Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/421/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208476
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115208476.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného C. H., a.s., so sídlom S.
T. X, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, proti povinnému F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX
H. H., štátny občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozef Ďurica Exekútorský
úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 1126/15, o vymoženie pohľadávky vo
výške 1.864,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská

Bystrica č.k. 4Er/1181/2015-34 zo dňa 29. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že z konania na strane oprávneného
vystupuje C. H., a.s., so sídlom S. T. X, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX a do konania na jeho miesto
vstupuje PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464.

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1181/2015-34 zo dňa 29. mája 2015 p o t v r

d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 4Er/1181/2015-34 zo dňa 29. mája 2015 zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok

vydaný rozhodcami Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IA-C/0314/4868 dňa 16.05.2014. Okresný súd zistil, že
medzi oprávneným a povinným bola dňa 28.04.2011 uzavretá zmluva o úvere. V článku 5 zmluvy o úvere
a v bode 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku.

Zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným okresný súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu

podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože mal preukázané, že povinný mal vo vzťahu
vzniknutom z uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa a oprávnený konal pri uzatváraní a plnení z
uzatvorenej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V posudzovanej veci okresný súd konštatoval, že návrh spotrebiteľskej zmluvy o úvere je v danom
prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Súčasťou

spotrebiteľskej zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky, ktoré obsahujú veľké množstvo textu
písaného miniatúrnym písmom, v dôsledku ktorej skutočnosti spotrebiteľ nemá v čase uzatvárania
zmluvy reálnu možnosť sa s nimi oboznámiť, a teda žiadnym spôsobom zmeniť obsah predtlačených
zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v danom prípade

je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,
ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje sícedoslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné
ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí
s obdobným skutkovým základom vedených na okresnom súde.

Okresný súd nepovažoval ani ustanovenie bodu 10.2.3 II. časti Všeobecných obchodných podmienok
za spôsobilé privodiť platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, nakoľko možnosť povinného vysloviť
nesúhlas s rozhodcovskou doložkou, a teda od nej odstúpiť je možné iba v prípade, že je platná.

V danom prípade okresný súd nemal pochybnosť o tom, že ustanovenie o rozhodcovskej doložke je
v rozpore so znením ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu
neplatnosť predmetného zmluvného dojednania. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/310/2012 zo dňa 25.10.2012.

Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne

neplatnom právnom úkone, okresný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný
v rozpore so zákonom. Okresný súd preto podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na

odôvodnenie uviedol, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že
mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že podľa ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz výlučne žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd

nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje
rozhodcovskú doložku. V prípade, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný
na výkon rozhodnutia, alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej
inštancie, kasačný súd, alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako exekučný súd. Mal za
to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom

určených medziach (ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovský
rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu.
Súd nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne
právne hodnotiť bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský
súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Konštatoval, že

uzatvoril platnú rozhodcovskú doložku v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že pri
uzatváraní rozhodcovskej doložky postupoval v súlade s ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.
Namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak exekučný súd
pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy
než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení, ako aj v prípadoch, keď exekučný stav

(či už po vykonaní takýchto dôkazov, alebo bez toho) na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav,
na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným
dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. Nakoniec uviedol, že exekučný súd mu
svojimpostupomznemožniluplatniťsvojeprávopriznanéexekučnýmtitulom,ktoréhoúčinkysavzásade
zhodujúsúčinkamiprávoplatnéhorozsudku.Zuvedenýchdôvodovnavrhol,abyodvolacísúdnapadnuté

uznesenie zmenil a vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.

Podaním doručeným okresnému súdu dňa 22.12.2015 spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom

Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464 navrhla, aby súd pripustil zmenu účastníka
konania na strane oprávneného, a to tak, že na miesto pôvodného oprávneného vstupuje spoločnosť
PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464. Ako dôvod
uviedla, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.06.2015 uzatvorenej medzi C. H., a.s., H., ako
postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, ako postupníkom došlo k postúpeniu

pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26.06.2015
uzatvorenej medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, ako postupcom a spoločnosťou
PRO CIVITAS s.r.o. Bratislava, IČO: 45 869 464, ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky zo
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX.K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi odvolania
uvedenými oprávneným v odvolaní. Napadnuté uznesenie okresného súdu považoval za vecne správne

a navrhol, by odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa odvolaniu
nemienila vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p. vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 30.03.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie. Následne súdny exekútor žiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-C/0314/4868 zo dňa
16.05.2014, vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave. Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovským rozsudkom
bolo vyhovené návrhu žalobcu (oprávneného) v časti o zaplatenie sumy 1.864,94 Eur s príslušenstvom.

Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere čXXXXXXXXXX uzavretej medzi
oprávneným a povinným. Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Odvolací súd
uznesením č.k. 41CoE/421/2015-61 zo dňa 25.11.2015 vyzval oprávneného na odstránenie vád ním
podaného odvolania proti napadnutému uzneseniu. Následne oprávnený vady odvolania odstránil, a

preto odvolací súd odvolanie oprávneného prejednal.

Odvolací súd skôr, ako rozhodol o odvolaní oprávneného proti napadnutému uzneseniu, rozhodol o
návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného.

Podľa ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a
povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu

písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou
prevodaleboprechodprávalebopovinností.Návrhnapripusteniezmenyúčastníkovkonaniajeexekútor
povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do
60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,
ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

Odvolací súd mal preukázané, že v priebehu konania došlo Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 25.06.2015 medzi C. H., a.s., H., ako postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS
LIMITED, ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Následne
bola Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26.06.2015 uzavretou medzi spoločnosťou BOSSNUT

INVESTMENTS LIMITED, ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, ako postupníkom postúpená pohľadávka zo Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd pripustil zmenu účastníka na strane

oprávneného tak, že z konania na strane oprávneného vystupuje C. H., a.s., so sídlom S. T. X, XXX XX
H., IČO: XX XXX XXX a do konania na jeho miesto vstupuje PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464.

Odvolací súd ďalej prejednal odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu okresného súdu.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu sozákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený
a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je už v štádiu posudzovania splnenia zákonných

predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť,
čioprávnenýmoznačenýexekučnýtitulbolvydanýorgánom,ktorýmalprávomocvecrozhodnúť,pretože
ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce
žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho
základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade,
ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy

podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej doložky (zmluvy).

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (28.04.2011)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah
zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania bola
uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné na

tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Tomuto
zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd, ďalší procesný postup
okresného súdu.

Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady

a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto
smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je v podľa článku 288
Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát,
ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.

04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského
právnehoporiadkuzákonomč.150/2004Z.z.,ktorýmsazmeniladoplnilzákonč.40/1964Zb.Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol
účinnosť 01. 04. 2004.

Úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku nie je možné považovať za taxatívnu, pričom
je možné vychádzať aj z osobitnej právnej úpravy zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinnej v čase uzavretia zmluvy
o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) predovšetkým z ust. § 2 písm. a) a b) definujúcich
zmluvné strany .

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky

sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa§53os.2Občianskehozákonníkazaindividuálnedojednanézmluvnéustanoveniasanepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. V ust. § 53 ods. 4 Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je
možné považovať za neprijateľné, pričom podľa písm. r) tohto ustanovenia za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.04.2011, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul,
obsahujepodmienkyspôsobujúceznačnúnerovnováhumedziprávamiapovinnosťamizmluvnýchstrán.
Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorú okresný súd správne vyhodnotil ako neplatnú.
V danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
súčasťou zmluvy o úvere, pričom v článku 10, v bode 10.2.2. týchto podmienok sa zmluvné strany

dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú
z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov, alebo vykonávaní
bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy v znení: pokiaľ bude v
príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému
súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia

rozhodcovského konania; pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento
spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho
poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. V
bode 10.2.3 týchto podmienok sa zmluvné strany dohodli, že ak klient, najneskôr pri uzavretí bankového
obchodu, alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí,

má sa za to, že ju prijal.

Rozhodcovská doložka nie je v zmluve dojednaná individuálne, čo vyplýva aj z jej zaradenia do
Všeobecných obchodných podmienok, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere, pričom takto dohodnutá
rozhodcovská doložka tak, ako je dojednaná, doslovnému zneniu ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho

zákonníka neodporuje. Ale dôsledkom takto dojednanej rozhodcovskej doložky je, že oprávnený si ju
dohodol sám pre seba, čím uvedené ustanovenie obchádza. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou
rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech
spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu,
či už z nevedomosti, alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho

štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS
o ochrane spotrebiteľov z 05. 04. 1993.

Podľa ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné
ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a
pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na
ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa
odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných

predpisov.

K námietke oprávneného o tom, že ponukou uzavrieť rozhodcovskú doložku banka len plnila povinnosť
vyplývajúcu z ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom pri uzatváraní zmluvy, odvolací súd uvádza, že zo znenia tohto ustanovenia

vyplýva len povinnosť banky ponúknuť svojim klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Zo
znenia tohto ustanovenia však nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku v obchodných
podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť, pričom návrh na uzavretie rozhodcovskej doložkymôže banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi
dojednať rozhodcovskú doložku individuálne.

K námietke oprávneného o porušení jeho ústavne garantovaných práv ako účastníka konania, a to
práva na spravodlivý súdny proces a na zachovanie zásady rovnosti pred súdom, odvolací súd uvádza,
že okresný súd k neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá je obsahom spotrebiteľskej zmluvy dospel
na základe listinných dôkazov týkajúcich sa zmluvy o úvere, Všeobecných obchodných podmienok a
rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou uvedených obchodných podmienok, predložených samotným

oprávneným. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať, že boli porušené práva oprávneného na
prístup k vykonanému dokazovaniu

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne posúdil vzniknutý
právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský vzťah a na základe toho aj správne právne
vec posúdil. Preto napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne

správne potvrdil.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.