Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/147/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610209431
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5610209431.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a

členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Cestné stavby
Liptovský Mikuláš, spol. s r.o., so sídlom ulica 1. mája 724, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 31 563 732,
zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Milošom Barancom, advokátom, so sídlom H. M. XX, XXX XX
L. L., proti žalovanému: Obec Žiar, so sídlom Žiar 102, 032 05 Smrečany, IČO: 00 315 923, zastúpenému
právnym zástupcom Doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom, so sídlom E. V., XXX XX F., v
konaní o zaplatenie 91.437,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/268/2010-503 zo dňa 7.2.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/268/2010-503 zo dňa 7.2.2014 p o t v r d z u j e .

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Samostatným výrokom vyslovil, že o trovách
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia za aplikácie
ust. § 261 ods. 2, 3, § 1 ods. 1, 2, § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 394 ods. 2, § 397, § 402 Obchodného
zákonníka, § 39, § 451 ods. 1, 2, § 454 Občianskeho zákonníka a zhodnotení vykonaných dôkazov
vo vzájomnej súvislosti mal okresný súd preukázané, že žalobca je podnikateľom podľa § 2 ods. 2

písm. a) Obchodného zákonníka a žalovaný je subjektom verejného práva - obec. Ich vzťah upravuje
Obchodný zákonník, pretože vznikol pri podnikateľskej činnosti žalobcu a zabezpečovaním verejných
potrieb žalovaným. Okresný súd uviedol, že pôvodne sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia
ceny diela z ústne uzatvorenej zmluvy o dielo medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako
objednávateľom, ktoré konanie sa začalo na okresnom súde dňa 29.10.2010. Žalovaný sa bránil
popieraním uzavretia zmluvy o dielo s poukazom na to, že takáto zmluva o dielo uzavretá bez
schválenia obecného zastupiteľstva by bola neplatná. Zároveň poukazoval na to, že vlastníkom cesty

tretej triedy č. III/018132 nebol žalovaný, ale Žilinský samosprávny kraj. Žalobca argumentoval, že
objednávateľ diela nemusí byť jeho vlastníkom, ani budúcim vlastníkom a ani vlastníkom pozemku, na
ktorom sa realizuje. Poukazoval na to, že starosta obce (žalovaného) úmyselne spôsobil neplatnosť
právneho úkonu tým, že si nevyžiadal „vyjadrenie obecného zastupiteľstva“. Ďalej uviedol, že za verejné
obstarávanie zodpovedá starosta a v konečnom dôsledku obec.

Okresný súd poukázal na to, že ešte aj v priebehu roku 2011 tvrdil žalobca plnenie zo zmluvy o dielo

uzavretej v máji 2007 a len pripustil, že pokiaľ sa zistí, že dôvodom plnenia žalovaného je bezdôvodné
obohatenie vo výkonoch stavebných prác vykonávaných žalobcom, je na mieste postupovať podľa §
458 ods. 1 Občianskeho zákonníka a voči žalovanému si uplatniť peňažnú náhradu, čo žalobca urobil
žalobou (č.l. 315 - 319). Žalobca neurobil žiadny procesný úkon smerujúci k zmene žaloby (§ 95 ods.1 O.s.p.). Podaním doručeným okresnému súdu dňa 19.3.2012 (čl. 358 - 363) sa žalobca vyjadroval k
bezdôvodnému obohateniu v tom smere, že bolo povinnosťou žalovaného uviesť cestu č. III/018132 do
pôvodného stavu a realizovať konečnú živičnú úpravu vozovky, ktorá povinnosť žalovanému vyplývala z

kolaudačného rozhodnutia. Zároveň poukazoval na to, že prichádza do úvahy nárok žalobcu na plnenie
z titulu bezdôvodného obohatenia - plnením z neplatnej zmluvy, alebo plnenia za iného, čo podľa práva
mal žalovaný plniť sám. Podľa žalobcu bolo na súde, ktorý z dôvodov (neoprávneného majetkového
prospechu) sa uplatnil. Ani vyššie uvedeným podaním žalobca nežiadal zmenu žaloby, hoci tvrdil iné
skutkové okolnosti, než tie, ktoré uviedol v žalobe.

Aby bolo rozhodnutie súdu predvídateľné, okresný súd na pojednávaní dňa 21.3.2012 uviedol podľa §
100 ods. 1 O.s.p. účastníkom, ako sa na základe dovtedy tvrdených a preukazovaných skutočností javí
právne posúdenie veci.

Až dňa 30.5.2012 (č.l. 384 - 386) navrhol žalobca zmenu žaloby podľa § 95 ods. 1 O.s.p., a hoci

požadoval rovnaké peňažné plnenie, urobil tak na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré
uvádzal v žalobe. Plnenia sa už nedomáhal titulom ceny za vykonanie diela na základe ústne uzavretej
zmluvy o dielo, ale titulom bezdôvodného obohatenia, keď tvrdil, že žalobca plnil za žalovaného to, čo
mal podľa práva plniť žalovaný sám.

Okresný súd uznesením pripustil zmenu žaloby, keďže žalobca sa svojho nároku začal domáhať na
základe iných skutkových okolností ako v návrhu na začatie konania a následne tak urobil opakovane
rozšírením skutkových okolností (bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy) 2.5.2013 (č.l. 459 -
461) a ústne do zápisnice na pojednávaní 6.5.2013 (č.l. 469, strana 4 zápisnice), ktorú zmenu žaloby
na základe iných skutkových okolností okresný súd pripustil uznesením (č.l. 471). Žalovaný namietal

premlčanie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Prvostupňový súd vyjadril, že premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodno-
záväzkových vzťahoch sa posudzuje podľa pravidiel v režime Obchodného zákonníka, a preto sa
aplikuje všeobecná - štvorročná premlčacia doba podľa § 397 Obchodného zákonníka, pričom

Obchodný zákonník obsahuje aj osobitnú úpravu pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa
neplatnej zmluvy, keď začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo (§ 394 ods. 2
Obchodného zákonníka).

Predmetom konania sa stalo bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré si žalobca uplatnil voči

žalovanému dňom doručenia procesného návrhu okresnému súdu na zmenu žaloby dňa 30.5.2012,
ktorým návrhom sa domáhal rovnakého plnenia, ale na základe iných skutkových okolností, než ktoré
uvádzal v žalobe. Žalovaný namietal premlčanie bezdôvodného obohatenia žalobcu. Okresný súd
vyslovil, že premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka je štvorročná a začala plynúť pri uplatnení
práva na vydanie obohatenia (plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy) odo dňa, keď k plneniu

došlo. Plnenie žalobcu spočívalo vo výkonoch, takéto plnenie tak nie je možné vrátiť, a preto mu
zodpovedá peňažná náhrada. Okresný súd považoval za potrebné uviesť, že aj keď je právne posúdenie
žalovaného nároku na súde, súd musí vychádzať len z tvrdených skutkových okolností, ktoré sú
základom žalobného nároku, a to môže urobiť iba účastník konania v postavení žalobcu,
lebo len obsah konkrétnych skutkových tvrdení je možné subsumovať pod ustanovenie právnej normy.

Podstatný rozdiel v skutkových tvrdeniach bol v tom, že žalobca sa domáhal pôvodne zmluvného nároku
- zaplatenia ceny diela a následne v priebehu konania skutkové okolnosti zmenil a popísal ich ako
bezdôvodné obohatenie (plnenie z neplatnej zmluvy, respektíve plnenie toho, čo mal plniť odporca
- § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 454 Občianskeho
zákonníka).Podľaokresnéhosúdurozhodujúcimnebolaprávnakvalifikáciaurčenáúčastníkomkonania,

ale skutkové tvrdenia (okolnosti) uplatňovaného nároku. Podľa prvostupňového súdu bolo potrebné,
aby v priebehu konania bolo jasné a zrejmé, čo je jeho predmetom, lebo iba tak sa môže k predmetu
konania vymedzenému v návrhu na začatie konania vyjadrovať žalovaný.

Okresný súd poukázal na to, že v máji 2007 sa žalobca dohodol so žalovaným, že vyspraví časť vozovky

po vybudovanej trase splaškovej kanalizácie a kanalizačných prípojok a urobí konečnú živičnú úpravu
celého povrchu vozovky telesa cesty III/018132 po trase kolaudovanej kanalizačnej stoky. Predmet
plnenia nebol medzi účastníkmi sporný. Sporným nebolo ani to, že žalobca vykonal plnenie a cenu
plnenia si uplatnil vystavením faktúry - daňového dokladu č. 2007397 zo dňa 30.11.2007 na sumu2.264.123,32 Sk, t.j. 75.155,13 Eur. Starosta obce Žiar - žalovaného dňa 21.11.2007 potvrdil prevedenie
prác žalobcom (č.l. 32). Žalobca si uplatnil právo na plnenie vystavením faktúry č. 2007384 zo dňa
31.10.2007 na sumu 490.518 Sk, t.j. 16.282,23 Eur a ich vykonanie potvrdil starosta žalovaného

najneskôr 31.10.2007 (č.l. 27-30 spojeného spisu 9Cb/300/2010). V máji 2007 a ani v októbri 2007,
až novembri 2007 nemal žalovaný dostatok prostriedkov na zaplatenie ceny výkonov poskytnutých
žalobcom. Hoci žalovaný v zastúpení starostu popieral, že „uzavrel zmluvu“ so žalobcom, bolo zrejmé,
že žalobca so žalovaným konal ústne, čo dosvedčili nielen štatutári žalobcu, ale aj svedkovia. Žalovaný
sa správal a konal takým spôsobom, ako by zmluva o dielo uzavretá bola minimálne tým, že potvrdil

realizáciuprevedenýchprác.SprávaaúdržbaciestLiptovskýMikulášdňa15.6.2004súhlasilasvydaním
vodoprávneho konania vo vzťahu k vybudovaniu splaškovej kanalizácie v telese cesty III/018132 s tým,
že súhlas na kolaudačné konanie dá až po vykonaní živičnej úpravy. Žalovaný uzavrel so Správou a
údržbou ciest Liptovský Mikuláš Zmluvu č. 13/2005 o zvláštnom užívaní cesty III/018132, v ktorej
bode 11 bolo dohodnuté, že správca cesty si vyhradzuje právo stanoviť rozsah živičných úprav a podľa
bodu 12 vrátenie cestného telesa do pôvodného stavu. Následne Obec Žiar listom zo dňa 4.6.2007

požiadala Žilinský samosprávny kraj o poskytnutie finančných prostriedkov na realizáciu živičného
povrchu cesty tretej triedy v obci, podľa krycieho listu rozpočtu v sume 3.037.740,- Sk s DPH (č.l.
217-218), na čo Žilinský samosprávny kraj listom zo dňa 11.6.2007 oznámil, že tieto finančné prostriedky
boli súčasťou projektu odkanalizovania obce. Vyspravenie živičných vrstiev po položení kanalizácie v
ryhe je povinný uhradiť investor (žalovaný). Nebolo sporné, že žalovaný žiadne prostriedky neobdržal.

Listom zo dňa 13.8.2007 sa žalovaný v zastúpení starostu obrátil na Správu a údržbu ciest Liptovský
Mikuláš (č.l. 370) so žiadosťou o spolufinancovanie na realizácii investičného zámeru (živičného povrchu
cesty tretej triedy). Ďalej bolo zrejmé, že zhotovenie kanalizačnej stoky „A“ s domovými prípojkami a
spätnými povrchovými úpravami bolo predmetom verejného obstarávania žalovaného, kde úspešným
uchádzačom bola spoločnosť VIPEX, s.r.o., so sídlom Borová Sihoť - Podtúreň 215, Liptovský Hrádok

(toho času so sídlom Hlavné námestie 34/192, 060 01 Kežmarok), s ktorým Obec Žiar (žalovaný) ako
verejnýobstarávateľuzavrelaZmluvuodielonapredmetvýberovéhokonania.Ďalejbolopreukázané,že
Obvodný úrad životného prostredia v Liptovskom Mikuláši vo vodoprávnom konaní rozhodnutím zo dňa
6.9.2004 ŠVS-2004/00998-003/VI povolil žalovanému vybudovať vodnú stavbu „splašková kanalizácia
- II. etapa, stoka A,B,C“. Dňa 12.10.2006 Obvodný úrad životného prostredia v Liptovskom Mikuláši

rozhodnutím ŠVS-2006/01618-003/LI povolil žalovanému užívanie stavby: splaškovej kanalizácie - II.
etapa, stoka A, ktorou bola skolaudovaná kanalizačná stoka A v celkovej dĺžke 626 metrov s napojením
na existujúcu kanalizáciu Obce Žiar, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
13.11.2006. Správny orgán zistil, že stavba je funkčná a schopná trvalej prevádzky a nedorobky, ktoré
nebránia užívaniu stavby budú odstránené v termínoch do 31.5.2007 konečná živičná úprava vozovky

cesty č. III/018132 v trase kolaudovanej kanalizačnej stoky v celej šírke vozovky.

Okresný súd vyslovil, že žalovaný je verejnoprávna korporácia - samostatný subjekt a v obchodno-
právnych vzťahoch sa tvorba a prejav vôle neposudzuje mechanicky rovnako ako pri obchodných
spoločnostiach. Voči tretím osobám prejavuje vôľu obce navonok starosta (štatutárny orgán), ale jeho

funkcia nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá sa prejavuje navonok v podobe
právnych úkonov. Podľa rozhodovacej činnosti súdov majetkovo-právne úkony, o ktorých prislúcha
rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného
rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Bez takéhoto rozhodnutia starosta obce nemôže urobiť platný
právny úkon za obec. Podľa Zásad nakladania s finančnými prostriedkami Obce Žiar starosta mohol

bez súhlasu obecného zastupiteľstva v ojedinelých naliehavých prípadoch použiť finančné prostriedky v
jednotlivom prípade do výške 5.000,- Sk (165,97 Eur), najviac však do výšky 20.000,- Sk úhrnom (666,88
Eur), pričom o použití finančných prostriedkov musí bezodkladne oboznámiť obecné zastupiteľstvo.
V nadväznosti na uvedené podľa Zásad nakladania s finančnými prostriedkami Obce Žiar starosta je
oprávnený samostatne po prejednaní v obecnej rade realizovať presuny v rámci rozpočtu len do výšky

5.000,-Sk(165,97Eur),pokiaľjezrejmé,žeideoplnenienaliehavýchúloh.Bolozrejmé,žeužk4.6.2007
mal starosta obce - žalovaného vedomosť o výške záväzku (č.l. 216-219) na opravu cesty III/018132
3.037.740,- Sk (100.834,50 Eur). Preto bez schválenia obecným zastupiteľstvom nemohol starosta obce
platne zaviazať obec na plnenie zo záväzku vo výške 91.437,36 Eur. V danom prípade skonštatoval
okresný súd, že ak ide o právny úkon, ktorý je urobený v rozpore so zákonom, je absolútne neplatný

podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Okresnýsúdzamietolžalobu,pretožežalovanývniesolnámietkupremlčaniavovzťahukbezdôvodnému
obohateniu žalovaného, ktorému žalobca plnil z absolútne neplatného právneho úkonu, ktorou malabyť zmluva o dielo. Uviedol, že pri právach na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy
začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo (§ 394 Obchodného zákonníka). Žalobca si
uplatnil právo na plnenie z bezdôvodného obohatenia, ktorého výška predstavuje cenu prác vykonaných

žalobcom až dňa 30.5.2012. Nesporne však bolo plnené žalobcom žalovanému najneskôr 21.11.2007,
a to v časti o zaplatenie 75.155,13 Eur) a 31.10.2007 v časti o sumu 16.282,23 Eur. S odkazom na
ust. § 397 Obchodného zákonníka právo žalobcu sa premlčalo v štvorročnej premlčacej lehote, t.j. už v
roku 2011. Ku dňu 30.5.2012 bola tak pohľadávka žalobcu titulom vydania bezdôvodného obohatenia
uplynutím štyroch rokov od 31.10.2007 a od 21.11.2007 premlčaná. Podľa okresného súdu rozhodujúce

bolo, kedy žalobca (hoci požadoval rovnaké plnenie) urobil procesný úkon - návrh na zmenu žaloby,
lebo svoj nárok uplatnil na základe iných skutkových okolností, než uvádzaných v žalobe, ktorá bola
podaná na okresnom súde dňa 29.10.2010. Okresný súd poukázal na to, že nebol viazaný právnou
kvalifikáciou nároku, ale bol viazaný skutkovým základom vymedzeným žalobcom na plnenie ceny zo
zmluvy o dielo a po zmene na plnenie z bezdôvodného obohatenia.

Žalobca okrem neplatnosti zmluvy o dielo uvádzal ako dôvod bezdôvodného obohatenia, že žalovaný sa
obohatil, lebo žalobca plnil za neho, čo podľa práva mal plniť žalovaný (§ 454 Občianskeho zákonníka)
najmä z dôvodu, že cesta III/018132 je vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja. Okresný súd
vyslovil, že na to, aby bola naplnená skutková podstata plnenia za iného podľa § 454 Občianskeho
zákonníka, musí byť splnené, že ten, kto plnil inému, túto povinnosť nemal a plnil namiesto toho, kto

bol na toto plnenie povinný. V kolaudačnom rozhodnutí (rozhodnutí o povolení užívania stavby) bolo
žalovanému uložené, aby vykonal konečnú živičnú úpravu vozovky cesty č. III/018132 do 31.5.2007.
Medzi subjektmi, medzi ktorými došlo k plneniu, však podľa okresného súdu musí byť zrejmé, že sa
plní za iného. V tomto prípade by takýmito subjektmi boli žalobca a Žilinský samosprávny kraj (vlastník
cesty III/018132), ktorý nikdy neprijal plnenie žalobcu a žalobca vždy plnil výlučne iba žalovanému,

keďže v okamihu plnenia 31.10.2007 a 21.11.2007 vlastník cesty neprijímal plnenie od žalobcu, nemal
žiadnu vedomosť o tom, že žalobca plní za žalovaného. Okresný súd ďalej vyslovil, že o trovách konania
rozhodne po právoplatnosti vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z

dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O.s.p.. V prvom rade žalobca nesúhlasil s prvostupňovým
súdom, že by zmenou právnej kvalifikácie tak, ako bola vykonaná a pripustená v tomto konaní návrhom
na zmenu žaloby zo dňa 30.05.2012, došlo k „zmene skutkových okolností“. Uviedol, že vždy požadoval
to isté plnenie, pričom svoju žalobu (pôvodnú) odôvodnil tak, že na základe požiadavky žalovaného
(reprezentovaného starostom obce žalovaného) poskytol plnenie, za ktoré nedostal protihodnotu.

Žalobca v tejto súvislosti poukázal na zákonnú úpravu vyplývajúcu z ust. § 79 ods. 1 O.s.p., § 42
ods. 3 O.s.p., z ktorej jednoznačne nevyplýva, aby žalobca vo svojom návrhu uvádzal, podľa akých
ustanovení má súd uplatnený nárok posudzovať, naopak, právna kvalifikácia je vždy a výlučne len v
kompetencii súdu. Mal za to, že pokiaľ zákon požaduje v žalobe uviesť, „čoho“ sa žalobca domáha v
tomto konaní, ako odpoveď na túto otázku je potrebné chápať to, že žalobca sa domáhal peňažného

plnenia v určitej konkrétnej výške. Považoval za podstatné, že žalobca pravdivo opíše skutkový dej,
ktorý aj riadne v konaní preukáže a súd je povinný takýto opis skutkových okolností z vlastnej právomoci
subsumovať pod príslušný právny predpis. Pokiaľ žaloba obsahovala právnu kvalifikáciu predloženú
účastníkom konania, súd takouto právnou kvalifikáciou nebol viazaný. Nesúhlasil s právnym názorom
okresného súdu, podľa ktorého by mala právna kvalifikácia byť pokladaná za skutkovú okolnosť a jej

zmena sa mala pokladať za „iné skutkové okolnosti“ vo význame, v akom ich uvádza okresný súd a
taktiežsanestotožnilsmienkouokresnéhosúduvovzťahukposudzovaniuúkonusmerujúcehokzmene
žaloby. Žalobca mal za to, že v konaní zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanému nikdy nedošlo k
zmene tvrdených skutkových okolností odôvodňujúcich priznanie uplatneného nároku. Žalobca zmenil
iba právnu kvalifikáciu nároku, pričom skutkové okolnosti zostali totožné. To, že žalobca spočiatku žiadal

zaplatiť konkrétnu peňažnú sumu v uplatnenej výške z právneho titulu ceny diela, alebo neskôr žiadal
zaplatiť (tú istú) peňažnú sumu z právneho dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia, podľa žalobcu
nie je možné považovať za zmenu skutkových okolností. Pokiaľ mal žalobca pôvodne za to, že medzi
ním a žalovaným išlo o uzatvorenú zmluvu o dielo, avšak v skutočnosti k uzatvoreniu platnej zmluvy
nedošlo, posudzovanie platnosti zmluvy v tomto konaní bolo prejudiciálnou otázkou, po zodpovedaní

ktorej bol súd povinný postupovať z úradnej moci a kvalifikovať uplatnený nárok ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia získaného na strane žalovaného v dôsledku prijatia plnenia z neplatného
právneho úkonu. Podľa žalobcu je súd povinný vec právne kvalifikovať bez toho, aby žalobca o tomto
žiadal rozhodnúť návrhom na zmenu žaloby. Ak by to tak nebolo, došlo by k logickému rozporu vovýklade pojmu „zmena právnej kvalifikácie uplatneného nároku“. Podľa žalobcu tak žaloba o zaplatenie
ceny diela, ako aj žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia, sú žalobami na plnenie, teda žalobca
sa v konaní podaním takejto žaloby domáha určitého plnenia od iného. V tejto súvislosti poukázal na

rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, Ústavného súdu ČR. Zdôraznil, že pokiaľ okresný súd v rozsudku
uviedol, že „žalobca neurobil žiadny procesný úkon na zmenu žaloby“ v súvislosti s navrhnutím zmeny
právnej kvalifikácie, tak mal za to, že od účastníka konania ani takýto úkon žiadať nemožno, keďže
právnu kvalifikáciu posudzuje výlučne súd. Žalobca jednoznačne trval na tom, že uplatnil svoj nárok
na príslušnom súde včas pred uplynutím premlčacej doby, a to aj bez ohľadu na to, že okresný súd v

priebehu konania uznesením rozhodol o pripustení zmeny žaloby tak, ako ju žalobca predložil písomne
dňa 30.05.2012. Podľa žalobcu okresný súd v tomto konaní pochybil, keď prijal záver o tom, že by
bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v konaní uplatnený až dňom 30.05.2012, pretože
„zmena žaloby“ tu predstavovala iba zmenu právnej kvalifikácie, ktorej posudzovanie patrí do výlučnej
kompetencie súdu, ktorá nemohla mať dopad na plynutie premlčacej doby. Ak by žalobca aj akceptoval
názor okresného súdu o nutnosti vykonania procesného úkonu zo strany žalobcu smerujúceho k zmene

žaloby, nepovažoval za možné akceptovať záver, že by takýto úkon žalobcu musel byť vykonaný výlučne
vo forme písomného podania. Platná právna úprava v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku
hovorí, že právne úkony je nutné vykladať predovšetkým z hľadiska obsahu, a nie z hľadiska formy. V
tejto súvislosti poukázal na časť odôvodnenia rozsudku, v ktorej bolo uvedené, že ...„v priebehu roka
2011 tvrdil navrhovateľ... a len pripustil, že pokiaľ sa zistí, že dôvodom plnenia odporcu je bezdôvodné

obohatenie vo výkonoch stavebných prác vykonávaných navrhovateľom, je na mieste postupovať podľa
§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka a voči odporcovi si uplatniť peňažnú náhradu, čo navrhovateľ urobil
žalobným návrhom“ (č.l. 315 - 319), ktoré čísla listov súdneho spisu odkazujú na „vyjadrenie žalobcu
prostredníctvom advokátky z 25.10.2011“. Žalobca bol toho názoru, že sa jednalo o zrozumiteľne a určito
prejavenú vôľu žalobcu, aby v prípade, že sa v konaní preukáže neplatnosť zmluvy o dielo, bol žalovaný

zaviazaný na vydanie bezdôvodného obohatenia. V súlade s princípmi výkladu prejavu vôle podľa jeho
obsahu išlo o eventuálnu kvalifikáciu uplatneného nároku titulom vydania bezdôvodného obohatenia,
a okresný súd sa mal týmto zaoberať. V konaní bolo nesporné a žalovaným aj písomne protokolárne
potvrdené, že žalobca vykonal stavebné práce najneskôr 31.10.2007, resp. 21.11.2007. Pokiaľ do spisu
bolo zažurnalizované vyjadrenie advokátky žalobcu zo dňa 25.10.2011, resp. doručené okresnému

súdu krátkou cestou na pojednávaní dňa 26.10.2011, tak k tomuto dátumu nárok žalobcu jednoznačne
premlčaný nebol. Žalobca zotrval na stanovisku, že plynutie premlčacej doby začalo spočívať dňom
podania pôvodnej žaloby, a táto skutočnosť trvá doteraz, aj z dôvodu, že žalobca v začatom konaní
riadne pokračoval. V tejto súvislosti poukazoval na nutnosť skúmania všetkých právnych úkonov z
hľadiskaichprípadnéhorozporusdobrýmimravmi,pričomtotosatýkaajskúmanianámietkypremlčania

na vydanie bezdôvodného obohatenia vznesenej zo strany žalovaného. Podľa názoru žalobcu bolo
nutné vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia so vznesenou námietkou premlčania aj z hľadiska, či
sa nejedná o úkon v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR, sp. zn. 3
Obdo 16/2002, rozsudok NS ČR zo dňa 29.03.2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99. Žalobca uviedol, že hoci by
aj nebola uzatvorená platná zmluva o dielo uplatnenie námietky premlčania žalovaným, s prihliadnutím

na jeho konanie v styku so žalobcom počas rokovania a následného konania, vo vzťahu k poskytnutým
výkonom na vozovke, nie je úkonom v súlade s dobrými mravmi. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť,
alternatívne zrušiť s priznaním náhrady trov prvostupňového a odvolacieho konania.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu.

Uviedol,žeihneďpopodanížalobyopakovanevyzývalžalobcu,abysavyjadrilkskutkovýmokolnostiam,
a to najmä, pokiaľ ide o dôvody, aby sa mohol k veci vyjadriť kvalifikovane. Na každom pojednávaní,
čo je i protokolované, ako dôvod na plnenie bola žalobcom uvádzaná zmluva medzi účastníkmi
konania, na čom zotrvala právna zástupkyňa na každom jednom pojednávaní, pričom k tomuto tvrdeniu
boli navrhované dôkazy, podklady a vypočutí zástupcovia žalobcu zotrvali jednoznačne na plnení zo

zmluvy. Vzhľadom k tomu okresnému súdu žalovaný postupne predložil dôkazy o tom, že zmluva
nikdy neexistovala a nikdy nedošlo k dohode v tom zmysle, ako to tvrdil žalobca. Až na základe
takto vykonaného dokazovania, pod ťarchou toho, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, požiadal
a uviedol, že sa domáha bezdôvodného obohatenia. K zmene žaloby došlo na základe návrhu a
presnej špecifikácie samotného žalobcu priamo na pojednávaní, a teda argumentáciu v odvolaní o

tom, že od počiatku boli uplatňované nároky na základe iných skutočností, považoval za zjavne
účelovú a tendenčnú. Žalovaný plne akceptoval následné uznesenie okresného súdu v kontexte
zmeny, voči ktorému uzneseniu žalobca vôbec nenamietal, naopak ho v plnom rozsahu akceptoval
a začal predkladať dôkazy o bezdôvodnom obohatení. Teda, až po rozhodnutí okresného súdu sažalobca začal domáhať svojich nárokov na základe bezdôvodného obohatenia. Podľa žalovaného
rozsudok okresného súdu sa dostatočne a zrozumiteľne vyjadril ku všetkým dôležitým okolnostiam veci
v nadväznosti na plynutie lehôt a žalovaný v plnom rozsahu akceptuje závery prvostupňového súdu.

Naopak, argumentácia žalobcu v odvolaní svedčí o tom, že účelovo „zabudol“ na svoje prednesy na
jednotlivých pojednávaniach. Paradoxne aj v odvolaní sa snaží presvedčiť odvolací súd o „uzatvorení
ústnej zmluvy o dielo“, pričom zotrváva na argumentácii z pojednávaní o tom, že sa domáha plnenia zo
zmluvy. Pokiaľ žalobca poukazoval na judikatúru ohľadne prejavu vôle a dobrých mravov, tak v danom
prípade žalovaný poukázal na to, že je obec, pre ktorú ako subjekt verejného práva neplatia všeobecné

princípy prejavu vôle tak, ako je tomu v oblasti súkromného práva. Čo sa týka namietaného konania
žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, tak podľa žalovaného nemôže ísť o rozpor s dobrými mravmi
tam, kde žalobca účelovo obchádza a hrubo porušuje režim verejného obstarávania, keď žalobca
prevažnú časť svojich aktivít realizuje pre verejný sektor, a teda vie, že je nevyhnutné uskutočniť verejné
obstarávanie. Predmetný stav zapríčinil žalobca tým, že vedome nerešpektoval platnú právnu úpravu
verejného obstarávania a v rozpore s početnými zákonmi vykonával práce a činnosti, vôbec neoveroval,

komu komunikácia patrí a snažil sa presvedčiť súd o tom, že zodpovednou by mala byť obec, pričom
od počiatku vedel o tom, že cesta Obci Žiar nepatrí a nikdy ani patriť nemôže, pretože na základe
osobitného zákona prešla do majetku VÚC. Žalobca realizoval práce tak, že na tento úsek nadväzovala
ďalšia časť cesty a tú už realizoval pre VÚC na základe výsledkov verejného obstarávania, teda vedel
a vie, že cesta patrí vlastnícky samosprávnemu kraju - VÚC a nikdy sa tak nemohla obohatiť Obec Žiar.

Žalovaný ďalej uviedol, že ak ide o možnosť uplatnenia námietky premlčania v kontexte dobrých mravov,
v danom prípade toto neobstojí, pretože ide o zásadný rozpor s kogentnou platnou právnou úpravou. Na
doplnenie mal za to, že takéto nároky a takýto postup nemôžu požívať právnu ochranu a nárok nemôže
obstáť aj pre zjavný rozpor so zákonmi, rozpor s dobrými mravmi, resp. poctivým obchodným stykom.
Žalovaný zvýraznil, že žalobca vedel a vie, že inštitút bezdôvodného obohatenia je úplne iný právny

inštitútakoúhradazaslužbypodľafaktúry.Napriektomunapojednávaniachprezentovallenjedinýnázor
- požaduje plnenia podľa faktúry a ani v rámci záverečných prednesov nenavrhoval žiadne iné dôkazy
a neuvádzal žiadne iné skutočnosti. Čo sa týka posúdenia premlčania, odhliadnuc od argumentácie
okresného súdu, poukázal na svoje vyjadrenie vo veci premlčania, na ktorom zotrval. Navrhol napadnutý
rozsudok potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako
vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie

bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/147/2014-546 zo dňa 13.11.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku

účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 18.11.2014,
na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v
spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p., § 205 ods. 3 O.s.p. posudzoval rozsudok
okresného súdu len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom
odvolaní zo dňa 21.02.2014, za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§
213 ods. 1 O.s.p.).

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého
jeodvolacísúdviazanýnávrhomodvolateľa,ktorýzahrňujevsebejednakkvalitatívnu,akoikvantitatívnu
stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom

preskúmavané a dôvody, z ktorým má byť preskúmané.

Primárne krajský súd uvádza, že pri vyhodnotení odvolacích dôvodov žalobcu bol určujúci skutkový stav,
ktorý bol zistený súdom prvého stupňa a ktorým bol krajský súd viazaný v zmysle ust. § 213 ods. 1 O.s.p.za stavu, keď nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. § 213 O.s.p.,
ako aj za prihliadnutia vykonanej poučovacej povinnosti okresným súdom v zmysle ust. § 120 ods. 4
O.s.p., ktorá bola súčasťou predvolaní na nariadené pojednávania vo veci, doručovaných účastníkom

konania (č.l. 42 spisu).

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Vsúvislostisodvolacímidôvodmižalobcuvovzťahuknapadnutémurozsudkuokresnéhosúdu,odvolací
súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistil v postupe súdu

prvého stupňa žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po
skutkovej a právnej stránke sa stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku
prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa dôsledne opísal svoj procesný postup a súčasne
dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné.

Podstatou odvolania žalobcu bola námietka nesprávnosti postupu okresného súdu, pokiaľ akceptoval
námietku premlčania vznesenú žalovaným s poukazom na to, že v konaní sa žalobca domáhal voči
žalovanému (po zmene žaloby) vydania bezdôvodného obohatenia, pričom pôvodne žiadal zaplatiť

plnenie zo zmluvy o dielo. Žalobca sa nestotožnil so záverom, že by zmenou právnej kvalifikácie tak, ako
bola vykonaná a pripustená návrhom na zmenu žaloby zo dňa 30.05.2012, došlo k zmene skutkových
okolností, pretože vždy požadoval to isté plnenie s tým, že už vo vyjadrení dňa 25.10.2011 uskutočnil
zmenu návrhu.

Krajský súd k odvolacím dôvodom žalobcu vo všeobecnosti uvádza, že žaloba je podanie, ktorým
sa začína konanie pred súdom. Žaloba musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania
uvedených v ust. § 42 ods. 3 O.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa
žalobca dovoláva a musí z nej byť zrejmé, čoho sa žalobca domáha (§ 79 ods. 1 veta druhá O.s.p.).
Rozhodujúcimi skutočnosťami sa v zmysle ust. § 79 ods. 1 veta druhá O.s.p. rozumejú údaje, ktoré sú

nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe
uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na ktorého základe uplatňuje žalobným
petitom svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda, ktorý
vymedzuje po skutkovej stránke predmet konania. Opísaním rozhodujúcich skutočností v žalobe plní
žalobca tiež svoju povinnosť tvrdenia uloženú mu ust. § 101 ods. 1 O.s.p.. Ak neuvedie žalobca v žalobe

všetky potrebné tvrdenia, významné podľa hmotného práva, nebráni to pokračovaniu v konaní, ak opíše
aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke;
povinnosť tvrdenia môže žalobca splniť i dodatočne. Žalobca teda vymedzuje žalobou predmet konania
po skutkovej stránke. Je zrejmé, že právna charakteristika opísaných skutkových tvrdení (tzv. právny
dôvod žaloby) nie je súčasťou vymedzenia predmetu konania a žalobca nie je povinný ju uvádzať.

Z obsahu spisového materiálu, žalôb žalobcu doručených okresnému súdu dňa 29.10.2010 bolo zrejmé,
že žalobca opieral uplatnené nároky voči žalovanému (pôvodne v konaní označený ako žalovaný v
1/ rade, ďalej len „žalovaný“) o poskytnuté zmluvné plnenie. Z opisu skutkových okolností v žalobe,
podanížalobcudoručenomokresnémusúdudňa18.02.2011,akoivpodanízodňa17.03.2011,vktorom

žalobca tvrdil, že „došlo k vzniku záväzkového vzťahu medzi samosprávnou územnou jednotkou, ktorá
sa týkala zabezpečovania verejných potrieb a podnikateľom - navrhovateľom“ (č.l. 198 spisu) v spojení
s vyjadrením konateľa žalobcu J. L., ktorý do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.7.2011 (č.l. 292 - 303
spisu) uviedol „v máji 2007 sme dali ponuku na práce a po ústnej dohode sme práce realizovali“ a
ďalej ...„na cene sme sa dohodli už pri predložení cenovej ponuky v máji 2007“, ako aj ...„po ukončení

diela sme vystavili faktúry na skutočne prevedené práce, predložili sme ich starostovi, ktorý sa vyjadril,
že prostriedky na ich zaplatenie nemá, aby sme počkali“, z ktorých skutkových tvrdení vychádzal aj
prvostupňový súd bolo zrejmé, že žalobca opieral svoj nárok o založený záväzkový vzťah so žalovaným
a mal za nesporné, že tento existoval a na jeho základe plnil. K takto opísanému skutkovému stavu bolovykonávané dokazovanie, keďže v rámci splnenej poučovacej povinnosti podľa ust. § 118 ods. 2 O.s.p.
bola okresným súdom konštatovaná spornosť medzi účastníkmi v tom, či došlo k uzavretiu zmluvy o
dielo, keď žalobca tvrdil, že došlo k ústne uzavretej zmluve o dielo a žalovaný jej existenciu popieral. K

opisu kreovania záväzkového vzťahu, poskytnutia plnenia žalobcom a jeho prevzatia žalovaným, titulom
ktorého žalobca uplatnil žalované nároky, konateľ žalobcu Ing. B. L. do Zápisnice o pojednávaní zo dňa
21.2.2011 (č.l. 115-116 spisu) uviedol „...myslím, že to bol A.. L., ktorý bol oslovený starostom odporcu v
1/ rade, aby navrhovateľ vykonal konečnú opravu cesty po realizácii kanalizácie„ a ďalej ...„K uzavretiu
písomnej Zmluvy o dielo nedošlo. Došlo len k uzavretiu ústnej zmluvy medzi konateľom navrhovateľa

A.. L. a starostom odporcu“. Žalobca prostredníctvom konateľa J. L. do Zápisnice o pojednávaní zo
dňa 22.7.2011 (č.l. 292-303 spisu) skutkový stav opísal tak, že „medzi nami a obcou prebehli dve,
tri, možno aj štyri jednania, kde bola vznesená požiadavka starostu. V máji 2007 sme dali ponuku na
práce a po ústnej dohode sme práce realizovali...“ a ďalej „...po dokončení diela sme vystavili faktúry
na skutočne prevedené práce...“ povedali nám, aby sme nefakturovali“ ako aj „...na základe cenovej
ponuky sme vykonali práce v rozsahu uvedenom v rozpočte...“ a „...my sme samozrejme vedeli, že

komunikácia nepatrí obci“. Svedok A.. E. M. do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.7.2011 (č.l. 292-303
spisu) potvrdil, že ...„bol som prítomný na jednaní A.. L., A.. L. a pána starostu. Starosta žiadal ústne
o vykonanie prác pre obec“, ako aj, že ...„potom som dostal od nadriadených pokyny na zrealizovanie
prác, a to som aj splnil, práce zrealizoval. Dielo som odovzdal, teda prešiel som všetko so starostom,
ktorý mi potvrdil svojim podpisom zrealizované práce“. Následne žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa

25.10.2011 uviedol, že ...„právnym dôvodom plnenia odporcu v 1/ rade voči navrhovateľovi je zmluva
o dielo uzavretá v máji 2007, keď medzi navrhovateľom a odporcom v 1/ rade bol dohodnutý predmet
diela a jeho cena. Skutočnosť, že zmluva o dielo bola uzatvorená, je preukázaná krycím listom rozpočtu
na sumu 3.038.000 Sk, z ktorého vyplýva predmet diela...“ ako aj, že ...„odporca v 1/ rade sa cítil byť
zaviazaný dielo zaplatiť, čo vyplýva z jeho konania..., a ďalej žalobca poukazoval na listinné dôkazy,

z ktorých je zrejmé, že v máji 2007 bola zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným uzavretá, keď
začiatkom júna začal žalovaný zabezpečovať na realizáciu finančné prostriedky. Zároveň uviedol, že ak
sa z vykonaných dôkazov zistí, že žalovaný v 1/ rade porušil svoju povinnosť, je možné uplatnený nárok
posúdiť i z iného právneho dôvodu.

Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.10.2011 (č.l. 327 - 335 spisu) vyplývalo, že splnomocnená
zástupkyňa žalobcu požiadala o zmenu žaloby v časti 16.282,23 Eur, ktorú žalovala len voči žalovanému
(pôvodne žalovanému v 1/ rade) a žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný v 1/ rade
a žalovaný v 2/ rade sú povinní zaplatiť 16.282,23 Eur spoločne a nerozdielne žalobcovi, ktorú zmenu
okresný súd uznesením pripustil. Okresným súdom v rámci procesného postupu vzhľadom na podanie

žalobcu v spise na č.l. 315-319, kde je návrh formulovaný ako zmena návrhu, bolo poukázané na to, že
žalobca žaloval žalovaného (pôvodne žalovaného v 1/ rade) na základe skutkových tvrdení o existencii
zmluvy o dielo titulom zaplatenia ceny diela a žalovaného v 2/ rade titulom bezdôvodného obohatenia.

V podaní zo dňa 16.03.2012 na č.l. 358 - 360 spisu pôvodná právna zástupkyňa žalobcu poukazovala

v bode 1/ na ústnu zmluvu s Obcou Žiar a k povinnostiam žalovaného pod bodom 3/ poskytla tvrdenie,
že vzhľadom k zisteným skutočnostiam sa javí zmluva medzi žalobcom a žalovaným neplatná a
za tejto okolnosti prichádza do úvahy nárok žalobcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia z titulu
bezdôvodného obohatenia plnením z neplatnej zmluvy, a pokiaľ by sa zobrala do úvahy argumentácia
žalovaného, prichádza do úvahy i nárok z titulu bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho

dôvodu, alternatívne plnením za iného, čo podľa práva mal žalovaný plniť sám, pričom urobiť záver o
tom je povinnosťou súdu.

Následne do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.3.2012 (č.l. 376 - 380 spisu) o.i. uviedla ...„nárok
si neuplatňujeme zo Zmluvy o dielo, ale z vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré sme presne

nešpecifikovali a je potrebné vychádzať z toho, čo starosta prevzal do súpisu prác a ceny“ (č.l. 378 spisu)
s odkazom na to, že vo vyjadrení zo dňa 25.10.2011 zmenila právny dôvod uplatneného nároku.

Okresný súd na č.l. 379 rub spisu vykonal poučenie podľa § 100 ods. 1 O.s.p., pričom poukázal na
to, že na základe doterajších tvrdení a preukázaných skutočností sa javí právne posúdenie veci ako

bezdôvodné obohatenie a za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca požaduje
rovnaké plnenie, ale robí tak následne na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré uvádza
v žalobe, lebo okruh skutkových tvrdení je potrebné subsumovať pod ustanovenia konkrétnej právnej
normy, a pokiaľ sa nezmenia skutkové tvrdenia, nemôže súd vec posúdiť ako iný právny titul, na čoprávna zástupkyňa žalobcu uviedla, že bude navrhovať zmenu žaloby na základe iných skutkových
okolností, než uvádzaných v žalobe, čo môže urobiť v lehote do 30-tich dní od pojednávania.

V podaní doručenom okresnému súdu dňa 30.05.2012 (č.l. 384 - 386 spisu) žalobca prostredníctvom
pôvodnej právnej zástupkyne uskutočnil dispozíciu so žalobou, keď uviedol, že na základe skutočností,
ktoré v konaní vyšli najavo, mení skutkové okolnosti voči žalovanému oproti tým, ktoré boli uvádzané
v žalobe, ktoré konkrétne opísal na č.l. 384 - 385 spisu, z ktorých mal za to, že žalobca plnil za iného
- žalovaného to, čo mal tento povinnosť plniť sám. Súčasne uviedol, že pôvodný uplatňovaný nárok

vychádzal z iných skutkových okolností, z plnenia na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo medzi
žalobcom a žalovaným, ktorú skutkovú okolnosť sa žalobcovi nepodarilo v konaní preukázať. Žalobca
konkrétne uviedol, že ..„mení (na základe iných skutkových okolností, z ktorých pôvodne vyvodzoval
svoj nárok) podanú žalobu a navrhuje, aby súd zmenu (v zmysle ust. § 95 ods. 1 O.s.p.) pripustil“.

Okresný súd na základe predmetného návrhu žalobcu podľa ust. § 95 O.s.p. uznesením č.k.

9Cb/268/2010-438 zo dňa 15.10.2012, rozhodol tak, že pripustil zmenu žaloby voči žalovanému v 1/
rade na základe tohto skutkového stavu: „Vodoprávnym konaním číslo ŠVS-2004/00998-003/Li zo dňa
6.9.2004 povolil Obvodný úrad životného prostredia žalovanému v 1. rade vybudovať vodnú stavbu
„Splašková kanalizácia - II. etapa, stoka A, B, C“ katastrálne územie B. s povinnosťou stanovenou v bode
9. citovaného rozhodnutia. V ňom bolo žalovanému v 1. rade nepriamo uložené vykonať živičnú úpravu

cesty s tým, že kolaudačné konanie (a tým aj oprávnenie dielo užívať) bolo viazané na splnenie uvedenej
povinnosti a na uvedenie cesty do pôvodného stavu. Rozhodnutím číslo ŠVS-2006/01618-003/Li zo
dňa 12.10.2006, ktorým vodoprávny orgán - Obvodný úrad životného prostredia v Liptovskom Mikuláši
povoľuje stavbu „Splašková kanalizácia stoka A“ katastrálne územie B. v dĺžke 626m užívať konštatuje,
že živičná úprava vozovky vykonaná nie je. Z uvedeného dôvodu vodoprávny orgán uložil žalovanému

v 1. rade v bode 1. vykonať živičnú úpravu vozovky cesty číslo III/018132 v trase kolaudovanej
kanalizačnej stoky v celej šírke vozovky. Živičnú úpravu vozovky nevykonal žalovaný v 1/ rade, ale
navrhovateľ, a to v dvoch etapách: Prvá spočívala vo výstavbe časti vozovky po vybudovanej trase
splaškovej kanalizácie a kanalizačných prípojok (v hodnote 16.282,23 Eur) a druhá v konečnej živičnej
úprave celého povrchu vozovky cesty číslo III/01832 na trase kolaudovanej kanalizačnej stoky (v

hodnote 75.155,12 Eur). Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že navrhovateľ plnil za
iného - za žalovaného v 1. rade to, čo mal tento povinnosť plniť sám a svoj nárok preto žalobca v tomto
konaní odvodzuje z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného v 1. rade.“

V podaní zo dňa 22.03.2013, doručenom okresnému súdu dňa 02.05.2013 (č.l. 459 - 461 spisu) a

do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 6.5.2013 žalobca prostredníctvom pôvodnej právnej zástupkyne
navrhol, aby okresný súd pripustil v zmysle ust. § 95 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade
zmenu žaloby, ktorý návrh je rozšírením skutkových okolností bezdôvodného obohatenia nielen na
plnenie žalobcu za žalovaného, ale aj o plnenie žalobcu z neplatnej zmluvy o dielo medzi žalobcom a
žalovaným.

Okresný súd druhým výrokom uznesenia č.k. 9Cb/268/2010-471 zo dňa 6.5.2013 rozhodol tak, že proti
žalovanému(pôvodnežalovanémuv1/rade)pripúšťazmenunávrhunazačatiekonaniatak,žežalovaný
v 1/ rade je titulom bezdôvodného obohatenia povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 91.437,36
Eur a skutkových dôvodov, ktorými sa menia skutkové dôvody v uznesení o pripustení zmeny žaloby

zo dňa 15.10.2012 č.k. 9Cb/268/2010-438 tak, že „predmetom konania je bezdôvodné obohatenie na
základe plnenia navrhovateľa voči odporcovi 1. z neplatnej zmluvy o dielo z dôvodu nedostatku vôle
obecného zastupiteľstva odporcu 1., ktorému je vyhradené schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa
majetku obce podľa § 11 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a ktoré nedalo k zmluve o dielo
súhlas, bez ktorého je neplatná, ako aj vzhľadom k výške rozpočtu odporcu 1. a že nebola odsúhlasená

obecným zastupiteľstvom, preto je neplatná, lebo obsahom a účelom odporuje zákonu, ako aj z dôvodu,
že na vykonané práce bolo potrebné uskutočniť odporcom 1. verejné obstarávanie, ktoré odporca 1.
nezabezpečil s tým, že bezdôvodné obohatenie odporcu 1. spočíva v hodnote, o ktorú sa jeho majetkový
stav nezmenšil, hoci by sa tak stalo, keby odporca 1. plnil pri vysprávke rýh po uložení kanalizácie
a pri vykonaní živičnej úpravy povrchu úseku cesty č. III/018132, pri stanovení výšky bezdôvodného

obohatenia vo výške obvyklých nákladov, ktoré by musel odporca 1. v danom mieste a čase vynaložiť
na dosiahnutie rovnakého plnenia, ktoré mu poskytol navrhovateľ“. Predmetné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.5.2013.Odvolací súd uvádza, že o zmenu žaloby v zmysle ust. § 95 O.s.p. ide vtedy, ak požaduje žalobca stále
rovnaké plnenie, ale z iného skutkového základu veci (skutkového deja), než ako vymedzil predmet
konania v žalobe. Týmto spôsobom zákon žalobcovi umožňuje, aby odvrátil zamietnutie žaloby, ak

má síce nárok na požadované plnenie, avšak z iného skutkového deja, než ktorý použil k označeniu
predmetu konania po skutkovej stránke. Teda, o zmenu žaloby nejde len vtedy, ak sa domáha žalobca
niečoho iného, než v pôvodnej žalobe, alebo požaduje na základe rovnakého skutkového stavu viac,
než požadoval v pôvodnej žalobe, ale aj v takom prípade, ak žaloba síce i naďalej požaduje rovnaké
plnenie (rovnakej kvality a rovnakého rozsahu), ale na základe iného skutkového stavu (skutkového

základu veci), než ako ho opísal v pôvodnej žalobe.

Krajský súd poukazuje na to, že v občianskom súdnom konaní žalobca vymedzuje uplatnený nárok, a
to nielen určením žalobného petitu, ale aj určením rozhodných skutočností, o ktoré svoje tvrdené právo
opiera. Porovnajúc znenie skutkového základu, uvedeného v žalobe (pôvodne v žalobách) doručených
okresnému súdu dňa 29.10.2010 a skutkového základu uvedeného v podaní žalobcu zo 30.05.2012, a

aj v podaní doručenom okresnému súdu dňa 02.05.2013 jednoznačne bolo možné konštatovať, že ide
o úplne rozdielny skutkový dej, z ktorého sa uplatňovaný nárok odvodzuje. Súhlasí preto krajský súd so
záverom prvostupňovéhosúdu,žežalobcompožadovanouzmenounávrhuvpodanízodňa25.05.2012,
doručenom okresnému súdu dňa 30.05.2012, došlo nielen k zmene právnej kvalifikácie nároku, ktorý bol
predmetom konania (odlišných od tvrdení obsiahnutých v žalobe, ktorá vychádzala zo zmluvy o dielo),

ale vychádzal tiež z iných skutkových okolností, než tých, ktoré boli obsahom podanej žaloby a ktoré
boli podradené pod hypotézu inej právnej normy. Zvýrazňuje sa, že skutková podstata oboch právnych
inštitútov, a to zmluva o dielo a bezdôvodného obohatenia pritom vykazuje iné obsahové a formálne
náležitosti. Bolo tak zrejmé, že zo strany žalobcu boli v doručenom zmenenom návrhu poskytnuté iné
skutkové tvrdenia, teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzal z iného skutkového

základu veci a následná zmena právnej kvalifikácie zo strany žalobcu, vo vzťahu k uplatnenému nároku
na bezdôvodné obohatenie bola vykonaná len v súlade so zásadou dispozičnou. Správne okresný súd
po pripustení zmeny žaloby žalobcu už posudzoval zmenené skutkové okolnosti. Krajský súd uvádza,
že od pripustenia zmeny návrhu sa okresný súd zaoberal uplatneným nárokom žalobcu, ktorý síce
požadoval rovnaké plnenie, a to peňažné plnenie, avšak na základe iného skutkového stavu, než ho

opísal v návrhu, teda požadoval na základe odlišného skutkového stavu rovnaké peňažné plnenie.
Žalobca oproti žalobou uplatnenému nároku pristúpil tak k uplatneniu kvalitatívne, skutkovo a právne
odlišnému nároku a z tohto dôvodu správne následne bola posudzovaná aj otázka premlčania tohto
nároku a zaujaté k nemu stanovisko. Tento názor odvolacieho súdu vychádza i zo záverov vyslovených v
rozsudku Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2008, sp. zn. 1M Obdo V 19/2007, rozhodnutiach Najvyššieho

súdu ČR sp. zn. 23Cdo 480/2008 zo dňa 17. februára 2010, sp. zn. 32Cdo 1868/2009 zo dňa 28. apríla
2011, sp. zn. 33Odo 157/2004 zo dňa 22. septembra 2005, sp. zn. 33Cdo 2144/2007 zo dňa 29. októbra
2009, 21 Cdo 2879/2007 zo dňa 9. júla 2008.

Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu nesprávneho posúdenia námietky premlčania vznesenej žalovaným

odvolací súd uvádza, že návrh na zmenu žaloby je podaním vo veci samej, s ktorým sú preto spojené
hmotno-právne a procesno-právne účinky. V prípade zmeny nároku nastávajú hmotno-právne účinky
dňom, kedy súdu došla zmena žaloby, alebo dňom, kedy bol tento úkon uskutočnený do zápisnice. S
týmto okamihom je potom spojený dôsledok pre spočívanie premlčania, a to, že sa týmto dňom beh
premlčacej doby zastavuje a tento okamih je tiež rozhodný pre posúdenie, či premlčacia lehota márne

uplynula.

V predmetnej veci bolo súdu prvého stupňa až dňa 30.05.2012 doručené podanie žalobcu, v ktorom
zmenil skutkové okolnosti voči žalovanému, oproti tým, ktoré boli uvádzané v žalobe uplatneného
nároku. Z tohto dôvodu, pokiaľ žalovaný v 1/ rade vzniesol námietku premlčania, keďže bolo medzi

účastníkmi nesporné, že k poskytnutému plneniu zo strany žalobcu došlo 31.10.2007 a 21.11.2007,
tak táto bola vecne správne posudzovaná prvostupňovým súdom cez úpravu v § 397 Obchodného
zákonníka, so záverom o premlčaní nároku žalobcu, pre ktorý došlo k zamietnutiu žaloby, z titulu
dôvodne vznesenej námietky premlčania.

Pokiaľ žalobca v sporovom konaní tvrdil konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi i vo vzťahu
k námietke premlčania, tak krajský súd uvádza, že základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty obchodno-právnych vzťahov, aby v primeraných lehotách uplatnili svoje práva a zároveň aj
zabránili tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.Inštitút premlčania zabraňuje dlhodobému trvaniu práva, ich zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula
zákonomstanovenápremlčaciadobaaoprávnenáosobavnejurčenýmspôsobomupríslušnéhoorgánu
svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť

stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.

V prejednávanej veci prvostupňový súd dospel k správnemu právnemu záveru o premlčaní žalobcom
uplatňovanej pohľadávky s poukazom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného. Nebola
dôvodná námietka žalobcu, že akceptácia vznesenej námietky je v rozpore s dobrými mravmi, pretože

ust. § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotno-právnej povahy, ktoré dáva súdu
možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak
nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje
niektoré zo súhrnu spoločenských a mravných noriem základných, ktoré preukázali počas historického
vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti), vyjadruje podstatné historické tendencie a stotožňuje sa
s nimi podstatná časť spoločnosti. V konaní žalobca dôvodne vznesenú námietku premlčania voči

uplatňovanej pohľadávke však nemôže pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
Námietka premlčania dobrým mravom neodporuje. Použitím ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nemožno ignorovať dlžníkom relevantne vznesenú námietku premlčania a premlčané právo veriteľovi
priznať, a tak reparovať už zaniknuté právo veriteľa na vymáhanie jeho pohľadávky.

K odvolaciemu dôvodu žalobcu, že postupom okresného súdu došlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci, krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo

ak síce aplikoval nesprávny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery. K takejto situácii v predmetnej sporovej veci vo
vzťahu k podstatným zhodnoteniam okresného súdu nedošlo.

Krajský súd konštatuje, že okresný súd v predmetnej veci dôsledne procesne postupoval a prijal

skutkové a právne závery, ktorým predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca
z priebehu konania a stavu dokazovania, a preto odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal
odchýliť od vecne správnych skutkových a právnych zhodnotení vykonaných okresným súdom, pričom
v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku podľa ust. § 219 ods.2 O.s.p..

Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nebolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné, aby
podrobné skutočnosti skutkového stavu a jeho právne posúdenie, ktoré boli uvedené v odôvodnení
rozsudku okresného súdu, boli opätovne uvádzané aj v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu,
pretože zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby sa krajský súd ako súd odvolací v odôvodnení
obmedzilnaskonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutiaokresnéhosúdu,ktorýpostup

je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa
ktorého...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok
(III. ÚS 78/05, III. ÚS 164/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného
posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu ako aj odvolacieho

súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Z
uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, potom
k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce
odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len vo vzťahu k
odvolacím dôvodom žalobcu zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia

ďalšie dôvody tak, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., čo je v zhode aj s
judikatúrou Ústavného súdu SR.

Výrok rozsudku krajského súdu, ktorým vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne súd prvého
stupňa, vychádza z ust. § 224 ods. 4 O.s.p., keď súd prvého stupňa si vyhradil rozhodnutie o trovách

prvostupňového konania na samostatné konanie cez úpravu v § 151 ods. 3 O.s.p..Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.