Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/719/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7201899468
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7201899468.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu X.. C. W.Á., J. - Q. XX, zast. JUDr.
Tiborom Šafárikom, advokátom, Košice, Štúrova 20, proti žalovanému U. S. Steel Košice, s.r.o., Košice,
Vstupný areál U. S. Steel, IČO: XX XXX XXX, o určenie povinnosti vyplatiť odmenu za využívanie
zlepšovacích návrhov a i., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 28C/442/2001-910 zo 7.4.2014 Okresného
súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom konanie o žalobe žalobcu v časti o zaplatenie 98 737,09 €
zastavil, v prevyšujúcom rozsahu žalobu žalobcu zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení rozsudku uviedol, o. i., čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 1.6.2001, pôvodne
domáhal, čo navrhol písomným podaním, doručeným mu 4.12.2013, v čom spresnil tento svoj procesný
návrh prednesom na pojednávaní 7.4.2014, ako postupom podľa § 41 ods.2 O. s. p. tento jeho procesný
úkon, i napriek jeho výslovnému označeniu ako „zmena žaloby“, posúdil, ako na základe návrhu žalobcu,
uznesením vyhláseným za prítomnosti všetkých účastníkov na pojednávaní 7.4.2014, pripustil zmenu
žaloby v časti uplatneného určovacieho nároku, ako žalobca v konaní odôvodňoval naliehavý právny

záujem na takomto určení a ako vecne odôvodňoval nárok na určenie povinnosti žalovaného vyplatiť mu
odmenu za využívanie zlepšovacích návrhov (ďalej len ZN v príslušnom gramatickom tvare), čo tvrdil v
podstatnom, čo žalovaný, ktorý v konaní ani pôvodný a ani zmenenou žalobou uplatnený nárok žalobcu
neuznal, v písomnom vyjadrení k žalobe v podstatnom tvrdil na svoju obranu a na čo poukázal, resp.
čo popieral a čo poznamenal, a z akého dôvodu tiež rozporoval uplatnený nárok žalobcu. Konštatoval,
že v konaní neboli medzi účastníkmi spornými skutočnosť, že prihláškami z 13.12.2000 (č.5717/0) a
zo 6.12.2000 (č.71309) žalobca prihlásil u žalovaného 2 ZN. Uviedol ďalej, čo z písomnej prihlášky z

13.12.2000 (čl.3) v tejto súvislosti zistil, čo je uvedené v časti V. prihlášky Popis doterajšieho stavu a v
časti VI. Popis navrhovaného riešenia, čo zistil z písomnej prihlášky zo 6.12.2000 (čl.5), čo je uvedené
v časti V. prihlášky Popis doterajšieho stavu prihlášky a v časti VI. Popis navrhovaného riešenia, čo
žalovaný oznámil žalobcovi listom z 1.2.2001 (čl.9), čo v dôvodoch vytkol návrhu, na akú skutočnosť
tiež poukázal, čo oznámil žalobcovi listom z 1.2.2001 (čl.10), a na čo v dôvodoch poukázal. Ďalej
konštatoval, že v konaní nebola spornou skutočnosť, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu zmluvy o
prijatí ponuky ZN a odmene zaň, že vychádzajúc z už uvedených protichodných tvrdení účastníkov boli

v konaní spornými ako skutočnosť či žalovaný riešenie, ktoré žalobca uňho prihlásil ako ZN zaviedol do
svojej organizačno-technologickej dokumentácie tak i skutočnosť, či žalovaný toto riešenie bez ohľadu
na jeho premietnutie/nepremietnutie do technologickej dokumentácie skutočne vo výrobnom postupe pri
valcovaní DN ocelí na trati TŠP - 1700 v prevádzke teplej valcovne využíva alebo niekedy v minulostivyužíval a, že na preukázanie týchto sporných skutočností vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s
podstatným obsahom písomností predložených účastníkmi a výsluchom oboma stranami navrhovaných
svedkov. Uviedol tiež, čo zistil z informačnej správy o výskyte okrajových necelistvostí u DN ocelí za

r.1999 z 24.1.2000 (čl.102) a, čo je z tejto správy zároveň zrejmé, aký - vychádzajúc z vyjadrenia
žalovaného (čl.28) - predstavoval podiel zátrhov na celkovo odvalcovaných zvitkoch DN ocele v r.2000
a 2001, čo v tejto súvislosti zistil z informačnej správy o výskyte okrajových necelistvostí DN ocelí za 10
mesiacov r.2001 z 15.11.2001 (čl.103), čo mal za preukázané z prehľadu o okrajových necelistvostiach z
11.2.2009 (čl.218), čo zistil z technicko-organizačného predpisu odporcu TOP-ZO01-07/2000, vydaného

1.3.2000 (čl. 30), ako technologický prepis žalovaného č. ZO 01-DTP-001/95 (str.303) upravoval spôsob
nastavovania pravítok vo všeobecnosti pre každý druh valcovaného pásu (DN akosť a tiež nie DN
akosť) vo svojej časti 400.02.07 „Nastavovanie pravítok pre valcovanie“, čím je tvorený Úsek hotovného
poradia, vychádzajúc z technologického prepisu žalovaného č. ZO 01-DTP-001/95 (str.96), ako bol v
ďalšom období upravený organizačným predpisom žalovaného č. Opr-AE56-02/05, vydaným 19.4.2005
(čl. 88), spôsob rozťahovania vodiacich pravítok pri valcovaní dynamopásov na trati TŠP - 1700,

ako v súčasnosti platný detailný technologický predpis DTP/AE/0040 TŠP 1700 (čl.747) vo svojej
časti 400.02.05 (str.126) upravuje spôsob nastavenia vodiacich pravítok pred všetkými valcovacími
stolicami hotovného poradia, čo upravoval vo svojej časti 7 Výskumno-organizačný predpis žalovaného
č. VOP-AG 47-00/2001 z 23.3.2001 (čl.206) ako jedno z opatrení na zamedzenie výskytu okrajových
necelistvostíprivalcovanízvitkovskódovýmoznačením705,anačobezďalšiehoodkazovalvýskumno-

organizačný predpis žalovaného č. VOP-AG 47-52/2001 zo 4.6.2001 (čl.212) pri úprave postupu pri
spracovaní zvitkov na teplej valcovni. Zistil, že len výskumno-organizačný predpis žalovaného č. VOP-
AG 47-52/2001 zo 4.6.2001 prešiel v rámci jeho organizačnej štruktúry schvaľovacím procesom, o čom
svedčia podpisy spracovateľov, oponentov a schvaľovateľov na prvej strane tohto predpisu v časti na to
určenej pretlačou, pridelenie čísla „52“ tomuto predpisu a tiež zapísanie tohto výskumno-organizačného

predpisu do evidencie jeho výskumno-organizačných predpisov, čo mal za preukázané z tejto evidencie
(čl.212), naproti tomu výskumno-organizačný predpis VOP-AG 47-00/2001 z 23.3.2001 ani nebol
na prvej strane opatrený podpismi spracovateľov, oponentov a schvaľovateľov, nebolo mu pridelené
evidenčné číslo (vždy bol vedený po číslom „00“) a nebol ani zapísaný do evidencie jeho výskumno-
organizačných predpisov. Na tomto základe skutkovo uzavrel, že výskumno-organizačný predpis VOP-

AG 47-00/2001 z 23.3.2001 bol len neschváleným pracovným návrhom, ktorý sa však záväzným
vnútroorganizačným predpisom žalovaného nikdy nestal. Na tomto mieste v tejto súvislosti poznamenal,
že povahu výskumno-organizačného predpisu VOP-AG 47-00/2001 z 23.3.2001 ako len prvotného
návrhu, ktorý až po korekciách bol schválený v podobe výskumno-organizačného predpisu žalovaného
č. VOP-AG 47-52/2001 zo 4.6.2001 potvrdil i sám spracovateľ tohto predpisu svedok X.. S. Č. vo svojej

svedeckej výpovedi na pojednávaní 23.3.2009. Ďalej uviedol, k čomu sa vyjadril a na čo tiež poukázal
svedok X.. O. J. (vedúci oddelenia technicko-priemyselnej ochrany žalovaného) vo svojej svedeckej
výpovedi na pojednávaní 23.11.2006, na čo poukázal, čo tiež uviedol a k čomu sa vyjadril svedok X.. S.
Š. (vedúci odboru metalurgie teplej valcovne žalovaného) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní
23.11.2006, čo svedok V. C. (zamestnaný u žalovaného v r.1965-1999, naposledy v pracovnej pozícii

zmenového majstra) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní 16.2.2009 v podstatnom uviedol, čo
svedok X.. A. D. (spolupracovník žalobcu, zamestnaný u žalovaného v období rokov 1965-1999) vo
svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní 16.2.2009 v podstatnom uviedol, čo svedok Š. R. (t. č. hlavný
manažér divízneho závodu teplej valcovne žalovaného; v čase prihlásenia ZN v pracovnom zaradení
zástupcuvedúcehoprevádzky)vosvojejsvedeckejvýpovedinapojednávaní16.2.2009uviedol,resp.čo

ozrejmil, k čomu sa vyjadril, čo dodal, čo poprel a čo tvrdil, čo svedok X.. Q. W. (vedúci oddelenia kvality
pre divízny závod teplá valcovňa) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní 16.2.2009 v podstatnom
uviedol, na čo poukázal, k čomu sa tiež vyjadril, čo poznamenal a čo vysvetlil, čo svedok X.. R. J. (t. č.
riaditeľ kvality procesov, v čase prihlásenia ZN v pracovnom zaradení vedúci odboru rozvoja výroby a
valcovania) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní 16.2.2009 v podstatnom uviedol, čo ozrejmil,

čo dodal, čo tvrdil, k čomu sa tiež podrobne vyjadril a, čo skonštatoval, čo svedok X.. Č. (spolupracovník
žalobcu, zamestnaný u žalovaného do r.2005) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní 23.3.2009
v podstatnom uviedol, čo svedok X.. C. W. K.. (spoluautor ZN, syn žalobcu, v čase od 18.7.2010 do
18.2.2012 účastník konania na jeho strane, t. č. u žalovaného zamestnaný v pracovnej pozícii výrobkový
inžinier na studenej valcovni, v čase prihlásenia ZN zaradený v pracovnej pozícii vedúceho oddelenia

certifikácie výrobkov) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní 18.6.2012 v podstatnom uviedol,
čo tiež poznamenal a čo na ozrejmenie dodal, čo svedok S. C. (do r.2008 zamestnaný žalovaného
najprv ako valciar, neskôr ako hlavný operátor linky) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní
3.9.2012 v podstatnom uviedol, čo tvrdil, čo ozrejmil a čo potvrdil, čo svedok X.. Ľ. N. (zamestnanýu žalovaného ako pracovník útvaru priemyselno-právnej ochrany) vo svojej svedeckej výpovedi na
pojednávaní 3.9.2012 v podstatnom uviedol, čo svedok W. W. (do r.2002 zaradený v pracovnej pozícii
dispečera, odvtedy u žalovaného v mimo evidenčnom stave, vzhľadom na výkon verejnej funkcie) vo

svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní 22.10.2012 v podstatnom uviedol a čo spresnil, čo svedok K.
W. (zamestnaný u žalovaného v pracovnej pozícii valciara - predáka) vo svojej svedeckej výpovedi na
pojednávaní 26.11.2012 v podstatnom uviedol, čo ozrejmil, čo tvrdil, čo vysvetlil a čo poznamenal, čo
svedok S. J. (zamestnaný u žalovaného v pracovnej pozícii prvý valciar - operátor hotovného poradia)
vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní 26.11.2012 v podstatnom uviedol a čo tiež tvrdil, čo svedok

X.. S. J. (zamestnaný u žalovaného do r.2008 v pozícii samostatného výskumného pracovníka útvaru
výskumu a výroby ocele) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní 26.11.2012 v podstatnom uviedol
a, čo svedok X.. Z. H., P.. (zamestnaný u žalovaného do r.2004 v pozícii vedúceho odboru koordinácie
výskumu)vosvojejsvedeckejvýpovedinapojednávaní14.1.2013vpodstatnomuviedol.Konštatoval,že
v konaní nebola medzi účastníkmi spornou skutočnosť, ktorá vyplýva tiež z ním oboznámenej Pracovnej
zmluvy z 15.7.1971 (čl.610) a jej zmeny z 1.4.2000 (čl.613), že medzi žalovaným, ako zamestnávateľom,

a žalobcom, ako zamestnancom, bol založený pracovný pomer na dobu neurčitú, ktorý medzi účastníkmi
trval i v čase prihlásenia ZN žalobcom, že žalobca podľa dohodnutých pracovných podmienok vykonával
pre žalovaného práce druhovo vymedzené ako „výskumník a vývojár - valcov“, pričom podľa písomnej
pracovnejnáplnevypracovanej1.9.2002dorámcataktodruhovovymedzenýchprácspadalomimoiných
i samostatné riešenie zložitých výskumných úloh a výkon výskumných a vývojových prác v podmienkach

laboratórnych i prevádzkových, navrhovanie VOP („výskumno-overovacích predpisov) pre inovované
technológie ohrevu brám a valcovania so zabezpečovaním kontroly ich dodržiavania a sledovanie
výskumnej výroby v prevádzkových podmienkach. Uviedol, čo k vzťahu medzi plnením pracovných
úloh a riešením problému zátrhov ZN žalobca v podstatnom tvrdil (na pojednávaní 18.6.2012), čo
zistil z návrhu riaditeľa Výskumného a skúšobného ústavu, adresovaného výrobnému riaditeľovi

VSŽ OCEĽ, a.s. zo 7.1.2000 (čl.691), z písomnosti s označením „Požiadavky na nastavenie trate
TŠP-1700 pri valcovaní dynamo ocelí (čl.29) vyhotovenej X.. Č. 7.3.2001, zo zápisu č.11 z porady
tímu na zníženie výskytu okrajových necelistvostí z 9.1.2001 (čl.399), zo zápisu č.12 z porady tímu
na zníženie výskytu okrajových necelistvostí z 20.2.2001 (čl.402), z výskumnej správy Výskumného a
skúšobného ústavu žalovaného s názvom „Zníženie výskytu zátrhov za tepla valcovaného dynamopásu“

vydaného v júli 1997 (poznámka súdu: správne júl 1998 - čl.558) a aké stanovisko zaujala PROCESNÁ
AUTOMATIZÁCIA a.s. Košice, ktorá pre žalovaného zabezpečuje programové vybavenie linky TŠP -
1700, na jeho výzvu, listom z 21.3.2013 (čl.851), v otázke spôsobu nastavovania vodiacich pravítok
v hotovnom poradí a čo v ňom uviedla v podstatnom. Zistil ďalej, že v čase prihlásenia ZN boli
právne vzťahy zo ZN u žalovaného upravené normou č.1/1994 O vynálezoch, úžitkových vzoroch,

priemyselných vzoroch, topografií polovodičových výrobkov a zlepšovacích návrhoch, ktorá bola vydaná
1.10.1994, že za ZN sa podľa tejto normy (časť 2) považovalo každé technické, výrobné alebo
prevádzkové zdokonalenie, ako aj riešenie problémov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a
životného prostredia, s ktorým má zlepšovateľ právo nakladať, že podľa časti 3.3.2 tejto normy,
zlepšovateľ nemá právo so ZN nakladať, o. i., tiež v prípade ak vytvoril ZN pri plnení pracovnej úlohy,

ktorá vyplýva z jeho pracovnej zmluvy so žalovaným, z daného pracovného príkazu a p., v prípade že
riešenie podľa ZN je už majetkom žalovaného a žalovaný má k nemu vlastnícke právo alebo právo
hospodárenia, a tiež v prípade ak ide o doterajšie výsledky činnosti, stavu techniky a praxe žalovaného,
že žalovaný má podľa časti 4.1.1 normy č.1/1994 právo rozhodnúť o tom, či príjme ponuku ZN a
podľa časti 4.1.3 právo využívať alebo inak nakladať s riešeniami podľa ZN, ktoré prijal tým, že so

zlepšovateľom uzavrel zmluvu o prijatí ponuky ZN a odmene zaň, že zlepšovateľ má podľa časti 4.3.3
normy právo na odmenu za ZN, ktorý žalovaný prijal, vo výške a termínoch podľa uzavretej zmluvy
a, že podľa časti 7.7 normy, nevyhnutnou podmienkou uzatvorenia zmluvy je jej podpísanie oboma
stranami.VkonanínariadildokazovanieposudkamiznalcazodboruPriemyselnéhovlastníctva,odvetvie
patenty, priemyselné vzory, ochranné známky a značky a odvetvie konštrukčné prvky a súčiastky, odhad

hodnoty strojov a strojových zariadení, projektovanie v strojárstve a znalca z odboru Strojárenstvo a
hutníctvo, odvetvie odhad hodnoty strojov a strojných zariadení a výrobkov z kovu a obaja znalci mali na
základe jeho uznesení odborne posúdiť, či návrhy žalobcu možno pokladať za technické, výrobné alebo
prevádzkovézdokonalenie,resp.riešeniaproblémovbezpečnostiaochranyzdraviapripráciaživotného
prostredia. Uviedol, že X.. X. W., znalec z odboru Priemyselného vlastníctva v znaleckom posudku

(ďalej len ZP) č.1/2004 (čl.43) dospel k záveru, že prihlášky ZN žalobcu za technické, výrobné alebo
prevádzkovézdokonalenie,resp.riešeniaproblémovbezpečnostiaochranyzdraviapripráciaživotného
prostredia, pokladať nemožno a X.. S. I., znalec z odboru Strojárenstvo a hutníctvo v ZP č.9/2005
(čl.75) dospel k podmienenému záveru, že návrhy „žalovaného“ za technické, výrobné a prevádzkovézdokonalenie je možné pokladať, za predpokladu, že sú využívané v praxi. Vychádzajúc z § 72,§ 73,§
74 zák.č.527/90 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších
predpisov,§ 1 ods.2,3,§ 488,§ 489,§ 494 O. z. a § 80 písm. c) O. s. p. (ich znenie citoval) uviedol, že

pred posúdením hmotnoprávnej opodstatnenosti uplatneného nároku z hľadiska cit. ust. zák. zaoberal
sa procesnou prípustnosťou určovacej žaloby žalobcu. V tejto otázke dospel k záveru, že základná
procesná podmienka dôvodnosti a prípadnej úspešnosti určovacej žaloby žalobcu podľa § 80 písm.
c) O. s. p., teda existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, v danom prípade
splnená nebola. Konštatoval, že vo všeobecnosti - vychádzajúc z konštantnej aplikačnej praxe súdov -

naliehavý právny záujem na určení sa považuje za daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia
boloohrozenéprávožalobcualebokdebybeztohtourčeniasajehoprávostalosa neistým,žeurčovacia
žaloba spravidla nemôže byť opodstatnená, pokiaľ je možné žalovať na plnenie povinnosti (R 17/1972),
naliehavý právny záujem je však daný aj vtedy, ak takéto určenie žalobe na plnenie môže predísť (R
24/1995) a, že v danom prípade žalobca naliehavosť právneho záujmu na určení povinnosti žalovaného
vyplatiť mu odmenu za využívanie ZN zo 6.12.2000, registrovaného uňho pod č.71309/5718/0 a z

13.12.2000registrovanéhouňhopodč.71313/5717,odôvodniltvrdenímoneistompostavení,vyvolaným
na jeho strane presvedčením o tom, že žalovaný ZN využíva a naproti tomu popieraním tejto skutočnosti
žalovaným, s čím súvisí i jeho odmietavý postoj k plateniu odmeny za využívanie ZN, s tým, že po
určení existencie povinnosti žalovaného vyplatiť mu za využívanie ZN odplatu - podľa jeho názoru
- otázka výšky môže byť predmetom ďalších mimosúdnych rokovaní účastníkov, čím teda je možné

účinne predísť ďalším sporom medzi nimi. Zdôraznil, že predpokladom toho, aby pri možnosti žaloby na
plnenie existoval naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu či jednotlivého práva z neho je,
aby určovacie rozhodnutie vytvorilo v právnom vzťahu účastníkov pevný právny základ pre realizáciu
práv z ich právneho vzťahu a to až do tej miery, aby sa tým predišlo žalobe o plnenie, to predpokladá,
že posúdenie právneho vzťahu medzi účastníkmi závisí predovšetkým na vyriešení otázky, určenia

vo vzťahu ku ktorej sa žalobca žalobou domáhal, pokiaľ však vyriešenie len takejto otázky nerieši
alebo objektívne nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva, stav
ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa v takomto prípade neodstráni
a prípadnej žalobe na plnenie sa účinne nepredíde, že v danom prípade nepochybne nič nebránilo
žalobcovi uplatniť si voči žalovanému peňažný nárok i bez toho, aby tomu nevyhnutne predchádzalo

alebo aby s tým bolo spojené tiež určenie právneho vzťahu účastníkov zo ZN, či jednotlivého práva z
neho vyplývajúceho, že peňažného plnenia sa nakoniec žalobca domáhal v priebehu celého konania
až do času pripustenia zmeny žaloby a, že za tohto stavu, rozhodujúcim z hľadiska posúdenia otázky,
či pri možnosti žaloby na plnenie má naliehavý právny záujem na určení povinnosti žalovaného vyplatiť
mu za využívanie ZN odplatu, bolo, či len deklarovanie tejto povinnosti, vytvorí o obsahu právneho

vzťahu účastníkov zo ZN takú istotu, aby sa tým odstránila spornosť dovtedy sporných otázok do tej
miery, aby tým objektívne vzaté, bolo možné žalobe o plnenie predísť. Uzavrel, že podľa jeho posúdenia
rozsah spornosti otázok, rozhodujúcich pre realizáciu právneho vzťahu účastníkov, je v danom prípade
natoľko veľký, že len deklarovaním povinnosti žalovaného vyplatiť žalobcovi za využívanie ZN odplatu,
objektívne nemožno predpokladať, aby žalovaný bez ďalšieho pristúpil k dobrovoľnému plneniu, a tým

teda, aby bolo možné žalobe na plnenie predísť, žalovaný totiž v priebehu celého konania popieral
nie len existenciu povinnosti zaplatiť žalobcovi za využívanie ZN odplatu, ale tiež celé spektrum iných
významných skutočností, medzi inými tiež aby právo nakladať so ZN svedčilo žalobcovi, aby ZN žalobcu
boli realizovateľné, aby ich či už v minulosti alebo v súčasnosti využíval a aby preňho mali akýkoľvek
ekonomický prínos, z uvedeného je potom zrejmé, že len deklarovanie povinnosti žalovaného zaplatiť

žalobcovi za využívanie ZN odplatu rozhodne neodstráni medzi účastníkmi ostatné sporné otázky,
významnépreustálenievýškytejtoodplatyatrvanietejtopovinnosti(okreminýchnajmätiežekonomický
prínos ZN pre žalovaného, miera v akej sa vzhľadom na rozsah práva nakladať so ZN na prínose podieľa
žalobca, obdobie za ktoré má byť odplata zaplatená) a preto určenie povinnosti má povahu len jednej z
mnohých predbežných otázok, bez vyriešenia ktorých objektívne nemožno rozumne predpokladať, aby

sa tým predišlo žalobe o plnenie, práve v konaní o ktorej sa až na už spomenuté výnimky, tieto otázky
riešia a, že z určenia len povinnosti plniť preto - podľa jeho posúdenia - nemôže mať žalobca prospech
a takéto určenie preto nie je spôsobilé slúžiť potrebám praktického života. Riadiac sa týmito úvahami
uzavrel, že na požadovanom určení v danom prípade žalobca naliehavý právny záujem rozhodne
nemá. Podotkol, že i keď nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, ktorého sa

žalobou domáhal, bolo samo o sebe i bez ďalšieho dôvodom, pre ktorý žalobe nemohol vyhovieť,
sledujúc požiadavku presvedčivosti odôvodnenia svojho rozhodnutia, považoval za potrebné na tomto
mieste uviesť tiež dôvody, pre ktoré uplatnený nárok žalobcu nemohol obstáť tiež pre jeho rozpor s
hmotným právom. Uviedol, že východiskovou, pri posudzovaní súladu uplatneného nároku žalobcu spredpismihmotnéhoprávabolaúvaha,ževprípadeZNidevpodstateodohodnutýzmluvnývzťahmedzi
zamestnávateľom a zamestnancom - pôvodcom, a to v rozsahu záujmu zamestnávateľa ZN využiť,
že medzi účastníkmi konania však k dohode o prijatí ZN a odmene zaň nedošlo (žalovaný prihlášky

ZN zamietol), a preto ohľadne riešenia obsiahnutého v prihláškach ZN medzi účastníkmi nepochybne
záväzkový právny vzťah nevznikol, preto i v prípade, pokiaľ by riešenie žalobcu i spĺňalo predpoklady na
jeho posúdenie ako ZN, nemal by z tohto riešenia iné práva ako právo nakladať s nim, pričom toto právo
prakticky nebolo realizovateľné nakoľko sa týkalo výlučne len prevádzkových podmienok žalovaného a
právo na ochranu pred jeho neoprávneným využívaním, ktoré si však žalobca voči žalovanému v tomto

konaní neuplatňoval, že rozhodne by za daného právneho stavu, keď žalovaný ZN žalobcu neprijal a
s nim neuzavrel dohodu o prijatí ZN a odmene zaň, právo na odmenu za využívanie ZN (bez ohľadu
na to, či k nemu došlo alebo nie) nevzniklo, že odhliadnuc od toho však vykonaným dokazovaním
nebolo v konaní preukázané, aby riešenie podľa ZN žalobcu žalovaný alebo prakticky využíval alebo
čo i len formálne zahrnul do svojej technologickej dokumentácie, že v tomto zmysle zo žiadneho z ním
vykonaných početných listinných dôkazov a ani zo svedeckej výpovede žiadneho z vypočutých svedkov

nevyplynulo aby žalovaný pri valcovaní plechov akosti dynamo na trati TŠP - 1700 uplatňoval, či už
v minulosti alebo v súčasnosti postup rozťahovania vodiacich pravítok pred 11. valcovacou stolicou
hotovného poradia o dvojnásobok hodnoty veľkosti vyosenia pásu, ani aby k rozťahovaniu vodiacich
pravítok dochádzalo po zavedení pásu do navíjačiek a ani aby žalobcom popísaný mechanizmus vzniku
zátrhovpritrenípásuovodiacepravítkapred11.stolicou,žalovanýčiužpriamoaplikovalalebonepriamo

využil v procese technológie výroby, že medzi účastníkmi v tejto súvislosti nebola spornou skutočnosť,
ktorá nakoniec vyplynula aj z vykonaného dokazovania, že i trenie pásu o vodiace pravítka pred 11.
stolicou bolo predmetom pozornosti tímu na sledovanie zátrhov, pôsobiaceho u žalovaného v r.2000 a
2001, ako jedného z možných faktorov majúcich vplyv na vznik zátrhov, ako aj že jedným z opatrení,
ktoré tento tím po experimentálnom odskúšaní priamo na linke navrhoval na zamedzenie vzniku zátrhov

vykonať, bola tiež manipulácia (roztiahnutie) vodiacich pravítok pred 11. stolicou v prípade ak pás o
vodiace pravítka drie, že za tejto situácie prirodzene toto odporúčanie našlo svoje vyjadrenie tiež v
správe tímu na sledovanie zátrhov a bolo obsiahnuté tiež v návrhu výskumného overovacieho predpisu,
to však samo o sebe neznamená, že žalovaný nevyhnutne toto riešenie i využíval, zvlášť pokiaľ sa tieto
písomnosti preukázateľne nestali súčasťou jeho platnej technologickej dokumentácie. V tejto súvislosti

upriamil pozornosť na skutkový záver, a to, že výskumno-overovací predpis VOP-AG 47-00/2001 z
23.3.2001, ktorý bol - podľa tvrdenia žalobcu v žalobe a v podstate v priebehu celého konania - jedným
z dôkazov o využívaní jeho ZN žalovaným, bol len neschváleným pracovným návrhom, ktorý sa však
záväzným vnútroorganizačným predpisom žalovaného nikdy nestal a ani žiaden z následne vydaných
technologických predpisov žalovaného - podľa jeho zistenia - iný model rozťahovania vodiacich pravítok,

ako bol zavedený už v r.1995 po zmene o funkcionalitu dynamickej korekcie, ku ktorej došlo v r.1996,
neupravoval, zvlášť tieto predpisy neupravovali ani osobitný spôsob manipulácie s vodiacimi pravítkami
pred 11. stolicou hotovného poradia, že pokiaľ žalobca v konaní preukazoval skutočnosť využívania ZN
žalovaným poukazom na zmeny v štatistických ukazovateľoch o výskyte zátrhov v čase po prihlásení
ZN, jednalo sa - podľa jeho posúdenia - poťažne len o jeden nepriamy dôkaz, ktorý sám o sebe bez

nadväznosti na iné dokázané skutočnosti alebo v spojení s inými nepriamymi alebo priamymi dôkazmi
tvrdenúskutočnosťnepreukazujeaakoosamotenývovzťahuktvrdeniuovyužívanížalobcovhoriešenia
žalovaným mal povahu len akejsi indície. V tejto súvislosti poznamenal, že je nepochybné, že na vznik
zátrhovmávplyvcelýradfaktorov,zktorýchniektorésurčitosťounikdynebolizistené,ževýrazomtohoje
dlhoročná neúspešná snaha o ich odstránenie a fakt, že k ich odstráneniu prakticky nikdy nedošlo, že je

nepochybné, že i mechanické faktory, zvlášť zavedenie pásu a jeho vycentrovanie majú v podmienkach
žalovaného na kvalite valcovania istý podiel, čoho výrazom je, že v technologickom predpise je upravený
postup, majúci eliminovať i tieto vplyvy, že je nepochybné, že žalovaný neustále na odstraňovaní zátrhov
pracoval (výskumná úloha v r.1997, tím na sledovanie zátrhov v r.2000-2001, predpis Opr AR56-02/05),
a neustále prijímal ďalšie a ďalšie opatrenia na ich elimináciu, pokiaľ preto i štatisticky došlo k zníženiu

množstva zátrhov po podaní ZN, to samo o sebe rozhodne nemôže svedčiť o tom aby žalovaný
využíval ZN žalobcu osobitne za situácie, keď preukázateľne žalobcom navrhované zdokonalenie nikdy
nezahrnul do technologických predpisov, že osobitne na výpovednej hodnote tejto skutočnosti uberá
okrem iných tiež veľmi výrazná flexibilita (kolísavosť) výskytu okrajových necelistvostí (č.l.102 za r.1999
od 2,0 % do 15,6 %, č.l.104 za r.2000 od 1,45 do 13,7 %), v tejto súvislosti zvlášť výrazne tiež fakt,

že v niektorých kampaniach (odvalcovaných niekoľko desiatok zvitkov) sa zátrhy nevyskytujú vôbec a
v niektorých kampaniach naopak dosahujú veľmi výrazný podiel na celkovej výrobe, že je všeobecne
známou v tejto súvislosti tiež skutočnosť, že práve v novembri r.2000 prešlo vlastníctvo celej výrobnej
časti VSŽ pod U. S. Steel Group, s čím nepochybne boli spojené rozsiahle organizačno-prevádzkovézmeny, ktoré výrazne ovplyvnili nie len technologické procesy a ich kontrolu, ale i prístup ľudí k plneniu si
pracovných úloh, že nemožno v tejto súvislosti nespomenúť, že i faktor ľudský nepochybne má vplyv na
kvalituvalcovania(vyjadrenieA..P.Á.č.l.117)a,ževtejtosúvislostinemaldôvodpochybovaťaniovplyve

skladby výroby (pomer výroby ocele s väčším alebo menším množstvom kremíka), technológie výroby
(výroba širších pásov kvôli možným orezom) a spôsobu vykazovania (z podielu na vyrobených zvitkoch
na podiel na použiteľnej výrobe) na štatistických údajoch o výskyte zátrhov v období po prihlásení
ZN žalobcom. Pokiaľ žalobca na preukázanie tvrdenej skutočnosti, že žalovaný vo svojej prevádzke
využívariešeniaprihlásenéakoZN,navrhovalvykonanieexperimentálnejprevádzkysrealizovanýmZN,

vykonanie tohto dôkazu nepripustil hneď z niekoľkých dôvodov. Predovšetkým považoval za potrebné
si uvedomiť, že predmetom konania, jeho pozornosti a ani dokazovania nebola technická prijateľnosť
žalobcovho riešenia a ani to, či ním navrhované opatrenie, predstavuje vo vzťahu k výskytu zátrhov
účinné riešenie, predmetom dokazovania v tejto súvislosti bola žalobcom tvrdená skutočnosť, že
žalovaný jeho riešenie využíval a využíva. Dospel k záveru, že k tejto spornej skutočnosti by - podľa
jeho posúdenia - ani úspešná a ani neúspešná experimentálna výroba nemala výpovednú hodnotu,

keďže by tým došlo poťažne (odhliadnuc od ďalej uvedených skutočností) len k osvedčeniu účinnosti
žalobcovho opatrenia, v žiadnom prípade však nie k preukázaniu toho, či žalovaný jeho riešenie využíval
alebo v súčasnosti využíva, ani túto skutočnosť by však - podľa jeho názoru - experimentálne valcovanie
bezpečne nebolo spôsobilé preukázať, okrem iných tiež z dôvodu veľkej variability vo výskyte zátrhov
(v niektorých kampaniach sa nevyskytujú vôbec) a preto niet istoty, že pri zavedených opatreniach by

sa zátrhy nevyskytli aj bez nich a tiež i z dôvodu, že v r.2005 boli na linke urobené technologické zmeny,
ktorých vplyv na výsledok experimentálnej výroby nemožno vylúčiť. Na tomto mieste poznamenal,
že zohľadnenie uvedených skutočností bolo na mieste zvlášť za situácie, keď žalobcom navrhované
dokazovanie by celkom nepochybne zasiahlo do prevádzkových pomerov žalovaného, ktorý, a to je
potrebné zdôrazniť, vo vzťahu k tejto spornej skutočnosti v konaní nemal dôkazné bremeno. Nepripustil

ani návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedka X.. O. W., ktorý - podľa obsahu listu
PROCESNEJ AUTOMATIZÁCIE a.s. Košice z 21.3.2013 - tento list vypracoval, pričom vypočuť ho ako
svedka navrhoval žalobca z dôvodu, že - podľa jeho názoru - z listu nevyplýva, aby sa tam uvedené
skutočnosti vzťahovali tiež na spôsob nastavovania pravítok pri valcovaní dynamoplechov. Poukázal
na to, že PROCESNÁ AUTOMATIZÁCIA a.s. Košice vo svojom liste z 21.3.2013 odpovedala na jeho

výzvu z 13.3.2013 (č.l.850), smerujúcu vo všeobecnosti (bez rozlíšenia akosti valcovaného materiálu)
k zisteniu opatrení zavedených v programovom vybavení linky TŠP 1700 v čase od r.2000 doposiaľ,
zvlášť tých, ktoré sa týkali spôsobu nastavovania vodiacich pravítok pred 11. Stolicou, pokiaľ sa v
označenom liste PROCESNÁ AUTOMATIZÁCIA a.s. Košice vyjadrovala k programovým zásahom a
spôsobu riadenia nastavovania vodiacich pravítok, vyjadrovala sa preto nevyhnutne k technologickému

procesu ako takému, teda bez rozlišovania medzi akosťami valcovaných plechov, z uvedeného dôvodu
odpoveď PROCESNEJ AUTOMATIZÁCIE a.s. Košice považoval z hľadiska obsahu svojej výzvy za
úplnú a za tejto situácie výsluch osoby, ktorá túto odpoveď naviac len vypracovala, za nadbytočnú. V
neposlednom rade, i keď rozhodne nie z hľadiska závažnosti, za podstatnú považoval tiež skutočnosť,
že riešenie (riešenia) podľa prihlášok žalobcu nie je - podľa jeho posúdenia - ZN, že ZN je podľa zák.

(i vnútroorganizačnej úpravy žalovaného) technické, výrobné alebo prevádzkové zdokonalenie, ako
aj riešenie problémov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a životného prostredia, s ktorými má
zlepšovateľ právo nakladať, že v rozpore s touto zákonnou definíciou riešenie žalobcu - podľa jeho
posúdenia - predovšetkým nie je novým, a preto ani nemôže predstavovať „zdokonalenie“, žalovaný
totiž rozťahoval pravítka v celom hotovnom poradí nad nominálnu šírku pásu už dávno pred podaním

prihlášok ZN žalobcom (podľa technologického predpisu o 50 mm s možnosťou ďalšej dynamickej
korekcie), podstata technického riešenia žalobcu (rozťahovanie pravítok nad nominálnu šírku pásu)
teda bola už súčasťou stavu techniky žalovaného, pričom určenie len inej hodnoty, o ktorú sa pravítka
majú rozťahovať (i keď žalobca sám v priebehu celého konania nevedel vysvetliť, či touto hodnotou
mal byť dvojnásobok veľkosti vyosenia pásu alebo v každom prípade 25 mm), zvlášť bez jasného,

konkrétneho a určitého vysvetlenia v kontexte technologicky už predpísanej hodnoty nastavenia, ktoré
v prihláškach absentuje, samo o sebe bez ďalšieho za zdokonalenie nemožno považovať, že žalobcove
riešenia nemôžu byť ZN ani z dôvodu, že mu nesvedčí právo nakladať s ním, žalobca totiž pomenoval
faktor vplyvu šúchania pásu o vodiace pravítka pred 11. stolicou na vznik zátrhov a navrhol opatrenie
na jeho elimináciu v podobe dodatočného rozťahovania pravítok pred 11. stolicou nad technologicky už

predpísanú hodnotu pri plnení pracovných úloh výskumného pracovníka, do rámca pracovných činností
ktorého, vychádzajúc z dohodnutého druhu prác „Výskumník a vývojár valcov“ patrilo bez akýchkoľvek
pochybností tiež riešenie výskumných úloh v prevádzkových podmienkach žalovaného - mimo iných
tiež v oblasti valcovania v prevádzke jeho teplej valcovne, pokiaľ preto žalobca v súvislosti s riešenímproblému zátrhov, bez ohľadu na to či ako člen tímu na sledovanie zátrhov alebo len ako svojím
nadriadeným poverený pracovník, zúčastnil sa na práci tohto tímu a odborne sa podieľal na sledovaní,
vyhodnocovaní a navrhovaní opatrení na zamedzenie vzniku zátrhov, robil tak pri plnení pracovných

úloh pre žalovaného ako zamestnávateľa a právo nakladať s takto vytvoreným riešením (pokiaľ by teda
zdokonalením bolo) mu preto nepochybne nesvedčí. Riadiac sa týmito úvahami posúdil uplatnený nárok
žalobcu,smerujúcikurčeniu,žežalovanýjepovinnývyplatiťmuodmenuzavyužívanieZNzo6.12.2000,
registrovaného u žalovaného pod č.71309/5718/0 a z 13.12.2000, registrovaného u žalovaného pod
č.71313/5717, za nedôvodný a preto žalobu žalobcu v tejto časti zamietol. O trovách konania rozhodol

s použitím § 151 ods.3 veta pred bodkočiarkou O. s. p. (jeho znenie citoval).
Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca a uviedol, že výrok napadnutého rozsudku má
3 časti a, že odvolaním napáda časť, ktorou bola ( v „prevyšujúcom“ rozsahu“) žaloba zamietnutá.
Navrhol, podľa § 221 z dôvodov uvedených v ods.1 písm. f) a h), napadnutý rozsudok zrušiť a podľa
ods.2 vrátiť vec súdu na ďalšie konanie. Uviedol ďalej, že tento návrh predkladá vzdor tomu, že spor
bez jediného rozhodnutia trvá desaťročie, že opakované návrhy na vypočutie svedkov boli prednášané

jednak po upozornení, že sa vec odročí, najmä však v plnom vedomí, že z rôznych dôvodov budú
nepoužiteľné pre rozpor s realitou, ktorú z hľadiska dôkaznej situácie predstavuje výlučne technická
skúška z málo pochopiteľných dôvodov vytrvalo odmietaná, že argumenty v odôvodnení o tejto veci
nemôžu vyvrátiť jej absolútnu preukaznú hodnotu a jediný skutočne objektívny názor na unesenie
dôkazného bremena, že po desiatkach rokov práce vie, že ani zďaleka nehrozí po jej absolvovaní

zveličovaná škoda a, že musí upozorniť odvolací súd na závažné okolnosti, ktoré prvostupňový súd
nehodnotil v súlade s § 157 ods.2 O. s. p., čím strácajú dôvody rozsudku presvedčivosť. Konkrétne: V
úvode rozsudku cituje voľne stanovisko žalovaného. Celkom mu uniklo, v akom zarážajúcom rozsahu
žalovaný nevie, o čo v konaní ide. Je bez významu, že toto vyjadrenie bolo predložené na začiatku
sporu, pretože rovnaké stopy nevedomosti sa prejavovali v celom priebehu. Najcharakteristickejší omyl

spočíva v pomenovanom druhu „necelistvosti“, keď bez vysvetlenia prešiel od okrajových necelistvosti,
ktoré vznikajú na valcovanom materiáli k úprave vodiacich pravítok (inštalovanie valčekov) v záujme
„eliminácie“nálepov,ktoréostávalipokontaktespásomnapravítkach.Tojealecelkomináproblematika.
Sporu sa netýka. Naviac - valčeky mimochodom nič nevyriešili! Nikdy sa ďalej nepreukázalo, že by
k zátrhom dochádzalo v hotovnom poradí. Zmätok má aj v otázke rozťahovania pravítok, pretože

automatické, paušálne nikdy nespochybňoval. Ak je vyjadrenie podané po konzultácii s odborným
útvarom, je jeho „odbornosť“ nízka - vyosenie je merateľné a známe a to ľahko na príslušnom prístroji
ukáže. Vedomým zastieraním pravdy sú reči o inej metodike vyhodnocovania zátrhov atď. Prvostupňový
súd nemal záujem zistiť, prečo sa už zátrhy neriešia pomocou neúspešných tímov - a napriek tomu sa
vyskytujú v mizivom rozsahu. Výpovede tých svedkov, ktorí ZN odmietajú, sú vyslovene teoretické a

teda nemôžu plnohodnotne vyvrátiť, eventuálne urobiť neúčelným reálny pokus, resp. predvedenie v
teréne. Zotrvávanie na súčasnej úrovni dokazovania je v rozpore s nálezom I. US 350/08 Ústavného
súdu SR. Pridŕžajúc sa systematiky odôvodnenia, musí v prvom rade odmietnuť záver, že na určení
existencie právneho vzťahu a z neho vyplývajúcej povinnosti niet naliehavého právneho záujmu. Svojho
nároku sa domáhal určovaciou žalobou. Uznesením zo 4.3.2009 súd nariadil „upresnenie“ žaloby

ohľadne žalovanej sumy a to napriek notoriete, že jednak nemá prístup k exaktným podkladom pre
jej výpočet a jednak je takýto výpočet natoľko komplikovaný, že bez znaleckého určenia je každá v
žalobeuvedenásumasvysokoupravdepodobnosťounepresná.Porozsiahlomdokazovaní,zameranom
výlučne (pravdaže aj s jeho prispením) na preukázanie, že sa ZN využíval, špekulatívne na istý čas
nevyužívalavsúčasnostiznovavyužíva,boločorazzrejmejšie,žezmenažalobyjenamieste.Akhodnotí

napadnutý rozsudok z takpovediac sekundárnej stránky (vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby),
argumentuje jednoznačne v neprospech žaloby; tzn., že by v žiadnom prípade nevykonal podľa neho
nadbytočné dôkazy o výške odmeny. § 80 písm. c) O. s. p. neobsahuje legálnu definíciu „naliehavého
právneho záujmu“. Súdna prax vyriešila problém v množstve rozhodnutí. Napadnutý rozsudok odmietol
názor o jeho „neistom postavení“ tvrdiac, resp. predpokladajúc odpor protistrany pri prípadnom rokovaní

o odmene. Nemožno súhlasiť. Žalovaný sa správa štandartne, keď má odmietavý postoj, ale nič
nenaznačuje, že by i pri pozitívnom (preňho - žalobcu) rozsudku robil problémy. A problémom už
vonkoncom nie je otázka prípadného podielu na odmene. Podľa rozsudku NS SR 24/1995 (OSP I.
diel Komentár) „naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. je daný aj vtedy, ak takéto
určenie môže predísť žalobe na plnenie podľa § 80 písm. b) O. s. p.“. Použitie slova „môže“ obsahuje

v sebe obidve možnosti. V zásade ale v tomto konkrétnom prípade neboli zistené okolnosti, ktoré by
možnosť vylučovali. Množstvo neúspešných akcií na zistenie a odstránenie príčin zátrhov hovoria proti
názoru, že na výsledku sa okrem ZN podieľa akýkoľvek iný zásah. Podľa množstva judikátov nemusí
súd predovšetkým vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Prax dokonale v rovine všeobecnej upravilaspôsob nakladania s dôkazmi. Prvostupňový súd odmietol vykonať z neprijateľných dôvodov jediný
objektívny dôkaz, ako je spomínaný. Od začiatku sporu naráža na nezmyselný odpor proti nemu
za situácie, keď sa dáva prednosť zaujatým výpovediam svedkov, ktorých motivácia k nepravdivej

výpovedi je ľahko pochopiteľná: Rôzna úroveň väzby na žalovaného, u (bývalých) zodpovedných
pracovníkov šok z poznania, že riešenie je mimoriadne jednoduché. Najpregnantnejšie to vyjadril znalec
I. - podľa neho niet okrem ZN opatrenie s takým zreteľným výsledkom. Je na počudovanie, že ešte v
súčasnosti má váhu stredoveká nedôvera k prekvapivým riešeniam. Množstvo otázok kladených najmä
jemu (žalobcovi) zo strany súdu prezrádza nepochopenie problému. Nie je vinou vysvetľujúceho, ak

adresát vec nepochopí. Ak je to súd, je povinný postupovať podľa § 127 O. s. p. či už podľa ods.1
alebo 2. Zisťovanie opodstatnenosti žaloby si žiada priamy, na mieste samom, jeho (žalobcov) výklad
za znalcovej prítomnosti. Prvostupňový súd neurobil záver zo správania žalovaného, ktorý účelovo
hľadal - a namietal - argumenty rôzneho druhu: Bol (žalobca) členom tímu na riešenie necelistvosti,
konkrétne zátrhov; nejde o ZN, pretože opísaným spôsobom už valcovňa dávno pracuje a napokon v
protiklade k tomu sa údajne takto nepostupuje vôbec. Je zjavné, že tieto argumenty nemôžu popri sebe

obstáť. Spravodlivý proces je základným ľudským právom. Jeho rešpektovanie nemôže cúvnuť pred
nepodloženou hypotézou o možných škodách pri technickej skúške. Záverom pripomenul, že celkom
„od veci“ je odôvodnenie rozsudku v časti, kde sa hovorí o absencii dohody účastníkov o prijatí ZN. To je
omyl, pretože spor vznikol práve z dôvodu jeho neprijatia. Keďže podľa jeho mienky nie sú podmienky
ani na zmenu, ani na potvrdenie napadnutého rozsudku, je návrh na jeho zrušenie objektívny.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že má za to, že rozhodnutie je vecne správne, že s
prihliadnutímnajehoodôvodnenienepokladázaúčelnévyjadrovaťsakobsahuodvolaniaa,ženavrhuje
rozsudkom potvrdiť rozhodnutie.
Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu a výroku o trovách konania,
nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v uvedenom

rozsahu v odvolacom preskúmavaný.
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom
rozsahu potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo, čo sa týka dôvodu zamietnutia žaloby - nedostatok

naliehavého právneho záujmu, je vecne správny, súd vo vzťahu k tomuto dôvodu zamietnutia žaloby
úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení
skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody
rozsudku sú správne.
Podľa § 205 ods.2 písm. a) O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1.
Podľa § 221 ods.1 O. s. p. súd rozhodnutie zruší, o. i., len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom [písm. f)] alebo súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav [písm. h)].
Žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku
ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

Súd, keď zamietol žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, použil
správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn.
z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach
účastníkov konania.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, čo sa týka dôvodu zamietnutia žaloby v
prevyšujúcom rozsahu, možno doplniť nasledovné:
Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O. s. p. má preventívnu povahu a jej účelom je poskytnúť

ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, nie
je preto opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už boli porušené a kde je preto právnym
prostriedkom ochrany právneho vzťahu alebo práva žaloba na plnenie, resp. určovacia žaloba je
namieste jednak tam, kde pomocou nej možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom
vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia

žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a
jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia
budúcich sporov účastníkov. V prípade, kedy možno žalovať o splnenie povinnosti, môže byť daný
naliehavý právny záujem na určení len vtedy, ak sa vyhovením určovacej žalobe vytvorí pevný právny
základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie alebo
ak určovacia žaloba nerieši a ani nemôže riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo

práva. Uvedené funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho
záujmuaaknemožnoočakávať,žeichurčovaciažalobabudeplniť,nebudeaninaliehavýprávnyzáujem
na takomto určení, lebo určovacia žaloba musí slúžiť potrebám praktického života, pričom príslušné
záverysaviažunielennažalobuourčenieakotakú,aletiežnato,akéhokonkrétnehourčeniasažalobca
domáha.

V prejednávanej veci už bolo právo žalobcu porušené, lebo - ako tvrdí - žalovaný ZN, ktoré prihlásil
prihláškami z 13.12.2000 (č.5717/0) a zo 6.12.2000 (č.71309) využíval a využíva, preto právnym
prostriedkom ochrany jeho práva je iba žaloba na plnenie.
Odhliadnuc od uvedeného, vzhľadom na doterajší postoj žalovaného v konaní, ani vyhovenie určovacej
žalobe žalobcu by nebolo zárukou odvrátenia budúceho sporu o odmene za ZN, lebo jeho optimizmus,

keď tvrdí, že nič nenaznačuje, žeby i pri pozitívnom (preňho) rozsudku žalovaný robil problémy, nie je
podložený žiadnou skutočnosťou vyplývajúcou zo spisu.
Ak súd zamieta žalobu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej
stránke.

So zreteľom na uvedené, súd úplne zbytočne preskúmaval žalobu po vecnej stránke a preto aj odvolací
súd sa zaoberal iba časťou odvolania, tykajúcou sa tvrdenej existencie naliehavého právneho záujmu.
Pre úplnosť treba dodať, že nevykonanie všetkých dôkazov navrhovaných účastníkmi na zistenie
skutkového stavu, nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie
uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu

z nich vylúčení a teda nie je ani porušením práva na spravodlivý proces.
Na skutočnosti uvedené v podaní žalobcu z 27.8.2014 (č.l.941-945), podanom osobne na odvolací súd
28.8.2014, a vo vyjadrení žalovaného z 29.9.2014 (č.l.948-949), došlom odvolaciemu súdu 3.10.2014,
nebolo možné podľa § 205 ods.3 O. s. p. (Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.) vziať zreteľ.

Podľa § 224 ods.4 O. s. p. ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým
nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods.3, o trovách odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.