Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116200937
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116200937.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, so sídlom
Slovenská 87, Prešov, IČO: 37 937 693, zastúpený O.. Q. C., riaditeľka ÚPSVaR Prešov, proti
žalovanému: L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. Č.. XXX, o zaplatenie 158,75 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e .

Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 19.01.2016 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 158,75 €. Svoj
návrh odôvodnil tým, že dňa 09.03.2009 uzavrel so žalovaným písomnú Dohodu o splátkach, ktorou sa
zaviazal vrátiť sumu 262,36 €.
Žalovaný doposiaľ z uvedenej povinnosti uhradila 103,61 €, a preto ku dňu podania tohto návrhu

predstavuje jeho dlh sumu 158,75 €.

Žalobca súdu zároveň predložil „Dohodu o splátkach“, uzavretú podľa zákona č. 278/1993 Z. z. o
správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, ktorej predmetom je pohľadávka, ktorá vznikla na
základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č.j.
04/12603-008zodňa19.10.2004,ktorýmbolažalovanémuuloženápovinnosťvrátiťfinančnéprostriedky

z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti vo výške 262,36 €.
V uvedenej dohode žalovaný ako dlžník predmetnú pohľadávku ÚPSVaR Prešov vo výške 262,36 €, čo
do dôvodu a výšky uznal. ÚPSVaR Prešov povolil teda podľa § 6a zákona č. 278/1993 o správe majetku
štátu v znení neskorších právnych predpisov splátky dlhu vo výške 8 € mesačne, počnúc mesiacom
marec 2009. Dlžník sa touto dohodou zaviazal celý dlh splatiť naraz, ak nezaplatí niektorú splátku riadne
a včas, kedy sa stáva splatný celý dlh alebo ak sa zlepšia jeho ekonomické alebo sociálne pomery.

Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal z nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

Súdu nebolo zo strany žalobcu predložené vyššie uvedené administratívne rozhodnutie, čo však nebráni
aj vzhľadom na obdobné veci (OS Prešov - sp. zn. 9C/152/2013) vec rozhodnúť.
Podľa § 6a ods.1 zákona č. 278/1993 Zb. zákona o správe majetku štátu v znení účinnom ku dňu

09.03.2009 - Ak osobitný zákon neustanovuje inak, správca pohľadávky štátu môže na písomné
požiadanie dlžníka, ktorý nemôže svoj dlh riadne a včas plniť, uzavrieť s dlžníkom dohodu o splátkach
alebo o odklade platenia. Správca pohľadávky štátu, ktorá vznikla na základe rozhodnutia vydaného
podľa osobitného predpisu, (zákon o správnom konaní) nesmie uzavrieť dohodu o splátkach na dobu
dlhšiu ako tri roky po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti uloženej týmto rozhodnutím.

Podľa § 6a ods. 2 uvedeného zákona, správca pohľadávky štátu môže uzavrieť s dlžníkom písomnú
dohodu o splátkach, ak:a) dlžník svoj dlh písomne uznal, alebo ak ide o pohľadávku štátu priznanú právoplatným rozhodnutím
súdu,
b) dlžník z dôvodu zhoršenia ekonomických alebo sociálnych pomerov nemôže zaplatiť celý dlh naraz,

c) dlžník sa v dohode o splátkach zaviaže zaplatiť celý dlh naraz, ak nezaplatí niektorú splátku riadne a
včas, alebo ak sa zlepšia jeho ekonomické alebo sociálne pomery.

Podľa § 7 ods. O. s. p.

(1) V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú
z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

(2) V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy
a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade

všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so
zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi
predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona
neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

(3) Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zataví. Ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Uznaniezáväzku,čiužpodľa§558Občianskehozákonníka,naktorýsaodvolávažalobca(Vzhľadomna
nižšie uvedené závery, je nadbytočné zaoberať sa tým, či uznanie záväzku vôbec prichádza do úvahy v
prípadezáväzkumajúcehoverejnoprávnycharakter.Procesnýsúdanalogickypoukazujenarozhodnutie
NS SR sp. zn. Sž-o-KS 87/03 /publikované v Zbierke pod číslom 8/2005/ - nedoplatok na poistnom na
zdravotné poistenie je dlhom z práva verejného, pri ktorom poisťovňa vykonáva určitý rozsah správy

vecí verejných na základe zákonného zmocnenia. Pri vymáhaní nedoplatkov na poistnom a poplatku z
omeškania za jeho nezaplatenie nie je s platiteľom poistného v súkromnoprávnom /obchodnom alebo
občianskoprávnom/ vzťahu. Podľa predmetného rozhodnutia skutočnosť, že sporné pohľadávky vznikli
ako nedoplatky na plneniach z práva verejného a nie ako pohľadávky z práva súkromného spôsobuje,
že ich charakter zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť. Tieto pohľadávky nevznikli z občiansko-

právnych, ani z obchodných vzťahov, preto každé nakladanie s nimi sa môže uskutočniť len v rámci
ustanovení práva verejného. Nemôže sa tak stať na základe dohody, uzavretej medzi subjektom práva
verejného a subjektom práva súkromného. Uzavieranie dohôd o nich je možné len vo sfére práva
verejného a ich zmluvná zmena na občianskoprávne, prípadne obchodno-právne záväzky je pojmovo
vylúčená. Ani prípadné výnimočné použitie právnych predpisov z oblasti práva pri nakladaní s nimi

neznamená, že sa zmenili na pohľadávky súkromno-právne.) alebo podľa § 323 Obchodného zákonníka
je jednostranným právnym úkonom dlžníka.
Samozrejme nič nebráni tomu, aby uznanie záväzku bolo súčasťou aj iného dvojstranného právneho
úkonu tak ako je tomu v uvedenom prípade, keď je súčasťou dohody o splátkach, avšak aj v
takomto prípade musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom pre tento jednostranný právny úkon (napr.

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Odo 228/2003).

Uznanie dlhu plní zaisťovaciu funkciu tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe jeho
uznania, čím sa v spore uľahčuje procesná pozícia veriteľa, pretože v ňom nemusí dokazovať vznik dlhu
ani jeho trvanie v dobe, keď k uznaniu došlo.

Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený, či zanikol inak, alebo že
bol prevedený na iného, aby to preukázal. Podstatné však je, že uznanie dlhu nie je samostatným
zaväzovacím dôvodom, nemožno ním teda založiť nový záväzok, ale uznať iba záväzok už existujúci.Z vyššie uvedeného vyplýva čiastkový záver, že v prejednávanej veci predmetom konania nemôže
byť splnenie dlhu vyplývajúceho z dohody o splátkach a uznaní dlhu, pretože z tejto dohody žiaden
záväzok nevznikol, došlo iba k uznaniu už existujúceho záväzku a k dohode o jeho plnení v splátkach.

Uznaný záväzok, o ktorom bolo dohodnuté, že bude splatený v splátkach, má svoj základ v inej právnej
skutočnosti, a to v právoplatnom rozhodnutí príslušného štátneho orgánu, a to Úradu práce sociálnych
vecí a rodiny Prešov, pričom ide rozhodnutie sp. zn. 04/12603-008 zo dňa 19.10.2004.
Toto rozhodnutie je zároveň exekučným titulom, na základe ktorého v prípade jeho nesplnenia
možno viesť exekúciu na majetok žalovanej. Je teda zrejmé, že žalobca sa vlastne domáha, aby

súd rozhodoval o veci týkajúcej sa vrátenia finančných prostriedkov z dôvodu neplnenia vyživovacej
povinnosti žalovaného.

Podľa § 7 O. s. p. však súd na takéto rozhodovanie právomoc nemá. V prípade, ak by išlo o právoplatné
rozhodnutie súdu, vo vzťahu ktorému by bola uzavretá dohoda o splátkach, súd by bol nútený konanie
zastaviť pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci vyplývajúcej z § 159 ods.3 O. s. p. - len čo sa o veci

právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

V danom prípade však nejde o rozhodnutie súdu ale iného štátneho orgánu vo vzťahu, ku ktorému toto
ustanovenie O.s.p. použiť nemožno.
Na základe vyššie uvedeného však treba vychádzať z toho, že nie je splnená základná podmienka, aby

súd mohol vo veci konať, a to podmienka jeho právomoci. Zároveň je zrejmé, že vec je už právoplatne
rozhodnutá v správnom konaní, preto ani niet orgánu, ktorý by znovu o nej rozhodovať mohol.

Súd na základe listín predložených žalobcom robí konečný záver, že je nutné konanie zastaviť pre
neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky a to nedostatok právomoci súdu vo veci konať a

rozhodovať, a zároveň, že vec nemožno postúpiť na rozhodnutie inému príslušnému orgánu, keďže je
už právoplatne rozhodnutá, a to podľa správneho poriadku, ktorý je základným predpisom pre správne
konanie, v ktorom bolo vydané rozhodnutie Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Prešov, pričom aj
pre správne konanie platí, že o veci, ktorá už bola právoplatne rozhodnutá, znova rozhodovať nemožno.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd pokladá za nadbytočné riešiť otázku vecnej aktívnej legitimácie
žalobcu, keďže tento žalobu podal vo vlastnom mene, pričom podľa § 2 ods.2 zákona č. 278/1993 Z.z.
- Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v
mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo
sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, jeho zastavenie z procesného hľadiska zavinil žalobca a preto právo
na náhradu trov konania nemá (§ 146 ods.2 O.s.p.). Úspešná žalovaná náhradu trov konania nežiadala,
preto jej ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.