Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/105/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313201002
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8313201002.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala

Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: MOSANA LIMITED, so sídlom Palm grove
house, P.O.BOX 438, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zast. Mgr. Janou Blahovou, advokátkou
sosídlomMalýTrh2/A,81102Bratislavaprotižalovanému:L.U.,bytomV.XXX,B.,zaúčastivedľajšieho
účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, práv. zast.
JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, AK Námestie SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 1 183,67 Eur s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 15C 26/2014-102 zo dňa 28.
2. 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I.Potvrdzuje sarozsudokvovecisamejavovýrokuotrováchkonaniamedzižalobcomažalovaným.

II. RECLAIM, a.s. j e p o v i n n ý uhradiť trovy prvostupňového konania vo výške 212,35 Eur a
trovy odvolacieho konania vo výške 130,26 Eur vedľajšiemu účastníkovi, na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Náhrada trov odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným sa n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) návrh žalobcu zamietol

a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy konania
vedľajšiemu účastníkovi vo výške 212,35 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, a to
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil cit.:

„Právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 13.02.2009 odstúpil od zmluvy a požiadal dlžníkov o

zaplatenie dlžnej sumy.

O zrušenú zmluvu ide aj vtedy, keď niektorý účastník zmluvy od zmluvy odstúpi, či už na základe
oprávnenia obsiahnutého v zmluve, alebo na základe skutočností uvedených v zákone. Podľa
Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2), a tým zanikajú
práva a povinnosti zo zmluvy. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení
Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho

zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane
platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami
ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje.Následkom odstúpenia od zmluvy, a teda jej zrušenia, je vydanie bezdôvodného obohatenia.

V danej veci právny predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy, čím došlo k zrušeniu zmluvy;

účastníkom zmluvy na jednej i na druhej strane vzniklo právo požadovať od druhej zmluvnej
strany vydanie bezdôvodného obohatenia. Toto bezdôvodného obohatenie, ktoré mohol navrhovateľ
požadovať od dlžníkov, ako aj od odporcu ako ručiteľa, spočíva vo vrátení poskytnutých peňažných
prostriedkov.

Vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania navrhovateľom uplatneného nároku
a súd túto vznesenú námietku premlčania vyhodnotil ako dôvodnú.

Vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe, ktorá navrhovateľovi
začala plynúť od 13.02.2009 a uplynula dňa 13.02.2011. Navrhovateľ podal návrh na súd až dňa 25.01.
2013, t. j. takmer dva roky po uplynutí dvojročnej premlčacej doby.

Obranu navrhovateľa, že v danej veci došlo k spočívaniu premlčacej doby podaním návrhu na vykonanie
exekúcie proti dlžníkom, súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. V exekučnom konaní sa síce oprávnený
domáha núteného výkonu priznaného/uznaného práva na základe exekučného titulu, avšak tento
exekučný titul smeroval len voči dlžníkom. Po vydaní exekučného titulu vo vzťahu k dlžníkom ako

povinnýmzačalaplynúťnovádesaťročnápremlčaciadoba,vktorejjevzáujmeveriteľaakooprávneného
podať návrh na vykonanie exekúcie. Odporca ako ručiteľ nevyslovil jednostranný súhlas s uznaním
dlhu v exekučnom titule v súlade s ustanovením § 548 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Toto uznanie
dlhu dlžníkmi zhoršilo jeho postavenie ako ručiteľa v porovnaní so stavom, ktorý existoval v čase, keď
prevzal svoj záväzok. V priebehu tohto ručiteľského vzťahu však nemôže bez súhlasu ručiteľa nastať

taká zmena, ktorou by sa zhoršilo postavenie ručiteľa. Ručiteľ má preto právo namietať premlčanie za
tých istých podmienok, ako keby k uznávaciemu prejavu dlžníka nebolo došlo. Uvedené súd opiera aj
o platnú judikatúru ( R 17/1991 ), v zmysle ktorej na právo ručiteľa dovolať sa premlčania voči veriteľovi
dlžníka po uplynutí premlčacej doby podľa ustanovenia § 101 OZ nemá vplyv uznanie dlhu dlžníkom
podľa ustanovenia § 110 ods. 1 OZ.

Súd sa v prejednávanej veci prednostne musel zaoberať námietkou premlčania uplatneného nároku,
ktorú vzniesol vedľajší účastník na strane odporcu. V danom prípade platí osobitná premlčacia doba v
dĺžke dva roky, pretože súd je toho názoru, že navrhovateľ v prejednávanej veci vymáha bezdôvodné
obohatenie, ktoré vzniklo na strane odporcu, pretože sa jedná o plnenie, ktoré vyplýva z odpadnutého

právneho dôvodu. Týmto právnym dôvodom, ktorý odpadol, je zmluva, ktorá sa zrušila jej ukončením
z iniciatívy samotného navrhovateľa odstúpením od nej dňa 13.02.2009. Objektívny začiatok plynutia
premlčacej doby nastáva dňom, keď sa právo môže vykonať prvý raz, a teda keď je právo žalovateľné
a môže sa uplatniť na súde. V tejto konkrétnej veci navrhovateľ mohol svoje právo uplatniť na súde
dňa 14.02.2009. V deň podania návrhu na začatie konania, teda 25.01.2013, už dvojročná premlčacia

lehota uplynula.

Návrh voči odporcovi bol podaný po uplynutí premlčacej doby, vedľajší účastník na strane odporcu sa
premlčania dovolával, preto súd návrhu nevyhovel a zamietol ho.

Súd zaviazal neúspešného navrhovateľa na náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatňovanie
alebo bránenie práva na strane vedľajšieho účastníka, čo vyplýva z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Jeho trovy
konania pozostávajú len z trov právneho zastúpenia vo výške 212,35 eur za tri úkony právnej služby,
z toho dva po 61,41 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci z 09.07.2013), jeden v
hodnote 1 v sume 30,71 eur ( odvolanie zo dňa 10.04.2013 ), tri režijné paušály po 7,81 eur a DPH 20 %

v sume 35,39 eur, pričom navrhovateľ je tieto trovy povinný zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Odporcovi, aj keď bol vo veci úspešný,
súd náhradu trov konania nepriznal, pretože na jeho strane žiadne trovy nevznikli.“

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní okrem iného

uviedol, že prvostupňový súd neuvedením zákonného ustanovenia, ktoré by mu umožňovalo aplikáciu
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka na právny vzťah z úverovej zmluvy v zmysle § 261
ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom v zmysle §
221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Je zrejmé, že porušením práva navrhovateľa na dostatočné a presvedčivéodôvodnenie rozhodnutia,vyplývajúcehozust.§157ods.2O.s.p.,bolanavrhovateľoviodňatámožnosť
náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Ak zmluvné strany uzatvorili v roku
2001 úverovú zmluvu, ktorá je zo zákona absolútnym obchodom a spravuje sa primárne ustanoveniami

Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu jej účastníkov, nemôže súd bez ďalšieho retroaktívne
zasiahnuť do nadobudnutých práv a povinností jej účastníkov aplikáciou Občianskeho zákonníka vo
vzťahu k ručiteľovi len s poukazom na právnu normu, ktorá bola do právneho poriadku zavedená s
účinnosťou od roku 2008 a ktorej extenzívnym výkladom ide súd nepochybne nad rámec ochrany
spotrebiteľa pred nekalými podmienkami. Pri gramatickom, logickom i systematickom výklade ust. § 54

ods. 1 OZ je zrejmé, že úmyslom zákonodarcu nebolo podriadiť celý obsah spotrebiteľskej zmluvy pod
režim Občianskeho zákonníka, ale účelom bolo, aby sa len tá časť zmluvy, ktorú si strany dojednali,
neodchyľovala od tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré zabezpečujú ochranu spotrebiteľa,
obsiahnutých v piatej hlave Občianskeho zákonníka. V odvolaní ďalej uviedol, že osobitne si dovoľuje
dať do pozornosti odvolacieho súdu, že právny predchodca navrhovateľa v právach veriteľa - Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s. určite nepatrí do skupiny tzv. nebankových spoločností, ktoré poskytujú úvery

spotrebiteľom pokútnym spôsobom a ktoré pri svojej činnosti v zmluvných vzťahoch so spotrebiteľmi
používajú zákonom zakázané neprijateľné podmienky. Odvolateľ poukázal aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 24Co 117/2013 zo dňa 17. 9. 2013. Ďalej v odvolaní uviedol, že právny predchodca
navrhovateľa odstúpil od úverovej zmluvy písomne podaním, ktoré bolo doručené spoludlžníkom V. C.
dňa 4. 3. 2009 a X. C. dňa 23. 3. 2009. Nakoľko na strane obligačného dlžníka vystupovali dvaja solidárni

spoludlžníci, na účinnosť odstúpenia od zmluvy musel právny predchodca navrhovateľa úspešne doručiť
odstúpenie od zmluvy obom solidárnym spoludlžníkom, a teda odstúpenie od zmluvy nadobudlo v
prejednávanom prípade účinnosť až dňom 23. 3. 2009. Zároveň právny predchodca navrhovateľa
poskytol spoludlžníkom primeranú lehotu na plnenie, a to v dĺžke 7 dní od doručenia listu. S poukazom
na uvedené potom prvým dňom, v ktorom mohol právny predchodca navrhovateľa uplatniť svoj nárok na

súde, a teda mohla začať plynúť premlčacia doba, bol deň 31. 3. 2009. S poukazom na uvedené navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a zistil, že rozsudok je správny.

Vzťah medzi účastníkmi vznikol pred vstupom Slovenska do Európskej únie (1.5.2004). Práve v
súvislosti so skôr uzavretými zmluvami zákonodarca umožnil dodávateľom dať zmluvy do súladu
s požiadavkami a cieľmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa. To platí aj čo do povinnosti
odstrániťzospotrebiteľskýchzmlúvneprijateľnézmluvnépodmienkyaustanovenianevýhodnejšieoproti
ustanoveniam Občianskeho zákonníka (§ 54 ods. 1, 879f ods. 3 OZ).

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení novely vykonanej zákonom č. 150/2004 Z.z. zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V súvislosti s namietaným posúdením otázky premlčania odvolací súd poukazuje na judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej cit: „Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.V nadväznosti na citáciu vyššie uvedených ustanovení najvyšší súd poukazuje na základný zmysel a
účel dovolania a mimoriadneho dovolania, ktorým je dosiahnuť preskúmanie právoplatného rozhodnutia
vtedy, keď to zákon umožňuje, a v prípade, že v procese jeho preskúmania sa zistia zákonom stanovené

dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, dosiahnuť tiež zrušenie rozhodnutia, proti ktorému bol
podaný tento mimoriadny opravný prostriedok (§ 243b ods. 2 O.s.p., resp. § 243b ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 243i ods. 2 O.s.p.).
Zrušenie rozhodnutia napadnutého dovolaním alebo mimoriadnym dovolaním nesmie byť však nikdy
samoúčelné a vždy musí viesť k vytvoreniu stavu, v ktorom bude možné odstrániť nesprávnosť

procesného alebo hmotnoprávneho charakteru, ktorá bola dôvodom pre kasačné rozhodnutie
najvyššieho súdu a nahradiť zrušené (nesprávne, nezákonné) rozhodnutie novým, zodpovedajúcim
zákonu. Pokiaľ je však už pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia zrejmé, že (napríklad v dôsledku
zmeny v právnom poriadku, ku ktorej medzičasom došlo) bude súd, ktorému sa vec po zrušení jeho
rozhodnutia má vrátiť na ďalšie konanie, musieť rozhodnúť rovnako ako v zrušovanom rozhodnutí, lebo
iné rozhodnutie mu platný právny stav ani neumožní (t.j. ak súd po vrátení veci nebude môcť postupovať

alebo rozhodnúť inak, ako pred zrušením jeho rozhodnutia), nemá kasačné rozhodnutie najvyššieho
súdu opodstatnenie.
V preskúmavanom prípade je - aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho
prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie
Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté

rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na
zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať
plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe
tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom.
Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym

dovolaním by súd prvého stupňa (opäť) posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v rozsudku, ktoré generálny prokurátor
navrhuje zrušiť.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014).
Odhliadnuc od uvedeného právneho názoru odvolací súd zastáva názor, že ust. § 54 ods. 1 OZ v
znení Občianskeho zákonníka účinnom do 31.12.2014 vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej

úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy („sídliskové“ nie podnikateľské)
nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa
postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom
transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce nevyžaduje transpozíciu v prípade dualistickej úpravy
inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie

§ 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu
(rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ).

Odvolací súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v
súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne

priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri
zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia,
ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o
obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.

Odvolacísúdužvminulostipoužilnaúčelyposúdeniapremlčacejdoby(iodstúpenia)prispotrebiteľskom
právnomvzťahuprávnuúpravuobsiahnutúvObčianskomzákonníku(porov.rozsudky voveciachsp.zn.
6Co 81/2012, 6Co 113/2010, 6Co 218/2012, 6Co 224/2012). Niektoré rozsudky pritom boli podrobené
kontrole ústavnosti. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný (napr. vec I. ÚS
402/2013) a pritom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická

právna úprava odstúpenia a premlčania).

Niet dôvodu na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenia o premlčacej dobe podľa Občianskeho
zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného zákonníka, a to s poukazomna ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolacie námietky žalobcu, že je treba favorizovať
Obchodný zákonník, neobstoja, pretože všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov
platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako

tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného
práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5MCdo 20/2009). Žaloba bola doručená prvostupňovému
súdu dňa 25.1.2013. Uplatnená námietka premlčania vedľajším účastníkom je opodstatnenou, keďže
uplynula dvojročná premlčacia lehota stanovená v ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka, a to aj za

situácie, ak by začala plynúť odo dňa 31.3.2009 ako namieta odvolateľ.

Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej a výroku medzi žalobcom a
žalovaným potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Uplatnená pohľadávka nie je pôvodne pohľadávkou ani spoločnosti RECLAIM, a.s. ani MOSADA

LIMITED. Spoločnosť RECLAIM, a.s. ako pôvodný postupník uplatnil nárok na súde. Potom, čo bol
v prvostupňovom konaní neúspešný, v odvolacom konaní postúpil pohľadávku ďalej na ostrovy v
oceáne spoločnosti MOSADA LIMITED. Odvolací súd zmenu účastníkov pripustil uznesením č.k. 6Co
105/2014-191 zo dňa 8.12.2015.

Odvolací súd v tomto smere pripomína konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie C-433/11, ktoré
sa týkalo pôvodného žalobcu a postoj Európskej komisie, ktorá poukázala na to, že „postúpenia sa
zdajú byť v niektorých ohľadoch zvláštnymi a ťažko zlučiteľnými so zásadami čestnej obchodnej praxe
a dobrej viery, ktoré sú v zmysle článku 2 písm. h) smernice 2005/29/ES súčasťou požiadavky odbornej
starostlivosti“.

Postupovať pohľadávku v závislosti od vývoja veci na súde sa javí byť ako nečestné. Je evidentné, že
spotrebitelia si trovy proti subjektom na vzdialených ostrovoch v oceáne asi ťažko vymôžu. Odvolací súd
považujezaspravodlivé,abytrovyznášalsubjekt,ktorýchichspôsobil.Postúpeniepohľadávkyzostrany
žalobcu na subjekt na vzdialených ostrovoch v oceáne je prima facie spojené s pravdepodobnosťou

hraničiacou s istotou s nedobytnosťou náhrady trov konania. Bol to pôvodný žalobca, ktorý podal na súd
premlčaním oslabenú pohľadávku. Vedľajší účastník v konaní uspel a patrí mu náhrada trov konania
(§ 142 ods. 1 O.s.p.). Pôvodný žalobca tieto trovy spôsobil a zmysel výkonu spravodlivosti nemôže
spočívať vo vytváraní iluzórnych stavov, medzi ktoré treba zaradiť aj akceptovanie právnych konštrukcií
s nedobytnými pohľadávkami.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane

súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva
význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro
C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa,
predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného
Spoločenstvu a, najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri

analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno
poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda

zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je
sankčná náhrada nákladov konania...., (tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011).Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu
a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v

reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu).

S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozhodol tak, že RECLAIM, a.s. je povinný uhradiť
trovy prvostupňového konania vo výške 212,35 Eur a trovy odvolacieho konania vo výške 130,26 Eur
vedľajšiemu účastníkovi, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do 15 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku. Trovy prvostupňového konania pozostávajú za 3 úkony právnej služby vychádzajúc z
hodnoty sporu 1183,67 Eur - príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k žalobe á 61,41 Eur, odvolanie
nie čo do veci samej výške 30,71 Eur (§ 13a ods. 2 písm. b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.), 3x režijný
paušál á 7,81 a 20% DPH. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z podaného vyjadrenia k odvolaniu
vo výške 61,41 Eur, režijného paušálu vo výške 8,04 Eur, a vyjadrenia k návrhu na zmenu účastníkov
konania vo výške 30,71 Eur (§ 13a ods. 2 písm. b) v spojení s ust. § 13a ods. 5 vyhl. MS SR č. 655/2004

Z.z.), režijný paušál vo výške 8,39 Eur a 20% DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.