovateľky po vykonanom dokazovaní (predaj bytu v rodinnom dome) zamietol z toho
dôvodu, že jej nevznikol právny nárok na prevod vlastníctva bytu podľa zákona č. 182/1993 Z.z. v znení
účinnom ani v čase podania žiadosti o odpredaj bytu dňa 20.5.1998 a ani v čase podania návrhu na

súd dňa 5.9.2006.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením 8Co 314/2009-161 zo dňa 17.5.2010 rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom odôvodnení uviedol,
že v danom prípade ide o rodinný dom s 2 bytovými jednotkami a preto v čase podania žiadosti o prevod
vlastníctva bytu (20.5.1998) sa zákon 182/1993 Z.z. s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 1,2 na predaj

bytu navrhovateľky nevzťahoval a v čase podania návrhu na začatie konania (5.9.2006) sa zákon č.
182/1993 Z.z. už predaja bytu v rodinnom dome, ktorý mal 2 byty týkal. Naopak nevzťahoval sa napredaj bytov v rodinných domoch, ktoré majú len jeden byt. Ďalej odvolací súd uviedol, že všeobecná
zásada uvedená v § 1 ods. 2 by mala platiť aj v súvislosti s § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.,
pretože zákon vo svojich základných ustanoveniach v predmete a rozsahu úpravy vymedzil, na čo sa

tento zákon vzťahuje a na čo nie. Z týchto dôvodov rozsudok okresného súdu pre nesprávne právne
posúdenie zrušil.

V priebehu konania pôvodne označená navrhovateľka zomrela a k predmetnému bytu došlo k prechodu
nájmu bytu na terajšiu navrhovateľku, ktorá splnila zákonné podmienky prechodu nájmu tohto bytu po

smrti pôvodnej nájomníčky podľa ustanovení § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú skutočnosť
mal nepochybne preukázanú aj potvrdením nájomnej zmluvy prenajímateľom dňa 18.2.2011 (čl.XXX) a
preto súd ďalej pokračoval v predmetnom konaní s terajšou navrhovateľkou.

Súd v ďalšom konaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi k veci sa vzťahujúcimi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu, aby súd nahradil prejav vôle odporcu na uzavretie kúpnej
zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 1, súpisné XXXX nachádzajúceho sa na ul. J. J. 3, W. na pozemku
parcela číslo KN XXXX/X v znení predloženej kúpnej zmluvy a s poukazom na prechod práv a povinností
na nového nájomcu. Zotrvala na skutkovom a právnom odôvodení podaného návrhu, že sa jedná o

rodinný dom s dvoma bytmi a v čase podania návrhu na začatie konania 5.9.2006 sa zákon 182/1993
Z.z. už predaja bytu v rodinnom dome, ktorý mal dva byty týkal. Zákonom č. 367/2004, ktorý novelizoval
zákon 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s účinnosťou od 1.7.2004 bola prijatá
novela, kde podľa § 1 ods. 2 sa hovorí, že tento zákon sa nevzťahuje na predaj bytov v rodinných
domoch, ktoré majú len jeden byt a teda má za to, keďže z prechodných a záverečných ustanovení tohto

zákona sa nerieši vlastne účinnosť vzťahujúca sa s touto problematikou, či už teda s podaním žiadosti
alebo s podaním žiadosti na odpredaj bytov, tak má za to, že toto ustanovenie sa vzťahuje práve na tento
zákon platný od 1.7.2004 a návrh bol podaný v roku 2006. Uviedla, že zo záverov znaleckého posudku
vyplýva, že nehnuteľnosť stavba nachádzajúci sa v kat. území W. na pozemku parcela č. XXXX/X -
zastavaná plocha, v ktorej sa nachádza dvojizbový byt na ulici J. J. súpisné číslo XXXX, orientačné číslo

X v W. je pomerná časť rodinného domu s dvoma bytovými jednotkami zodpovedajúca výmere pozemku
číslo parcelné XXXX/X v kat. území W.. K námietke odporcu o tom, že byt sa nachádza v asanačnom
pásme jednoznačne odporca nepreukázal, že predmetný byt sa nachádza v asanačnom pásme.

Odporca zotrval na doterajších vyjadreniach, že dom súpisné číslo XXXX je rodinný dom s jednou

bytovou jednotkou, pričom je postavený na samostatnej parcele XXXX/X a susediaci dom súpisné
číslo XXXX je tiež s jednou bytovou jednotkou postavený na samostatnej parcele č. XXXX/X. Aj
zo samotnej zmluvy, ktorú predložila navrhovateľka k návrhu a nahradenia prejavu vôle žiada do
vlastníctva dvojizbový byt č. 1 na prízemí rodinného domu súpisné číslo XXXX, orientačné číslo X
vrátane jeho príslušenstva postaveného na parcele KN XXXX/X a ide o predaj bytu v rodinnom dome s

jednou bytovou jednotkou. Zotrval tiež na skutočnosti, že predaju bráni existencia asanačného pásma v
uvedenej oblasti, čo vyplýva z doteraz platného schváleného územného plánu Mesta Žilina a zákon č.
182/1993 Z.z. v § 1 ods. 2 okrem iného uvádza, že zákon sa nevzťahuje na byty v domovoch určených
podľa schváleného územného plánu na asanáciu. Predmetný dom súpisné číslo XXXX sa nachádza
v asanačnom pásme, kde podľa všeobecného záväzného nariadenia E. W. č. X/XXXX o záväzných

častiach územného plánu sídelného útvaru W., spracovaného J. W., schváleného uznesením vlády
SSR č. 352/78 zo dňa 29.11.1978 a následne dopracovaného v júni 1980 boli vymedzené záväzné
časti územného plánu sídelného útvaru Žilina. V článku 4 bod 4 tohto nariadenia je uvedené, že plochy
vyššej občianskej vybavenosti sú určené pre zariadenia nadokrskového, mestského a nadmestského
významu zabezpečujúce potreby väčšej časti mesta. Ide predovšetkým o priestory centrálnej mestskej

zóny, okrem iných i centra S. I., za ktoré sa považuje územie vymedzené ulicami Tajovského, P., P., E.,
S. v predĺžení po ulici S. vrátane parkoviska S.. Predmetný dom súpisné číslo XXXX na ulici J. J. v W.
je súčasťou centra S. I., ktoré je podľa schváleného územného plánu sídelného útvaru W. určené pre
výstavbu vyššej občianskej vybavenosti.

Z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 3.3.2004 a potvrdenej prenajímateľom dňa 18.2.2011 (čl.181) súd
vzal za nesporné, že odporca ako prenajímateľ bytu prenechal nájomcovi (navrhovateľke) v užívaniadvojizbový byt číslo 1 na prízemí v dome súpisné číslo XXXX na ulici J. J., vchod č. 3, ktorý byt patrí
do kategórie II.

V konaní bolo medzi účastníkmi nesporné, že stavba na pozemku parcela číslo P. XXXX/X - zastavaná
plocha o výmere XX m2, v ktorej sa nachádza dvojizbový byt na ulici J. J. súpisné číslo XXXX, orientačné
číslo X v kat. území W. je vo vlastníctve odporcu a stavba nie je zapísaná v katastri nehnuteľností a nie
je založený list vlastníctva.

V konaní nariadenom znaleckom dokazovaní vo veci určenia charakteru nehnuteľnosti predmetnej
stavby súd vzal za zistené, že v znaleckom posudku číslo 2/2009 zo dňa 8.4.2009 znalec O.. D. G.
(čl. 88-114) uviedol, že posudzovaná nehnuteľnosť je umiestnená na pozemkoch parc. č. XXXX/X a č.
parc. KN XXXX/X v kat. území W. a tvorí jeden celok. Nehnuteľnosť má dve súpisné a dve orientačné
čísla č. súp. XXXX orientačné 1 a č. súp. XXXX, orientačné 3. Dom je dispozične rozdelený spoločným
nosným múrom na dve úplne samostatné bytové jednotky. Nehnuteľnosť tvorí z hľadiska konštrukčného

a statického jeden celok, dispozične je nehnuteľnosť rozdelená spoločným stredovým múrom na dva
samostatné celky. Vzhľadom na skutočnosť, že posudzovanú nehnuteľnosť nie je možné rozdeliť na
samostatné časti veľkosti prislúchajúcim bytovým jednotkám a v súlade s § 43b (3) zákona 50/1975
Zb. je na pozemkoch č. parc. KN 4532/1 a č. parc. 4532/2 v k.ú. W. umiestnený rodinný dom s dvoma
bytovými jednotkami. V závere uviedol, že nehnuteľnosť - stavba, nachádzajúca sa v kat. území Žilina,

na pozemku parc. č. XXXX/X zastavaná plocha, v ktorej sa nachádza dvojizbový byt na ul. J. J.,
súp. č. XXXX, orientačné číslo X v W. je pomerná časť rodinného domu s dvoma bytovými jednotami
zodpovedajúca výmere pozemku č. parc. XXXX/X v k.ú. W..

Podľa všeobecného záväzného nariadenia Mesta Žiliny č. 3/1994 o záväzných častiach územného

plánu sídelného útvaru W., spracovaného J. Žilina schváleného uznesením vlády SSR č. 352/78 zo
dňa 27.11.1978 a následne dopracovaného v júni 1980 boli vymedzené záväzné časti územného
plánu sídelného útvaru W.. V článku 4 bod 4 tohto nariadenia je uvedené, že plochy vyššej
občianskej vybavenosti sú určené pre zariadenia nadokrskového, mestského, nadmestského významu,
zabezpečujúcepotrebyväčšejčastimesta.Idepredovšetkýmopriestorycentrálnejmestskejzónycentra

R., centra S. I., S. II. Z oznámenia Útvaru hlavného architekta mesta zo dňa 7.12.1993 sú zrejmé
vymedzenia územia MPR a asanačných pásiem v meste vymedzené okrem iných i pre centrum S. I.
(čl. 43-55 spisu).

Svedok (hlavný architekt Mesta Žiliny) vo svojej výpovedi uviedol, že naďalej je platný územný plán

mesta sídelného útvaru Žilina schválený od roku 1980 a naďalej lokalita centrum S. I. patrí do asanácie
a je určené na vyššiu občiansku vybavenosť tak, ako je stanovené v územnom pláne. Potvrdil, že
asanačné pásmo územie S. I. je vymedzené ulicami a lokalitu tvorí aj ulica J. J..

V prejednávanej veci navrhovateľka sa domáhala nahradenia prejavu vôle odporcu na uzavretie kúpnej

zmluvy o prevode vlastníctva predmetného bytu č. X v rodinnom dome vo vlastníctve odporcu nakoľko
odporca si povinnosť nesplnil a v zmysle intencií odvolacieho súdu, že v čase podania návrhu na
začatie konania 5.9.2006 sa zákon č. 182/1993 Z.z. už predaja bytu v rodinnom dome, ktorý mal dva
byty týkal, preto súd pri svojom rozhodovaní posudzoval otázku vzniku právneho nároku v súvislosti s §
29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. po novelizácii zákonom č. 367/2004 Z.z. a či odporca bol povinný

previesť predmetný byt do vlastníctva navrhovateľky v dome vo vymedzenom asanačnom pásme podľa
schváleného územného plánu, na ktoré dôvody odporca počas celého konania poukazoval.

Súd pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle nahrádza prehlásenie vôle povinnej osoby a skúma či
osoba, ktorej vôľa má byť takýmto súdnym rozhodnutím nahradená, je nositeľom povinnosti prejaviť

vôľu, ktorú má súdne rozhodnutie nahradiť. Účinky rozsudku nahradzujú len prejav vôle povinného
účastníka bez ďalšieho. Súd pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle nie je oprávnený zaoberať sa
preskúmavaním určitosti a zrozumiteľnosti nahradzovaného prejavu vôle, ktorá skutočnosť je vecou
oprávnenej strany, ktorá sa nahradenia tejto vôle domáha.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného do
30.6.2007 (teda ku dňu podania návrhu na začatie konania 5.9.2006) tento zákon upravuje spôsob a
podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnostivlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich
vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného do
30.6.2007 (teda ku dňu podania návrhu na začatie konania 5.9.2006), tento zákon sa nevzťahuje na
byty osobitného určenia, okrem bytom stavebne určených na bývanie ťažko telesne postihnutej osoby,
najmä bezbariérový byt, byty v domoch osobitného určenia, byty v domoch určených podľa schváleného
územného plánu na asanáciu a na predaj bytov v rodinných domoch, ktoré majú len jeden byt (§43b

zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánoví a stavebnom poriadku, stavebný zákon v znení zákona č.
237/2000 Z.z.).

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. účinného do 30.6.2007, bytom sa na účely tohto zákona
rozumie miestnosť, alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na
bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. účinného do 30.6.2007, bytovým domom sa na účely tohto
zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako
tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu

sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Podľa § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. účinného do 30.6.2004, obec je povinná s nájomcom bytu
uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod
vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50%

nájomcov bytov. Túto povinnosť nemá obec pri domoch, v ktorých boli byty vyňaté z prevodu vlastníctva
podľa § 31.

Podľa § 29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení zákona č. 367/2004 Z.z. účinného od 1.7.2004,
obec je povinná s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa,

keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona v dome, v ktorom požiada o prevod
vlastníctva najmenej 50% nájomcov bytov. Túto povinnosť obec nemá, ak nájomcom bytu je právnická
osoba, ak ide o byt v rodinnom dome alebo ak ide o byt, na ktorý sa nevzťahovala povinnosť previesť
vlastníctvo bytu podľa § 29 ods. 3 a vlastníctvo tohto bytu prešlo na obec podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 43b ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z.z. účinnom od 1.8.2000, rodinný dom je budova určená
predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac
tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že nehnuteľnosť stavba nachádzajúca sa v kat.
území W. na pozemku parcela číslo KN XXXX/X zastavaná plocha, v ktorej sa nachádza dvojizbový
byt č. X na ulici J. J. súpisné číslo XXXX, orientačné číslo X v W., je pomerná časť rodinného domu
s dvoma bytovými jednotkami zodpovedajúca výmere pozemku číslo parcely XXXX/X v kat. území W..
Posudzovanú nehnuteľnosť nie je možné rozdeliť na samostatné časti veľkosti prislúchajúcim bytovým

jednotkám a v súlade s § 43b ods. 3 zákona č.50/1975 Zb. je na pozemkoch číslo parcela KN XXXX/X a
číslo parcely KN XXXX/X v kat. území W. umiestnený rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami, pričom
predmetný byt číslo X má charakter pomernej časti rodinného domu zodpovedajúcej výmere pozemku
číslo parcely XXXX/X v kat. území W.. J. je toho názoru, že v danom prípade rodinný dom (dvojdom)
s dvoma bytovými jednotkami na pozemkoch parc. č. 4532/1 a č. parc. KN XXXX/X v kat. území W.

(stavba tvorí jeden celok, má dve súpisné a dve orientačné čísla) nevykazuje znaky bytového domu
definovaného v ustanovení § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. a z hľadiska definície pojmu „spoločné
časti domu“ a „spoločné zariadenia domu“ (§ 2 ods. 4 a 5 zákona č. 182/1993 Z.z. ) je v danom prípade
vylúčené, keď z hľadiska konštrukčného a statického stavba tvorí jeden celok, dispozične je rozdelená
spoločným stredovým múrom na dva samostatné celky.

Pokiaľ odvolací súd poukázal na to, že všeobecná zásada uvedená v § 1 ods. 2 zákona (vymedzenie
na čo sa tento zákon vzťahuje a na čo nie) by mala platiť aj v súvislosti s § 29a ods. 1 po novelizácii
zákonom č. 367/2004 Z.z. účinným od 1.7.2004 prvostupňový súd nezastáva názor druhostupňového
súdu čo sa týka uvedených súvislosti, nakoľko po novelizácii zákonom č. 367/2004 Z.z. účinným od1.7.2004 došlo síce k rozšíreniu pôsobnosti zákona na rodinné domy, ktoré majú viac ako jeden byt (§
1 ods. 2), pričom zároveň došlo účinnosťou toho istého zákona k novelizácii ustanovenia § 29a ods. 1
zákona č. 182/1993 Z.z. a túto povinnosť obec nemá, ak ide o byt v rodinnom dome. Z uvedeného tak

vyplýva zrejmá vôľa zákonodarcu vyňať byty v rodinných domoch spod povinnosti obce previesť tieto
byty v zmysle ustanovení § 29a ods. 1 na nájomníkov. Ten istý právny stav platil tak v čase podania
návrhu na súde dňa 5.9.2006 ako i v súčasnosti (v čase rozhodovania súdu).

Tiež z ustanovení § 16 ods. 1 zákona číslo 182/1993 Zb. účinného ku dňu podania návrhu na

začatie konania (byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do
vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie
je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.) jednoznačne vyplýva možnosť (arg. slovo „môže“)
je fakultatívne, teda nie povinnosť vlastníka bytu (teda aj obce) previesť vlastníctvo k bytu na nájomcu,
ak o to nájomca požiada. Toto ustanovenie upravuje len predkupné právo nájomcu bytu k tomuto bytu,
ak sa vlastník domu rozhodne sám byt previesť.

Posúdením otázky či odporca (obec) bol povinný previesť byt č. 2 v rodinnom dome (pomerná časť
rodinného domu súpisné číslo 2065, orientačné číslo X na ulici J. J. na pozemku číslo parcely XXXX/X)
do vlastníctva nájomcu podľa zákona č. 182/1993 Z.z. a teda stavby, ktorá tvorí jeden celok s časťou
spornej nehnuteľnosti súpisné číslo XXXX, orientačné číslo X na parcele KN XXXX/X v kat. území W. v

ktorej sa nachádza dvojizbový byt č. X sa zaoberal prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vo veci pod
sp. zn. 17C 139/2006-147 zo dňa 1.7.2009. Návrh navrhovateľa súd zamietol a rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 1.2.2010 v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Žiline uznesením
5Co 329/2009-170 zo dňa 24.11.2009 kedy súd vyslovil, že odporca povinnosť podľa §29a zákona
č. 182/1993 Z.z. v znení platnom v čase rozhodovania prvostupňového súdu (zákon č. 367/2004 Z.z.)

nemal, nakoľko táto povinnosť sa vzťahuje na byty v bytovom dome a v danom prípade pre charakter
posudzovanej stavby je vylúčené hľadisko definície bytového domu (§ 2 ods. 2 zákona č. 182/1993
Z.z.) a ide o byt v rodinnom dome. Preto súd z citovaného právoplatného rozhodnutia v obdobnej veci
pri svojom novom rozhodnutí vychádzal. Napokon, povinnosť súdu rozhodovať v obdobných veciach
rovnako a v prípade odklonu od judikatúry, povinnosť uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre

tento odklon, jednoznačne vyplýva aj z požiadaviek právnej teórie. Pravidlo, že kto sa chce odchýliť od
súdneho precedensu alebo ustálenej judikatúry, musí pre odklon uviesť dostatočný dôvod ( a teda nesie
bremeno argumentácie) je považované za jedno zo základných pravidiel racionálnej argumentácie. „ Ak
súd rieši právnu otázku ( tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne
odlišným spôsobom bez tohto, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími rozhodnutiami, nekoná v

súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods.1 Ústavy a môže tým porušiť aj právo účastníka
súdneho konania na súdu ochranu podľa čl. 46 ods. Ústavy.“ nález ÚS SR III. ÚS 192/06 z 3. novembra
2006. Prvostupňový súd nevidel žiadny racionálny dôvod pre odklon od vyššie uvedeného záveru, že
v danom prípade predmetný rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami (na pozemkoch parc. č. 4532/1
a č. parc. KN 4532/2 v kat. území Žilina) nevykazuje znaky bytového domu a povinnosť odporca podľa

§29a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení zákonom č. 367/2004 Z.z. nemá, ak ide o byt v rodinnom
dome vo vlastníctve obce (mesta) a preto na predaj takéhoto bytu v rodinnom dome sa tento zákon
nevzťahuje.

Súd ďalej poznamenáva, že aj keby nejestvoval uvedený prioritný (základný) dôvod zamietnutia návrhu

spočívajúci na vyslovenom právnom závere súdu, že v danom prípade navrhovateľke ako nájomcovi
bytu č. X v rodinnom dome súp. č. XXXX orientačné číslo X vo vlastníctve obce (mesta) nevznikol
právny nárok na prevod vlastníctva bytu podľa právnej úpravy zákona č. 182/1993 Z.z. v čase podania
návrhu na súd tj. 5.9.2006 a ani v znení platnom v čase rozhodovania súdu, v danej prejednávanej veci
súd považoval za potrebné zaoberať sa odporcom namietanou skutočnosťou počas celého konania, že

nehnuteľnosť sa nachádza v asanačnom pásme podľa platného schváleného územného plánu z roku
1980. Po zhodnotení vykonaného dokazovania ( skutkové zistenia platného schváleného územného
plánu, výsluch hlavného architekta mesta) dospel súd k záveru, že v danom prípade nie je možné
vyhovieť žalobnému návrhu navrhovateľky, nakoľko zákon č. 182/1993 Z.z. vo svojich ustanoveniach
§ 1 ods. 2 v rozsahu úpravy platnej tak ku dňu podania návrhu na začatie konania (5.9.2006) ako i

v čase rozhodovania súdu vymedzuje okrem iného, že sa tento zákon nevzťahuje na byty v domoch
určených podľa schváleného územného plánu na asanáciu. V konaní bolo odporcom preukázané, že
územie, kde sa nachádza predmetná nehnuteľnosť tj. ulica J. J. je určené na realizáciu centra S. I. ako
plochy vyššej občianskej vybavenosti a je zaradená do asanačného pásma. Táto skutočnosť vyplynulaz územného plánu sídelného útvaru Žilina vypracovaný J. Žilina z roku 1980, ktorý nebol zmenený a
je platný i v súčasnosti a súd nevidel dôvod o ňom pochybovať. S poukazom na vyššie uvedené súd
považoval návrh navrhovateľky za právne nedôvodný a preto návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods.1 veta prvá O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať. Citované ustanovenie
umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi,
ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo z časti nepriznal. Podľa

názoru súdu v danom prípade aplikácia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. by viedla k nežiaducej tvrdosti
voči navrhovateľke. Vzhľadom na skutočnosť, že ako dedič a nástupca vstúpila do konania po svojej
právnej predchodkyni a to na základe prechodu nájmu bytu z prarodiča na vnuka pre splnenie zákonných
podmienok a za týchto okolností nebolo by spravodlivé, aby súd uložil povinnosť navrhovateľke zaplatiť
odporcovi náhradu trov konania a to trov znaleckého dokazovania, ktoré odporca uhradil. Znalecké
dokazovanie bolo nariadené pre posúdenie charakteru predmetného bytu, nakoľko doposiaľ odporca

nemá ako vlastník predmetnú nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva a na
strane druhej odporcovi nepriznaním trov nevznikne závažná majetková ujma. Preto súd rozhodol tak,
že odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, aka) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).