Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoZm/48/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208033
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113208033.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., so sídlom K červenému dvoru
3269/25a, Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 368 64 421, proti žalovanému J.i, trvale bytom D., t. č. na neznámom
mieste, zastúpený opatrovníkom J.. J. D., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Trenčín, o
zaplatenie zmenkovej sumy 176 eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 0,59 eur, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 36CbZm/66/2013-43 zo dňa 12. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec
v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou si žalobca uplatnil zaplatenie
zmenkovej sumy 176 eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 0,59 eur, podľa článku 4 odsek 1

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie č. 861/2007“) a žalovanému nepriznal náhradu
trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v zmysle čl. 3 Nariadenia č. 861/2007 sa
jedná o cezhraničný spor. Právomoc slovenských súdov na prejednanie a rozhodnutie daného sporu je
daná podľa čl. 16 bod 2 Nariadenia č. 44/2001 o príslušnosti, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí
v občianskych a obchodných veciach (Brusel I.), podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať

spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Súd prvého stupňa
určil rozhodné právo podľa čl. 10 ods. 1 (keďže nebolo preukázané ani tvrdené, že by si žalobca
so žalovaným zvolili rozhodujúce právo) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom tak, že danú vec je potrebné riešiť právnym poriadkom Slovenskej republiky, nakoľko
jeho použitie zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu (predchodca žalobcu a žalovaný pri
uzatváraní zmluvy o úvere - uzatvorenej podľa slovenského Obchodného zákonníka a jeho zabezpečení

zmenkou postupovali od začiatku podľa slovenského právneho poriadku a teda ani nepredpokladali
iný ako slovenský právny poriadok). Vzhľadom k tomu, že podľa čl. 5 Nariadenia č. 861/2007 je dané
konanie písomné, pričom žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení ústneho pojednávania, súd prvého
stupňa pojednávanie v právnej veci nenariadil a rozhodol na základe predložených listinných dôkazov
obsiahnutých v súdnom spise. Dokazovanie vykonal oboznámením sa s návrhom, výpisom žalobcu
z obchodného registra, plnomocenstvom, vlastnou zmenkou vystavenou žalovaným dňa 26.01.2010,

písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 14.06.2013, zmluvou o úvere č. 302900198 a všeobecných
podmienok poskytnutia. Preskúmaním veci súd prvého stupňa zistil, že dňa 26.01.2010 žalovaný
uzatvoril so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava (ďalej len
POHOTOVOSŤ s.r.o.) formulárovú predtlačenú Zmluvu o úvere č. 302900198, podľa ktorej mu bol
poskytnutý úver vo výške 100 eur. V bode 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len
VPPU) je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, ktorú žalovaný ako vystaviteľ zmenky vystavil v

prospech veriteľa POHOTOVOSŤ s.r.o. (remitent) na zabezpečenie peňažného záväzku vyplývajúceho
z uvedenej úverovej zmluvy, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročeniazmenkovej sumy. Predmetom daného konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky,
pôvodne vystavenej vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov žalobcu z uvedenej zmluvy
o úvere č. 302900198, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi čiastku 152 eur v 4 po sebe

nasledujúcich mesačných splátkach po 38 eur. Súd prvého stupňa pri posudzovaní, či zmluva, na
základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, je platná a teda či vôbec vzniklo právo na
vyplnenieblankozmenkyuzavrel,ževdanomprípadeideospotrebiteľskúzmluvu,nakoľkonapĺňaznaky
spotrebiteľskej zmluvy predvídané v § 52 a nasl. OZ. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu,
pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho

predpisu sa zmluva uzavrela, pričom vychádzal z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné
účely. Bez ohľadu na to, že zmluvné strany uzatvorili predmetnú zmluvu o úvere ako absolútny obchod
podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť prekážkou aplikácie
príslušnýchustanoveníObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách.Súdprvéhostupňadospel
k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je neobyčajne hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a to najmä ale nielen v ustanoveniach o zabezpečovacích

prostriedkoch (zmluvná pokuta, blankozmenka a pod.) a zároveň je celá zmluva koncipovaná výlučne
lennaprospechveriteľabeztoho,abysamoholdlžníkaspoňminimálnezákonnýmiprostriedkamibrániť.
Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach
zmluvy ako aj na neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy, sa celá zmluva
(jej obsah i účel) prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu
nemohlo žalobcovi, resp. spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľovi z uzatvorenej úverovej zmluvy,
vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa čl. 14 VPPU, z čoho logicky vyplýva, že ak aj
zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie je možné
sa na základe nej úspešne domáhať akýchkoľvek práv (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa

06.05.2008 sp.zn. 4 Obo 161/2007). Súd prvého stupňa bol toho názoru, že právo na vyplnenie
blankozmenky nemohlo vzniknúť ani z toho dôvodu, že celá dohoda o vyplnení blankozmenky (čl.
14 VPPU - jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté) je
neprijateľnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k), l) OZ a z toho dôvodu neplatná. Súd prvého stupňa
ďalej poukázal na rozpor uvedeného zmenkového úroku 91,25 % ročne so zákonom. Podľa čl. I § 48

ZZŠ je zákonom stanovená výška zmenkového úroku a to na 6 % ročne. Ak uvedený úrok bol označený
ako "zmenkový úrok", jedná sa o zmenkový úrok upravený v čl. I § 48, ktorého výška je v rozpore
so zákonom. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa dospel k záveru, že
žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť a preto rozhodol tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorým napadol rozsudok
v celom rozsahu z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom podľa § 205
ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Tvrdil, že v prejednávanej veci
došlo zo strany súdu prvého stupňa jeho konaním a rozhodnutím k porušeniu článku 4, 5 a 7 Nariadenia,
ktoré má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné a priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. S poukazom
na § 120 O.s.p. žalobca uviedol, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou.
Súdvychádzalenzoskutočnostítvrdenýchúčastníkmikonaniaavykonávalentiedôkazy,ktoréúčastníci

navrhli. Z odôvodnenia súdu prvého stupňa vyplýva, že súd vykonal vo veci dokazovanie úverovou
zmluvou, exekučným spisom a ďalšími dôkazmi, ktoré účastníci nenavrhli a ani im neumožnil sa k
vykonanému dokazovaniu vyjadriť. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu vykonať v sporovom
konaní aj iné dôkazy ako navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možný len výnimočne ak je
vykonanie nenavrhovaných dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie veci a nevykonanie nejakého dôkazu

môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť
zo samotného dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť len z predloženej zmenky ako
predpokladu vydania rozsudku v konaní. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine samo
právo. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je zmenka jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie
je možné ničím iným nahradiť. Nakoľko žalovaný na základe článku 5 ods. 3 a 6 Nariadenia nevzniesol

námietky voči zmenke, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu zaplatnenia
koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného, a na
ťarchu žalobcu, vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa.
Žalovaný sa tejto obrany nedomáhal, pohľadávky nerozporoval a svojím konaním ju prakticky uznal.Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky
a neobjektívne podporil v konaní žalovaného. Konanie súdu prvého stupňa predstavuje výrazný zásah
do práva na spravodlivý proces garantované v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v

článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvého stupňa sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmene upravených v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Súd predovšetkým ignoroval ustanovenie § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo
všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaná, tým

menej tak môže robiť sám súd. Rozhodnutie súdu a konanie súdu je podľa názoru žalobcu postihnuté
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže súd porušil poučovaciu povinnosť
prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., ako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť vôbec v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Vzhľadom na úplnú
samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je

zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto
konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Napadnutý rozsudok je
podľa názoru žalobcu prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom.
Prekvapivosť vyplýva jednak zo skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd
prvého stupňa nárok zamietol, a jednak z rozporu rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, na ktorú žalobca poukázal v odvolaní. Žalobcovi ako účastníkovi konania
sa postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom aj tým, že súd porušil zásadným
spôsobom zásadu kontradiktórnosti, keď sa žalobca nemohol vyjadriť ku skutočnostiam, dôkazom a
právnym argumentom, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie, s cieľom ovplyvniť súdne
rozhodnutie vo svoj prospech. Súdny dvor (v rozsudku z 02.12.2009, Komisia/Írsko a iné č. C 89/08

P) rozhodol, že zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti nepriznáva každému účastníkovi konania len
právo oboznámiť sa s listinami a pripomienkami predkladanými súdu a vyjadrovať sa k nim, ale tiež
zahŕňa právo účastníka konania oboznamovať sa a vyjadrovať sa k právnym dôvodom uplatňovaným
súdom ex offo, na ktorých chce založiť svoje rozhodnutie. Žalovaný vystavil zmenku, ktorú dobrovoľne
podpísal, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne je napísaná

na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky, s takouto sadzbou zmenkového úroku žalovaný
jednoznačne súhlasil. Nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť sa vzťahuje na celý záväzok
obsiahnutý na zmenke vrátane zmenkového úroku. Žalobca poukázal na to, že súd prvého stupňa
nepriznal žiadny zmenkový úrok, pričom z odôvodnenia je nepochybné, že v rozpore s dobrými mravmi
nie je každý zmenkový úrok, ale len zmenkový úrok, ktorý je neprimerane vysoký. Súd prvého stupňa

by tak mal zamietnuť len časť zmenkového úroku a priznať zmenkový úrok, ktorý sa neprieči dobrým
mravom. Záverom žalobca uviedol, že súdom prvého stupňa tvrdená nejasnosť a nezrozumiteľnosť
formulácie úrokovej doložky neexistuje. Záverom poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu vyhovie v celom rozsahu a žalobcovi prizná náhradu trov

odvolacieho konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.

Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2

O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221 ods. 1
písm. a) až g) O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto
opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnejpovinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z úradnej moci odvolací súd
podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221
ods. 1 písm. f) O.s.p., keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „Nariadenie“), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 176
eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 176 eur od 11.06.2010 do zaplatenia, 6 % ročného úroku

zo sumy 176 eur od 25.08.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 1,68 eur a náhrady trov konania.
Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd
nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp.
niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia, ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je
upravený v článku 5 ods. 2 až 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento

postup riadi Občianskym súdnym poriadkom.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie nad návrh účastníkov konania a do
súdneho spisu založil zmluvu o úvere zo dňa 26.01.2010 a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru bez
toho, aby žalobcovi a žalovanému umožnil zúčastniť sa vykonania týchto dôkazov a vyjadriť sa k týmto
dôkazom podľa § 123 O.s.p.. Predmetom dokazovania v konaní vo veciach z nízkou hodnotou sporu

podľa Nariadenia sú iba skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné. Súd nedokazuje skutočnosti,
ktoré vyplývajú z listín predložených účastníkmi konania, o pravdivosti ktorých niet pochýb. Súd pri
vykonávanídôkazovpostupujepodľanávrhovúčastníkov,nevykonávadôkazy,ktoréúčastnícinenavrhli.
Vykonávanie dôkazov upravuje článok 9 Nariadenia.

Z obsahu súdneho spisu a jeho spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v podobe
tlačiva B vyzval žalobcu na doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, keď
žalobcovi oznámil, že je potrebné predložiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, splátkový kalendár a
prehľad platieb realizovaných dlžníkom v prípade, ak bola zmenka vystavená v súvislosti s poskytnutím
spotrebiteľského úveru. Odvolací súd konštatuje, že takto realizovaná výzva nemá pre ďalší procesný

postup súdu žiadne účinky. Pripojením konkrétnych listín v podobe fotokópií z iného spisu súdu prvého
stupňa (exekučného spisu), v ktorom mal remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., postavenie
oprávneného, bez návrhu účastníkov konania na vykonanie takto označených dôkazov, vykonal súd
prvého stupňa skutkové zistenia, ktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom
nároku. Bez postupu podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia súd prvého stupňa rozhodol v právnej veci bez

nariadenia pojednávania podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia a vo veci podľa § 156 ods. 1 O.s.p. verejne
vyhlásil rozsudok.

Preskúmaním zákonnosti konania predchádzajúcemu verejnému vyhláseniu rozsudku odvolací súd
zistil, že súd prvého stupňa odňal účastníkom konania procesné právo podľa § 123 O.s.p. vyjadriť

sa ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. V danej veci ide o listiny, ktoré súd prvého stupňa pripojil
do konania bez návrhu účastníkov konania. Procesné právo účastníkov konania vyjadriť sa k návrhom
na dôkazy, teda k tým, ktoré navrhol niektorí z účastníkov, má svoje vyjadrenie v článku 5 ods. 2 - 5
Nariadenia.

S poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR z 10. júla 2013, č.
k. II. ÚS 499/2012-47, predovšetkým na tie, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať
ako všeobecne uplatniteľné pokiaľ ide o zaujatie stanoviska ku kontradiktórnosti súdneho procesu, k
pojmu dokazovanie, k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania,
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa znemožnil žalobcovi uplatniť svoje právo zo

zmenky. Účelom práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je totiž práve možnosť ovplyvniť skutkové
zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie, keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi
nepochybne známejšie ako súdu. Aktivita účastníka pri využití tohto práva je v podstatnej miere
závislá práve od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie z
nich možno očakávať, a miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného

bremena daného účastníka. Vykonaným dokazovaním sa rozumie postup súdu smerujúci k utvoreniu
skutkových poznatkov o rozhodujúcich okolnostiach a jeho podstatou je získanie príslušných skutkových
poznatkov z jednotlivých dôkazných prostriedkov, ktoré sú nositeľmi určitých informácií. Z listinných
dôkazov vykonaných bez návrhov účastníkov konania dospel súd prvého stupňa ku (odchylnému)skutkovému stavu, na ktorom založil svoj právny záver o právnej povahe zmluvy o úvere ako zmluvy
spotrebiteľskej, keď plnenie povinností žalovaného ako dlžníka môže byť zabezpečené zmenkou len
za splnenia zákonných podmienok, a v prípade, že toto zabezpečenie zákonné podmienky nespĺňa,

nemôže veriteľ zmenku ako zabezpečovací prostriedok splnenia dlhu vôbec prijať. Rozsudok súdu
prvého stupňa vykazuje pre žalobcu nepochybne znaky prekvapivého rozhodnutia.

Za splnenia podmienky písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu bolo podľa
názoru odvolacieho súdu povinnosťou súdu prvého stupňa dať žalobcovi a žalovanému priestor, aby

sa zoznámili s dôkazmi, ktoré vykonal súd prvého stupňa a so skutkovými zisteniami, ktoré z nich
súd prvého stupňa vyvodzuje, spolu s priestorom na vyjadrenie sa k nim, prípadne aby navrhli iné
dôkazy na vyvrátenie týchto skutkových zistení. Uvedený priestor v súlade s cieľom a účelom Nariadenia
nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, vyžaduje však najmä písomné stanovisko žalobcu i
žalovaného(bod7,8a9preambulyNariadenia).Týmtopostupomdôjdekuskutočnémunaplneniupráva
účastníkov konania zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa nesplnil voči žalobcovi zákonnú poučovaciu
povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. V spise sa na č. l. 18a až 18b nachádza poučenie účastníka, pri
č. l. 18 sa nachádza doručenka právnemu zástupcovi žalobcu, ktorá by mala preukazovať poučenie,
avšak na doručenke sa nachádza označenie spisu (36CbZm/18/2013), ktoré nezodpovedá označeniu

predmetného spisu (36CbZm/66/2013). Poučovacia povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p. je konkrétnym
vyjadrením generálnej poučovacej povinnosti podľa § 5 O.s.p. a súd je povinný ju vykonať aj v
prípade, keď je účastník právne zastúpený. Ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p. je vyjadrením koncentrácie
občianskeho sporového súdneho konania prejavujúcej sa v možnosti účastníkov konania predkladať
skutočnosti a dôkazy vrátane určenia momentu na ich predkladanie. Splnenie tejto poučovacej

povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť rozhodnutie v
riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože znamená významné obmedzenie na
označovanie a predkladanie dôkazov v ďalšom konaní. V danej veci súd prvého stupňa dospel k takému
záveru, že listinné dôkazy prostredníctvom ktorých súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, vytvorili
skutkový základ pre súdne rozhodnutie vyžadujúci zmenu právneho posúdenia uplatneného nároku, o

ktorej však účastníci nevedeli. V dôsledku absencie poučenia ako povinnosti súdu nedošlo zo strany
žalobcu k uplatneniu procesných práv, pretože žalobca nemohol splniť svoju povinnosť tvrdenia a ani
dôkaznú povinnosť vo vzťahu k inému právnemu posúdeniu veci, keď súd prvého stupňa nárok žalobcu
uplatnený zo zmenky posúdil ako vzťah spotrebiteľský bez toho, aby boli na takýto postup súdu splnené
zákonné podmienky.

Pretože rozsudok súdu prvého stupňa nie je z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.
a) O.s.p. správny, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p..

Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania pred súdom prvého stupňa, nakoľko tento výrok
závisí od výsledku sporu a od miery úspechu účastníkov konania v sporovom konaní.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. vo veci opätovne
rozhodne. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu

prvéhostupňa,takakoichodvolacísúdzistilauviedolvtomtozrušujúcomuznesení,odstránisúdprvého
stupňa v konaní v novom rozhodnutí vo veci.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, súd
prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.