Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoZm/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110213655
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3110213655.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej

a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu:
Ing. F. P., C.., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XXX, XXX XX X. B., zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., so sídlom Kukučínova 20,
97401BanskáBystrica,IČO:47246731,protižalovanému:D..P.X.,nar.XX.XX.XXXX,bytomL.XXXX/
XXX, XXX XX X. B., zastúpený: ATTORNEYS GROUP s.r.o., so sídlom advokátskej kancelárie Kláry
Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 863 998, o námietkach proti zmenkovému platobnému
rozkazu Okresného súdu Trenčín č. k. 57Zm/15/2010-35 zo dňa 27.07.2010, o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 39CbZm/3/2011-515 zo dňa 7. marca 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume
640,97 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. 39CbZm/3/2011-515 zo dňa 7. marca 2014 rozhodol tak, že
zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Trenčín č.k. 57Zm/15/2010-35 zo dňa 27.07.2010
ponechal v platnosti a žalobcovi priznal náhradu trov konania 100%.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný vystavil dňa 15.01.2005 na
rad žalobcu blankozmenku, ktorá nebola vyplnená v časti dátumu splatnosti a sumy. Blankozmenka
bola vystavená dňa 15.01.2005 v Považskej Bystrici, s miestom platenia Považská Bystrica. Išlo o
vlastnú blankozmenku, ktorou sa žalovaný bezpodmienečným sľubom zaviazal zaplatiť na rad žalobcu
na blankozmenku doplnenú sumu v doplnený deň splatnosti. Na blankozmenke bola uvedená doložka
bez protestu. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 15.01.2005 uzavretá zmluva o vyplnení a použití

blankozmeniek č. B/I/04. V zmysle uvedenej zmluvy v článku I. žalovaný prehlásil, že má voči žalobcovi
záväzok,ktorývznikolzdôvoduposkytnutiafinančnejpôžičkypodľazmluvyopôžičkezodňa15.01.2005
vo výške 1.590.000,- Sk s dohodnutou ročnou úrokovou mierou 10 %. Zároveň žalovaný prehlásil, že
uvedený záväzok uznáva čo do rozsahu i dôvodu vzniku. V zmysle článku II. zmluvy o vyplnení a použití
blankozmeniek č. B/I/04 sa žalobca a žalovaný dohodli, že na zabezpečenie všetkých pohľadávok a
nárokov veriteľa, ktoré vznikli alebo vzniknú z jeho pohľadávky voči dlžníkovi, odovzdá dlžník - teda
žalovaný žalobcovi dňom podpisu zmluvy 2 kusy blankozmeniek, ktorých podmienkou ich použitia

je, že dlžník neuhradí veriteľovi jeho pohľadávky a nároky vyplývajúce z jeho hlavných a vedľajších
záväzkov,ktorévzniklialebovzniknúzpohľadávkyveriteľavočidlžníkovi.Medziúčastníkmibolovčlánku
III dohodnuté, že v prípade naplnenia podmienky na použitie blankozmeniek žalobca je oprávnený
neodvolateľne doplniť blankozmenku o sumu rovnajúcu sa hodnote neuhradenej pohľadávky alebojej časti a ostatných nárokov veriteľa a dátum splatnosti zmenky, ktorý nebude skorší ako 14 dní po
splatnosti pohľadávky. Žalobca vyplnil blankozmenku tak, že v časti splatnosti zmenky vyplnil dátum
20. apríla 2010 a v časti sumy sumu 84.761,26 eur a to číslom aj slovom. Osobitným vyhlásením zo

dňa 15.01.2005 žalovaný uznal záväzok žalobcu, pričom žalovaný v článku I. tohto uznania uviedol, že
prehlasuje, že má voči žalobcovi záväzok, ktorý vznikol z dôvodu poskytnutej finančnej pôžičky. Výška
záväzku ku dňu 15.01.2005 bola 1.590.000,- Sk s dohodnutou ročnou úrokovou mierou 10 %. Tento
záväzok žalovaný uznal v plnej miere čo do rozsahu i dôvodu vzniku. Zároveň bolo medzi účastníkmi
v predmetnej písomnosti v článkoch II. až IV. dohodnuté splácanie uznaného záväzku.

Predmetom prejednania pred súdom prvého stupňa boli námietky žalovaného proti zmenkovému
platobnému rozkazu. Žalovaný podal voči zmenkovému platobnému rozkazu štyri námietky a to 1.
námietku neexistujúcej kauzy, 2. námietku vyplnenia blankozmenky v rozpore so zmluvou o vyplnení
a použití blankozmeniek č. B/1/04 zo dňa 15.01.2005, 3. námietku premlčania práva na vyplnenie
blankozmenky a 4. námietku premlčania nároku vyplývajúceho zo zmenky.

Prvou námietkou, námietkou neexistujúcej kauzy, žalovaný namietal, že primárnym záväzkom, ktorý
bol zabezpečený predmetnou zmenkou, je neexistujúci záväzok žalovaného, vyplývajúci zo zmluvy o
pôžičke zo dňa 15.01.2005. Žalovaný poukazoval na to, že právo na zaplatenie žalobcom žalovanej
sumy, mal by žalobca len vtedy, ak by existoval primárny záväzok zmenkou zabezpečený, pričom v

uvedenom prípade tak tomu nebolo. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalobca so žalovaným
uzavreli písomne dňa 15.01.2005 zmluvu o pôžičke, kedy zároveň došlo k odovzdaniu finančných
prostriedkov žalobcom žalovanému. Táto zmluva bola vyhotovená v písomnej forme, bola podpísaná
žalobcom a žalovaným, podpis žalovaného bol úradne osvedčený. V priebehu konania podpis na zmluve
o pôžičke žalovaný nespochybňoval. Následne uznaním dlhu zo dňa 15.01.2005, žalovaný, dokonca

na dvoch rôznych listinách, uznal svoj dlh voči žalobcovi, ktorý vznikol zo zmluvy o pôžičke a to čo do
rozsahu i dôvodu. Rovnako sa so žalobcom dohodli na splácaní tohto záväzku a to tým spôsobom, že
žalovaný bude splácať svoj záväzok podľa splátkového kalendára. V priebehu celého konania nebol
žalovaným podpis týchto písomností spochybňovaný, v tom zmysle, že nejde o podpis žalovaného.
Žalovaný naopak potvrdil podpísanie uvedených písomností, výslovne uviedol, že na predmetných

listinách je jeho podpis. Žalovaný jedine spochybňoval to, že k podpisu došlo pod nátlakom, pričom
uvedenúobranusúdpovažujezavyvrátenúnakoľkopodpisžalovanéhobolajúradneosvedčený,pričom
toto úradne osvedčenie podpisu bolo uskutočnené po prevzatí listín samotným žalovaným a s časovým
odstupom od uzavretia ako zmluvy, pričom rovnako tomu bolo aj v prípade uznania dlhu. Uzatvorenie
zmluvy dobrovoľne vyplýva, aj zo samotného znenia predmetnej písomnosti.

Druhou námietkou žalovaný namietal vyplnenie blankozmenky v rozpore so zmluvou o vyplnení a
použití blankozmeniek č. B/2/04 zo dňa 15.01.2005. Žalovaný v tejto námietke tvrdil, že vzhľadom k
tomu, že žalobca potom ako vyplnil prvú blankozmenku s dátumom splatnosti dňa 15.08.2008, druhú
blankozmenku vyplnil v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve na sumu 84.761,26 eur s dátumom

splatnosti 20.04.2010, ktorú vyplnil na sumu celej ním tvrdenej pohľadávky, pričom podľa žalovaného
žalobca takto konal buď zámerne t. j. v zlej viere alebo sa pri vypĺňaní blankozmenky dopustil hrubej
nedbanlivosti. Žalovaný namietal vyplnenie blankozmenky v rozpore s vyplňovacím právom, v rozpore
s dohodou o vyplňovacom práve a podľa názoru žalovaného vyplnením už jednej predchádzajúcej
zmenky došlo k faktickej konzumpcii práva na vyplnenie blankozmenky na celú žalobcom domnelú

pohľadávku. Čo sa týka vyplnenia a správnosti vyplnenia blankozmenky, súd prvého stupňa vychádzal z
dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke. V zmysle dohody blankozmenkou bola medzi žalobcom
a žalovaným zabezpečená celá pohľadávka žalobcu, resp. aj jeho budúca pohľadávka. V tejto dohode
medzi účastníkmi bola pohľadávka žalobcu zabezpečená dvoma blankozmenkami, pričom zároveň bolo
dohodnuté, že v prípade vyplnenia jednej z nich, je žalovaný povinný podpísať ďalšiu blankozmenku,

teda medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že počas trvania zmluvného vzťahu, bude pohľadávka žalobcu
zabezpečená stále dvoma blankozmenkami. Samotná dohoda však neobsahuje žiadne dojednanie
ohľadom spôsobu, ani výšky postupného vypĺňania blankozmeniek, za situácie, kedy žalobca jednu
blankozmenku vyplní a napriek tomu, nebude mu poskytnuté, či už dobrovoľne alebo prostredníctvom
prípadného núteného výkonu rozhodnutia plnenie na túto blankozmenku. Na druhej strane, v uvedenej

dohode je výslovne uvedené, že blankozmenkou je zabezpečovaná pohľadávka žalobca, a to aj všetky
jeho budúce pohľadávky, ktoré vznikli zo zmluvy o poskytnutí pôžičky. Žalobca sa bránil konzumpciou
časti nároku vyplnením jednej blankozmenky, avšak súd má za to, že takáto námietka nemá oporu
ako v zákone, tak ani v samotnej dohode. Pri dohodovaní podmienok vyplnenia blankozmenky medziveriteľom a dlžníkom je možné vyplnenie blankozmenky dohodou strán určitým spôsobom korigovať
resp. určiť podmienky jej vyplnenia. Nič však také, ako konzumpcia práva na vyplnenie blankozmenky
medzi účastníkmi v tomto konkrétnom prípade dohodnuté nebolo. Žalovaný netvrdil neexistenciu dlhu

v nesprávnej výšky, resp. potenciálneho dlhu v nesprávnej výške (vzhľadom k námietke č.1), ale
konzumpciu časti tohto dlhu už vyplnením inej blankozmenky. Vyplnenie samotnej blankozmenky je
viazané práve na dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal
zabezpečenú pohľadávku blankozmenkou, k jej vyplneniu došlo v súlade s dohodou o vyplňovacom
práve k blankozmenke, blankozmenka bola vyplnená správne, teda riadne a to v sume aktuálnej výšky

pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Táto možnosť a to vyplnenie aktuálnej výšky pohľadávky bolo
v dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke výslovne medzi účastníkmi dohodnuté a to v článku
II odsek 1 Zmluvy, v ktorej sa účastníci dohodli, že žalovaný odovzdá žalobcovi 2 ks blankozmeniek
na zabezpečenie všetkých pohľadávok a nárokov veriteľa, ktoré vznikli alebo vzniknú. Ďalej v tejto
zmluve boli v článku III odsek 1, 2 dohodnuté ďalšie podmienky, ktoré súviseli s použitím blankozmeniek,
a to oprávnenie veriteľa, teda žalobcu doplniť do blankozmenky sumu rovnajúcu sa hodnote jeho

neuhradenej pohľadávky alebo jej časti a ostatných nárokov, dátum splatnosti zmenky, ktorý nebude
skorší ako 14 dní po splatnosti pohľadávky. Následne bolo medzi účastníkmi dohodnuté uskutočnenie
výzvy žalobcu žalovanému na uhradenie zmenky. Z týchto podmienok vyplýva, že žalovaný mohol
kedykoľvek po dátume splatnosti zabezpečenej pohľadávky, t. zn. aj s odstupom niekoľkých rokov,
zmluve to neodporuje, vyplniť blankozmenku o dátum splatnosti, pričom mohlo ísť o akýkoľvek dátum,

ktorý musel splniť iba jednu podmienku a to nesmel byť skorší ako 14 dní po splatnosti pohľadávky a
blankozmenku mal právo doplniť o sumu rovnajúcu sa neuhradenej pohľadávke alebo jej časti, t. zn.
mohol si zvoliť, či do blankozmenky vyplní celú dlžnú sumu alebo len jej časť. V uvedenom prípade,
žalobca do blankozmenky doplnil celú dlžnú sumu, pričom zmluva o vyplňovacom práve mu uvedené
umožňovala. Vzhľadom k tomu, že zmenka bola vyplnená v súlade s dohodou o vyplňovacom práve,

súd prvého stupňa považoval aj túto námietku žalovaného za nedôvodnú. Vzhľadom k tomu, že k
vyplneniu blankozmenky došlo v súlade s uzatvorenou dohodou, podpísanou obidvoma účastníkmi
konania, pričom podpis žalovaného na tejto zmluve je úradne osvedčený, z tejto dohody vyplýva
žalobcovijednoznačneprávoblankozmenkuvyplniť,súdprvéhostupňapovažovalajnámietkuvyplnenia
zmenky s hrubou nedbanlivosťou, či námietku konania v súvislosti s vyplnením v zlej viere, za ničím

nepodloženú a ničím nepreukázanú. Konanie v zlej viere je definované zmenkovým teoretikom Z.
Kovaříkom ako „vedomá, úmyselná činnosť, aktivita nadobúdateľa zmenky smerujúca k zneužitiu
blankozmenky k nesprávnemu vyplneniu“. Za hrubú nedbanlivosť možno vo všeobecnosti považovať
vyplnenie blankozmenky bez ohľadu na dohodu o vyplňovacom práve alebo nezáujem o takúto dohodu,
o jej obsah. V uvedenom prípade však zneužitie blankozmenky spôsobom vyplnenia nerešpektujúcim

dohodu o vyplnení blankozmenky žalobcom zo strany žalovaného nebolo preukázané. Medzi účastníkmi
bola uzavretá zmluva o vyplnení blankozmenky, pričom k vyplneniu blankozmenky došlo v súlade s touto
dohodou, rešpektujúc zo strany žalobcu túto dohodu. Opak preukázaný v konaní nebol.

Námietka nesprávneho vyplnenia blankozmenky podľa § 10 zákona je tzv. relatívnou zmenkovou

námietkou. Jej podstata a právny základ sú v zásade mimo zmenku samotnú a spočívajú v nedodržaní
vopred uzavretej zmluvy o vyplňovacom oprávnení k blankozmenke.
Je prípustná iba tým, voči ktorým bola ako voči účastníkom zmluva o vyplnení porušená.
Z predloženej zmluvy o vyplňovacom práve k zmenke a vyhodnotením vyplnenia zmenky súd prvého
stupňa nemal preukázané žalovaným tvrdené skutočnosti. Rovnako nemal preukázané protiprávne

konanie, konanie v zlej viere resp. hrubú nedbanlivosť žalobcu, v tejto časti túto námietku súd považuje
vzhľadom k tomu, že nedošlo k jej bližšej konkretizácii (v časti zlej viere, hrubej nedbanlivosti spojenej
s vypĺňaním blankozmenky) za nekonkrétnu a neprejednateľnú, pretože v nej nie sú dostatočne
vymedzené medze námietkového konania. Vzhľadom k všetkým vyššie uvádzaným skutočnostiam, súd
prvéhostupňa mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca vyplnil blankozmenku v súlade s

dohodou o vyplnení blankozmenky, preto aj túto námietku súd považoval za nedôvodnú.

Treťou námietkou žalovaný v konaní namietol premlčanie práva na vyplnenie blankozmenky. Táto
námietka je podľa názoru súdu prvého stupňa nedôvodná, pretože samotné právo na vyplnenie
blazkozmenky sa nepremlčuje. Pri aplikácii právnych predpisov na posúdenie práva na vyplnenie

blankozmenky nemožno aplikovať ako zmenkový a šekový zákon, tak ani občiansky zákonník. Uvedenú
situáciu už riešil aj Vrchný súd v Prahe v rozsudku zo dňa 18.10.2004, sp. zn. 9Cmo 274/2004, s
ktorým sa súd prvého stupňa stotožil a z ktorého vyplýva, že „neprichádza do úvahy aplikácia čl. I.
§ 70 ZZŠ, pretože právo vyplniť blankozmenku nie je zmenkovým nárokom. Neuplatní sa ani § 100Občianskeho zákonníka, ani § 391 Obchodného zákonníka, pretože v tejto veci je uplatňovaný nárok
na zaplatenie zmenky, nie nárok z vyplňovacej dohody. V danom spore je predmetnom konania plnenie
zmenkového dlhu, preto nie je možné nepriznať zmenkovému veriteľovi jeho zmenkovú pohľadávku,

vzhľadom k tomu, že uplatnený zmenkový nárok sa premlčuje v trojročnej lehote odo dňa splatnosti
zmenky podľa čl. I. § 70 ods. 1 ZZŠ bez akejkoľvek väzby na premlčanie lehoty v obchodnom alebo v
občianskom zákonníku. Okrem toho nárok veriteľa z dohody o vyplnení blankozmenky nie je právom
vymáhateľným u súdu, preto tiež z tohto dôvodu sa vyplňovacie právo nepremlčuje. Právo veriteľa na
vyplnenie blankozmenky realizuje veriteľ priamo jeho vyplnením. Toto právo je právom akcesorickým k

predmetnej listine a je závislé na existencii blankozmenky. Pokiaľ existuje blankozmenka, potom musí
trvať i právo veriteľa na jej vyplnenie, nie je toto právo inak zmluvne obmedzené. Takýmto obmedzením
by napr. bola dohodnutá lehota, v ktorej by bolo možné blankozmenku doplniť. V prípade jeho porušenia
bysaalejednaloozmenkuvyplnenúvrozporesdohodouojejvyplneníaanitubyneprichádzalovúvahu
premlčanie nároku.“ Podľa názoru súdu žalovaný nesprávne podradil právo na vyplnenie blankozmenky
pod majetkové právo. Samotné právo na vyplnenie blankozmenky nepredstavuje majetkové právo,

s jeho realizáciou t. zn. so samotným iba bez ďalšieho vyplnením, nie je spojený žiaden konkrétny
majetkový nárok, nakoľko majetkové právo je až následne spojené a je priamo viazané na zmenku,
nie na právo na jej vyplnenie. Vzhľadom k tomu, že nejde o majetkové právo, neprichádza do úvahy
aplikácia premlčacej doby troch rokov, ktorou argumentoval vo svojich námietkach žalovaný. Nakoľko
v zmysle § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa premlčujú majetkové práva, v uvedenom prípade o

majetkové právo nejde, k premlčaniu práva na vyplnenie blankozmenky nemohlo dôjsť. Rovnako podľa
názoru súdu právo na vyplnenie blankozmenky je právom viažujúcim sa k existencii blankozmenky, čo
znamená, že kým existuje blankozmenka, kým z akéhokoľvek dôvodu nedôjde k jej znehodnoteniu,
bude existovať v zmysle uzatvorenej dohody aj právo na jej vyplnenie. Súd prvého stupňa právo
na vyplnenie blankozmenky nepovažoval za majetkové právo, z uvedeného dôvodu sa naň nebude

vzťahovať premlčacia lehota, a preto nemohlo dôjsť ani k jeho premlčaniu. V tejto časti považoval súd
prvého stupňa námietku žalovaného za nedôvodnú.

Štvrtou námietkou žalovaný namietal premlčanie nároku vyplývajúceho zo zmenky, v ktorej žalovaný
uviedol, že s poukazom na plynutie času a následky plynutia doby má za to, že žalobcom tvrdená

pohľadávka zo zmenky, je premlčaná v celom rozsahu, nakoľko nie je možné, aby doplnením
neskoršieho dátumu splatnosti zmenky jej majiteľ neoprávnene predĺžil zameškanú premlčaciu dobu.
K tejto námietke súd prvého stupňa poukázal na to, že prípadné premlčanie kauzálneho záväzku t. zn.
premlčanie zmenkou zabezpečenej pohľadávky, nemá žiadny vplyv na platobnú povinnosť povinného
zo zmenky, ani sa nedotýka plynutia premlčacích lehôt zmenkového nároku. Ide o dva samostatné

nároky, dva samostatne žalovateľné nároky, ktoré môžu byť samostatne uplatnené ako v zmenkovom
konaní tak aj v klasickom civilnom konaní, pričom premlčacie doby tu plynú podľa druhu uplatňovaného
nároku osobitne. Osobitne plynie premlčacia doba pre samotnú pohľadávka vyplývajúcu z kauzálneho
vzťahu, ktorá bola uznaná samotným žalovaným, ako aj osobitne a to z pohľadu zmenkového záväzku
plyniepremlčaciadobatohtozmenkovéhozáväzku.Žalovanýposlednounámietkounamietalpremlčanie

samotnej kauzálnej pohľadávky zmenkou zabezpečenej. Táto námietka však vo vzťahu k nároku
uplatňovanému zo zmenky nie je absolútne dôvodná, pretože aj keby došlo k premlčaniu zmenkou
zaisteného záväzku, toto nemá vplyv na povinnosť dlžníka plniť dlh zmenkový. V tejto súvislosti už
boli prijaté rozhodnutia a to rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12 Cmo 228/2005 zo dňa
19.12.2005 resp. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 1181/2009 zo dňa 31.03.2010, s

ktorými sa súd prvého stupňa stotožnil a z ktorého vyberá: „Podľa ustálenej judikatúry premlčanie
kauzálneho záväzku (správne pohľadávky, ktorej splnenie je zmenkou zaistené) nemá žiadny vplyv na
platobnú povinnosť zo zmenky, ani sa nedotýka behu premlčacích lehôt zmenkového nároku. Zmenka,
ktorá zaisťuje splnenie dlhu, nie je akcesorickým a subsidiárnym zaisťovacím inštitútom, ako je tomu
napríklad pri ručení alebo záložnom práve. Zmenkový záväzok žalovaného ako priameho zmenkového

dlžníka je záväzkom celkom samostatným, čo sa odráža aj v tom, že právo zo zmenky sa premlčuje
samostatne. V prípade zaisťovacej zmenky môže zmenkový dlžník vznášať iba také kauzálne námietky,
ktoré mu umožňuje vzniesť zmenková dohoda, t.j. dohoda, na základe ktorej bola zmenka zmenkovým
dlžníkom podpísaná. Ak bolo v takejto dohode dohodnuté, že v prípade premlčania kauzálneho nároku
nemá veriteľ ani nárok na zaplatenie zabezpečovacej zmenky, nepochybne by nebol zmenkový dlžník

povinný zmenku platiť. I keď sa vystavenie zmenky spravidla opiera o určitý dôvod (kauzu), vzniká
zo zmenky špecifický právny vzťah, ktorého abstraktný charakter spočíva v tom, že právny dôvod nie
je pre jeho existenciu významný a zo zmenky nevyplýva. Plnením na zabezpečovaciu zmenku (na
rozdiel od plnenia z titulu ručenia či záložného práva) zabezpečená pohľadávka nezaniká a rovnakoplnením na zabezpečenú pohľadávku nezaniká pohľadávka zo zabezpečovacej zmenky. V situácii, keď
nie je pochýb o tom, že premlčanie zmenkou zabezpečenej pohľadávky nemá vplyv na jej existenciu,
nemožno (pri absencii inej dohody) považovať námietku premlčania zmenkou zabezpečenej pohľadávky

za účinnú obranu proti povinnosti zmenku zaplatiť.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo
1181/2009 zo dňa 31.03.2010, rovnako zhodne Kovařík Z., Zmenka ako zajistění, str. 52). Vzhľadom k
tomu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania zmenkou zabezpečeného, teda kauzálneho záväzku,
nevzniesol námietku premlčaniu zmenkového záväzku, súd prvého stupňa rovnako ani túto námietku
nepovažoval za dôvodnú. V prípade kauzálneho záväzku a zmenkového záväzku, ide o dve samostatne

plynúce premlčacie doby, ktoré je možné uplatňovať v prípade konkrétnych konaní viažucich sa ku
konkrétnemu uplatňovanému nároku. Vzhľadom k tomu, že v uvedenom konaní sa uplatňuje nárok zo
zmenky, teda zmenkový záväzok, dôvodnou by mohla byť iba v prípade preukázania jej dôvodnosti,
námietka premlčania zmenkového záväzku, ktorá však zo strany žalovaného nebola vznesená. Súd
prvého stupňa k premlčaniu uviedol, že trojročná premlčacia doba pre uplatnenie práv zo zmenky
začína plynúť odo dňa splatnosti zmenky, pričom predmetná zmenka bola splatná dňa 20.04.2010,

zmenkový nárok bol uplatnený žalobou dňa 10.05.2010, k premlčaniu vzhľadom k splatnosti zmenky
a času uplatnenia zmenky nedošlo. Rovnako mal súd prvého stupňa za to, že ani samotná zmenkou
zabezpečená pohľadávka, nakoľko táto pohľadávka bola zo strany žalovaného uznaná, čím došlo k
predĺženiu plynutia premlčacej doby, v čase vyplnenia zmenky premlčaná nebola.

Dôkaz navrhovaný žalovaným a to v podobe nahrávky hlasu žalobcu vyhotovenej dňa 26.10.2007
ako dôkaz v tomto konaní súd prvého stupňa nepripustil. Uvedená audionahrávka bola uskutočnená
tajne, pri stretnutí žalobcu so svedkyňou, žalobca o jej vyhotovení nevedel a ani nedal súhlas na
jej vyhotovenie. Na oboznámenie sa s jej obsahom žalobca nedal súhlas ani dodatočne a to ani na
pojednávaní v uvedenej veci. Občianskoprávne predpisy poskytujú ochranu osobnosti fyzickej osoby

a tým aj zvukovým záznamom týkajúcich sa fyzickej osoby. V uvedenom prípade išlo o prejav fyzickej
osoby, žalobca v konaní nevystupuje ako podnikateľ, pôvodná zmluva o pôžičke, tak aj zmenka bola
vystavená v prospech žalobcu ako fyzickej osoby a nie ako podnikateľa, preto v tejto súvislosti nemožno
aplikovať na vec ani záver uvedený v rozhodnutí NS ČR 30Cdo/64/2004, na ktorý poukazoval žalovaný a
z ktorého vyplýva, že hovory osôb ku ktorým dochádza pri výkone povolania, pri obchodovaní či verejnej

činnosti spravidla nemajú charakter osobnej povahy, dôkaz zvukovým záznamom takéhoto hovoru preto
nie je v občianskom súdnom konaní neprípustný. V tomto konkrétne prípade však práve naopak, súd
prvého stupňa mal za to, že ide o prejav osobnej povahy fyzickej osoby nepodnikateľa, prejav osobnej
povahy, ktorý bol vyhotovený bez súhlasu dotknutej fyzickej osoby, ktorý v zmysle § 11, 12 Občianskeho
zákonníka je zákonom chránený a jeho zásah do takéhoto prejavu je možné uskutočniť iba v zákonom

predpokladanýchprípadoch,pričompodtakétozákonnompredpokladanéprípadynespadájehopoužitie
ako dôkazu v súdnom konaní. Súd rovnako poukázal na to, že prejavy osobnej povahy fyzickej osoby
možno za určitých okolností použiť a to spôsobom uvedeným v § 13 Občianskeho zákonníka, avšak ani
takéto použitie nemôže byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby. Dôkazná núdza na strane
žalovaného, nepredstavuje dôvod, pre ktorý by malo byť zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti

žalobcu. Súd prvého stupňa sa v tomto smere stotožnil aj s rozhodnutím Nemeckého spolkového
súdneho dvoru v rozsudku zo dňa 18.02.2003 sp. zn. XI 165/02, uverejnené v Právnych rozhledoch
12/2003 kde konštatoval: „Potreba zabezpečiť dôkazný prostriedok na preukázanie civilnoprávnych
nárokov nie je spôsobilým dôvodom pre ospravedlnenie zásahu do práva na ochranu osobnosti
ostatných účastníkov konania.“ Žalovaný poukazoval na stret, konflikt záujmov na strane žalobcu a

žalovaného. Súd má však za to, že o prípustnosti nezákonného dôkazu by bolo možné uvažovať
iba v prípade legislatívnej úpravy a zakomponovania takejto možnosti do legislatívnej úpravy t. zn.
do Občianskeho súdneho poriadku, pričom za súčasného stavu takýto postup nie je zákone možný.
Vykonanie nezákonného dôkazu, v tomto prípade audionahrávky uskutočnenej bez súhlasu žalobcu,
jeho riadne vyhodnotenie v procese dokazovania a na jeho základe vyvodenie záverov premietnutých

do rozhodnutia súdu, by nebolo v súlade s právnym poriadkom SR, a to predovšetkým s čl. 1 ods. 1,
čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy SR a § 2 a 3 O. s. p.. Čo sa týka následne listinných
dôkazovvzťahujúcichsakpredmetnejnahrávke,súdvzhľadomktomu,ženevykonaldôkazpredmetnou
nahrávkou nezaoberal sa a v rámci hodnotenia dôkazov nevyhodnocoval pravosť resp. zásahy do tejto
nahrávky, na ktoré poukazovali účastníci konania. Vzhľadom k tomu, akým spôsobom bola predmetná

nahrávka zabezpečená, absencii súhlasu dotknutej osoby s vykonaním tohto dôkazu, mal súd prvého
stupňa za to, že osobitné vyhodnocovanie v zmysle predložených listinných dôkazov vzťahujúcich sa
na jej obsah a autenticitu, by bolo nadbytočné. Čo sa týka svedeckej výpovede svedkyni Ing. F. X., ktorá
vyhotovila predmetnú nahrávku, súd ju vyhodnotil v kontexte ostatných vykonaných dôkazov, s tým,že v uvedenom prípade vzal do úvahy aj skutočnosť, že predmetná svedkyňa je dcérou žalovaného a
zároveň protistranou v inom prebiehajúcom spore so žalobcom, pričom predmetná svedkyňa sa priamo
na stretnutí žalobcu so žalovaným dňa 15.01.2005 nezúčastnila a priamo na pojednávaní potvrdila, že

žalovaný ju so svojimi záležitosťami neoboznamoval.

Vzhľadom k tomu, že vykonaným dokazovaním s použitím § 132 O. s. p., súd prvého stupňa nemal
preukázanú dôvodnosť ani jednej zo štyroch námietok žalovaného, žalovaný v konaní neuniesol
dôkazné bremeno, t. zn. v konaní nepreukázal rozhodné skutočnosti ním tvrdené, súd prvého stupňa

ponechal vydaný zmenkový platobný rozkaz v platnosti.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý
v odvolaní okrem iných skutočností uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní sa
žalovaný podrobnejšie vyjadril k námietkam, ktoré podal proti zmenkovému platobnému rozkazu.
Okrem skutočností, ktoré žalovaný uviedol aj v Námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu
zo dňa 20.8.2010 doručeným súdu dňa 24.8.2010 v odvolaní naviac uviedol, že vo vzťahu k fyzickému

odovzdaniu peňazí prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci a z vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Prvostupňový súd nevzal do úvahy závery zo znaleckého posudku
vypracovaného znaleckou organizáciou EXPERTA s.r.o. Záver súdu o tom, že žalobca mohol mať k
dispozícii hotovosť vo výške 1.590.000,- Sk (52.778,33 eur) , ktorú mal odovzdať žalovanému neobstojí,
preto že žalobca neuviedol, že žalovanému odovzdal túto hotovosť jemu vrátenú v predchádzajúcich

rokoch,aledoslovauviedol,žežalovanémuodovzdalhotovosťvrátenúžalobcovispoločnosťouGALTOP
- EDIN spol. s r.o. dňa 15.1.2005. Ak mal prvostupňový súd pochybnosti o záveroch znaleckého
posudku,bolojehopovinnosťoupredvolaťsúdnehoznalca,ktorýposudokvypracovalatietopochybnosti
jeho výsluchom odstrániť. K dokumentom, ktoré konajúci súd považoval za natoľko silné a jednoznačné
dôkazy sa žalovaný vyjadril a to najmä k dôvodom a okolnostiam vzniku týchto listinných dôkazov

(stanovisko samotného žalovaného, ktoré tvorí prílohu odvolania). Predložená audionahrávka je
jediným možným dôkazom , ktorý je spôsobilý objasniť skutkový stav veci a to najmä, že žalobca nie je
veriteľom žalovaného, to znamená, že žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom v tomto súdnom
konaní. Prvostupňový súd mal pripustiť tento dôkaz, pričom žalovaný tvrdí, že v tomto prípade by išlo
len o nepatrný zásah do práva na ochranu osobnosti (v porovnaní s predmetom sporu) a v záujme

spravodlivosti mal byť pripustení, vykonaný a vyhodnotený. Rokovanie žalobcu s Ing. F. X. PhD. bolo vo
svojej podstate rokovaním obchodným, ktorého predmetom bola ponuka žalobcu na predaj pohľadávky
voči žalovanému Ing. F. X. PhD a jej sestrám za „zvýhodnenú cenu“ 50% z hodnoty pohľadávky. Záver
prvostupňového súdu o tom, že žalobca vyplnil blanko zmenku v súlade s dohodou o vyplnení blanko
zmenky je nesprávny , nakoľko pokiaľ primárny záväzok medzi žalobcom a žalovaným nikdy nevznikol,

nemohla platne vzniknúť ani zmluva o vyplnení a použití blanko zmeniek a teda ani samotné blanko
zmenky. Z tohto dôvodu ani blanko zmenka, na základe ktorej vydal okresný súd zmenkový platobný
rozkaz, nemôže byť platne vyplnená a teda nie je zmenkou spôsobilou na vznik žalobcom tvrdenej
pohľadávky vyplývajúcej práve z predloženej zmenky. Pri vyplnení blanko zmenky konal žalobca buď
zámerne t.j. v zlej viere alebo sa pri vypĺňaní dopustil hrubej nedbanlivosti. Účastníci konania majú

na obsah dohody o vyplňovacom práve k blanko zmenke rôzny názor a súd bol povinný skúmať vôľu
zmluvných strán. Toto však nevykonal. Konanie žalobcu pri vyplnení druhej blanko zmenky, ktorá v
sebe obsahovala sumu, ktorú predtým doplnil žalobca do prvej blanko zmenky odporuje zákonu a tento
obchádza. Právne posúdenie súdu prvého stupňa tiež odporuje zákonu. Žalovaný má za to, že právo
žalobcu vyplniť jednotlivé blanko zmenky sa premlčalo dňom 15.5.2008. Žalovaný nezaplatil druhú

splátku dňa 15.3.2005, bol viac ako 60 dní v omeškaní a splatnosť celej žalobcom tvrdenej pohľadávky
nastala 15.5.2005. Právo na vyplnenie blanko zmenky je právom majetkovým. Žalovaný má za to, že aj
žalobcom tvrdená pohľadávka zo zmenky je premlčaná v celom rozsahu.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom

vyjadrení okrem iného uviedol, že žalobcom podané odvolanie a v ňom vznesené námietky nie sú
dôvodné. S názorom Okresného súdu Trenčín sa plne stotožňuje a jeho rozhodnutie považuje za
správne a zákonné. Je nepochybné, že k odovzdaniu peňazí reálne došlo. Žalovaný žiadnymi dôkazmi
nevyvrátil túto skutočnosť. Žalobca predložil dostatočne určité a jednoznačné listinné dôkazy. Zmenkabola vyplnená v súlade s dohodou o vyplňovacom práve, žalobca do blankozmenky doplnil celú dlžnú
sumu, nakoľko mu to zmluva o vyplňovacom práve umožňovala. Právo na vyplnenie blankozmenky je
nepremlčateľné. Pokiaľ by išlo o právo, ktoré by podliehalo premlčaniu, tak by išlo o právo vymáhateľné

na súde. Z ustanovenia § 80 O.s.p. vyplýva, čoho sa možno domáhať v súdnom konaní. Právo na
vyplnenie blankozmenky pritom nie je možné podriadiť ani pod jeden z typov žalôb uvedených v
ustanovení § 80 písm. a/, b/, c/ O.s.p. V predmetnom konaní žalovaný nevzniesol námietku premlčania
zmenkového záväzku. A aj keby bola žalovaným takáto námietka vznesená, bola by neopodstatnená,
nakoľko zmenkový nárok bol uplatnený ihneď po tom, ako bola zmenka platná.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, prejednal vec podľa §
212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné, napadnutý rozsudok je vecne správny a v zmysle § 219 ods. 1 OSP je
potrebné ho potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmaval napadnutý rozsudok len v rozsahu tých odvolacích

dôvodov, ktoré boli uvedené v odvolaní žalovaného. Žalovaný namietal, že súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd preskúmaním veci v rozsahu podaného odvolania zistil, že prvostupňový súd vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p.
a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver.

K uplatnenej námietke č. 1 - neexistujúca kauza odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa
konštatuje, že žalovaný v konaní nepreukázal vzhľadom na uznanie dlhu, že dlh v čase jeho uznania
neexistoval. Uznaním pohľadávky dôkazné bremeno prešlo na žalovaného ako dlžníka. Žalovaný bol
povinný preukázať súdu, že dlh v čase uznania neexistoval, teda, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke riadne
nedošlo.

Pri námietke č. 2 - vyplnenie bianko zmenky v rozpore so zmluvou o vyplnení a použití bianko
zmeniek súd prvého stupňa správne rozhodol, že táto námietka nie je dôvodná, pričom vychádzal
z uzavretej Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, keď neskúmal vôľu zmluvných strán pri uzatváraní dohody

o vyplnení blankozmenky. Odvolací súd uvádza, že nie je možné skúmať vôľu zmluvných strán k
niečomu, čo v dohode absentuje. Tak ako súd prvého stupňa uviedol, dohoda neobsahuje žiadne
dojednanie ohľadom spôsobu, ani výšky postupného vypĺňania blankozmeniek, za situácie, kedy
žalobca jednu blankozmenku vyplní a nebude mu poskytnuté, či už dobrovoľne alebo prostredníctvom
prípadného núteného výkonu rozhodnutia plnenie na túto blankozmenku. Námietka konzumpcie časti

nároku nemá oporu ako v zákone, tak ani v samotnej dohode. Pri dohodovaní podmienok vyplnenia
blankozmenky medzi veriteľom a dlžníkom je možné vyplnenie blankozmenky dohodou strán určitým
spôsobom korigovať a určiť podmienky jej vyplnenia. Nič však také, ako konzumpcia práva na vyplnenie
blankozmenky medzi účastníkmi v tomto konkrétnom prípade dohodnuté nebolo. Žalovaný nepreukázal
uzavretie takejto dohody.

Námietka č. 3 týkajúca sa premlčania práva na vyplnenie bianko zmenky je nedôvodná. Samotné
právo na vyplnenie zmenky sa nepremlčuje. Súd prvého stupňa správne posúdil, že toto právo nie je
majetkovým právom (nie je zmenkovým nárokom ) a preto sa naň nevzťahuje ani premlčacia lehota.

Premlčanie nároku vyplývajúceho zo zmenky, ktoré bolo namietané v námietke označenej žalovaným č.
4 odvolací súd konštatuje, že premlčanie samotnej pohľadávky, ktorá je zabezpečená zmenkou nemá
vplyv na samotný zmenkový nárok. Zmenka je samostatným záväzkom žalovaného a právo zo zmenky
sa premlčuje samostatne. Žalovaný nenamietal premlčanie zmenkového nároku.Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní. Žalobca ako zmenkový veriteľ uvedený
na zmenke, na rad, ktorého mala byť zmenková suma zaplatená je aktívne legitimovaným v predmetnej

veci - návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a následne v spore o námietkach proti
zmenkovému platobnému rozkazu.

Žalovaný v odvolaní namietal nevykonania navrhnutého dôkazu. Odvolací súd konštatuje, že dôkaz
navrhovaný žalovaným v podobe audionahrávky vyhotovenej dňa 26.10.2007 bol vykonaný tajne, bez

súhlasu žalobcu. Nie je možné aplikovať ani rozhodnutie NS ČR 30Cdo/64/2004, na ktoré poukazuje
žalovaný. V danej veci má ísť podľa žalovaného o rozhovor žalobcu a dcéry žalovaného, ktorá v konaní
vystupovala ako svedkyňa. Nie je to teda rozhovor pri výkone povolania, pri obchodovaní či verejnej
činnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu ide v predmetnej nahrávke o prejav osobnej povahy fyzickej
osoby - nepodnikateľa, pričom sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa o jej nepripustení ako
dôkazu.

V procese posudzovania dôkazov je veľmi dôležité hľadisko zákonnosti. Podľa ustanovenia § 125 prvá
veta O.s.p. môžu za dôkaz slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, pričom v ustanovení
sú ďalej demonštratívnym spôsobom vypočítané niektoré dôkazné prostriedky. Pri posudzovaní, či je
možné v Občianskom súdnom konaní pripustiť dôkaz získaný nezákonným spôsobom je potrebné

prihliadnuť aj na ustanovenia § 2 a § 3 O.s.p., na článok 46 ods. 1 Ústavy SR garantujúci právo na
súdnu ochranu a článok 2 ods. 2 Ústavy SR zakotvujúci princíp legality. Občianske súdne konanie je
jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Zákonnosť konkrétneho dôkazu je
potrebné hodnotiť v spojitosti s hmotnoprávnymi ustanoveniami o ochrane osobnosti, najmä vo vzťahu
k ustanoveniam § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občianskoprávna ochrana osobnosti vychádza z

druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, najmä z článkov 14, 15, 16, 19, 20 a 21. Ustanovenia § 11 a
12 Občianskeho zákonníka nielenže určité predmety osobnostného práva chránia, ale predovšetkým ich
aj zakladajú, a to implicitne práve tým, že určitým osobnostným hodnotám sľubujú ochranu, resp. tým,
že prísľubom ochrany zakladajú i absolútnu právnu povinnosť každého zdržať sa správania rušiaceho
osobnostné právo fyzickej osoby.

Súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, pokiaľ by boli nadbytočné
a ktoré sa viažu k skutkovým okolnostiam preukázanými inak. Nevykonanie navrhnutých dôkazov je
vždy potrebné v rozhodnutí odôvodniť, čo prvostupňový súd urobil. Jasne a dostatočne uviedol, prečo
nevykonal ďalšie nevrhnuté dôkazy. Vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi - Zmluvou o pôžičke zo

dňa 151.2005, Uznaním dlhu - dohodou o splácaní záväzku zo dňa 15.1.2005, Zmluvou o vyplnení a
použití blanko zmeniek č. B/1/04 zo dňa 15.1.2005 ako aj samotné blanko zmenky boli dostačujúce
pre vyslovený záver súdu prvého stupňa o preukázanom skutkovom stave veci. Samotný žalovaný sa
vyjadrilkokolnostiamavznikutýchtodôkazov.Vjehovyjadreníideopopísaniejehopocitov,psychických
prejavov a dôsledkov súdnych konaní na neho a na členov jeho rodiny.

V danej veci bol dôkaz - audionahrávka získaný tajne, bez súhlasu druhej osoby. Nejde o rozhovor
účastníkov konania, ktorého obsahom by bolo riešenie vzájomných obchodných vzťahov. Ide o rozhovor
žalobcu s dcérou žalovaného, pričom odvolací súd ho vyhodnotil ako rozhovor osobnej povahy. Pokiaľ
žalovaný tvrdí, že ide o rozhovor z pracovného stretnutia riaditeľky pobočky ČSOB Ing. F. X. PhD v

budove banky s potenciálnym klientom - podnikateľom Ing. F. P., to tvrdenie nepovažuje odvolací súd
za relevantné. Rozhovor riaditeľky pobočky banky s podnikateľom ako potenciálnym klientom by mohol
byť považovaný za pracovný rozhovor pokiaľ by sa týkal len obchodných činností resp. ponúk obidvoch
účastníkov rozhovor. Tento rozhovor však podľa žalovaného a aj jeho právneho zástupcu mal preukázať
tvrdenia žalovaného o neexistencii dlhu žalobcu ako fyzickej osoby voči žalovanému tiež ako fyzickej

osoby. Tieto informácie sú však prejavmi osobnej povahy.

Ani v odvolacom konaní žalovaný neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými sa súd prvého stupňa nebol
zaoberal a riadne ich neodôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto

napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach
odkazuje na jeho odôvodnenie.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods.
1 OSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 640,97 eur za jeden úkon
právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu (tarifná odmena 526,13 eur + 8,01 eur ako režijný paušál pre

rok 2014 + 20% DPH vo výške 106,83 eur).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.