Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 13, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/237/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314211436
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314211436.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci navrhovateľky G. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. X, Y. proti odporcovi G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. B. XXXX/XXb, E. L. P.,
o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok Okresného súdu Y. č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že zvyšuje
vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke zo sumy 45 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne
s účinnosťou od 30.09.2014 tak, že výživné je odporca povinný platiť vždy k 1.-vému dňu v mesiaci
vopred k rukám navrhovateľky.

Nedoplatok na zvýšenom výživnom za čas od 30.09.2014 do 13.08.2015 v sume 574,84 eur súd
odporcovi povoľuje zaplatiť v splátkach po 50 eur mesačne počnúc mesiacom september 2015 tak, že
splátky je odporca povinný platiť spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky s tým, že omeškanie
s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom podaným dňa 30.09.2014 žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť
odporcu voči nej zo sumy 45 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2014 a
to z dôvodu, že sa na jej strane zmenili podstatne pomery tým, že začala študovať na vysokej škole, a
teda výrazne vzrástli náklady spojené so štúdiom a so zabezpečovaním základných životných potrieb.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že nie je v jeho
možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu navrhovateľke zvýšeným výživným. Neskôr v
priebehu pojednávania súhlasil s čiastočným zvýšeným vyživovacej povinnosti najviac na sumu 60 eur
mesačne, vo zvyšku žiadal návrh ako neopodstatnený zamietnuť.

Vykonaným dokazovaním, výsluchom zástupkyne navrhovateľky, odporcu, z pripojených spisov
Okresného súdu Y. sp. zn. XXP/XXX/XXXX a v ňom nachádzajúcom sa rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX,
ako aj z ďalších listinných dôkazov zistil súd tento skutkový stav:

Navrhovateľka je dcérou odporcu. Manželstvo odporcu a matky navrhovateľky bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu vo E. L. P. sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, pričom
navrhovateľka vtedy maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a odporca, t.j. otec bol
zaviazaný prispievať jej na výživu mesačne po 500,- Sk. Neskôr Okresný súd vo E. L. P. zvýšil

vyživovaciu povinnosť odporcu voči mal. G. rozsudkom č. k. XP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zo
sumy 500,- Sk na 800,- Sk mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Y. č. k. XXP/XXX/XXXX-30 zo dňa
27.09.2010, ako aj celého spisového materiálu vedeného pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX bolo zistené, že
naposledy bola zmenená vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke práve týmto rozsudkom,
kedy bola zvýšená vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke zo sumy 800,- Sk na sumu 45
eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2010. Nedoplatok na zvýšenom výživnom súd povolil odporcovi
splácať v mesačných splátkach po 10 eur počnúc mesiacom októbrom 2010 spolu s bežným výživným.
Súd tak rozhodol o návrhu vtedy mal. G. D. na zvýšenie výživného z dôvodu, že vtedy ešte mal. G. D.
nastúpila na štúdium na strednej škole, bola žiačkou gymnázia v Y., a teda v súvislosti so štúdiom na
strednej škole vzrástli aj náklady na jej ošatenie, stravu, školské pomôcky, hygienické a pod. V konaní
XXP/XXX/XXXX sa na výške výživného vtedy rodičia mal. G. dohodli.

V tomto konaní podala navrhovateľka sama vo vlastnom mene návrh o zvýšenie vyživovacej povinnosti
voči odporcovi, t.j. otcovi a to najmä z dôvodu, že po skončení štúdia na strednej škole bola prijatá
na štúdium na vysokej škole a to Univerzite T. v J., B. V., Š. XX, J. X, v študijnom programe E.
B., čo preukázala potvrdením univerzity zo dňa XX.XX.XXXX, nachádzajúcim sa na č.l. 6 v spise.
Navrhovateľku v konaní zastupovala jej matka S. G. a to najmä z dôvodu, že dcéra pre štúdium bola
zaneprázdnená a aj z toho dôvodu, že podľa zástupkyne navrhovateľka má strach z odporcu, ktorý
jej neustále vyčíta štúdium na vysokej škole a odmieta prispievať jej na výživu. Toto svoje tvrdenie
zástupkyňa navrhovateľky dokumentovala aj predložením kópie SMS správ, ktoré boli adresované
zo strany odporcu navrhovateľke, kde jej vyčítal, že ho chce zruinovať a študuje na vysokej škole
s tým, aby jemu škodila. Zástupkyňa navrhovateľky, ktorá v prevažnej miere zabezpečuje všetky
potreby navrhovateľky, predložila súdu prehľad nákladov, ktoré sú pravidelné v súvislosti so štúdiom
navrhovateľky na vysokej škole. Súdu predložila potvrdenie o tom, že jej dcéra je ubytovaná na internáte,
za ktorý pravidelne mesačne platí 64,04 eur. Taktiež predložila listinný dôkaz o tom, že dcére platí
príkazom z účtu 13,40 eur na mesačný lístok na MHD. Pokiaľ ide o stravu, navrhovateľka sa stravuje
v jedálni, kde obedy stoja 3 eurá denne s tým, že raňajky a večere si zabezpečuje po vlastnej línii a v
súvislosti s tým je to týždenne okolo 40 eur, k čomu je potrebné pripočítať 21 eur na obedy, takže strava
celodenná stojí navrhovateľku okolo 220 - 240 eur mesačne. Doklad o zabezpečovaní a o financovaní
aj stravy zo strany matky - zástupkyne navrhovateľky bol predložený do spisu. V súvislosti so štúdiom
sú však nemalé náklady aj so zakúpením kníh, ktoré sú pomerne drahé. Zástupkyňa navrhovateľky
predložila súdu doklad o tom, že zakúpila pre dcéru knihy v cene 62,23 eur, ale sú to aj ďalšie knihy,
ktoré potrebuje kúpil pri štúdiu na vysokej škole. Táto škola je spojená s praxou, účasťou v nemocniciach
a zástupkyňa navrhovateľky predložila súdu doklad o tom, že musela ísť kúpiť pre dcéru biely plášť
za 13 eur, ale aj ďalšiu knihu za 30 eur. Po nástupe na vysokú školu zakúpila dcére aj notebook,
zaplatila aj balík internetu, pretože pri štúdiu to nutne potrebuje a tieto náklady predstavili len za notebook
350 eur. Poplatok za internet platí mesačne 25,99 eur, o čom predložila opäť doklad. Keďže samotná
zástupkyňa navrhovateľky nie je zamestnaná, poberala iba rodičovský príspevok, uviedla, že vzhľadom
na nízke výživné, ktorým prispieva odporca na výživu dcéry, prevažnú časť nákladov hradí jej súčasný
manžel, hoci vyživovaciu povinnosť zo zákona k G. nemá, lebo nie je biologickým otcom. Zástupkyňa
navrhovateľky poberá na G. rodinné prídavky v sume 23,52 eur, na čo predložila doklad z Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Y. a poberá tiež rodičovský príspevok - za rok 2014 je to 203,20 eur, čo opäť
zdokladovala potvrdením ÚPSVaR Y..

Z výsluchu zástupkyne navrhovateľky súd zistil, že odporca sa bráni plateniu zvýšeného výživného
napriek tomu, že jeho situácia nie je taká, ako ju opísal vo svojom vyjadrení. Predložila súdu fotografie,
ktoré boli zverejnené na internete, ktoré si odporca sám zverejnil ako fotky z luxusnej dovolenky v P.,
ktorú absolvoval v lete XXXX. Tak isto poukázala na to, že v roku 2014 predal odporca rodičovský dom za
45.000 eur a z tohto dôvodu sú jeho vyjadrenia o tom, že rodina je bez príjmu, nepravdivé a zavadzajúce.
Ak sa odporca bránil tým, že má nízky príjem z podnikania, tak poukázala zástupkyňa navrhovateľa
na to, že navrhovala zo strany súdu vyžiadať daňové priznania, vykonať šetrenie za účelom zistenia
príjmu z podnikania u odporcu a poukázala tiež na to, že odporca by si mal nájsť iné zamestnanie,
ktoré by zodpovedalo jeho schopnostiam a možnostiam, pokiaľ eviduje za posledné uplynulé roky, že
je neziskový a že takéto podnikanie je bez príjmu. Zástupkyňa navrhovateľky ďalej vo svojej výpovedi
uviedla, že má vyživovaciu povinnosť k 5 deťom a to k synovi P., na ktorého prispieva mesačne po 35
eur na základe súdneho rozhodnutia a to rozsudku Okresného súdu vo E. L. P., č. k. XP/XXX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol zmenený výrok v rozsudku Okresného súdu vo E. L. P., č. k. XP/XXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že bolo zvýšené výživné na mal. P. D. zo sumy 738,- Sk na sumu 35 eur

mesačne zástupkyni navrhovateľa ako matke s účinnosťou od 01.09.2012. Poukázala vlastne na to, že
súd určil výživné z jej strany k synovi P. na 35 eur mesačne a odporcovi v tom čase z podnikateľskej
činnosti len 27,50 eur mesačne, čo bolo pre ňu nepochopiteľné.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že ten s návrhom o zvýšenie vyživovacej povinnosti nesúhlasí. Uviedol,
že nemá dostatočný príjem na to, aby mohol podporovať dcéru k štúdiu. Mimo mal. G. má vyživovaciu
povinnosť ešte k synovi, ktorý sa narodil z druhého manželstva a je vo veku 8 rokov. Tak isto prispieva
na výživu mal. P. po 27 eur mesačne, a na dcéru G. po 45 eur mesačne. Poukázal na to, že príjem z
taxikárčenia, v ktorej oblasti podniká, mu nepostačoval na pokrytie potrieb, tak si našiel aj inú prácu a
pracuje v spoločnosti G. V., s.r.o., teda vo firme, ktorá poskytuje pôžičky. Odporca sa bránil v konaní o
zvýšenie výživného aj z dôvodu, že má zdravotné problémy a predložil súdu lekárske potvrdenie od I.. Š.
Y. o tom, že sa lieči na srdcové ochorenie. Správa je zo dňa XX.XX.XXXX, vyšetrenie bolo XX.XX.XXXX.
Tak isto sa lieči na vysoký tlak a na vysoký cukor. Odporca poukázal na to, že nikdy predtým tieto
ochorenia nemal a objavili sa u neho po prvý krát v auguste v roku 2014, v dôsledku čoho sa mu potom v
roku 2015 zvýšil aj krvný tlak. Týmito lekárskymi potvrdeniami chcel poukázať na to, že aj vzhľadom na
tieto zdravotné problémy nie je v jeho schopnostiach a možnostiach vyvinúť všemožné pracovné úsilie
na dosiahnutie vyššieho príjmu. K výhradám zo strany zástupkyne navrhovateľky, že získal finančné
prostriedky v roku 2014 aj z dedičstva predaja rodinného domu a bol na luxusnej dovolenke uviedol iba to,
že s rodinou bol na dovolenke v P. v roku XXXX, avšak uviedol, že má právo zotaviť sa. Bolo to len 6 dní.
Tak isto nepopieral, že došlo k predaju rodičovského domu, z ktorého získal finančné prostriedky okolo
9.000 eur, z čoho zaplatil 2500 eur za štvrťročný leasing, ktorý platí. Na dôkaz toho predložil súdu predpis
splátok k zmluve a spotrebnom úvere č. A./XXXXX, ktorý bol poskytnutý odporcovi od Č. B. a.s. v J., kde
štvrťročná splátka je 2610,28 eur, ktorú z týchto peňazí jednu zaplatil. Z ďalších zvyšných finančných
prostriedkov získaných z predaja rodičovského domu odporca povracal pôžičky, ktoré mal vo svojej
rodine od sestry K. vo výške 3000 eur, zaplatil G. pôžičku vo výške 1800 eur zhruba, keďže predtým si
od nich zobral pôžičku na nečakané výdaje. Odporca iné dôkazy k týmto svojim tvrdeniam nepredložil.
Predložil iba kúpnu zmluvu uzavretú v zmysle zákona § 588 a násl. O.z. dňa 10.03.2014, na základe
ktorej odporca spolu so súrodencami K. E.Ľ., S. D. odpredali manželom C. G. a I. G. nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX kat. územia D., rodinný dom na parcele Q. č. XXX/X, hospodársku budovu na
parcele CKN č. XXX/X, parcelu CKN č. XXX/X zastavanú plochu o výmere 446 m2 a parcelu CKN č.
XXX/X zastavanú plochu o výmere 145 m2, parcelu CKN č. XXX/X zastavanú plochu o výmere 57 m2 a
parcelu CKN č. XXX záhradu o výmere 977 m2 za 36.500 eur. Keďže na týchto nehnuteľnostiach bola
aj ťarcha - záložné právo, časť prostriedkov 2000 eur bola započítaná ako rezervačný poplatok, ktorý
kupujúci zaplatil predávajúcim z kúpnej ceny nehnuteľností dňa 06.02.2014 a zvyšok bol dohodnutý, že
bude vyplatený z hypotekárneho úveru a zvyšných 2500 eur z vlastných zdrojov. Časť poskytnutého
úveru na základe potvrdenia príslušnej banky o aktuálnom zostatku 4370,17 eur mala byť prevedená na
číslo účtu úveru vo E., na základe čoho potom následne predmetná ťarcha na nehnuteľnosti zanikne.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že tretina z kúpnej ceny, ktorá bola získaná pri predaji tejto nehnuteľnosti
a ktorú mohol získať odporca, predstavuje čiastku 36.500 mínus 4370,17 eur je 32.229,97 eur delené
3 rovná sa 10.743 eur.

Z výsluchu odporcu súd zistil, že odporca má mesačné náklady spojené s užívaním bytu také, že platí
nájomné za byt 307,90 eur, na dôkaz čoho predložil súdu príjmový pokladničný doklad č. XXX/XX.
Zálohovo platí SIPO plynu vo výške 45 eur, rozhlas a TV 4,64 eur mesačne. Ročne platí poplatok za
odvoz smetia okolo 79 eur. Z manželstva odporcu a I. D., s ktorou žil v spoločnej domácnosti, pochádza aj
syn C. D., ktorému odporca platí poplatok za družinu polročne vo výške 30 eur a poplatok za stravovanie,
pričom poukázal na to, že poplatok za stravovanie je 23 eur, avšak náklady na stravovanie sú vyššie,
keďže syn je alergický na laktózu, má zdravotné problémy a dokumentoval to aj predložením správy
o jeho zdravotnom stave z Detskej imunologickej alergologickej poradne C.. W. D.. Popieral, že by
žil nadštandardne a venoval sa rekonštrukcii bytu, ako to uviedla zástupkyňa navrhovateľky vo svojej
výpovedi a uviedol, že z časti finančných prostriedkov, ktoré získal predajom rodičovského domu, si urobil
malú rekonštrukciu, ktorá sa týkala iba jednej steny a dlažby, tak isto zabezpečenia lustra. Poukázal na
to, že v snahe zabezpečiť chod domácnosti pracuje aj jeho manželka a popri tom vykonáva činnosť na
základe živnostenského zákona, na dôkaz čoho žiadal, aby súd si vyžiadal správy, keďže jeho údaje o
príjme z tejto činnosti neboli presné. Do konania odporca predložil daňové priznanie z príjmov za rok
2013, ktoré mal z podnikania taxi služby. Súd zistil, že za rok 2013 mal odporca príjmy 7882,64 eur a
výdavky 5440,24 eur, rozdiel činil 2442,40 eur, ktorý možno uviesť ako príjem za toto obdobie. Súd si
vyžiadal od Daňového úradu v G. daňové priznanie odporcu, ale aj jeho manželky za rok 2014, z ktorého

zistil, že manželka odporcu vykonáva živnostenskú činnosť, keď taktiež pracuje v oblasti poskytovania
úverov a za rok 2014 bol jej príjem 4192,73 eur, výdavky 1677,09 eur, základ dane, alebo príjem bol
2515,64 eur. Mimo toho je však aj zamestnaná vo firme C..W..D.. D., s.r.o., E. L. P. a jej príjem za rok
2014 predstavoval sumu 370 eur netto mesačne. Z daňového priznania za rok 2014 u odporcu súd
zistil, že odporca mal za rok 2014 príjem 3128,26 eur, v čom je už zarátaný aj príjem z podnikania
vykonávaného podľa osobitných predpisov, kde pracoval odporca pre G. spoločnosť a výdavky boli
5643,54 eur. Zo správy od spoločnosti G. V. s.r.o. na č.l. 121 súd zistil, že odporcovi pri tejto činnosti v
prospech tejto spoločnosti bola vyplatená za obdobie od 20.01.2014 do 31.12.2014 čiastka 1765,86 eur
a za obdobie od 01.01.2015 do 08.06.2015 suma 1388,80 eur. Z potvrdení ÚPSVaR Y., ale aj výpovede
zástupkyne navrhovateľky súd zistil, že zástupkyňa navrhovateľky poberala rodičovský príspevok za rok
2014 vo výške 203,20 eur a za rok 2015 tú istú sumu do konca mája 2015. Od mája 2015 už zástupkyňa
navrhovateľa nepoberá rodičovský príspevok, i keď momentálne nepracuje. Za toto obdobie poberala
zástupkyňa navrhovateľky, t.j. matka navrhovateľky aj rodinné prídavky na dcéru G. vo výške 23,52 eur.

Odporca počas konania mal výhrady k tomu, že dcéra, t.j. navrhovateľka by mohla popri štúdiu pracovať,
aby si zabezpečila nejaký príjem a rovnako žiadal prešetriť skutočnosť, či nepoberá aj sociálne, alebo
prospechové štipendium. Súd si vyžiadal správu od Univerzity T. v J., B. V., ktorá potvrdzuje, že
navrhovateľka je stále študentkou B. V. aj ku dňu podania správy 08.06.2015 a v akademickom roku
2014/2015 sociálne, ani prospechové štipendium nepoberala.

Odporca pri svojej výpovedi vyjadril pochybnosť o tom, či zástupkyňa navrhovateľky nepoberá príjem
a nepracuje v S., keďže tam sa dlhodobo zdržiava a prichádza domov sporadicky - asi 3-krát v roku
len kvôli deťom.

Z výsluchu matky navrhovateľky bolo zistené, že táto v S. nepracuje, pretože má vo výchove mal. deti,
o ktoré sa stará, pričom ide o dve deti z manželstva s pánom G. a jedno dieťa z družného vzťahu.
Uviedla, že na dcéru G. v S. nepoberá žiadne dávky, pretože dcéra nežije v S., neštuduje v S. a nespĺňa
predpoklady pre poberanie dávok. Aj keby žila v S. a bola v S., podľa ich platných zákonov by mala
nárok na dávku len v rozpätí rokov od 16 do 20 rokov. Poukazovala však na listiny, ktoré sú obdobou
daňového priznania, a ktoré zobrazujú a evidujú všetky príjmy zárobkové, nemocenské a dôchodkové,
ktoré na území S. fyzická osoba poberá a na dokladoch, ktoré predložila súdu je uvedené, že za rok
2014 zástupkyňa navrhovateľky nemá žiaden príjem, nikde nepracuje. Tak isto aj potvrdenie za rok 2015
obsahuje iba údaj o sociálnom doplatku na tri deti, ktoré s ňou žili v spoločnej domácnosti, čo ročne
predstavuje 2612,13 libier, avšak tieto prostriedky sú vyplácané na tri deti, ktorých otcom je O. G. a aj
z týchto peňazí za súhlasu svojho terajšieho manžela financuje štúdium dcéry G., keďže suma, ktorú
jej posielal odporca, nepostačuje na základné životné potreby. Poukázala odporkyňa tiež na to, že syn
P. je už zárobkovo činný, a preto bude súhlasiť so zrušením vyživovacej povinnosti, o ktorú požiadal
navrhovateľ v konaní pred OS Y., takže aj tu sa zmení vyživovacia povinnosť odporcu, keď mu odpadne
vyživovacia povinnosť k synovi P., kedy by mohol prispievať na výživu dcéry zvýšeným výživným.

Z vykonaných dôkazov, predložených matkou navrhovateľky, ale aj zo správ z ÚPSVaR jednoznačne
vyplynulo, že matka navrhovateľky poberá na navrhovateľku rodinné prídavky iba zo D. a to s účinnosťou
od 01.09.2014, keďže už nemala nárok na poberanie rodinných prídavkov v S.. Momentálne je
nezamestnaná. I keď prejavila snahu, že sa v najbližšom období chce zamestnať, bráni jej v tom iba
to, že deti, o ktoré sa stará, sú ešte maloleté a nie sú schopné samé navštevovať školu bez dozoru, čo
je v S. prísne trestané. Odporca žiadal a trval na tom, aby súd vykonal dokazovanie cestou ÚPSVaR
Y. vyžiadaním správy o tom, či je im známa skutočnosť, či matka navrhovateľky nepoberá v S. nejaký
príjem. Zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že v S. nepracuje. ÚPSVaR Y. takúto činnosť nevykonáva
a neprešetruje, v čom súd z doterajšej činnosti vyhodnotil ako pravdivú informáciu, ktorú po skončení
pojednávania ÚPSVaR Y. správou zo dňa 10.08.2015 aj potvrdil.

Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že nárok navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti
odporcu je čiastočne opodstatnený. Na strane navrhovateľky bola nepochybne zistená zmena pomerov
tým, že po skončení strednej školy bola prijatá na štúdium na vysokej škole B. V. UK v J., teda mimo
mesta trvalého bydliska, kde bola nútená si zabezpečiť ubytovanie, stravovanie, kde sú zvýšené výdavky
na zakúpenie učebníc v súvislosti so štúdiom, ale aj na kultúrne vyžitie, hygienu a pod. Zástupkyňa
navrhovateľky hlavné náklady vyčíslila a zdokumentovala, pričom uviedla, že tieto náklady hradí takmer
celé sama napriek tomu, že nie je nikde zamestnaná a to z prostriedkov, ktoré jej poskytuje k tomu
jej manžel, pretože odporca prispieva na výživu dcéry len po 45 eur mesačne, čo nestačí na pokrytie
ani polovice potrieb. Pravidelné mesačné náklady totiž predstavujú: internát 64 eur, mestská hromadná
doprava 13,40 eur, stravné 220 - 240 eur, k tomu sú jednorazové náklady pri zakúpení kníh, ktoré sú
pomerne drahé, skrípt, ošatenie pre prax, jednorázovo preukázala zástupkyňa navrhovateľky zakúpenie
notebooku, mesačne poplatok za internet činí 25,99 eur. Poukázala na to, že dcéra je krátkozraká,
nosí okuliare, s čím sú spojené aj vyššie výdavky pri zabezpečení aj dioptrických okuliarov. Výdavky
presahujú sumu 400 eur a z tohto dôvodu požadovala, aby sa na týchto výdavkoch podieľal rovnakou
mierou aj odporca, pretože sa tejto povinnosti dlhodobo vyhýba. V konaní bolo preukázané, že matka
navrhovateľky nie je zamestnaná, poberá iba rodičovský príspevok, stará sa o 3 deti, ktoré s ňou žijú
v spoločnej domácnosti s terajším manželom pánom G.. Z toho otcom 2 detí je jej súčasný manžel,
jedno dieťa má z družobného vzťahu a vyživovaciu povinnosť v čase rozhodovania mala k dcére G. a
synovi P.. V priebehu pojednávania vyplynulo, že syn P. ukončil prípravu na povolanie takým spôsobom,
že bol vylúčený zo školy, a preto odišiel do S., kde sa zamestnal, z ktorého dôvodu prebehlo na OS Y.
konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti oboch rodičov k tomuto synovi, s čím odporca súhlasil. V čase
rozhodnutia súdu o zvýšení výživného v tejto veci prebiehalo aj koanie o zrušenie vyživovacej povinnosti
voči synovi P. , ktoré nebolo právoplatne skončené, avšak už bolo možné vychádzať z toho, že v
čase rozhodovania nároku navrhovateľky voči odporcovi, odpadne vyživovacia povinnosť tak zástupkyni
navrhovateľky, ako aj odporcovi vo vzťahu k tomuto dieťaťu, lebo syn P. so zrušením vyživovacej
povinnosti súhlasil. Konanie sa viedlo pod sp. zn. XC/XXX/XXXX. Matka navrhovateľky uviedla, že jej
manžel pán G. pracuje v S. s príjmom okolo 700 eur mesačne. Z toho má vyživovaciu povinnosť k dcére
z prvého manželstva, na ktorú prispieva mesačne po 100 eur a pomáha jej pri vyživovaní detí, ktorých
otcom je odporca. Má radosť z toho, že dcéra G. študuje a podporuje ju v tomto štúdiu na rozdiel od
biologického otca, ktorý jej vytýka štúdium na vysokej škole. Odporca v priebehu pojednávania súhlasil
s čiastočným zvýšením vyživovacej povinnosti najviac na sumu 60 eur mesačne. Poukazoval najmä
na to, že žije v spoločnej domácnosti s terajšou manželkou, jej synom, ktorý bol prijatý na štúdium na
strednej škole a synom C., ktorý pochádza z ich manželstva. Uviedol, že obidvaja s manželkou sa snažia
pracovať v rámci svojich možností a schopností čo najlepšie, aby zabezpečili chod domácnosti, pričom
však majú vysoké výdavky spojené s platením úhrad za užívanie bytu a so zabezpečením potrieb syna
C. a syna, ktorý pochádza z prvého manželstva I. D.. Odporca uviedol, že je ťažké v dnešnej dobe
podnikať, preto sa snaží získať prostriedky aj prácou pre spoločnosti G. V. s.r.o.. Skutočnosť, že si dovolil
dovolenku, alebo použil prostriedky za predaj rodinného domu pre svoje účely, najmä podnikania nemajú
nič spoločné s tým, že išlo o jednorazový príjem, ktorý bol použitý na vrátenie dlhov.

Súd vykonaným dokazovaním a vyhodnotením všetkých dôkazov tak, ako boli vykonané dospel k
záveru, že nárok navrhovateľky je čiastočne opodstatnený. Jej pomery sa podstatne zmenili, i keď sa
výrazne nezmenili zárobkové možnosti a schopnosti matky, ktorá stále je nezamestnaná, súd zobral
do úvahy to, že od nástupu na vysokú školu matka uhrádza všetky podstatné potreby navrhovateľky a
umožňuje jej študovať na vysokej škole. Vychádzajúc z citovaného právneho ustanovenia o vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom mal súd za to, že pri určení vyživovacej povinnosti odporcu súd musí mať
na zreteli to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ako i to, že dieťa má právo podieľať

sa na životnej úrovni rodičov. Životná úroveň odporcu nebola v konaní prezentovaná ako taká, že by
neumožňovala zvýšenie výživného pri odôvodnených potrebách navrhovateľky, pričom súd prihliadal na
príjmy oboch manželov do domácnosti, vyživovaciu povinnosť odporcu, ktorú má voči dvom deťom na
rozdiel od matky navrhovateľky, ktorá má vyživovaciu povinnosť k 4 deťom, vrátane G., t.j. navrhovateľky.
Ďalej prihliadol aj na to, že finančné prostriedky získané z predaja rodičovského domu mali byť použité
najmä na úhradu výživného, keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pričom odporca
súdu dostatočne nepreukázal, ako s týmito finančnými prostriedkami naložil. Zmena na strane odporcu
nastala v tom, že mu odpadla vyživovacia povinnosť k synovi P., ktorému platil mesačne po 27 eur, čo už
samo o sebe vytvára priestor na zvýšenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k navrhovateľke. Na základe
takto vykonaného dokazovania mal súd za to, že vyživovaciu povinnosť odporcu je potrebné zvýšiť zo 45
eur na 100 eur mesačne zohľadňujúc aj jeho situáciu a príjem, i náklady ktoré boli v konaní preukázané,
pričom táto suma netvorí ani polovicu výdavkov, ktoré má navrhovateľka spojené so štúdiom na vysokej
škole a ktoré jej pomáha v značnej miere hradiť matka s pomocou svojho manžela. Na základe vyššie
uvedeného určil súd vyživovaciu povinnosť odporcu po 100 eur mesačne zvýšenú s účinnosťou od
30.09.2014 s tým, že nedoplatok na zvýšenom výživnom od 30.09.2014 do 13.08.2015 v sume 574,84
eur povolil odporcovi zaplatiť v splátkach po 50 eur mesačne počnúc mesiacom september 2015 tak, že
splátky je odporca povinný platiť spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky s tým, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov konania nepriznal
navrhovateľke vzhľadom na to, že si náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.