Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Vladimír Pribula
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/48/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613210649
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4613210649.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Nitra, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty
Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: N. T., nar. XX. XX. XXXX a
Y. T., nar. XX. XX. XXXX , bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany
ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: Y. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., T. XXXX/XX a K.. S. T.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom U. H. XXX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Topoľčany zo dňa 15. júla 2014 č. k. 9P/323/2013-175, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í takto:
Zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca Ing. S. T. na maloletého N. T., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 130
eur mesačne na sumu 150 eur mesačne a na maloletého Y. T., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 100 eur
mesačne na sumu 120 eur mesačne, u oboch s účinnosťou od 30. 10. 2013, ktoré bude povinný zasielať
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí Y. T., čím dochádza k zmene rozsudku
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 14. 09. 2009 č. k. 5C/117/2009-24 v časti týkajúcej sa výživného
na obe maloleté deti.
Vo zvyšku sa návrh matky z a m i e t a.
Zročné výživné vzniklé zvýšením výživného za obdobie od 30. 10. 2013 do 29. 10. 2014 predstavuje
u maloletého N. sumu 241,29 eura a u maloletého Y. sumu 241,29 eura, ktoré odvolací súd povoľuje
otcovi maloletých detí splácať spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur
na každé dieťa, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Topoľčany (súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu
Topoľčany sp. zn. 5C/117/2009 zo dňa 14. 09. 2009 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na
maloletého N., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 130 eur na sumu 150 eur a maloletého Y., nar. XX. XX.
XXXX zo sumy 100 eur na sumu 120 eur, u oboch s účinnosťou od 01. 09. 2013. Zameškané výživné
za obdobie od 01. 09. 2013 do vyhlásenia rozsudku na maloletého N. v celkovej sume 220 eur zaviazal
otca splácať v mesačných splátkach po 20 eur a na maloletého Y. v celkovej sume 220 eur zaviazal
otca splácať v mesačných splátkach po 10 eur, spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody
splátok a exekúcie. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že matka maloletých detí v
návrhu na zvýšenie výživného uviedla, že náklady na obe maloleté deti sa podstatne zvýšili, žiadala
zvýšiť výživné na maloletého N. zo sumy 130 eur na sumu 200 eur a na maloletého Y. zo sumy 100 eur
na sumu 150 eur, u oboch od 01. 09. 2013. Návrh ďalej zdôvodnila v tom smere, že maloletý N. od 01.
09. 2013 nastúpil do 1. ročníka Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Piešťanoch, pričom býva
na internáte a dochádza domov týždenne. Maloletý Y. navštevuje 2. ročník ZŠ, Topoľčany, teda i v tomto
smere sa jej zvýšili náklady, keďže je školopovinný. Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil,
poukázal na svoju finančnú situáciu a ďalej uviedol, že podal v r. 2013 návrh na zníženie výživného,ktorý návrh mu bol zamietnutý, teda i táto skutočnosť svedčí o tom, že mu to finančne nevychádza
a okrem toho mu pribudla vyživovacia povinnosť k synovi S., nar. XX. XX. XXXX. Ďalej súd prvého
stupňa uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 5C/117/2009 zo dňa 14. 09. 2009 bolo
manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a pre čas po rozvode boli maloleté deti a to N., nar. XX.
XX.XXXXaY.,nar.XX.XX.XXXXzverenédoosobnejstarostlivostimatkyaotecbolzaviazanýprispievať
na výživu maloletého N. mesačne sumou 130 eur, maloletého Y. mesačne sumou 100 eur, s účinnosťou
od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 28. 09. 2009. V čase
poslednejúpravyvýživnéhomaloletýN.bolžiakom6.ročníkaZŠvTopoľčanoch,maloletýY.navštevoval
MŠ v Topoľčanoch, otec pracoval ako profesionálny vojak VÚ 1090 Topoľčany s priemerným mesačným
zárobkom 1.076,56 eura a matka pracovala ako účtovníčka vo firme F., s.r.o. kde pracovala na 4 hodiny
denne, s priemerným mesačným zárobkom 143,875 eura a vyživovaciu povinnosť obaja mali len k
dvom maloletým deťom. V súčasnej dobe maloletý N. je študentom SPŠE v Piešťanoch, od 01. 09.
2013 študijný odbor elektrotechnika, zo správy zo školy vyplýva, že výška nákladov vynaložených na
žiaka činí sumu 338,30 eura. Maloletý Y. navštevuje 2. ročník ZŠ, Topoľčany, Tribečská, kde matka platí
ZRPŠ 10 eur ročne, pracovné zošity 20 eur, výchovné koncerty, exkurzie 25 eur, plavecký, korčuliarsky
výcvik 15 eur a pomôcky do 3. ročníka 15 eur. Matka v súčasnej dobe pracuje ako účtovníčka a jej
príjem činí 361,69 eura a z daňového priznania za r. 2013 vyplýva, že rozdiel príjmov a výdavkov činí
sumu 482 eur. S deťmi obýva naďalej 2-izbový nájomný byt, platí nájomné 193 eur, rozhlas 4,64 eura,
elektriku 20,28 eura, SATRO 21 eur. Bol jej poskytnutý úver zamestnávateľom vo výške 4.800 eur, ktorý
spláca mesačne po 150 eur, ktorý bol poskytnutý na zakúpenie motorového vozidla, keďže pracuje
mimo trvalého bydliska. Otec obýva rodinný dom, ktorého je výlučným vlastníkom a platí elektriku 101
eur, vodu 10 eur mesačne, stavebné sporenie v sume 45 eur, hypotéku v celkovej výške 76.700 eur
mesačne po 497 eur. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou V., nar. XX. XX. XXXX, ktorá je v súčasnej
dobe poberateľkou rodičovského príspevku, nakoľko mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému
S. T., nar. XX. XX. XXXX. Otec je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 665,39 eura. Okrem
toho pracuje v spoločnosti Partners group SK, s.r.o. a za obdobie od 05. 10. 2012 do 20. 04. 2014 mu
bola vyplatená provízia vo výške 4.718,38 eura. Táto provízia mu bola vyplatená na základe činnosti
podľa zmluvy o vykonávaní činnosti sprostredkovateľa. Od 01. 07. 2013 si rozšíril živnosť na vedenie
cudzieho motorového vozidla, teda zamestnal sa vo firme RIVA SK, s.r.o., kde pracoval od 02. 07. 2013
do 01. 06. 2014 s tým, že ukončili pracovný pomer k 25. 06. 2014 po vzájomnej dohode, nakoľko otec
maloletých detí uviedol, že si našiel novú prácu a jeho príjem činil na základe faktúry ako vodič 5.785,55
eura. Od 01. 07. 2014 sa zamestnal ako vedúci servisu so skúšobnou dobou 3 mesiace s tým, že jeho
príjem činí 472,80 eura. Na základe takto zisteného skutkového stavu upravil vyživovaciu povinnosť otca
na maloletého N. zo sumy 130 eur na sumu 150 eur, od 01. 09. 2013, t. j. od nastúpenia do 1. ročníka
strednej školy a maloletého Y. zo sumy 100 eur na sumu 120 eur, od 01. 09. 2013, t. j. od nástupu do 2.
ročníka ZŠ. Súčasne súd rozhodol o zameškanom výživnom za obdobie od 01. 09. 2013 do vyhlásenia
rozsudku, s tým, že u maloletého N. celková výška zameškaného výživného činí 220 eur t.j. (20 x 11),
ktorépovolilotcovisplácaťvmesačnýchsplátkachpo20euramaloletéhoY.vcelkovejsume220eur(20
x 11), ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur, u oboch spolu s bežným výživným.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie o výživnom, ktoré možno začať i bez návrhu.
Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie otec, uviedol, že od posledného podania na zvýšenie
výživného sa nič zásadné nezmenilo, maloletý Y. navštevuje tú istú školu a N. prispieva nad rámec
výživného. Poukázal na to, že na rozdiel od matky maloletých detí u neho sa životná situácia zmenila,
pretožemupribudlavyživovaciapovinnosťnamaloletéhoS.,čosúdnevzaldoúvahypriprvomrozsudku,
nakoľko ešte nemal k dispozícii rodný list, ale iba údaj o narodení. Matka detí deklarovala vyššie výdavky
ako príjmy, podľa jeho názoru sú náklady detí účelovo navýšené. U nej súd zohľadnil rozdiel medzi
príjmami a výdavkami, ale u neho boli vymenované iba príjmy, pričom jeho rozdiel medzi príjmami a
výdavkami za rok 2013 bol 41,82 eura. Jeho výdavky činia 1218 eur. Napriek tomu, že súd konštatoval,
že zmenil zamestnanie a príjem sa mu znížil, rozhodol o zvýšení výživného dokonca so spätnou
platnosťou. Ďalej uviedol, že dňa 23. 07. 2014 podal návrh na zmenu zverenia maloletého N. do jeho
starostlivosti z dôvodu konfliktov medzi maloletým a matkou, pričom maloletý je už druhý mesiac u neho.
S návrhom súhlasí aj maloletý. Žiadal zrušiť, resp. pozastaviť platnosť rozsudku až do vyriešenia jeho
návrhu na zmenu zverenia.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka. Uviedla, že výdavky na deti sa zvýšili, keď N. v septembri
2013 nastúpil na strednú školu a Y. v roku 2012 na základnú školu. Poprela, že by otec N. prispieval nad
rámec výživného. Podľa jej názoru otec mení zamestnania účelovo, nie kvôli lepšiemu príjmu, pretože
príjem vo firme RIVA SK mal 482,12 eura a vo firme MotorHouse s.r.o. 472,80 eura, teda skoro rovnaké.Ak pracuje ako vedúci servisu, prislúcha mu minimálny stupeň náročnosti č. 3 čo predstavuje koeficient
1,6, teda minimálnu mzdu by mal mať 563,20 eura. Uviedla, že nie je pravdou, že by bol maloletý N. u
otca dva mesiace. V mesiaci júl bol u otca od 15. 07, pretože mu bol pomáhať sťahovať brata v zahraničí,
potom chodil na brigádu. Od 01. 08. bol u otca tak ako je určené a celý mesiac chodil na brigádu v čase
od 7:30do 16:00 hod., teda u otca trávil fyzicky veľmi krátky čas. Syn N. u otca nebýva, ale bol u neho
na prázdninách.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie otca (§ 212 ods. 2 písm. a/
OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP) a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť, pretože je v časti
počiatku zvýšenia výživného vecne nesprávny.
Podľa § 163 ods. 1 cit. zák., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.
Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len
„ZoR“, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného
pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.
Podľa § 75 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (OSP) je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde
k zmene pomerov. Pokiaľ ide o maloleté dieťa, možno tak urobiť i bez návrhu. Z ustanovení § 78
ods. 1 ZoR a § 163 ods. 2 OSP tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje
zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene
pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však
pri zmene pomerov nedochádza automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je
iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného.
Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia
byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce
pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65). Ak k zmene pomerov
skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného a vo výroku nového rozsudku musí vyjadriť,
že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov,
ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod
meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách,
ktorésúrozhodujúcepreurčenievýživného,alemusíísťozmenupomerovzávažnejšieho(podstatného)
charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom,
teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). Z
podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného možno uviesť pribudnutie, alebo odpadnutie
vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný pokles alebo podstatné dôvodné zníženie príjmov, vyššie
odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže dôjsť buď okamžite, napríklad v dôsledku
nástupu do školy, či nástupu na strednú školu, na ktorej sa pripravuje na štúdium na vysokú školu alebo
na svoje budúce povolanie, potom je to tiež vyšší vek oprávneného, s čím súvisí aj nárast odôvodnených
potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej doby.
Matka sa domáhala na súde zvýšenia výživného už v roku 2012 návrhom podaným dňa 20. 09. 2012
a vec sa na súde zapísala pod sp. zn. 1P/233/2012, a aj otec sa domáhal zníženia výživného ešte
skôr podaným návrhom zo dňa 28. 05. 2012 a vec dostala na súde spisovú značku 9P/114/2012. Oba
návrhy boli spojené na spoločné konanie pod sp. zn. 9P/114/2012. Rozsudkom zo dňa 12. 03. 2013
č. k. 9P/114/2012-140 Okresný súd Topoľčany oba návrhy rodičov zamietol. Návrh otca na zníženie
výživnéhozamietolzdôvodu,žezníženiepríjmusizavinilsámotectým,žeodišielzoslužobnéhopomeru
profesionálneho vojaka na vlastnú žiadosť a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol z dôvodu, že
matke sa zvýšil príjem cca o 70 eur. V tom čase maloletý Y. navštevoval rovnakú školu ako v súčasnosti
a maloletému N. otec prispieval nad rámec určeného výživného.Ďalší návrh na zvýšenie výživného podala na súd matka dňa 30. 10. 2013, t. j. o pár mesiacov, avšak
medzičasom došlo k zmene pomerov v priebehu roka 2013, keďže od 01. 09. 2013 maloletý N. nastúpil
na strednú školu, v dôsledku čoho nepochybne došlo k zvýšeniu nákladov na strane maloletého dieťaťa
súvisiacich so stredoškolským štúdiom.
Odvolací súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť otca na maloleté deti bola naposledy upravená
v roku 2009. Odvtedy uplynula dlhá doba, pričom už pri nástupe maloletého N. na strednú školu
a u maloletého Y. pri nástupe do 2. ročníka základnej školy došlo k takej zmene pomerov, ktorá
odôvodňovala zvýšenie výživného.
V čase poslednej úpravy výživného bol maloletý N. v roku 2009 žiakom 6. ročníka ZŠ v Topoľčanoch,
maloletý Y. navštevoval MŠ v Topoľčanoch, otec pracoval ako profesionálny vojak VÚ 1090 Topoľčany s
priemerným mesačným zárobkom 1.076,56 eura a matka pracovala ako účtovníčka vo firme F., s.r.o. kde
pracovala na 4 hodiny denne, s priemerným mesačným zárobkom 143,875 eura a vyživovaciu povinnosť
obaja mali len k dvom maloletým deťom. V súčasnej dobe maloletý N. je študentom SPŠE v Piešťanoch,
od 01. 09. 2013 študijný odbor elektrotechnika, maloletý Y. navštevuje 2. ročník ZŠ Topoľčany. Matka
v súčasnej dobe pracuje ako účtovníčka a jej príjem činí 361,69 eur a z daňového priznania za rok
2013 vyplýva, že rozdiel príjmov a výdavkov činí sumu 482 eur. Otec obýva rodinný dom, ktorého je
výlučným vlastníkom, žije v spoločnej domácnosti s priateľkou V. F., nar. XX. XX. XXXX, ktorá je v
súčasnejdobepoberateľkourodičovskéhopríspevku,apribudlamuvyživovaciapovinnosťkmaloletému
S. T., nar. XX. XX. XXXX. Otec je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 665,39 eura. Okrem
toho pracuje v spoločnosti Partners group SK, s.r.o. a za obdobie od 05. 10. 2012 do 20. 04. 2014 mu
bola vyplatená provízia vo výške 4.718,38 eura. Táto provízia mu bola vyplatená na základe činnosti
podľa zmluvy o vykonávaní činnosti sprostredkovateľa. Od 01. 07. 2013 si rozšíril živnosť na vedenie
cudzieho motorového vozidla, teda zamestnal sa vo firme RIVA SK, s.r.o., kde pracoval od 02. 07. 2013
do 01. 06. 2014 s tým, že ukončili pracovný pomer k 25. 06. 2014 po vzájomnej dohode. Od 01. 07.
2014 sa zamestnal ako vedúci servisu so skúšobnou dobou 3 mesiace s tým, že jeho základná mesačná
mzda predstavuje sumu 472,80 eura. Otec poberá výsluhový dôchodok vo výške 665,39 eura, takže
spolu má príjem vyšší ako v čase poslednej úpravy výživného, keď pracoval ako profesionálny vojak.
Vsúčasnejdobejenepochybné,ženastranemaloletýchdetídošlokvýraznejzmenepomerov,keďžeod
poslednejúpravyvýživnéhouplynuladoba5rokov,atedanákladynavýživudetísúpodstatnevyššieako
na stravovanie, tak i na ošatenie, obutie, hygienu, záujmy a najmä v súvislosti so štúdiom. Otec si musí
byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, je povinný podieľať sa na zabezpečení
ich potrieb v takej miere, aby bola zachovaná zásada Zákona o rodine, že životná úroveň dieťaťa má
byť približne rovnaká ako životná úroveň rodičov.
Súd prvého stupňa správne posúdil zmenu pomerov detí a rodičov, pričom ďalšiu vyživovaciu povinnosť
otca k maloletému S. správne nezohľadnil ako novú skutočnosť, pretože otec mal túto vyživovaciu
povinnosť už v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu (pri zamietnutí návrhu otca na zníženie
výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného), teda nešlo o novú skutočnosť, ktorú by mal súd
zohľadniťprisúčasnomrozhodovaníakozmenupomerov.Ajkeďuotcanedošlokpodstatnémuzvýšeniu
príjmu, zmena pomerov u maloletých detí odôvodňuje zvýšenie výživného.
Súdom prvého stupňa určená výška výživného 150 eur na maloletého N. a 120 eur na maloletého
Y. je primeraná veku a odôvodneným potrebám maloletých i pri zohľadnení vyživovacej povinnosti zo
strany matky, ktorá je taktiež povinná podieľať sa na zabezpečovaní potrieb maloletého, avšak v nižšej
miere ako otec, preto svoju vyživovaciu povinnosť, vzhľadom na vek maloletých, ešte čiastočne vyvažuje
osobnou starostlivosťou.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd prvého stupňa nesprávne posúdil otázku zvýšenia výživného spätne pred podaním návrhu. Matka
v návrhu ničím nezdôvodnila, prečo nepodala návrh na zvýšenie výživného skôr, t. j. v čase, odkedy
žiadala zvýšiť výživné a či jej v tom bránili závažné okolnosti. Súd prvého stupňa sa touto okolnosťou
vôbec nezaoberal, neposudzoval dôvodnosť zvýšenia výživného za čas pred podaním návrhu z hľadiska
existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Keďže matka netvrdila a ani nepreukázala také okolnosti, ktoré by jej bránili podať návrh na zvýšenie
výživného už v čase, odkedy požadovala zvýšiť spätne výživné, odvolací súd je toho názoru, že nie sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie zvýšeného výživného spätne za čas pre podaním
návrhu na zvýšenie výživného, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 OSP
v časti počiatku zvýšenia výživného a zároveň rozhodol o zročnom výživnom, ktoré vzniklo zvýšenímvýživného za obdobie od 30. 10. 2013 do 29. 10. 2014, teda ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu a
na každého z detí predstavuje sumu 241,29 eura.
Podľa § 160 ods. 1 OSP ak súd uloží v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Odvolací súd v zmysle § 160 ods. 1 OSP povolil otcovi splácať zročné výživné v 20 eurových splátkach
na každé dieťa spolu s bežným výživným, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozsudku. Splátky otcovi povolil vzhľadom k výške výživného na obe maloleté deti, ako aj vzhľadom k
jeho príjmu a ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletému S. T., nar. XX. XX. XXXX.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré bolo možné začať
aj bez návrhu v zmysle § 81 ods. 1 OSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu Nitra pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.