Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 26, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoPr/7/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710202287
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Trubanová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:7710202287.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa : K.. Y. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX Y., G. XX, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Jánom Derevjanikom, so sídlom 071 01
Michalovce,Štefánikovač.60,protiodporcovi:Slovenskápošta,a.s.,sosídlom97401BanskáBystrica,
Partizánska 9, IČO : 36 631 124, o určenie neplatnosti výpovede a zaplatenie nárokov z neplatného
skončenia pracovného pomeru, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 10.04.2012 proti rozsudku Okresného

súdu Banská Bystrica číslo konania 14C/22/2011-175 zo dňa 01.03.2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru,
ktorú dal odporca navrhovateľovi dňa 16.09.2009, zamietol a rozhodol o náhrade trov prvostupňového
konania. Súd skúmal zákonné podmienky vyžadované pre platnosť takéhoto právneho úkonu zo strany

zamestnávateľa voči zamestnancovi a konštatoval, že rozhodnutím predstavenstva Slovenskej pošty,
a.s. Banská Bystrica zo dňa 04.08.2009 došlo k takej organizačnej zmene, v dôsledku ktorej sa
navrhovateľ vo svojej poslednej pracovnej pozícii stal pre odporcu nadbytočným, a to v dôsledku toho,
že 30.09.2009 sa zrušilo Regionálne poštové centrum v Y., v mieste ktorého dovtedy navrhovateľ
prácu vykonával. Pokiaľ navrhovateľ v konaní spochybnil, či výpoveď bola podpísaná oprávnenou
osobou, keďže ju podpísal K.. R. S., riaditeľ Regionálneho centra Y., súd prvého stupňa tento dôvod

vyhodnotil ako neopodstatnený, pretože z rozhodnutia o organizačnej zmene vyplýva, že Regionálne
poštové centrum Y. sa ruší ku dňu 30.09.2009 a od 01.10.2009 sa zriaďujú organizačná jednotka
Oblastné riaditeľstvo pôšt Košice alebo Prešov. Keďže výpoveď bola podpísaná dňa 16.09.2009, súd
mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v danom období mal riaditeľ Regionálneho poštového
centra podľa organizačnej štruktúry platnej do 30.09.2009 oprávnenie skončenie pracovného pomeru
podpisovať. Podľa názoru súdu neobstojí ani ďalšia námietka navrhovateľa, že odporca si vo vzťahu

k nemu nesplnil svoju ponukovú povinnosť pred doručením výpovede podľa § 63 ods. 2 písm. b/
Zákonníka práce. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pred doručením výpovede
odporca navrhovateľovi ponúkol voľné pracovné miesta, ktoré mal k dispozícii v Y., avšak navrhovateľ
nebol ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré
bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Súd nepripustil tvrdenia navrhovateľa, že by prijal prácu aj v
novozriadenomOblastnomriaditeľstvepôštKošicealeboPrešov,pretožetietoargumentysúdpovažoval

za nepodstatné, keďže sa nejednalo o ponuku pracovného miesta, ktoré bolo dohodnuté ako miesto
výkonu práce navrhovateľa. Súd taktiež mal za to, že odporca si splnil aj povinnosť výpoveď vopred
prerokovať s odborovou organizáciou podľa ustanovenia § 74 Zákonníka práce, ku ktorému záveru
dospel jednak zo svedeckej výpovede svedka Y. I., ako predsedu odborovej organizácie u odporcu, a
jednak z písomného záznamu zo dňa 16.09.2009 z rokovania, kde sa riešila otázka súhlasu odborov k
výpovedi navrhovateľa. Súd nepovažoval za podstatnú námietku navrhovateľa, že z kolektívnej zmluvy

vyplýva povinnosť zamestnávateľa predkladať odborovému orgánu žiadosť o predchádzajúci súhlas k
výpovedi aspoň mesiac dopredu pred podaním výpovede, pretože podľa ustanovenia § 74 Zákonníkapráce je výpoveď neplatná len v prípade, ak ju zamestnávateľ vopred neprerokuje so zástupcom
zamestnancov. Súd mal preukázané, že výpoveď bola prerokovaná s predsedom odborovej organizácie
ešte pred doručením výpovede. Súd sa napokon zaoberal poslednou námietkou neplatnosti výpovede,

keď navrhovateľ tvrdil, že mu výpoveď nebola riadne doručená podľa § 38 Zákonníka práce a mal z
výpovede svedkýň, ktoré boli priamo prítomné pri doručovaní výpovede navrhovateľovi, za preukázané,
že navrhovateľ bez relevantného dôvodu odmietol písomnosť prevziať, o ktorej skutočnosti svedkyne
urobili písomný záznam na druhej strane originálu výpovede. Platí tak právna domnienka podľa § 38
ods. 4 Zákonníka práce, že výpoveď bola navrhovateľovi doručená dňom 16.09.2009. Návrh na určenie

neplatnosti výpovede, a tým aj náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, tak súd
vyhodnotil ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol. O trovách konania súd následne rozhodol
podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože napriek
procesnému úspechu si náhradu trov konania nežiadal a súčasne súd rozhodol, že podľa ustanovenia §
2 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov odporcovi nevznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie.

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namieta jeho
vecnú správnosť a domnieva sa, že súd nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti. Zotrváva na svojich
pôvodných argumentoch, že mu zo strany zamestnávateľa bola daná neplatná výpoveď. Výpoveď mu
bola nesporne daná na základe organizačnej zmeny odporcu č.k. 6995/2009-LZ-ZMENY, ktorá bola

vydaná priamo generálnym riaditeľom Slovenskej pošty a týkala sa celej akciovej spoločnosti. Logicky
tak navrhovateľ predpokladá, že aj výpoveď v dôsledku tejto organizačnej zmeny mu mal dať generálny
riaditeľ a nie riaditeľ regionálneho poštového centra. Je pre neho len ťažko prijateľné konštatovanie
prvostupňového súdu, že K.. S. bol riaditeľom poštového regionálneho centra do 01.10.2009 a preto
mu mohol dať výpoveď zo dňa 16.09.2009. Podpísať výpoveď mohol len generálny riaditeľ spoločnosti.

Navrhovateľ tvrdí ďalej, že nebola splnená ani hmotnoprávna podmienka vyplývajúca z ustanovenia § 63
ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce, a to ponúknuť mu vhodné pracovné miesto. Navrhovateľ argumentoval,
že mu nemohlo byť ponúknuté pracovné miesto v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce v Y.,
keď po 01.10.2009 bolo už Regionálne poštové centrum Y. zrušené a objektívne nikoho zamestnávať
už nemohlo. Nová vhodná práca mu tak mala byť ponúknutá už v rámci novej organizačnej štruktúry.

V návrhu navyše uviedol konkrétne mená svojich bývalých kolegov, ktorým bolo ponúknuté iné vhodné
pracovné miesto už v rámci novej organizačnej štruktúry. Touto časťou jeho návrhu sa súd nezaoberal,
stačilo si pritom vyžiadať aktuálne pracovné zmluvy K.. V., K.. Q., K.. S., K.. Y. a K.. V.. Nesúhlasil ani
s názorom súdu, že v jeho prípade existoval súhlas odbornej organizácie s jeho výpoveďou tak, ako
to ukladá § 74 a § 17 ods. 2 Zákonníka práce. Y. I. nie je odborovým orgánom a súhlas s výpoveďou

môže dať len výbor odborovej organizácie, nielen predseda ZO, ako jedinec. Ako predseda ZO tak
nemohol dať platný súhlas s jeho výpoveďou a súd si mal zabezpečiť zápisnicu zo zasadnutia výboru
ZO, nielen pochybnú zápisnicu z údajného pracovného rokovania. Podľa vedomosti navrhovateľa
žiadny člen výboru ZO si nepamätá, že by dňa 16.09.2009 výpoveď navrhovateľa prejednával výbor
odborovej organizácie. Súd sa tak mal podrobne zaoberať existenciou súhlasu odborovej organizácie

s jeho výpoveďou. Nič pritom nebránilo zamestnávateľovi predložiť odborovej organizácii písomne na
prerokovanie jeho výpoveď 30 dní vopred, ako to ukladá kolektívna zmluva. Navrhovateľ v závere
podotkol, že odporca mu dňa 16.09.2009 o 11.00 hod. ponúkol údajne vhodné pracovné miesto,
následne požiadal - písomne - odborovú organizáciu o danie súhlasu s jeho výpoveďou, odborová
organizácia túto žiadosť toho istého dňa prerokovala a dala súhlas, aby mu výpoveď ešte toho istého

dňa bola odporcom aj vypracovaná a účinne doručená. Tieto tvrdenia odporcu považuje za absurdné
a nereálne. Navrhovateľ z týchto dôvodov navrhuje, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa aj naďalej zotrváva na svojom stanovisku, že výpoveď

z pracovného pomeru bola navrhovateľovi daná zákonne a platne. Vyhodnotenie skutkového stavu a
zdôvodnenie rozhodnutia okresným súdom považuje za správne a z právneho hľadiska aj správne
kvalifikované. Výňatok z Podpisového poriadku OS-03 SP preukázal, že K.. R. S., ako vtedajší riaditeľ
ORPY.,boloprávnenýdňa16.09.2009podpísaťvýpoveďnavrhovateľa.Tiežponukapracovnéhomiesta
bola vykonaná v súlade so Zákonníkom práce, a to v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce podľa

pracovnej zmluvy, teda v Y.. Odporca tvrdí, že aj povinnosť vopred prerokovať výpoveď so zástupcami
zamestnancov bola z jeho strany splnená, čo odporca preukázal listinnými dôkazmi a svedeckými
výpoveďami. Pokiaľ ide o doručenie výpovede, odporca uviedol, že aj z výpovede svedkov vyplynulo, že
navrhovateľ bez uvedenia relevantného dôvodu písomnú výpoveď odmietol prevziať a platí tak zákonnádomnienka, že písomnosť bola navrhovateľovi doručená. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací § 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č.
99/1963 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.), vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.
zrušil a podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľ tvrdil, že s ním odporca neplatne rozviazal pracovný pomer výpoveďou. Namietal
platnosť výpovede z viacerých dôvodov. Spochybňoval predovšetkým účinné doručenie výpovede dňa
16.09.2009, keď namietal, že síce prišli do jeho kancelárie približne o 15.00 hod. pracovníčky U. C. -
personalistka a Y. U. - personalista s tým, že prišli s ním prejednať bližšie nešpecifikované personálne
veci, avšak, podľa jeho tvrdenia, nepokúšali sa mu doručiť žiadnu výpoveď. Až dňa 01.12.2009 sa

mal navrhovateľ dozvedieť, že ich návšteva bola pokusom o doručenie výpovede, že je vo výpovednej
lehote, ktorá končí 31.12.2009 a že údajne výpoveď odmietol prevziať. Namietol taktiež oprávnenosť
podpisovať výpoveď riaditeľom regionálneho poštového centra, vzhľadom k tomu, že organizačná
zmena, a tým aj dôvod výpovede, sa týkali celej akciovej spoločnosti, nielen Regionálneho poštového
centra v Y.. Riaditeľ regionálneho poštového centra môže navrhovať organizačné zmeny iba týkajúce

sa regionálneho centra. Navrhovateľ ďalej spochybňoval platnosť výpovede aj z dôvodu, že si odporca
nesplnilponukovúpovinnosťvočinemu,vyplývajúcumupodľa§63ods.1písm.b/Zákonníkapráce.Boli
mu ponúknuté pracovné miesta na poštového doručovateľa, referenta, administrátora pôšt, na ktoré sa
nevyžaduje ani vysokoškolské vzdelanie a dokonca na skrátené úväzky. Navrhovateľ namietal, že mu
mali byť ponúknuté adekvátne pracovné miesta v rámci novej organizačnej štruktúry, teda aj s miestom

výkonu práce v Prešove, či v Košiciach. Zdôraznil pritom, že má vedomosť o tom, že boli jeho bývalým
spolupracovníkom ponúknuté miesta, ktoré by boli aj pre neho vhodné, vzhľadom na vyžadované
vysokoškolské vzdelanie, pričom v návrhu konkretizoval mená a priezviská bývalých spolupracovníkom,
pracovné pozície, ktoré im boli ponúknuté i s tarifnými triedami, zodpovedajúcimi jeho tarifnej triede.
Ďalej navrhovateľ argumentoval, že v rámci Oblastného riaditeľstva pôšt Prešov ešte v decembri

2009 nebolo obsadené miesto referenta oddelenia dodávania, ktoré však jemu ponúknuté nebolo.
Napokon navrhovateľ namietal skutočnosť, že odporca si nesplnil riadne ani povinnosť vyplývajúcu mu z
ustanovenia § 74, v spojení s § 17 ods. 2 a § 11 Zákonníka práce, teda výpoveď danú zamestnávateľovi
vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Navrhovateľ tvrdil, že podľa jeho informácií odporca
vôbec nedoručil odborovej organizácii pôsobiacej na pracovisku žiadosť o prerokovanie jeho výpovede,

pričom z kolektívnej zmluvy vyplýval záväzok zamestnávateľa predložiť výpoveď na prerokovanie
odborom v lehote najneskôr 1 mesiac pred daním výpovede zamestnancovi. Navrhovateľ dal súdu do
pozornosti, že zamestnávateľ vedel o organizačnej zmene dostatočne vopred na to, aby tento termín bol
dodržaný. Výbor základnej organizácie, ani jej členská schôdza, sa dňa 16.09.2009 nekonali a nemohli
takprijaťaniuznesenie,zktoréhobyvyplývalo,žebolajeho výpoveďodborovýmorgánomprerokovaná.

Vzhľadom na všetky tieto dôvody potom navrhovateľ považuje výpoveď zo dňa 16.09.2009 za neplatnú
a uplatnil si aj nárok na náhradu mzdy podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce.

Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci jednak oboznámením sa s obsahom predložených a
vyžiadaných listinných dôkazov, jednak výsluchom účastníkov konania, ako aj výsluchom svedkov

U. C., zamestnanej ako referentky personálneho oddelenia, Y. U., ako personálnej referentky, K..
R. S., vtedajšieho vedúceho organizačnej jednotky regionálneho poštového centra Y. a svedka Y. I.,
vtedajšiehopredseduodborovejorganizáciespojovapoichdôkladnomzváženíavyhodnotenínásledne
na podklade takto zisteného skutkového stavu zaujal právne stanovisko obsiahnuté v rozsudku, ktorým
súd meritórne rozhodol a návrh v celom rozsahu zamietol.

Súd mal v konaní za preukázané, že navrhovateľ s odporcom uzavrel pracovnú zmluvu č. XX/OKR/
ORPR/XXXX zo dňa 25.05.2004 na funkciu riaditeľ regionálneho poštového centra s miestom výkonu
práce v Y., a to na dobu neurčitú. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 21.03.2007 došlo
k zmenám v obsahu pracovnej zmluvy, a to ohľadom druhu vykonávanej práce, podľa ktorej mal

navrhovateľ pre odporcu vykonávať prácu vo funkcii vedúci odboru, s miestom výkonu práce Y..
Rozhodnutím Predstavenstva Slovenskej pošty, a.s. Banská Bystrica č.j. 6995/2008-LZ- ZMENY zo
dňa 04.08.2009 došlo k zásadnej zmene organizačnej štruktúry zamestnávateľa, dňom 30.09.2009 sa
zrušilo aj Regionálne poštové centrum Y., na ktorom dovtedy navrhovateľ vykonával prácu a vznikliv užšom okruhu dovtedajšieho miesta výkonu práce navrhovateľa Oblastné riaditeľstvá pôšt Košice a
Prešov. Odporca s navrhovateľom, v dôsledku uvedených organizačných zmien, rozviazal pracovný
pomer výpoveďou dňa 16.09.2009 podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu

jeho nadbytočnosti - zrušenia jeho dovtedajšieho pracovného miesta a neprijatím ponúknutých voľných
pracovných miest. Zamestnávateľ doručoval navrhovateľovi dňa 16.09.2009 písomné vyhotovenie
výpovede, ktoré podľa ručne zapísaného záznamu, nachádzajúceho sa na zadnej strane originálu
výpovede, navrhovateľ za prítomnosti dvoch pracovníčok odporcu odmietol prevziať. Výpovedná lehota
začala plynúť od 01.10.2009 a skončila by 31.12.2009. Navrhovateľ písomne dňa 19.01.2010 oznámil

svojmu zamestnávateľovi, že podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce trvá na svojom ďalšom zamestnávaní
a nahlásil svoju pracovnú pohotovosť.

Podľa ustanovenia § 61 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011,
zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod

výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom,
inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Vychádzajúc z ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011,
zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, zamestnanec stane nadbytočný

vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh,
technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných
organizačných zmenách.

Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a/ a b/ Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011,

zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie
pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno
okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
alebo ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ

ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej
príprave na túto inú prácu.

Podľa ustanovenia § 74 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011, výpoveď alebo okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať

so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď
alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní
odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu,
platí, že k prerokovaniu došlo.

V súlade s ustanovením § 77 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011, neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou
môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa,
keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.08.2011, ak zamestnávateľ
dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite
alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho
naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ

je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.

Citované zákonné ustanovenia upravujú hmotnoprávne podmienky platnosti jednostranného právneho
úkonu zo strany zamestnávateľa - výpovede. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania
konštatoval, že všetky hmotnoprávne podmienky vyžadované príslušnými ustanovenia Zákonníka práce
pre platnosť výpovede v zmysle citovaných zákonných ustanovení boli splnené. Sporné medzi stranaminebolo,ževyhotovenievýpovedezpracovnéhopomeruobsahovalovšetkyformálnenáležitostitakéhoto
zamýšľaného prejavu vôle zamestnávateľa v súlade s ustanovením § 70 Zákonníka práce, výpoveď bola
daná písomne, skutkovo riadne vymedzená, navrhovateľ písomne oznámil odporcovi, že na ďalšom

zamestnaní trvá a bola dodržaná zákonná prekluzívna lehota zo strany navrhovateľa na uplatnenie
nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce. Sporné v štádiu
prvostupňového, i odvolacieho konania tak zostalo, či možno výpoveď zo dňa 16.09.2009 považovať
za doručenú vzhľadom na zákonnú domnienku účinkov doručenia v prípade, ak zamestnanec prijatie
písomnosti odmietne (§ 38 ods. 4 Zákonníka práce), ďalej či výpoveď bola podpísaná oprávnenou

osobou, či povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu podľa § 63 ods. 2
písm. a/ a b/ Zákonníka práce možno považovať za splnenú a napokon, či možno považovať výpoveď
za platnú s ohľadom na povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov
zamýšľanú výpoveď.

Odvolací súd, po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj dôvodmi odvolania, konštatuje, že pokiaľ

ide o prvú námietku, spochybňujúcu platnosť výpovede zo dňa 16.09.2009 z dôvodu jej riadneho
nedoručenia navrhovateľovi, odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými závermi okresného súdu, že
z obsahu svedeckých výpovedí svedkýň U. C. a Y. U., referentiek personálneho oddelenia odporcu
vyplynulo, že dňa 16.09.2009 prišli spoločne do kancelárie navrhovateľa s tým, že bola navrhovateľovi
odovzdaná listina s názvom výpoveď, ktorá bola položená pred ním na stôl a Y. U. bol navrhovateľ

požiadaný, aby ju podpísal, na čo navrhovateľ podľa zhodných svedeckých tvrdení oboch svedkýň
odpovedal, že zatiaľ sa k tomu nevyjadruje, pretože sa obrátil písomne na generálneho riaditeľa
Slovenskej pošty a očakával jeho odpoveď. Svedkyne zhodne vypovedali, že navrhovateľ bol Y. U.
poučený, že aj keď výpoveď neprevezme, bude sa mať za to, že mu výpoveď bola riadne doručená.
Takémuto priebehu nasvedčuje aj písomný záznam o odmietnutí prevzatia výpovede navrhovateľom zo

dňa16.09.2009,obsiahnutýnazadnejstraneorigináluvýpovede,ktorýjepodpísanýobomasvedkyňami.
Odvolací súd poznamenáva, že tvrdenie navrhovateľa, že sa bližšie nezaujímal, z akého dôvodu za ním
obe personalistky v ten deň prišli a že sa nepozrel ani len letmo na listinu, ktorú mu položili na stôl,
vyznieva pre súd ako nepravdepodobné, rovnako ako jeho tvrdenie, že obe personalistky prišli s ním
prejednať „bližšie nešpecifikované personálne veci“. Vychádzajúc potom z obsahu svedeckých výpovedí

dvoch svedkýň, ako aj z písomného záznamu na výpovedi, je možné konštatovať, že nastali účinky
doručenia výpovede dňa 16.09.2009, a to s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 4 vety poslednej
Zákonníka práce.

Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj druhú námietku týkajúcu sa legitimity podpisu výpovede K..

R. S., riaditeľom Regionálneho poštového centra Y.. Z obsahu písomnej listiny „Podpisové oprávnenie
týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov OS- 03 Podpisového poriadku zo dňa 01.04.2009, verzia 4“,
konkrétne oprávnenia uvedeného pod por. č. 3 tohto podpisového poriadku, vyplýva oprávnenie riaditeľa
regionálneho poštového centra podpisovať pracovné zmluvy, vrátane zmeny a skončenia, odstúpenia
od zmluvy zamestnancov v riadiacej pôsobnosti riaditeľa RPC (vrátane vedúcich odborov a vedúcich

oddelení na organizačných jednotkách). Zo znenia tohto bodu je zrejmé, že pokiaľ sa skončenie
pracovného pomeru v konkrétnom prípade týkalo zamestnanca v riadiacej pôsobnosti riaditeľa RPC, a
to vrátane vedúceho oddelenia (ktorú pracovnú pozíciu navrhovateľ u odporcu vykonával), nemôže byť
sporné, že v čase vyhotovenia výpovede, dňa 16.09.2009, mal K.. R. S., vtedajší riaditeľ Regionálneho
poštového centra Y., oprávnenie podpísať výpoveď zamestnanca v jeho priamej riadiacej pôsobnosti.

Neobstojíaniargumentnavrhovateľa,žedôvodvýpovedesatýkalorganizáciecelejakciovejspoločnosti,
nielen jej organizačnej zložky, a teda mal výpoveď podpisovať generálny riaditeľ Slovenskej pošty,
a.s. Banská Bystrica. Takýto záver nemožno vyvodiť zo žiadneho zákonného ustanovenia a navyše
odporuje interným smerniciam zamestnávateľa, presne a detailne upravujúcich pôsobenie a oprávnenie
jednotlivých orgánov spoločnosti v rámci jej organizačnej štruktúry. Už len na dôvažok odvolací súd

poznamenáva, že výpoveď bola daná dňa 16.09.2009 a organizačná zložka Regionálne poštové
centrum Y. bola zrušená od 30.09.2009.

Pokiaľ ide o ďalšiu námietku navrhovateľa, že si odporca vo vzťahu k nemu nesplnil riadne
ponukovú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a/ a b/ Zákonníka práce, z

obsahu spisu vyplývajú len tie skutočnosti, že bol vyhotovený Záznam z osobného prerokovania
organizačnej zmeny a ponukového konania zo dňa 16.09.2009, v ktorom je formulárovo predtlačené,
že zamestnávateľ ponúkol navrhovateľovi pracovné miesta uvedené v prílohe : Zoznam voľných
pracovných miest. Obsiahnuté je v ňom ručne písané stanovisko zamestnanca, že ponúkané pracovnémiesta nezodpovedajú jeho kvalifikačným predpokladom a dlhoročným skúsenostiam. Z tohto záznamu
však nevyplýva, aké konkrétne miesta boli navrhovateľovi ponúknuté, a z jeho obsahu vyznieva aj
spornosť a neurčitosť vyjadrenia zamestnanca, ktorý svojim podpisom verifikoval zakrúžkované obe

možnosti, že „Zamestnanec ponuku pracovného miesta prijíma/neprijíma“. Ani z obsahu svedeckých
výpovedí a výpovedí účastníkov konania jednoznačne a nespochybniteľne nemal súd preukázané, ktoré
konkrétne miesta a pracovné pozície boli konkrétne navrhovateľovi v rámci zoznamu voľných miest
skutočne ponúknuté. Súd sa musí vysporiadať i so skutočnosťou, či nebola zo strany zamestnávateľa
splnená ponuková povinnosť čisto len formalisticky, či ponúknuté pracovné miesta možno považovať

za vhodné pre navrhovateľa, teda či zodpovedali ukončenému vzdelaniu, pracovným skúsenostiam,
prípadne ďalším kvalifikačným predpokladom, ktoré navrhovateľ spĺňal a taktiež, či boli dodržané zo
strany zamestnávateľa i ďalšie zásady ktoré je povinný vo vzťahu ku všetkým svojim zamestnancom
dodržiavať, konkrétne zásada rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie. Súd nevenoval žiadnu
pozornosť argumentu navrhovateľa, že v danom čase boli jeho konkrétnym kolegom, ktorých mená,
ponúknuté pracovné pozície a tarifné triedy presne a konkrétne uviedol v návrhu, ponúknuté pracovné

miesta, ktoré spĺňali aj jeho kvalifikačné predpoklady a jemu ponúknuté neboli, naopak, jemu boli
ponúkané pracovné pozície nevyžadujúce vysokoškolské vzdelanie a na skrátené úväzky. Odvolací
súd konštatuje, že pokiaľ aj z ustanovenia § 63 ods. 2 písm. a/ a b/ Zákonníka práce vyplýva, že
zamestnávateľ je povinný ponúknuť zamestnancovi inú pre neho vhodnú prácu zásadne a prednostne
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, odvolací súd sa domnieva, že vzhľadom

na konkrétne okolnosti prípadu nie je namieste striktne trvať na doslovnom znení tohto zákonného
ustanovenia, keďže v dôsledku organizačných zmien bola organizačná jednotka, v ktorej dovtedy
navrhovateľ pracoval, zrušená. V danom konkrétnom prípade, vzhľadom na konštatované zrušenie
organizačnej jednotky, by príliš striktná a zužujúca aplikácia tohto ustanovenia zrejme nenapĺňala
dostatočne sledovaný účel tohto zákonného ustanovenia. O to skôr, pokiaľ navrhovateľ deklaroval svoju

ochotu vykonávať vhodnú prácu aj inde (Prešov, Košice), nielen v mieste pôvodného výkonu práce a
odporca vhodné pracovné pozície v týchto strediskách ponúkol iným pracovníkom. V tejto časti námietok
odvolací súd konštatuje nedostatočné skutkové zistenia súdom prvého stupňa.

Odvolací súd napokon vyhodnotil ako neopodstatnenú aj poslednú námietku navrhovateľa, že výpoveď

je neplatná s poukazom na ustanovenia § 17 ods. 2, § 74 a § 11 ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu,
že nebola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov - príslušným odborovým orgánom. Z obsah
spisu síce je zrejmé, že pri osobnom prerokovaní organizačnej zmeny a pri ponukovom konaní bol
prítomný aj Y. I., ako zástupca OZ SPOJE ZO Y. za odborovú organizáciu a bol vyhotovený záznam z
pracovnéhorokovaniasodborovýmpartneromzodňa16.09.2009,ktorýjevšakopäťpodpísanýY.I.,ako

predsedom OZ SPOJE ZO Y., avšak odvolací súd zastáva názor, že odporcovi sa nepodarilo doposiaľ
hodnoverne preukázať, že skutočne prebehlo vopred a riadne prerokovanie výpovede navrhovateľa s
príslušnouodborovouorganizáciou,nielenjejpredsedom.Súdbudepovinnývenovaťnáležitúpozornosť
argumentom navrhovateľa, že má vedomosť o tom, že dňa 16.09.2009 ani výbor základnej odborovej
organizácie, ani členská schôdza odborovej organizácie nezasadali, a teda nemohli prijať stanovisko,

ako výsledok prerokovania výpovede navrhovateľa kolektívnym orgánom, akým nesporne odborová
organizácia je, a ktoré stanovisko by následne mohol tlmočiť odporcovi už len predseda odborovej
organizácie. Zo svedeckej výpovede samotného Y. I. nevyplýva, že by bola výpoveď navrhovateľa
prerokovaná v kolektívnom orgáne odborovej organizácie. Svedok Y. I. na pojednávaní dňa 15.11.2011
uviedol, že nevie s istotou povedať, či bol oslovený, aby sa odbory výpoveďou navrhovateľa zaoberali

a nevie ani uviesť, aká bola odpoveď odborov, či bolo súhlasné stanovisko, či záporné. Takáto
neurčitosť výpovede tohto svedka nasvedčuje argumentom navrhovateľa, že odborová organizácia
neprerokovala jeho výpoveď, ako kolektívny orgán. Súd si nevyžiadal od tohto svedka, ako vtedajšieho
predsedu odborovej organizácie zápisnicu z prerokovania odborov výpovede navrhovateľa, ani nežiadal
predložiť písomnú žiadosť, ktorou sa mal odporca na odborovú organizáciou obrátiť so žiadosťou o

prerokovanie výpovede navrhovateľa, a to ani napriek tomu, že svedok na pojednávaní uviedol, že
si všetky takéto žiadosti archivuje a na požiadanie súdu je schopný túto listinu predložiť. Súd tak
nemal v čase meritórneho rozhodovania preukázané, že skutočne bola splnená podmienka povinnosti
zamestnávateľa vopred výpoveď zamestnanca s odborovou organizáciou prerokovať. Navyše, súd mal
venovať náležitú pozornosť aj záväzku zamestnávateľa obsiahnutého v bode 4. 4.2 písm. n/ Podnikovej

kolektívnej zmluvy na roky 2009 až 2011, v zmysle ktorého sa zamestnávateľ zaviazal prerokovať
s príslušným odborovým orgánom skončenie pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien a
racionalizačných opatrení najneskôr 1 mesiac pred daním výpovede uvoľňovaným zamestnancom.
Pokiaľ rozhodnutie Predstavenstva Slovenskej pošty, a.s. Banská Bystrica č.j. 6995/2009- LZ-ZMENY bolo prijaté dňa 04.08.2009, mal odporca dostatočný časový predstih naplniť svoj záväzok
vyplývajúci mu z platnej kolektívnej zmluvy. Je z hľadiska skúmania naplnenia zákonných podmienok
a predpokladov platnosti výpovede zo dňa 16.09.2009 relevantná skutočnosť, že v totožný deň bola

údajne splnená ponuková povinnosť odporcu a taktiež bola výpoveď „vopred“ prerokovaná s odborovou
organizáciou v ten istý deň. Zákon celkom zjavne, pokiaľ sleduje cieľ zabezpečiť ochranu práv
zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi, nesleduje pre naplnenie jednotlivých podmienok z jeho
ustanovení vyplývajúcich ich splnenie len čisto formalisticky. Súd by zrejme z hľadiska hodnovernosti
tvrdenia odporcu, že bola výpoveď navrhovateľa vopred prejednaná odborovou organizáciou, mal

venovať pozornosť aj vyjadreniu svedkyne Y. U., obsiahnutej na č.l. 140 spisu, ktorá celý mechanizmus
žiadania o prerokovanie popísala tak, že v ten istý deň ako bola daná výpoveď, žiadala o jej prerokovanie
odborovou organizáciou, pričom „predseda odborovej organizácie sedí vedľa nej, takže tam nebol
problém urobiť aj písomnosť“. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje opätovne na záväzok prijatý
zamestnávateľom a obsiahnutý v platne uzatvorenej kolektívnej zmluve, konkrétne v čl. 7 bodu 7.7, kde
je definovaný pojem „prerokovanie“, pričom pod týmto pojmom sa rozumie „účelové stretnutie zástupcov

zamestnávateľa a zástupcov príslušného odborového orgánu, ako výmena názorov a dialóg zmluvných
strán, s cieľom dosiahnuť dohodu. Stanoviská strán sa zaznamenajú v zápise. Písomné podklady k
prerokovávanej veci sa predložia druhej zmluvnej strane najmenej tri dni pred prerokovaním“. Odporca
zjavne žiadne z citovaných záväzkov vyplývajúcich mu z kolektívnej zmluvy a obsiahnutých v bode 4.
4.2 písm. n/ a v čl. 7 bodu 7.7 v prípade výpovede navrhovateľa nesplnil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a spochybnenie doposiaľ zisteného skutkového stavu ohľadom
námietok navrhovateľa spochybňujúcich platnosť výpovede z dôvodu, že si zamestnávateľ nesplnil
riadne vo vzťahu k nemu ponukovú povinnosť a z dôvodu, že nebolo preukázané hodnoverne, že
skutočne bola vopred výpoveď navrhovateľa prerokovaná s príslušnou odborovou organizáciou, sa javí

ako potrebné doplniť dokazovanie v naznačenom smere, pretože doposiaľ zistený skutkový stav je
nepostačujúci pre meritórne rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia
§ 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.