Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/99/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513205076
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7513205076.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: CD Z., s.r.o., T. vězňů XXXX/XX, W. Y., XXX XX T.
1, S. republika, IČO: XXX XX XXX, zastúpeného S. T., s.r.o., J. 4, F., K.: XX XXX XXX proti odporkyni: X.
U., bytom H. hrdinov XOX/XX, Y. nad F., o zaplatenie 278,00 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 27.11.2013, č.k. 18C/430/2013-38 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie podľa § 109 ods. 2 písm.c/ O.s.p. prerušil a to až
do skončenia konania, vedeného pred Súdnym dvorom Európskej únie pod sp.zn. veci C-558/13.

Rozhodol tak v konaní, ktoré sa začalo doručením návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach

s nízkou hodnotou sporu.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 16.10.2013
v konaní č.k. 6Co/156/2013-43, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.10.2013, predložil podľa čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 19 ods. 3 písm.b/ Zmluvy o Európskej únii Súdnemu dvoru
Európskej únie prejudiciálnu otázku: „Či sa má čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra
1996 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa
týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu,
akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z
indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu
právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona

upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla“.

Uviedol, že Súdny dvor Európskej únie potvrdil doručenie návrhu na začatie konania o prejudiciálnej
otázke a toto konanie je vedené pod č. C-558/13.

Rozhodnutie o prerušení konania súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 109 ods. 2 písm.c/ a § 111 ods. 1,

2 O.s.p. a dospel k záveru, že od rozhodnutia Súdneho dvora o prejudiciálnej otázke vo veci C-558/13
závisí vývoj v predmetnej veci, a preto konanie prerušil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd
zrušil uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/156/2013 o položení prejudiciálnej otázky a o prerušení konania

nie je právoplatné, lebo bolo voči nemu podané odvolanie a teda formulovaná prejudiciálna otázka
nebola právoplatne predložená Súdnemu dvoru Európskej únie a tým nebol založený žiadny dôvodna prerušenie konania. Rovnako namietal, že v prejednávanej veci možno riadne pokračovať bez
prerušeniakonania,pretožeformulovanáprejudiciálnaotázkaniejeprevecvýznamná.Právnyporiadok,
či už vnútroštátny ako aj medzinárodný, ktorý je možné na vec aplikovať, je v rozsahu pre rozhodnutie

v tejto veci jednoznačný a nie je potrebné získať odpovede na formulovanú prejudiciálnu otázku.

VtejtosúvislostipoukázalnarozhodnutieKrajskéhosúduvPrešove-uzneseniesp.zn.10Co/79/2013zo
dňa 5.9.2013, z ktorého je zrejmé, aké právne predpisy je potrebné na vec aplikovať a akým spôsobom
ich vykladať.

Ďalej uviedol, že súdom prvého stupňa označené konanie o prejudiciálnej otázke nerieši otázku, ktorá
by mala význam pre toto súdne konanie, preto nie je daný dôvod na prerušenie tohto súdneho konania.

Krajský súd v Prešove predložil Súdnemu dvoru EÚ hypotetickú otázku a naviac nerešpektoval platné
procesnépredpisyuplatniteľnénakonanievovecisamejanerešpektovalskutočnosť,žeajprvostupňový

súd aj odvolací súd má aplikovať predovšetkým jednoznačný procesný rámec určený ním, ktorým je
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje
európskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporu.Tvrdil,žeprejudiciálnaotázkaje vykonštruovaná
a na konanie vo veci samej je nutné pozerať sa len v rámci uplatniteľných procesných predpisov, či
nariadenie o európskom konaní s nízkou hodnotou sporu umožňuje napriek svojmu ustanoveniu čl. 5, 7

a 9 a napriek celkovej pasivite odporcu nariadiť pojednávanie, vykonávanie dôkazov a skúmať ex offo
zmluvu a kauzu právneho vzťahu.

Krajský súd v Prešove teda nerešpektoval prednosť nariadenia o európskom konaní s nízkou hodnotu
sporu a položil svojim uznesením hypotetickú otázku, tzn. otázku, ktorá smeruje na rozpor vnútroštátnej

právnej úpravy, ktorá nie je primárne použiteľná vo veci samej so sekundárnym právom EÚ.

PrejudiciálnaotázkasanetýkavýkladuprávaÚnie,ktorýbysúdobjektívnepotrebovalprerozhodnutievo
veci samej, resp. úniové ustanovenie, o výklad ktorého vnútroštátny súd požiadal, nie je možné aplikovať
na prebiehajúci spor.

Prvostupňový a odvolací súd - Krajský súd v Prešove, nedodržal nariadenie o európskom konaní s
nízkou hodnotu sporu a tým poprel jeho práva v rozpore s nariadením, nerešpektoval uplatniteľný
procesný predpis, najmä skutočnosť, že celé konanie je v zásade písomné a nerešpektoval nariadením
stanovenú hospodárnosť a rýchlosť konania a tiež svoju týmto nariadením výslovne obmedzenú

preskúmavaciu právomoc.

Možnosti ex offo skúmania skutkového a ďalšieho právneho základu je nariadením o európskom
konaní s nízkou hodnotu sporu v zásade vylúčená, podľa siedmeho bodu preambuly k nariadeniu
európske konanie musí zaručiť rovnaké podmienky pre veriteľov a dlžníkov v celej Európskej únii a

podľa ods. 9 preambuly súd alebo tribunál by mal rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu
kontradiktórneho procesu. Práva dlžníka, aj ak ide o spotrebiteľa, sú jednoznačne a výlučne dané
procesným postupom stanoveným nariadením o európskom konaní s nízkou hodnotou sporu a nemajú
byť ex offo modifikované súdom. Vzhľadom na zásady hospodárnosti a účinnosti konania je možné
predkladať prejudiciálne otázky až po vyjadrení účastníkov konania. Krajský súd v Prešove svojim

postupom mu neumožnil vo veci samej sa k prerušeniu konania z dôvodu predloženia prejudiciálnej
otázky akokoľvek vyjadriť.

Ďalej uviedol, že Slovenská republika je viazaná obsahom Ženevskej zmenkovej konvencie a
Ženevského jednotného zmenkového zákona, pričom reálnym výrazom tejto viazanosti bol úplný prenos

obsahu týchto medzinárodných zmlúv do zák.č. 191/1950 Zb., ktorý je naďalej bez zmeny účinný na
územíSlovenskejrepublikya jerozhodnýmhmotnoprávnymnormatívnymaktomajvtejtoprejednávanej
veci. Označené medzinárodné zmluvy majú prednosť pred právom EÚ a to podľa čl. 351 Zmluvy o EÚ.
Niejepretomožnépoložiťprejudiciálnuotázkutak,žebudepomerovanázhľadiskarozporuvnútroštátna
právna úprava obsahovo zhodná s medzinárodnou právnou úpravou, s úpravou sekundárneho práva

EÚ. Medzinárodná právna úprava má vždy prednosť pred sekundárnym právom.

Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 28.3.2013 bol súdu doručený návrh na uplatnenie pohľadávky
podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia spolu s písomnými dôkazmi (originál zmenky, plnomocenstvo, výpis z

Obchodného registra, osvedčenie na registráciu pre daň z pridanej hodnoty). Po vyriešení otázky
vecnej a miestnej príslušnosti, súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a následne
napadnutým uznesením konanie prerušil.

Je potrebné uviesť, vychádzajúc z obsahu spisu, že navrhovateľ v tomto konaní návrhom podľa čl. 4

nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, uplatnil proti odporcovi svoju pohľadávku. Navrhol, aby súd prvého
stupňa vydal rozsudok, ktorým uloží odporcovi zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 278,00 eur,
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 278,00 eur od 25.1.2011 do zaplatenia, 6% ročný úrok
zo zmenkovej sumy t.j. zo sumy 278,00 eur od 11.4.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo vo výške
1/3% zmenkovej sumy, teda 0,93 eur a náhradu trov konania.

Navrhovateľ teda nežiada vydať na základe predloženého prvopisu zmenky zmenkový platobný rozkaz
podľa § 175 ods. 1 O.s.p., ale navrhuje, aby súd vo veci vydal rozsudok.

Podľa§175ods.1O.s.p.,aknavrhovateľpredložívprvopisezmenkualebošek, o

pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho
návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch
dnízaplatilpožadovanúsumuauhradiltrovykonaniaaleboabyvtejistejlehotepodalnámietky,vktorých
musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu
namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk

odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného
rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie.

Z citovaného ustanovenia § 175 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že súd môže vydať zmenkový platobný rozkaz
len ak navrhovateľ navrhne vydať zmenkový platobný rozkaz a predloží prvopis zmenky. Bez výslovného

návrhu navrhovateľa súd nemôže vydať zmenkový platobný rozkaz. To znamená, že ak navrhovateľ
v prejednávanej veci predloží súdu spolu s návrhom prvopis zmenky, ale nenavrhol vydať zmenkový
platobný rozkaz, súd nemôže v tomto konaní vydať zmenkový platobný rozkaz a v tomto konaní nebude
nasledovať námietkové konanie podľa § 175 ods. 4 O. s. p. a zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a
šekového.

Odvolací súd nespochybňuje tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že zmenkové záväzky sú špecifické, sú
abstraktné a nespornosť záväzku zo zmenky znamená, že majiteľ zmenky - navrhovateľ nemusí pri
predložení zmenky na zaplatenie a v konaní o vymáhanie práv zo zmeniek predložiť a preukazovať nič
iné, iba to, že je vlastníkom zmenky a je preto výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby v rámci prípadného

súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto námietky v súdnom konaní preukázal. Tieto práva
zo zmenky a povinnosti zo zmenky môžu v prípadnom súdnom konaní plne uplatniť navrhovateľ aj
odporca vtedy, ak sa vedie konanie podľa § 175 ods. 1 O. s. p., teda ak navrhovateľ predložil súdu
prvopis zmenky a navrhne súdu, aby vydal zmenkový platobný rozkaz podľa § 175 ods. 1 O. s. p. Ak
súd v takomto konaní vydá zmenkový platobný rozkaz, odporca má možnosť do 3 dní

podať proti zmenkovému platobnému rozkazu písomné námietky, v ktorých musí koncentrovane uviesť
všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Rozsah a dôvody námietok pre jednotlivé
zmenkovo zaviazané osoby určuje osobitne Zákon zmenkový a šekový. V prejednávanej
veci však nebude vydaný zmenkový platobný rozkaz, pretože navrhovateľ to nenavrhol, preto súd v
konaní nebude procesne postupovať podľa § 175 ods. 1 O. s. p., ktorý upravuje postup súdu v konaní

o zmenkovom platobnom rozkaze.

Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu. Neznamená to však, že ak navrhovateľ predložil

v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl. 4/4. tohto nariadenia, ak sa
domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ nie sú dostatočne jasné, alebo primerané a pokiaľ
sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že nemôže navrhovateľovi
uložiť povinnosť doplniť informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť v lehote určenejsúdom. Na tento účel vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5/1 tohto Nariadenia, Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie,

ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvého stupňa v tomto
konaní o vydanie rozsudku, môže od navrhovateľa požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné
dôkazy a môže vo veci nariadiť aj ústne pojednávanie.

Odvolaciemu súdu aj súdu prvého stupňa z ich rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná spoločnosť

T. s.r.o., T. XX, F. ako remitent (osoba, ktorej sa má platiť zo zmenky) uvedená na predmetnej vlastnej
zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných sporov
na súdoch v Slovenskej republike o vymáhanie peňažných pohľadávok zo
spotrebiteľských úverov. Na zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov uvedená
spoločnosť vystavovala a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jej pohľadávkam zo
spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľskýchúverochúčinnéhovobdobíod1.8.2008,kedytentoZákon ospotrebiteľských
úveroch umožňoval zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov. Predložená zmenka bola
vystavená dňa 18.3.2010, teda v období po 1.8.2008. Až nový Zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov s účinnosťou od 2.4.2010 neumožňuje, aby
zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom platobnú, či zabezpečovaciu funkciu.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že Zákon zmenkový a šekový je osobitnou právnou úpravou, ktorá
má prednosť pred osobitnými právnymi úpravami, teda pred Obchodným zákonníkom aj Občianskym
zákonníkom, pretože zmenkové právo patrí do oblasti súkromného práva, kedy ingerencia štátu a
súdu má len jeden cieľ, a to ochranu individuálnych záujmov a nie záujmov verejných. Základnou

súkromnoprávnou normou, ktorá sa používa aj na záväzkové vzťahy, ak nie sú osobitne upravené v
Zákone zmenkovom a šekovom, je Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Samotná abstraktnosť
zmenky neumožňuje, aby zmenkovo zaviazaná osoba sa bránila tým, že bola pri podpise zmenky
uvedená do omylu, spočívajúcom v neznalosti zmenkovo-právnych vzťahov, z neznalosti práva alebo z
nepochopenia obsahu zmenky. Táto neznalosť nemôže byť ospravedlnením dlžníka zo zmenky.

Zásada abstraktnosti zmenky však môže byť prelomená vtedy, ak pôjde o konanie úplne zakázané -
v rozpore so zákonom. V takom prípade neplatnosť zmenky sa nezakladá na omyle, ale na rozpore
zmenky s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto v konaniach,
kde sú uplatňované práva veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv vrátane spotrebiteľských úverov na

základe prvopisu zmenky, má podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúmať, či uplatnenie práv veriteľa
zo zmeniek nie je konaním, ktoré je v rozpore s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor
s kogentnými ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a preto by takéto
neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka boli neplatné. Zvlášť podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ak sa predmetnou
zmenkou požaduje od odporcu ako spotrebiteľa v prejednávanej veci - zmenkový úrok 0,25 % denne,
čo predstavuje 91,25 % ročný úrok, ktorý je uvedený priamo na zmenke.

Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola priamo prevzatá do právneho poriadku
Slovenskej republiky - piatej hlavy Občianskeho zákonníka (§§ 52 - 54 o spotrebiteľských
zmluvách), do Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré neodporujú Nariadeniu
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie

o veciach s nízkou hodnotou sporu a taktiež neodporuje Zákonu č. 191/1950 - Zákon zmenkový a šekový
a čl. 351 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorej je Slovenská republika viazaná Ženevskou
zmenkovou konvenciou a Ženevským jednotným zmenkovým zákonom.

Odvolací súd preto na základe uvedeného dospel k záveru, že prejudiciálna otázka, ktorú predložil

podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii
Súdnemu dvoru Európskej únie Krajský súd v Prešove nemá význam pre toto konanie podľa nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, pretože toto nariadenie umožňuje vnútroštátnemu súdu
konať a vykonávať dokazovanie, aj keď navrhovateľ v konaní predložil indosovanú zmenku a to podľačl. 4/4., čl. 5/1. tohto nariadenia. Samotné indosovanie - prevod práv zo zmenky, nemá žiaden vplyv na
toto konanie o vydanie rozsudku.

Aj keď Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie musí zabezpečiť, aby
proces bol spravodlivý a navrhovateľovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto
nariadenia.Súdvšakmusízabezpečiť,abybolaajvtýchtocezhraničnýchkonaniachvoveciachsnízkou
hodnotou sporu zabezpečená aj ochrana práv spotrebiteľov. Nerešpektovanie vnútroštátneho právneho

poriadku a práva Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov
prostredníctvom konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre prerušenie tohto
konania podľa § 102 ods. 2 písm. c) O. s .p., preto podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O. s. p. napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa o prerušení konania zrušil.

Ďalšímdôvodom,prektorýodvolacísúdzrušiluznesenieoprerušeníkonaniajeten,žepodľaoznámenia
Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/156/2013, v ktorom bola Súdnemu dvoru Európskej únie
položená predmetná prejudiciálna otázka, Krajský súd v Prešove oznámil Súdnemu

dvoru Európskej únie, že netrvá na tejto prejudiciálnej otázke, čo vyplýva aj z uznesenia predsedu
Súdneho dvora zo 4.6.2014, z ktorého je zrejmé, že Krajský súd v Prešove informoval Súdny dvor listom
zo 7.5.2014 doručeným do kancelárie Súdneho dvora 13.5.2014, že berie späť svoj návrh na začatie
prejudiciálneho konania. Z týchto dôvodov predseda Súdneho dvora nariadil vec C-558/13 vymazať z
registra Súdneho dvora.

Úlohou súdu prvého stupňa bude po právoplatnosti tohto uznesenia pokračovať v konaní
o návrhu navrhovateľa na vydanie rozsudku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 z 11. júla 2007.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.