Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/330/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812221198
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3812221198.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Inšpektorátu práce Trenčín, so sídlom v Trenčíne
911 01, Hodžova 36, IČO: 35 627 620 proti povinnému ZUMID, s.r.o., Kanianka 972 17, Nová 596,
IČO: 45 986 029, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie istiny vo výške 300,00 € s
príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 02.
júla 2015 č.k. 9Er/3875/2012 - 17, v senáte jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Odvolanie proti výroku II. o náhrade trov exekúcie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd vo výroku I. zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol ku dňu 08.08.2014 vymazaný ex offo z Obchodného
registra. Vo výroku II. zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Štukovskému,
so sídlom Exekútorského úradu Nové Mesto nad Váhom trovy exekúcie vo výške 51,26 € do troch dní

od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že dôvodom výmazu povinného z Obchodného
registra bolo to, že povinný bol uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28CbR/191/2013 - 16 zo dňa 26.
mája 2014, právoplatným dňa 15.07.2014 zrušený bez likvidácie. Vzhľadom k tomu, že povinný zanikol
bez právneho nástupcu a jeho zániku predchádzalo zrušenie bez likvidácie pre nedostatok majetku,
súd exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. O
trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak sa exekúcia

zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd exekútorovi priznal za výkon exekučnej činnosti trovy exekúcie podľa ust. § 196 Exekučného
poriadku a Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov v platnom znení. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo
výške 105,08 €. Tieto trovy špecifikoval ako paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
podľa § 15 ods. 1 vo výške 36,52 €, hotové výdavky vo výške 34,45 €, odmenu za spísanie návrhu

na vykonanie exekúcie vo výške 16,60 € a ako platiteľ DPH uplatnil si aj 20% DPH zo sumy 87,57
€, t.j. 17,51 €. Paušálna odmena za úkony exek. činnosti á 3,32 € (získanie poverenia na vykonanie
exekúcie,doručenieupovedomeniaozačatíexekúcie,doručeniepríkazunazačatieexekúcie,doručenie
exekučného príkazu, každé zisťovanie účtu povinného, každé zisťovanie majetku povinného, t.j. spolu
36,52 €. Hotové výdavky súdny exekútor špecifikoval nasledovne: poštovné: žiadosť o poskytutie
súčinnosti 1,40 €, upovedomenie o začatí exekúcie 1,60 €, príkaz na začatie ex. (5 x banka) 7,00 €,

exekučný príkaz (5 x banka, povinný, oprávnený) 10,50 €, výzva na vyhlásenie o majetku 2 x 3,20 €,
zrušenie ex. príkazu (5 x banka) 7,50 €, návrh na rozhodnutie o trovách, spis 1,75 €, vrátenie poverenia,
vyúčtovanie 1,50 €, t.j. spolu vo výške 34,45 €. Po ich preštudovaní ako aj preštudovaní priloženého
exekučného spisu, súd dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia trovy exekúcie v celkovej
výške 51,26 €.Súd skonštatoval, že úkony, za ktoré prináleží súdnemu exekútorovi paušálna odmena
3,32 € si súdny exekútor účtoval správne a v súlade s citovanou vyhláškou a priznal mu odmenu

tak, ako si ju vyčíslil vo výške 36,52 €. V položke poštovné súd nepriznal súdnemu exekútorovi trovy
vyčíslené po doručení uznesenia o zastavení exekúcie vo výške 1,50 €, pretože exekútor má právo nanáhradu hotových výdavkov účelne vynaložených na exekúciu, a nie na náhradu hotových výdavkov,
ktoré budú vynaložené po zastavení exekúcie, teda na budúce možné výdavky. Súd ďalej skonštatoval,
že súdnemu exekútorovi priznal trovy vyčíslené za doručenie: žiadosti o poskytnutie súčinnosti 1,40 €,

upovedomenia o začatí exekúcie 1,60 € a výzvy na vyhlásenie o majetku 3,20 €, pretože ich vynaloženie
je v spise doložené potrebnými dokladmi. Z pohľadu účelnosti súd považuje postup súdneho exekútora,
ktorý vyhotovil 5 príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a 5 exekučných
príkazov a tieto doručil bankám, pričom nemal zistený účet v bankách, za nesprávny a nehospodárny.
V zmysle § 95 odst. 1 písm. a) Exekučného poriadku súdny exekútor prikáže banke, ktorá vedie

účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke
zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného. Podľa názoru súdu,
súdny exekútor má doručiť príkaz na začatie exekúcie len tej banke, v ktorej po predchádzajúcom
zistení má preukázané, že vedie účet povinného. Takéto doručovanie príkazov na začatie exekúcie,
resp. exkučných príkazov na jednej strane zvyšuje hotové výdavky vo forme poštovného, pretože je
takmer vylúčené, aby povinný mal účet v každej banke, a na druhej strane aj neprimerane zaťažuje

bankové subjekty, ktoré často krát príkazy vracajú späť s tým, že povinný účet v banke zriadený
nemá. Z exekučného spisu nevyplýva, že povinný by mal zriadený účet v niektorej z uvedených bánk.
Z dôvodov vyššie uvedených neprináleží súdnemu exekútorovi poštovné za doručovanie príkazu na
začatie exekúcie 7,00 €, exekučného príkazu 10,50 € a za doručovanie príkazu na odblokovanie účtu
v banke 7,50 €. Celkove teda priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotrových výdyvkov vo výške 6,20

€. Súd ďalej súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie 16,60
€, pretože takto vyčíslené trovy bližšie nešpecifikoval a vo vyúčtovaní nie je uvedené ani zákonné
znenie, z ktorého exekútor pri vyčíslení týchto trov vychádzal. Z pohľadu súdu nie sú takto určené
trovy preskúmateľné. Zo zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH, ktorý je zverejnený na
webovej stránke finančnej správy, má súd za preukázané, že súdny exekútor je platcom DPH, preto

mu súd priznal DPH v uplatnenej sadzbe z odmeny 42,72 €, vo výške 8,54 €. Celkovo teda súd priznal
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,26 € (pozostávajú z paušálnej odmeny za jednotlivé
úkony exekučnej činnosti vo výške 36,52 € + náhrady hotových výdavkov vo výške 6,20 € + 8,54 € DPH)
a k ich náhrade zaviazal v zmysle ustanovenia § 203 ods. 2 oprávneného.

Proti tomuto uzneseniu, v časti vo výroku, ktorým súd rozhodol o náhrade trov exekúcie, podal v
zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor. Namietol výšku trov exekúcie, keď mu nebolo súdom
priznané poštovné za doručovanie 5 príkazov na začatie exekúcie v sume 7,00 €, exekučných príkazov v
sume 10,50 € a 5 príkazov na odblokovanie účtu v banke 7,50 €, nakoľko podľa názoru súdu mal doručiť
príkaz na začatie exekúcie len tej banke, v ktorej po predchádzajúcom zistení mal za preukázané, že

vedie účet povinného. Dôvodil, že príkazy neboli posielané „každej banke“, ale z 20 bánk na území
SR iba pre 5 z tých, ktoré v sídle podnikania a okolí pôsobenia povinného mohli účet povinného viesť,
čo považuje za dôvodný a zákonom ustanovený spôsob konania. Nehospodárnosť zo strany súdneho
exekútora nebola súdom preukázaná. Ďalej namietol súdom nepriznanú odmenu za spísanie návrhu na
vykonanie exekúcie vo výške 16,60 €, ktorý účet bol napísaný súdnym exekútorom na základe podania

osoby oprávnenej, a nie je predloženým písomným podaním oprávneného exekútorovi. S poukazom
na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti trov exekúcie zrušil a oprávneného
zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi preukázané poštovné za preverovanie bánk povinného v sume
25,00 € a odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie v sume 16,60 € a DPH k uvedeným sumám
a uviedol lehotu na splnenie uložených povinností.

Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací skôr, ako pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného

odvolania, skúmal, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote; subjektom, ktorý je na
podanie odvolania oprávnený; ako aj to, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon
takýto opravný prostriedok pripúšťa.

Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je odvolanie prípustné.V zmysle ust. § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní
podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní
o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa ods. 3 cit. zák. ust. o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré

bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013;
to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ
nerozhodol sudca.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

V predmetnej veci okresný súd zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku a
o trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Proti uzneseniu súdu prvého
stupňa proti výroku o trovách exekúcie podal súdny exekútor odvolanie.

Z dikcie ust. § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov
konania, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013. Vzhľadom k tomu, že odvolanie súdneho exekútora bolo podané po 31. októbri 2013
proti rozhodnutiu vydanému sudcom, je potrebné na daný prípad aplikovať právnu úpravu účinnú po
31.10.2013, t.j. zákon č. 299/2013 Z.z. zo dňa 4. septembra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, v zmysle ktorého bolo s
účinnosťou od 01.11.2013 novelizované i ustanovenie § 58 ods. 6 EP. Citované zákonné ustanovenie
v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v
rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje.

Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie
v rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená, výslovne neustanovuje (§ 202 ods. 2 O.s.p.) , krajský
súd dospel k záveru, že odvolanie nie je prípustné.

Na základe uvedených skutočností krajský súd ako súd odvolací odvolanie, ktoré smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odmietol podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p..
Odvolaním sa preto po vecnej stránke ani nezaoberal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .