Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Tdo/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112010662
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Krajčovič
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1112010662.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a
sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci obvinenej L. V. pre obzvlášť závažný
zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm.
c) Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 2T 47/2012, na neverejnom zasadnutí
dňa 23. februára 2016 v Bratislave, o dovolaní obvinenej L. V. proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 18. júna 2014, sp. zn. 1 To 53/2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvinenej L. V. s a o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 01. októbra 2013, č. k. 2 T 47/2012-869 bola L. V. uznaná
za vinnú zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák.,
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 13. októbra 2008 v čase od 18.00 hod. na dvore rodinného domu č. XXX v obci F., okres U., po
tom, ako ju X. P., ktorý mal v pravej ruke zatvorený vyskakovací nôž zn. MANFENG, ktorý mal dĺžku
čepele 9 cm začal brániť pred fyzickým útokom zo strany podnapitého manžela P. V., uvedený nôž z
ruky P. V. zobrala, nôž otvorila a poškodeného P. V. ním rôznou silou a prudkosťou, v krátkom slede za
sebou päťkrát bodla do oblasti krku, tváre a hrudníka, čím mu spôsobila bodno-reznú ranu pravej strany

krku tesne pod uhlom sánky, povrchovú ranu na pravej polovici krku vo výške štítnej chrupky, povrchovú
bodnú ranu ľavého líca, bodno-reznú ranu zadnej plochy ľavého ramena, s následnou kombináciou
krvácavého šoku a vzduchovej embólie, na následky ktorých zranení poškodený na mieste zomrel.

Za to jej bol uložený trest podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. a), písm. f), písm. h), písm. i),
písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. § 39 ods. 1 Tr. zák. odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obvinenú pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obvinenej aj ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd zaviazal obvinenú k náhrade škody poškodenej poisťovni Union,
Bajkalská 29/A, Bratislava, vo výške 23,70 Eur.

O odvolaní obvinenej L. V. proti tomuto rozsudku Krajský súd v Bratislave uznesením z 18. júna 2014
sp. zn. 1To 53/2014 rozhodol podľa § 319 Tr. por. a odvolanie obvinenej L. V. zamietol.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podala obvinená L. V. dovolanie prostredníctvom svojej
obhajkyne, doručené Okresnému súdu Bratislava I dňa 26. marca 2015.Ako právne dôvody dovolania označila obvinená L. V. dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c), g) a
i) Tr. por.

Obvinená L. V. odôvodnila svoje dovolanie tým, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav
veci, neodstránil rozpory vo výpovediach svedkov a svoje rozhodnutie založil na výpovedi svedka X.,
ktorý bol pôvodne obvinený zo spáchania skutku. Vyjadrila nesúhlas s hodnotením dôkazov súdom.
Poukázala na nesúlad skutku popísaného v obžalobe so skutkom popísaným v uznesení o vznesení

obvinenia. Nevykonanie ňou navrhnutých dôkazov v odvolacom konaní považuje za porušenie jej práva
na obhajobu.

Obvinená napadla rekonštrukciu prípadu v F. dňa 29. októbra 2009, nakoľko ju považuje za uskutočnenú
nezákonným spôsobom pre neprítomnosť svedkyne L., ktorá nebola nahradená ani figurantom.
Rovnako uviedla, že vykonanie dôkazu detektorom lží nie je v súlade s trestným poriadkom.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. obvinená L. odôvodnila tým, že bola odsúdená
za trestný čin vraždy, pre ktorý sa vyžaduje úmysel páchateľa smerujúci k usmrteniu človeka, pričom
vzťah páchateľa k následku musí byť riadne zistený a preukázaný výsledkami dokazovania. Ak však
páchateľ nemá úmysel iného usmrtiť, ale napriek tomu, hoci aj z nedbanlivosti spôsobil inému smrť, je

takéto konanie kvalifikované podľa § 149 Tr. zák. ako usmrtenie, najmä ak niekto koná v silnom citovom
rozrušení, zo strachu, zmätku, ktoré vyvolal sám poškodený, alebo v dôsledku predchádzajúceho
zavrhnutia hodného konania poškodeného. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu vystáva právna
otázka ako kvalifikovať daný skutok, teda či je správna právna kvalifikácia trestného činu vraždy alebo
išlo o právnu kvalifikáciu trestného činu usmrtenia.

Na základe uvedeného obvinená L. navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa
so spisovým materiálom v zmysle ust. § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že uznesenie Krajského súdu v
Bratislave z 18. júna 2014, sp. zn. 1 To 53/2014, ako aj konaním, ktoré mu predchádzalo bol porušený
zákonvneprospechobvinenejasúčasnestýmtovýrokompodľa§386ods.2zrušiluznesenieKrajského

súdu v Bratislave a zároveň s ním aj rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2 T 47/2012 z 01.
októbra 2010 a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal predmetnú vec znovu prerokovať a rozhodnúť.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava navrhol dovolanie obvinenej L. odmietnuť, nakoľko považuje
argumentáciu obvinenej v dovolaní za nenáležitú a neodôvodnenú.

PredvydanímrozhodnutiaodovolanískúmalNajvyššísúdprocesnépodmienkyprepodaniedovolaniaa
zistil, že dovolanie je podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h) Tr. por.), bolo podané
prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por), osobou oprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm.
b) Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods.

3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1 a 2 Tr. por.) a že obvinený
pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Tr. por.).

Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil, že dovolanie podané
obvinenou L. nie je dôvodné, a preto ho podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má
zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v
ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až n) Tr. por. Obvinená svoje dovolanie založila na dôvodoch podľa
§ 371 ods. 1 písm. c), g) a i) Tr. por..

Právo na obhajobu je vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho
obhajcu a zákonný postup pri reakcií orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého
obhajovacieho práva.

Obvinená v podanom dovolaní dôvodila porušenie jej práva na obhajobu nevykonaním ňou navrhnutých
dôkazov v odvolacom konaní.V zmysle § 272 ods. 3 Tr. por. súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej pre
rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými už skôr navrhnutými dôkazmi. Súd teda nemá
povinnosť vykonávať všetky stranami navrhnuté dôkazy a teda v prípade, ak takéto návrhy na vykonanie

d okazovania považuje za nadbytočné, resp. nemajúce vzťah k prerokovávanej veci môže v súlade
so zákonom ich vykonanie odmietnuť. Takýto postup súdu nemožno považovať za porušenie práva
obvineného na obhajobu.

Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom,

že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal
opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., odporovalo by to viazanosti
dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa ust. § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, že
účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti
zistenia skutkového stavu (R č. 7/2011).

Dovolanie možno podať v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. ak je rozhodnutie založené na
dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Obvinená namietla nezákonnosť
priebehu rekonštrukcie (vyšetrovacieho pokusu) vykonanej v prípravnom konaní, nakoľko nebola
prítomná svedkyňa L. a nebola ani nahradená figurantom. Rovnako obvinená namietla detektor lží a
takýto postup získavania dôkazov považuje za neprípustný podľa Trestného poriadku.

Podľa § 371 ods. 4 prvá veta Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto
okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v
konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.

Nakoľko obvinená nenamietala zákonnosť dôkazov v odvolacom konaní ani v konaní jemu
predchádzajúcom, dovolací súd sa dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. nezaoberal
a neskúmal jeho dôvodnosť v súlade s citovaným ustanovením § 371 ods. 4, veta prvá Tr. por..

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;
správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Z citácie zákonného
ustanoveniavyplýva,žedovolanieakomimoriadnyopravnýprostriedok,svýnimkoudovolaciehodôvodu
podľa § 373 ods. 3 Tr. por. neslúži účelu revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého
stupňavzákladnomkonaní.Ťažiskodokazovaniajevkonanípredsúdomprvéhostupňaajehoskutkové

závery môže doplňovať alebo korigovať len odvolací súd.

Obvinená v dovolaní poukazovala na nedostatočne zistený skutkový stav, rozpory vo výpovediach
svedkov, rozpor v popise skutku v uznesení o vznesení obvinenia, v ktorom je skutková veta: ,,...uvedený
nôž z ruky X. zobrala,...“, a v obžalobe, v ktorej je skutková veta: ,,...uvedený nôž z ruky P. V. zobrala,...“,

a navrhla Najvyššiemu súdu aby sa vysporiadal s otázkou právnej kvalifikácie zisteného skutku, nakoľko
vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu sa domnieva, že môže ísť o trestný čin usmrtenia.

Priskúmanídanostidovolaciehodôvodupodľaustanovenia§371ods.1písm.i)Tr.por.,t.j.čidovolaním
napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení, nemôže dovolací súd skúmať

alebo meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku, dovolací súd je vždy viazaný konečným skutkovým
zistením. V rámci tohto dovolacieho dôvodu môže dovolací súd len posudzovať, či súdy nižšieho stupňa
na pevne a nemenne zistený skutkový stav, aplikovali správne ustanovenia trestného zákona.

Podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov

až dvadsať rokov.

Po subjektívnej stránke sa pri trestnom čine vraždy vyžaduje úmyselné zavinenie.

Úmysel je dostatočne zrejmý z okolností a intenzity vykonaného útoku, najmä ak páchateľ použije zbraň

spôsobilú iného usmrtiť a útok zámerne vedie proti tým častiam ľudského tela, kde sú uložené orgány
dôležité pre život (viď. Usnesení Nejvyššího soudu ČR z 15. decembra 2010, sp. zn. 3 Tdo 1527/2010).Vprípadoch,kedypáchateľpopieraúmyselusmrtiťpoškodeného,jenutnéotázkujehozavineniavyvodiť
nepriamo z okolností trestného činu objektívnej povahy, konkrétne z okolností, za ktorých k útoku došlo,
čo útoku predchádzalo, ako bol útok zrealizovaný, akým predmetom páchateľ útočil, či páchateľ útočil

proti takej časti tela, kde sú životne dôležité orgány, akou silou (intenzitou) útočil a podobne.

Na základe popísaných skutkových okolností prípadu možno vyvodiť jednoznačný záver o úmyselnom
zavinení obvinenej a to vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zák., a to predovšetkým
mechanizmom vzniku zranení: zranenia boli spôsobené, nožom ako zbraňou spôsobilou iného usmrtiť,

rôznou silou a prudkosťou, v krátkom slede za sebou a došlo k piatim bodnutiam do oblasti krku, tváre
a hrudníka. Obvinená vzhľadom na svoje osobné pomery musela vedieť, že intenzívnym bodnutím
poškodeného do oblasti tváre, krku a hrudníka nožom mu spôsobí zranenie, ktorým ho bezprostredne
ohrozí na živote a musela byť aj uzrozumená so skutočnosťou, že svojím konaním môže spôsobiť fatálny
následok v podobe smrti poškodeného.

Podľa názoru dovolacieho súdu skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod
správnu skutkovú podstatu trestného činu, a to trestného činu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Tr. zák..

Obvinená ani svojimi ďalšími argumentmi uvedenými v dovolaní zjavne nenaplnila uplatnený dovolací

dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., nakoľko sa nimi domáhala revízie skutkových zistení
ustálených súdmi oboch stupňov v otázke zavinenia, čo ako už bolo vyššie uvedené nie je prípustné,
keďže dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať ani meniť.

Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko obvinená skutočnosťami uvedenými v dovolaní nenaplnila

dovolacie dôvody v zmysle ustanovení § 371 ods. 1 písm. c), g) a i) Tr. por., Najvyšší súd Slovenskej
republiky na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvinenej odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.