Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2015

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 10C/208/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5406208242
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Stašíková

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2015:5406208242.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v právnej veci žalobcov: 1/ Ž.

T.Č., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.Ť. L. P. XXX, 2/ C.. C.O. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
X., T. X, prechodne bytom T., D. X, 3/ M. D., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., G. XX, 4/ R. J.,
rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž., B. XXX, žalobcovia v 1/ až 4/ rade zastúpení JUDr. Antonom
Slamkom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29, proti žalovaným: 1/ R. P.Á.,
rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, 2/ J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., M. XXXX/XX-XX, 3/ S. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., M. XXXX/XX-XX, 4/ S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. B. XX, 5/ B. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. XX, 6/ S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., S.. L. XXX/X, 7/ R. T., rod. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom K. Ž. XXX, 8/ C. E., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., J. XXXX/X, žalovaná v 8/
rade zastúpená JUDr. Mariom Buksom, advokátom so sídlom v Martine, P. Mudroňa 601/45, 9/ I. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X., Y. X, v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným na Okresný súd dňa 22.11.2006 žiadala pôvodná žalobkyňa Mária X., určiť

vlastníctvo z listu vlastníctva č. XXXX a určiť na základe čísla pozemnoknižnej vložky XXXX prevod
na S.. P.. Vzhľadom na nejasnosť tohto podania súd žalobkyňu uznesením zo dňa 29.01.2007 č.k.
10C/208/2006-5, ktoré prevzala dňa 22.02.2007 vyzval na doplnenie tejto žaloby, ktorú doplnila dňa
28.02.2007, avšak ani toto doplnenie nezodpovedalo požiadavkám ustanovenia § 75 ods. 2 a § 79 ods. 1
O.s.p.. Následne bola opätovne vyzvaná uznesením č.k. 10C/208/2006-32 na doplnenie návrhu, pričom
podaním doručeným dňa 22.10.2007 prostredníctvom jej právneho zástupcu sa domáhala určenia, že
kúpna zmluva č. E. XXX/XX zo dňa 07.05.2001, ktorej vklad bol Správou katastra Dolný Kubín povolený

dňa 03.07.2001, v časti, ktorou predávajúca v 2/ rade predáva kupujúcej nehnuteľnosť zapísanú v PK
N vložke č. XXXX, ako pozemnoknižnú parcelu č. XXXX k.ú. X., je neplatná. Skutkovo túto čiastkovú
neplatnosť kúpnej zmluvy odôvodnila tým, že dňa 07.05.2001 mala ako predávajúca č. 2/ a zároveň
žalovaný v 1/ rade (S. P.), ako predávajúci č. 1 previesť podľa spomínanej zmluvy na C. Š. vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tejto zmluvy. Žalobkyňa bola pri uzavieraní kúpnej zmluvy
uvedená do omylu tým, že podpisuje zámennú zmluvu. Už v čase podpisovania kúpnej zmluvy trpela
vážnymi psychickými poruchami, z čoho je možné usudzovať, že už v roku 2001 boli jej rozumové

schopnosti narušené. Od roku 2000 sa liečila na srdcovocievne ochorenie a jej rozpoznávanie, hlavne
pri právnických úkonoch nebolo úplne jasné. V čase podpísania zmluvy mala 78 rokov. Má za to, že
odporcovia zneužili jej zdravotný stav a zmluvu podpísala v omyle.Podľa oznámenia o úmrtí, žalobkyňa zomrela dňa 25.12.2007 a na jej miesto potom do konania vstúpili
terajšížalobcovia1až4,označenívzáhlavírozsudku(pôvodnebolžalobcomajžalovanývrade9/avšak
voči tomuto bolo konanie zastavené dňa 23.11.2011 č.k. 10C/208/2006-302 a následne uznesením zo

dňa 29.2.2012 č.k. 10C/208/2006-310 pripustený jeho vstup na strane žalovaných)

Dňa 10.02.2008 zomrel žalovaný 1/ S. P., na ktorého miesto vstúpili súčasní žalovaní 1/-7/ označení v
záhlaví rozsudku (pôvodne v rade 7/ vystupoval aj G. P., ktorý dňa 18.09.2014 zomrel a na jeho miesto
vstúpila jediná dedička žalovaná v rade 1/).

Dňa 17.03.2011 právny zástupca žalobcov súdu doručil návrh na zmenu petitu, ktorým žiadal, aby súd
určil, že nehnuteľnosti označené ako parcela registra C, evidované na katastrálnej mape ako parcela
č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 84 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 640 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 42 m2, parcela
č. XXXX/X - záhrady o výmere 71 m2, parcela č. XXXX/X - záhrady o výmere 857 m2, parcela č. XXXX/

X - záhrady o výmere 331 m2, zapísané Katastrálnym úradom Žilina, Správou katastra Dolný Kubín, na
LV č. XXXX pre k.ú. X., pod J. na meno žalovanej v 7/ rade v celosti, patria do dedičstva po poručiteľke
C. X., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. Č.. X, X., zomrelej dňa XX.XX.XXXX, v podiele 2/3-iny
účasti v podiele vcelku.

Uznesením č.k. 10C/208/2006-289 zo dňa 15.06.2011 súd zmenu petitu žaloby v uvedenom znení
pripustil.

Na pojednávaní konanom dňa 19.06.2008 právny zástupca žalobcov zotrval na podanej žalobe a
dôvodil, že podľa písomných vyjadrení lekárov vyplýva, že matka žalobcov v čase uzavretia napadnutej

kúpnej zmluvy trpela duševnou poruchou, v dôsledku čoho je kúpna zmluva neplatným právnym úkonom
podľa § 38 Občianskeho zákonníka. Navrhol ustanoviť znalca na posúdenie duševného stavu.

Žalobkyňa v 2/ rade uviedla, že zdravotný stav matky nebol dobrý niekoľko rokov, už od roku 1990 na nej
zbadali zmenu v správaní, pretože strácala dôveru voči vlastným deťom, ale dôverčivá bola k cudzím

ľuďom, čo svedčilo už o jej vznikajúcej duševnej poruche. V roku 2001 bola požiadaná sestrou M., aby
sa o matku postarala, pretože bola na tom zdravotne zle. Začala preto vybavovať opatrovateľskú službu
a v auguste 2002 sa k matke trvalo presťahovala a starala sa o ňu až do decembra 2002, následne sa
o ňu starala sestra R., a ďalší súrodenci. Potom sa starala o ňu ešte v roku 2007. Už v roku 2001 sa
stalo, že ju matka nespoznávala, a to v dôsledku zmien na mozgu. Mala tiež zlý zrak. O tom, že matka

podpísala predmetnú kúpnu zmluvu sa dozvedela koncom apríla 2004, keď bola u matky na návšteve a
matke prišlo poštou vyrubenie dane za predaj pozemku. Matka vtedy uviedla, že ona nič nepredávala.

Žalobkyňa v 1/ rade uviedla, že o tom, že matka uzavrela kúpnu zmluvu sa dozvedela na jar 2004, čo jej
sama matka povedala, že bola podvedená, pretože si myslela, že podpisuje Š. len to, že si môžu robiť

na rodinnom dome opravy. Ďalej uviedla, že nevie, prečo matku viezli na podpis kúpnej zmluvy až do
Žiliny. Matka jej tvrdila, že jej bolo v aute zle. V roku 1990 ju matka upodozrievala, že jej zobrala nejaké
veci, a od roku 2003 k matke chodila veľmi zriedkavo.

V tom čase ešte žalobca I. X. uviedol, že mu matka pred smrťou povedala, že ju Š. pri podpisovaní

zmluvy podviedli. Tvrdila, že im nič nepredávala. O uvedenom predaji sa on dozvedel až v roku 2004.

Žalobkyňa v 3/ rade uviedla, že sa o tom, že matka podpísala spornú kúpnu zmluvu dozvedela až v
apríli 2004 od sestry C..

Žalobkyňa v 4/ rade uviedla, že o uzavretí spornej kúpnej zmluvy sa dozvedela, keď matke prišlo platiť
daň z predaja. Toto sa dozvedela priamo od matky.

Žalovaná v 1/ rade uviedla, že je manželkou nebohého S. P. a žalovaný 2/ - 7/ sú jeho deti. Ona nebola
prítomná, keď manžel podpisoval kúpnu zmluvu. Neb. C. X. dobre poznala. Naposledy ju videla v roku

2006, kedy ich pozvala na kávu. Doma bola sama, vtedy sa nikto o ňu nestaral, spolu sa rozprávali.
Sťažovala sa na zdravotný stav.Žalovaný v 6/ rade uviedol, že neb. C. X. poznal, niekoľkokrát sa s ňou rozprával aj v čase pred
podpísaním uvedenej kúpnej zmluvy. Podľa neho mala úplne čistú myseľ. Sťažovala sa len na to, že
je sama a nikto sa o ňu nestará.

Žalovaná v 7/ rade uviedla, že poznala neb. C. X.. Stretla sa s ňou aj v období pred podpisom zmluvy,
zdala sa jej duševne v poriadku.

Žalovaná v 8/ rade uviedla, že pred rokom 2001 v súčasnosti už neb. predávajúcich S. P. a C. X.

nepoznala. Chcela kúpiť nejaký dom spolu s pozemkami v X., tak zašla na Obecný úrad a tam jej
povedali, ktoré by mohli byť na predaj. Na základe toho sa skontaktovala s S. P. a C. X., ktorí sa
rozhodli jej uvedené nehnuteľnosti predať. Pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy sa s predávajúcimi
niekoľkokrát stretla. Neb. C. X. dobre vedela, čo predáva, so všetkým súhlasila a keďže bolo potrebné
za ísť s uvedenou zmluvou k právnikovi, tak jej otec sa spýtal C. X., či chce ísť do Kubína alebo do Žiliny,
na čo ona povedala, že do Žiliny, pretože tam už 30 rokov nebola. Tiež sa jej pýtali, či sa nechce poradiť

s deťmi, na čo im ona povedala, že nie, lebo sa s deťmi nestýka. Tiež povedala, že nemá námietky proti
predaju pozemkov.

Na pojednávaní dňa 20.08.2008 žalovaný v 2/ rade uviedol, že neb. C. X. poznal od malička a často ju
stretával aj v roku 2001 a zdala sa mu po duševnej stránke úplne v poriadku.

Žalovaný v 3/ rade uviedol, že poznal C. X., naposledy ju videl v roku 2000 a táto bola v poriadku.

Žalovaný v 4/ rade uviedol, že chodil do X. asi raz do roka. Vždy stretol toho času už neb. C. X., pretože
chodila po záhrade, ktorá susedila s ich nehnuteľnosťami. Zdala sa mu úplne psychicky v poriadku.

Žalovaný v 5/ rade uviedol, že do X. chodil častejšie. Pani X. si pamätá ako čulú staršiu pani, po duševnej
stránke úplne v poriadku.

V tom čase žalovaný v 7/ rade uviedol, že pani X. stretával zhruba raz za rok. Táto sa mu zdala úplne

v poriadku.

Okrem výsluchu účastníkov konania súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, založenými v spise,
spismi Okresného úradu katastrálneho odboru v Dolnom Kubíne č. E. XXX/XX E. XX/XX, výsluchom
svedkov, ako aj znaleckými posudkami.

Z kúpnej zmluvy, uzatvorenej dňa 07.05.2001 súd zistil, že táto bola registrovaná dňa 03.07.2001 pod
E. XXX/XX - 2, kde zmluvné strany na strane predávajúcich boli S. P., nar. XX.XX.XXXX (1) a C. X.,
rod. T., nar. XX.XX.XXXX (2) a ako kupujúca C. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX. Predmetom zmluvy,
pokiaľ sa týka neb. C. X., je pozemnoknižná parcela č. XXXX, vedená v PKN vložke č. XXXX, ku
ktorej vlastnícke právo táto nadobudla na základe manželskej darovacej listiny zo dňa 18.01.1945. V

článku III. bod 5 tejto zmluvy, predávajúca C. X. prehlásila, že z titulu prevodu vlastníctva k pozemkom
podľa tejto kúpnej zmluvy, nemá voči kupujúcej v bode I.3 tejto zmluvy ani voči predávajúcemu v bode
I.1, tejto zmluvy žiadne nároky a pohľadávky, uznáva hranicu pozemkov tak, ako sú tieto v prírode
vyznačené, za jej účasti plotom, ku dňu podpísania tejto kúpnej zmluvy. Ďalej v bode 6 prehlásila, že
predávajúcim označeným v bode I.1 tejto zmluvy bola vyplatená z jej podielu na predmete kúpy tým, že

jej bol prevedený do vlastníctva na základe osobitnej zmluvy v dávnej minulosti právnymi predchodcami
predávajúceho, a na základe ďalšej zmluvy uzatvorenej pred podpísaním tejto zmluvy, s predávajúcim
I.1 pozemok, ktorých hodnota predstavuje kúpnu cenu za jej vlastníctvo prevádzané na kupujúcu I.3)
podľa tejto zmluvy, a preto súhlasí s tým, aby celá dohodnutá kúpna cena za pozemky Sk 30.000,-
bola zaplatená do rúk predávajúceho označeného v bode I.1 tejto zmluvy. Táto kúpna zmluva bola

súdu predložená s poznámkami k jednotlivým článkom zmluvy, v konaní však nebolo preukazované, či
tieto poznámky písala teraz už neb. predávajúca C. X.. Podľa obsahu spisu katastrálneho odboru bola
predmetná kúpna zmluva zavkladovaná dňa 03.07.2001 pod E. XXX/XX-X, podpis predávajúcej 2 na
kúpnej zmluve bol overený dňa 07.05.2001 pod č. XXXX/XXXX na notárskom úrade I.. K. P. v Žiline. K
zmluve bol pripojený aj znalecký posudok č. 30/01 znalkyne W.. T. J.Í. spolu s geometrickým plánom.

Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol podpísaný aj neb. C. X. . k návrhu
bola pripojená aj overená kópia plnomocenstva udeleného predávajúcou dňa 07.05.2001 pre I.. C. F.,
advokátku AK Žilina, ktorej ako vyplýva z predmetného spisu bolo aj rozhodnutie o vklade doručené
dňa 13.07.2001Svedok W.. C. Š. uviedol, že neb. C. X. spoznal na jar v roku 2001, keď chceli kúpiť s manželkou a
dcérou chalupu v X., pričom zašli na obecný úrad, kde im starosta poradil niekoľko nehnuteľností. Takto

sa potom zoznámili s S. P. a C. X. a následne s nimi prichádzali do častejšieho kontaktu. C. X. sa mu
zdala vždy duševne v poriadku, žila sama. Vždy bola upravená, čistá. Návrh zmluvy, ktorá bola uzavretá
07.05.2001 mu pripravoval jeho právnik, a keďže pred podpisom uvedenej zmluvy sa C. X. chcela ísť
poradiť s nejakým právnikom, navrhol jej, že môže ísť do Martina, Dolného Kubína alebo Žiliny, pričom sa
rozhodla pre Žilinu, kde podľa jej slov nebola už 30 rokov. Vybavil jej stretnutie u advokátky I.. F. v Žiline,

kde potom išiel s ňou. C. X. sa potom radila ohľadne uzavretia zmluvy a následne zašli za notárkou
I.. P., pri ktorej potom C. X. zmluvu podpísala. Pri podpise zmluvy bola pri plnom rozume. Následne s
C. X. prichádzali do častého kontaktu aj po podpise zmluvy, keď prerábali kúpenú chalupu. Mali s ňou
dobré vzťahy, a to až do roku 2006, kedy C.O. X. sa už v X. nezdržiavala. Všetky peniaze za predávané
nehnuteľnosti boli vyplatené S. P., lebo sa tak dohodli. C. X., ako predávajúca, vystupovala v kúpnej
zmluve preto, lebo bola zapísaná ako vlastníčka časti prevádzaných nehnuteľností.

Svedkyňa I.. K. P. uviedla, že jej notársky úrad vykonal overenie podpisu pani X., avšak túto
skutočnosť môže potvrdiť až keď nahliadne do overovacej knihy. Pri overovaní podpisu u nich postupujú
zamestnancitak,ževyžadujúpreukaztotožnosti,avprípade,žesanejednáolistinu,ktorájevyhotovená
priamo ich úradom, pýtajú sa osoby, ktorá podpisuje listinu, či pozná jej obsah. V prípade, ak by sa

vyskytla akákoľvek pochybnosť o tom, či dotyčný človek vie, čo robí, určite by odmietli takýto úkon, čo
sa aj viackrát už v minulosti stalo.

Svedkyňa I.. C. F. uviedla, že poznala neb. C. X., ktorá ju prišla požiadať o právnu službu v súvislosti
s prevodom časti nehnuteľnosti v k.ú. X., a túto zastupovala aj v katastrálnom konaní. Pani X. jej bola

predložená kúpna zmluva s otázkou, či keď túto podpíše, bude pre ňu vyplývať povinnosť zaplatiť
za geometrický plán a za zmluvu. Po nahliadnutí potvrdila svedkyňa, že sa jednalo o kúpnu zmluvu
registrovanú pod E. XXX/XX a ďalej uviedla, že si pamätá, že sa rozprávali, že P. predávajú susedný
pozemok a chalupu s tým, že ona nevedela, prečo je v zmluve uvedená, nakoľko už v minulosti boli
vysporiadané vzťahy k pozemkom medzi nimi a P., hranica bola určená. Vysvetlila jej, že je stále vedená

ako vlastníčka v katastri, a preto musí byť uvedená aj v zmluve. Pani X. ju splnomocnila na podanie
návrhu na vklad, a na zastupovanie v katastrálnom konaní. Obsah zmluvy s ňou prešla. Plnú moc jej
podpísala po tom, čo sa vrátila z notárskeho úradu. Vedela, že vzťahy medzi ňou a P. sú už dávno
vysporiadané, preto nechcela ani žiadny výplatok. Zaujímalo ju len to, či pre ňu nevzniknú nejaké
povinnosti z titulu predaja. Po tom, čo jej kataster poslal zavkladovanú zmluvu, túto osobne doniesla

pani X.. V čase, keď jej bola predložená zmluva, keď prišla pani X., tak nebola podpísaná žiadnym z
účastníkov. Ďalej uviedla, že pani X. nebola ťažko mobilná, chodila pomalšie.

Svedkyňa R. Š. uviedla, že bola susedou pani X., poznala ju od narodenia. Táto bola vitálna, kopala v
záhrade, chodila autobusom, na nákup aj do kostola 2 km. Žila sama, rok pred smrťou ju prišla opatrovať

dcéra C. X.. Nemala však zlý zdravotný stav, nemala barle ani vozík. Rozprávala sa s ňou najmenej
jedenkrát do týždňa. Boli blízky susedia, nikdy nerozprávala z cesty. O kúpnej zmluve jej nehovorila.

Svedkyňa Ž. J. uviedla, že poznala C. X. od detstva. Bola to normálna staršia žena, chodili spolu aj do
kostola. Po smrti muža žila sama. C.. C. X. prišla za ňou raz do roka asi na týždeň. Spolu sa rozprávali

normálne. Nikdy nepozorovala, žeby rozprávala nezmysly.

Svedkyňa C.. X. K. uviedla, že C. X. bola jej pacientkou, bola u nej vyšetrená jedenkrát, a to dňa
18.04.2007. Vyšetrovala vtedy jej rozumové schopnosti, a celkový psychický stav. V tom čase zistila
určité organické poškodenie mozgu, ktoré sa prejavovalo narušením orientácie rozumových schopností,

a schopností úsudku, k čomu dospela na základe rozhovoru a údajov jej dcéry (túto označila v
pojednávacej miestnosti ako žalobkyňu 2/). Iné vyšetrenia nevykonávala. Špeciálne vyšetrenia nerobila,
ani ju na iné špeciálne vyšetrenie a liečbu neodporučila. Vyslovila domnienku, že už v roku 2001 mohla
mať nejaké duševné zmeny. K roku 2001 sa vyjadrila na žiadosť jej dcéry. Pacientka ju nežiadala, aby
sa vyjadrovala k roku 2001. Ohľadne zdravotného stavu pani X. vykonávala vyšetrenie rozhovorom

a pozorovaním a získaním údajov od dcéry a zdravotnej dokumentácie. V zdravotnej dokumentácii
nenašla záznamy o nejakej duševnej poruche, ale o iných ochoreniach, ktoré mohli mať vplyv na
postupné psychické ochorenia.Svedkyňa S. J. uviedla, že bola suseda pani X. od jej narodenia. Každý deň sa s ňou stretávala. Žila
sama, až do roku 2007 alebo 2008, kedy k nej prišla bývať žalobkyňa 2/. Nevedela, prečo k nej táto
prišla bývať, lebo pani X. sa vedela o seba postarať, bola vitálna aj rozumovo v poriadku. Niekedy sa

sťažovala, že ju bolia nohy. Nerozprávala sa s ňou o kúpnych zmluvách.

Z darovacej zmluvy registrovanej pod E. XX/XX-X, uzatvorenej 01.11.2006 súd zistil, že C. X., nar.
XX.XX.XXXX, darovala dcére R.B. J., rod. X., nar. XX.XX.XXXX a C.. C. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX
nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX k.ú. X., a to rodinný dom č. súp. X, postavený na pozemku

parcela č. XXXX a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k.ú. X., parcely CKN č. XXXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 517 m2, a to každej v 1-ici. Podľa obsahu katastrálneho spisu bola zmluva
registrovaná pod E. XX/XX-X dňa 23.01.2007. Zmluva bola podpísaná darkyňou dňa 03.11.2006 na
Obecnom úrade Ž., kde podľa osvedčovacej knihy bol jej podpis overený pod č. XXX/XXXX.Návrh na
vklad bol podpísaný žalobkyňu v arde 2/ C.. C. X.. Zavkladovaná zmluva bola darkyni doručená podľa
doručenky v spise katastrálneho odboru dňa 21.02.2007

Súd sa tiež oboznámil s listinnými dôkazmi, a to výpisom zo zdravotnej dokumentácie neb. C. X.,
založenom na čl. 404-421 spisu, tiež s lekárskym potvrdením zo dňa 22.04.2004, kde C.. S. P. na
žiadosťpríbuznýchvydalapotvrdenie,žezdravotnýstavmenovanej(C.X.),jeveľmivážny,trpísklerózou
mozgových a srdcových ciev, a preto nie je schopná a zodpovedná za niektoré právne úkony. Tento stav

je dlhodobý a trvá už niekoľko rokov. Takéto potvrdenie vydala C.. P. S. - praktický lekár pre dospelých
aj dňa 18.05.2006 s rovnakým obsahom, a to tiež na žiadosť príbuzných. Ďalej aj 02.05.2007, kde
potvrdila, že rozoznávanie na rozhodovanie a hlavne právnických úkonoch nebolo dosť jasné. Dňa
18.04.2007 vydala C.. X. C. - psychiatrická ambulancia potvrdenie, že C. X. má ťažké sklerotické AoS,
podľa údajov dcéry, psychický upadá od roku 1995-1996. V roku 2001 ju susedia podviedli, mali jej dať

podpísať nejakú zmluvu. Pripravili ju o pozemok. Podľa nálezu v roku 2007 bola pri prehliadke časovo
dezorientovaná. Situáciu však chápala, kontakt nadviazaný, odpovede priliehavé, veku primerané, bez
psychotickej symptózy, sebaobslužné činnosti zachované. Na základe tohto nálezu potvrdila, že v roku
2001 boli jej rozumové schopnosti narušené.

Zo záverov znaleckého posudku č. 10/2009 vyhotoveného C.. D. T., súd zistil, že podľa vyjadrenia
znalca na základe štúdií a analýzy dostupnej zdravotnej dokumentácie a spisového materiálu vo veci
posúdenia duševnej spôsobilosti neb. C. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, nebola
ku dňu 07.05.2001 schopná samostatne uzatvárať zmluvy a dohody, nebola schopná samostatne
konať, primerane vo svojom mene, vystupovať pred notárom, prípadne inými štátnymi orgánmi, čiže

nebola duševne spôsobilá urobiť tento právny úkon. Tento znalecký posudok bol preskúmaný znaleckým
posudkom č. 33/2010 znalcom C.. I. T., pričom z tohto znaleckého posudku vyplýva, že znalec D. T.
predpokladal, že posudzovaná C. X. trpela závažnou duševnou poruchou - vaskulárnou demenciou,
pričom pri takejto duševnej poruche možno predpokladať s vysokou pravdepodobnosťou blízkou istote,
narušenú schopnosť uvedomiť si svoje konanie a posúdiť následky svojho konania, pričom toto uvedený

znalec predpokladá bez podloženia odborným psychologickým a psychiatrickým vyšetrením, čo nie
je možné bez dostatočných objektívnych údajov a aktuálneho odborného psychiatrického eventuálne
psychického vyšetrenia. Psychiatrické vyšetrenie v roku 2007, teda 6 rokov po podpise zmluvy, vykazuje
diagnózu organicky psychosyndróm bližšie nešpecifikovaný. Podľa popisu a nálezu psychiatra (C..
C.), v klinickej psymptomatike nie sú prítomné kvalitatívne zmeny základných psychických funkcií.

V objektívnom náleze má vyšetrovaná vedomie jasné, je dezorientovaná (pravdepodobne časovo) a
situáciu chápe. Kontakt nadviazateľný, odpovede priliehavé, psychomotorické tempo veku primerané,
mysleniesúvislé,bezkvalitatívnychzmienzákladnýchpsychickýchfunkcií.Narušenépamäťovéfunkcie.
Nie je uvedené bližšie ktoré. Ak by menovaná trpela takýmto stavom v čase podpisu zmluvy, jej
duševný stav posudzovania pri právnych úkonoch, ako je predmetná kúpna zmluva, aj za predpokladu

dostatočnej prípravy a vysvetlenia o čo ide, jej duševná spôsobilosť a schopnosť samostatne jednať,
pochopiť význam uvedeného právneho úkonu a jeho dôsledkov, bola znížená a čiastočne narušená.
Znalec C.. D. T. ustanovuje, že neb. C. X. ku dňu 07.05.2001 nebola schopná samostatne uzatvárať
zmluvy a dohody, čiže nebola duševne spôsobilá urobiť tento právny úkon. Podklady a odborné nálezy
a správy, týkajúce sa duševného stavu nebohej, v čase podpisu uvedenej zmluvy dňa 07.05.2001

sú nedostatočné na vyššie uvedené závery. Duševnú spôsobilosť nebohej možno len s neurčitosťou
predpokladať. Znalec je názoru, že vzhľadom k jej veku 78 rokov a mentálnym schopnostiam bola
len čiastočne schopná a duševne spôsobilá vykonať takýto úkon. Nie je možné však bližšie určiť a
špecifikovať, do akej miery a stupňa obmedzenia a narušenosti v čase podpisu vyšlo.Vzhľadom k rozdielnym záverom predmetných znaleckých posudkov bolo súdom nariadené znalecké
dokazovanie znaleckou organizáciou, a to Psychiatrickou nemocnicou Phillipa Pinnela Pezinok, ktorý

vo svojom znaleckom posudku č. 6/2013 konštatoval, že v zdravotnej dokumentácii, ktorú mali k
dispozíciinenachádzajúpodkladyprediagnostikovanieduševnejporuchy-demencie,včasepodpísania
predmetnej zmluvy dňa 07.05.2001. Záver znalca C.. D. T. o vaskulárnej demencii v uvedenom časovom
období považujú za nepodložený, zisteniami zo zdravotnej dokumentácie posudzovanej. Túto úvahu
uviedol vo svojom znaleckom posudku aj znalec C.. I. T.. Podľa poskytnutého spisového materiálu

konala posudzovaná pred podpisovaním kúpnej zmluvy v súlade s osobnostnou výbavou, a v tom čase
prítomnou mentálnou fundovanosťou. Urobila uvážený a racionálne zrozumiteľný úkon, bola sa poradiť
u právničky. Posudzovaná bola symplexná jednoduchá osobnosť, s minimálnymi právnymi poznatkami
a skúsenosťami s podobnými právnymi úkonmi. Dlhodobo trpela závažným srdcovocievnym ochorením,
a pri zhoršení tohto ochorenia zvýrazneným nedostatočným krvným zásobovaním mozgových štruktúr.
V čase podpísania zmluvy určite netrpela demenciou, touto netrpela ani v čase, kedy svoj právny úkon

po objasnení jeho dôsledku príbuznými následne spochybnila. Vývoj cievnych zmien mozgu v roku
2001 neviedol k syndrómu demencie so stratou autonómnej existencie, ale mal charakter počínajúcej
kognitívnej poruchy, ktorá mohla viesť k zvýšenej sugestibilite. Tieto príznaky nie sú v zdravotnej
dokumentácii popísané, ale dá sa na základe nepriamych údajov vysloviť, že niektoré boli prítomné už
v roku 2001. Záverom znalecká organizácia konštatovala, že nenašla podklady, ktoré by viedli k záveru,

že posudzovaná C. X. trpela v čase podpísania predmetnej kúpnej zmluvy dňa 07.05.2001 duševnou
poruchou. Bola u nej prítomná mierna kognitívna porucha, na základe čoho nebola schopná spoľahlivo
a detailne pochopiť obsah kúpnej zmluvy, ani dôsledky, ktoré z toho plynuli, a preto nebola na tento
právny úkon spôsobilá.

Dňa 11.02.2014 právny zástupca žalovanej 8/ predložil znalecký posudok č. 6/2014 znaleckej
organizácie FORENZA, zo záverov ktorého vyplynulo, že posudzovaná C. X. v čase uzavretia kúpnej
zmluvy netrpela na duševnú poruchu v zmysle psychózy. Na tomto závere sa zhodli všetky tri
predchádzajúce znalecké posudky. U pani X. v čase podpisu sa jednalo o diagnózu uvedenú v posudku
z Pezinka - ľahkú kognitívnu poruchu. Táto nie je priamo v zdravotnej dokumentácii uvedená, ale v spise

a v zdravotnej dokumentácii sa nachádzajú poukazy, ktoré z hľadiska psychiatrického dovoľujú vyjadriť
podozrenie na tento stav. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ menovanej bol náležite vysvetlený
obsah kúpnej zmluvy, a pokiaľ nebol na ňu robený nátlak, v tom prípade bola schopná právneho úkonu
dňa 07.05.2001, teda podpisu kúpnej zmluvy. Nemožno súhlasiť s posudkom C.. T., keďže sa nenašli
podklady, ktoré by viedli k záveru, že neb. dňa 07.05.2001 trpela duševnou poruchou - demenciou.

Taktiež s posudkom C.. I. T., pretože neexistuje pojem čiastočnej spôsobilosti k právnym úkonom. Pokiaľ
sa týka posudku znaleckej organizácie Psychiatrickej nemocnice Phillipa Pinela je možno súhlasiť so
záverom, že u nebohej sa mohlo jednať o miernu kognitívnu poruchu, avšak osoba s takouto poruchou je
spôsobilá k právnym úkonom. Jedná sa len o ľahkú poruchu poznávacích funkcií. Pokiaľ teda menovanej
C. X. bol náležite vysvetlený obsah kúpnej zmluvy a nebol robený na ňu nátlak, v tom prípade bola

v čase podpísania kúpnej zmluvy dňa 07.05.2001 spôsobilá k právnym úkonom, teda vedela posúdiť
význam a dôsledky tohto právneho úkonu.

Vzhľadom na tieto závery posudkov znaleckých organizácií, súd vypočul poverených znalcov k
jednotlivým záverom.

Znalkyňa C.. N. Y. (Psychiatrická nemocnica Phillipa Pinela) uviedla, že u posudzovanej sa jednalo
o miernu kognitívnu poruchu, ktorá mala za následok, že nebola nebohá schopná pochopiť
podrobnosti právneho úkonu. Mierna kognitívna porucha je postihnutie poznávacích schopností a
ďalších psychických funkcií, ale nie takej intenzity ako u demencie. Je v poradí pred ľahkou demenciou.

Pri miernej kognitívnej poruche treba špecificky prihliadať na to, aké sú ďalšie vplyvy, zdravotný
stav, prostredie aj náročnosť právneho úkonu, v čom je potrebné individuálne hodnotiť u každého
prípadu. Jednotliví znalci potom môžu mať rôzny názor. Pokiaľ sa týka záveru, že nebola schopná
právneho úkonu, dospeli k tomu na základe podrobného štúdia jej zdravotného stavu, zaznamenaného
v zdravotnej dokumentácii, svedeckých výpovedí, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli, pričom

podotkla, že mierna kognitívna porucha sa neprejavuje navonok tak, že je bez problémov nápadná
laickému okoliu, avšak zmeny v správaní sa takejto osoby nasvedčujú o tom, že táto porucha bola
prítomná.Znalec doc. C.. W. K., G.. (znalecká organizácia FORENZA) uviedol, že pri posudzovaní spôsobilosti C.
X. mal k dispozícii všetky tri posudky vypracované k veci, zdravotnú dokumentáciu aj spisový materiál.
Tieto posudky sú v určitých bodoch spoločné, a to konkrétne v popise psychického stavu pani X. v čase

podpisu zmluvy. Odlišujú sa však v tom, že používajú iné názvy toho istého stavu, niektoré popísali
intenzitu tohto stavu a niektoré nie, a odlišujú sa hlavne v tom, že odlišne posudzujú ten istý stav.
Posudok C.. T. neposúdil intenzitu poruchy, ale pracuje len so všeobecným pojmom, posudok C.. T.
pracuje s nesprávnym pojmom, pretože osoba môže byť spôsobilá k právnemu úkonu alebo nie, ale
nie je možné povedať, žeby bola čiastočne spôsobilá a posudok znaleckého ústavu z Pezinku správne

diagnostikoval, ale v rámci forenzného posúdenia, posúdil aj právne aspekty, na čo nemá právo, napr.
zložitosťkúpnejzmluvy.Nebolovysvetlené,čoznalcimyslelipodpojmomglobálnepsychickéschopnosti
osobnosti, a tiež nesprávne určili, že sa jednalo o jednoduchšiu osobnosť, pretože každej osobe je
potrebné primerane vysvetliť právny úkon. Osoba s ľahkou kognitívnou poruchou je spôsobilá k právnym
úkonom, čo je aj v súlade s prístupom Európskej únie, k posudzovaniu spôsobilosti k právnym úkonom,
ako aj v súlade so zákonmi v Slovenskej republike o osobnej slobode. Cielene znalci hľadali údaje

o prítomnosti vážnej duševnej choroby, psychózy, ale nenašli žiadne príznaky tejto choroby tak, ako
predchádzajúce tri posudky. Taktiež nenašli príznaky strednej alebo ťažkej kognitívnej poruchy. Pokiaľ
teda bol nebohej vysvetlený obsah zmluvy zrozumiteľne, k jej intelektu a vzdelaniu a nebol na ňu robený
nátlak, bola spôsobilá k tomuto právnemu úkonu.

Právny zástupca žalobcov na záver žiadal, aby súd vyhovel návrhu, nakoľko z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že zmluva, ktorá navrhovatelia napadli, mala viacero nedostatkov a osoba, ktorá ju
podpísala nebola na tento úkon spôsobilá.

Právny zástupca žalovanej v rade 8/ uviedol na záver, že predmetom opakovaného znaleckého

dokazovania bola skutočnosť, či nebohá C. X.Ň. bola spôsobilá na právny úkon podpisu zmluvy, pričom
ponechal na rozhodnutie súdu posúdenie tejto skutočnosti. Tiež poukázal na to, že zmluva, ktorá bola
uzatvorená sa nebohej dotýkala v článku II. ods. 5, ktorý je jednoduchý, jasný a nepochybný. Netýkali
sa jej žiadne odkazy na geometrické plány, merania, čísla parciel a zmien, čo by mohlo navodzovať
zložitosť tejto zmluvy. Nebohá vedela, čo jej patrí, čo dlhodobo v dobrej viere tak ona, ako aj pán S. P.

užívajú, aké boli v minulosti medzi nimi dohody a vzťahy, a ako chcú s týmito nehnuteľnosťami nakladať.
Pokiaľbymalabyťpredávajúcanespôsobilápreduševnúporuchunatentoúkon,určitebytospozorovalo
aj okolie, lekári, ktorých pred podpisom zmluvy navštevovala. Poukázal na to, že žalobkyňa v 1/ rade s
nebohou ako starou chorou a nevládnou začala chodiť po lekároch, a tvrdila, že jej duševné zdravie nie
je v poriadku v čase, keď sama s ňou uzavrela darovaciu zmluvu dňa 02.11.2006. Ak teda bola spôsobilá

na právny úkon v roku 2006, aj v súlade s podanými znaleckými posudkami, potom určite bola spôsobilá
aj na právny úkon v roku 2001. Pokiaľ sa napáda samotné vlastníctvo prevádzaných nehnuteľností, teda
oprávnenie nimi disponovať, teda že v minulosti niektoré právne úkony, týkajúce sa ich nadobudnutia,
boli urobené vadne alebo neplatne, tak v dôsledku dlhodobej dobromyseľnej ničím nerušenej držby, sa
predávajúci museli stať vlastníkmi, a to titulom vydržania. Žiadal žalobu zamietnuť.

Samotný účastníci sa na záver nevyjadrili.

Po takto vykonanom dokazovaní súd žalobu zamietol, a to z týchto dôvodov:

Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

Podľa ods. 2 tak isto je neplatný právny úkon osoby, konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na
tento úkon neschopnou.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia zákona v prvom rade súd skúmal, či osoba, ktorá urobila právny
úkon, teda neb. C. X., bola spôsobilá na právne úkony v zmysle ust. § 8 a 10 Občianskeho zákonníka.
V tomto prípade nebolo pochybnosti o tom, že sa jednalo o dospelú plnoletú osobu, ktorá vzhľadom na
túto skutočnosť nadobudla spôsobilosť na právne úkony. Z listinných dôkazov nebolo preukázané, žeby

bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo žeby bola obmedzená jej spôsobilosť na právne
úkonyrozhodnutímsúdu.Zatakéhotostavupotombolopotrebnéskúmaťvzhľadomnaobsahprednesov
žalobcov, či urobila C. X. úkon v duševnej poruche, ktorá by vylúčila, aby na taký úkon bola spôsobilá.Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že právna predchodkyňa žalobcov 1/- 4/ a
žalovaného 9/ a právny predchodca žalovaných 1/ - 7/, uzatvorili so žalovanou 8/ kúpnu zmluvu,
dňa 07.05.2001, ktorá bola registrovaná dňa 03.07.2001 pod E. XXX/XX-X, kde zmluvné strany na

strane predávajúcich boli S. P., nar. XX.XX.XXXX a C. X.Á., rod. T., nar. XX.XX.XXXX a ako kupujúca
C. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX (žalovaná 8/). Predmetom zmluvy, pokiaľ sa týka neb. C.O. X., je
pozemnoknižná parcela č. XXXX, vedená v PKN vložke č. XXXX (zapísané na LV č. XXXX k.ú. X.), ku
ktorej vlastnícke právo táto nadobudla na základe manželskej darovacej listiny zo dňa 18.01.1945. V
článku III. bod 5 tejto zmluvy, predávajúca C. X. prehlásila, že z titulu prevodu vlastníctva k pozemkom

podľa tejto kúpnej zmluvy, nemá voči kupujúcej v bode I.3 tejto zmluvy ani voči predávajúcemu v bode
I.1, tejto zmluvy žiadne nároky a pohľadávky, uznáva hranicu pozemkov tak, ako sú tieto v prírode
vyznačené, za jej účasti plotom, ku dňu podpísania tejto kúpnej zmluvy. Ďalej v bode VI prehlásila, že
predávajúcim označeným v bode I.1 tejto zmluvy bola vyplatená z jej podielu na predmete kúpy tým, že
jej bol prevedený do vlastníctva na základe osobitnej zmluvy dávnej minulosti právnymi predchodcami
predávajúceho, a na základe ďalšej zmluvy uzatvorenej pred podpísaním tejto zmluvy, s predávajúcim

I.1 pozemok, ktorých hodnota predstavuje kúpnu cenu za jej spoluvlastníctvo prevádzané na kupujúcu
podľa tejto zmluvy, a preto súhlasí s tým, aby bola celá dohodnutá kúpna cena za pozemky SK 30.000,-
zaplatená do rúk predávajúceho označeného v bode I.1 tejto zmluvy. Táto kúpna zmluva bola súdu
predložená s poznámkami k jednotlivým článkom zmluvy, v konaní však nebolo preukazované, či tieto
poznámky písala teraz už neb. predávajúca C. X..

Až do roku 2006, kedy bola podaná žaloba na súd prostredníctvom dcéry nebohej C. X. - C.. C.Á. X.
(žalobkyňa 2/), nikdy predávajúca nespochybnila prevod týchto nehnuteľností, aj keď ako vyplynulo z
obsahuspisu,kupovanénehnuteľnostisanachádzalivtesnejblízkostinehnuteľností,patriacichnebohej,
teda je možné predpokladať, že táto musela mať aspoň akú takú vedomosť o tom, že žalovaná v

rade 8/ užíva nehnuteľnosti, ktoré nadobudla v roku 2001. Až z podnetu žalobkyne v rade 2/ (toto je
uvedené v samotnej žiadosti o určenie vlastníctva čl. 1), začala sa nebohá C.Á. X. domáhať určenia
vlastníctva k predaným nehnuteľnostiam, tvrdiac, že bola uvedená do omylu a po jej smrti v decembri
2007 došlo k zmene návrhu, pričom v tom čase už právni nástupcovia začali dôvodiť tým, že nebohá
nebolaspôsobilákprávnymúkonom.Podstatnou,tedavdanomprípadebolaotázkaposúdenianietoho,

ako nebohá vystupovala voči svojmu okoliu (súd poukazuje na výpoveď vyššie uvedených svedkov, ktorí
sa s nebohou stretávali), ale otázka toho, či vzhľadom na svoje psychické schopnosti bola spôsobilá
v čase podpisu kúpnej zmluvy (07.05.2001) k takémuto úkonu, a či teda v tom čase nedošlo k takej
poruche, ktorá by bránila teraz už nebohej C. X. pri posudzovaní následkov jej konania. Podstatným teda
bolo vykonať znalecké dokazovanie a jednoznačne z tohto ustáliť záver o spôsobilosti či nespôsobilosti

C. X. k právnemu úkonu uzavretia kúpnej zmluvy.

V konaní boli vykonané štyri znalecké dokazovania, pričom vo svojej podstate sa obsah týchto
znaleckých posudkov nelíšil, líšil sa však vo svojich záveroch. Ani v jednom znaleckom posudku nebolo
jednoznačne konštatované, že z obsahu zdravotnej dokumentácie, z obsahu lekárskych nálezov, ako

ani z obsahu listinných dôkazov, ktoré sa v spise nachádzajú, a tiež svedeckých výpovedí, sa našli
indície svedčiace o duševnej poruche neb. C. X.. Závery znaleckých posudkov boli vyvodené len z
následných vyšetrení v roku 2006, ako aj tvrdenia príbuzných, pričom znalecký posudok C.. D. T.
jednoznačne tvrdil, že trpela L.. C. X. duševnou poruchou, ktorá ju robila úplne nespôsobilou k právnym
úkonom. Znalecký posudok C.. I. T. zas tvrdil, že bola čiastočne spôsobilá urobiť právny úkon, pričom

ale nevysvetlil, čo v sebe tento pojem zahŕňa, teda do akej miery mala byť čiastočne spôsobilá, a
znalecký posudok znaleckej organizácie Psychiatrickej nemocnice Phillipa Pinela z Pezinku, ako aj
znalecký posudok Znaleckej organizácie FORENZA zhodne potvrdili, že trpela C. X. ľahkou kognitívnou
poruchou, pričom ani znalecký posudok psychiatrickej nemocnice jednoznačne neuviedol, že sa jedná
o tak závažnú duševnú poruchu, žeby nebola schopná posúdiť predávajúca následky svojho konania.

Znalecká organizácia FORENZA vo svojom posudku uviedla, že pri náležitom vysvetlení zmluvy bola
schopná predávajúca pochopiť obsah a dôsledky tejto zmluvy. Toto vyplynulo aj z výsluchu znalcov.
Podľa názoru súdu, táto skutočnosť bola preukázaná, a to výsluchom svedkyne I.. C. F., ktorá pred
podpisom zmluvy bola s predávajúcou v kontakte, a jednoznačne potvrdila, že obsah tejto zmluvy jej
vysvetlila. V tomto smere žalobcovia tvrdenia svedkyne nevyvrátili, pri tom nie je rozhodujúce to, že sa

im zdalo pochybné, prečo sa išla radiť predávajúca s advokátkou až do Žiliny. Vysvetlenie k obsahu
zmluvy, prípadne právnu radu v tomto smere môže dať ktorýkoľvek advokát. Žalobcom sa podľa názoru
súdu nepodarilo preukázať ani to, žeby za advokátom do Žiliny viezli kupujúci neb. C. X. za účelomnejakého nátlaku na túto osobu. Na túto skutočnosť nenavrhli vykonať žiadne iné dokazovanie ako
súdom vykonaný výsluch svedkyne.

V súvislosti s posúdením schopnosti predávajúcej urobiť právny úkon v roku 2001 súd poukazuje aj
na skutočnosť, že dňa 02.11.2006 darovacou zmluvou darovala teraz už neb. C. X. nehnuteľnosti, a to
rodinný dom a pozemky svojim dcéram, a to R. J. a C.. C. X.. Tento úkon urobila približne 5 rokov po
tom, čo podpísala kúpnu zmluvu v roku 2001. Darovacia zmluva bola neb. C. X.M. podpísaná, jej podpis
bol overený a táto zmluva bola aj zavkladovaná. Žalobkyne C.. C. X.M. a R. J. tento úkon považovali

a považujú za platný, na základe tohto úkonu sa ujali vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, pričom
nepovažovali v roku 2006 C. X. za osobu, ktorá by bola pre tento úkon duševne nespôsobilá. Ani v
jednom znaleckom posudku nebolo konštatované, žeby v roku 2001 C. X. trpela prechodnou duševnou
poruchou. Je teda otázny dôvod, pre ktorý žalobkyne tvrdia, že v roku 2001 bola pre duševnú poruchu
nebohá C. X. nespôsobilá k právnym úkonom. Tiež súd okrajovo poukazuje na to, že dňa 27.12.2006
na Obecnom úrade Žaškov podpísala vlastnoručne neb. C. X. splnomocnenie pre žalobkyňu 2/, aby ju

zastupovala v súdnych konaniach (čl. 4 spisu). Dňa 28.02.2007 (čl. 18 spisu) vlastnoručne podpísala
žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a dňa 04.06.2007 (čl. 26 spisu) podpísala splnomocnenie
pre právneho zástupcu JUDr. Antona Slamku na zastupovanie v konaní. Právny zástupca plnú moc
prijal, nepovažoval C. X. za osobu, konajúcu v duševnej poruche, tento právny úkon považoval za
platný, pričom v roku 2007 zrejme už zdravotný stav C. X. bol zodpovedajúci stavu, ktorý bol zistený

znaleckými posudkami, keďže následne koncom roka 2007 zomrela. Aj na základe týchto nepriamych
indícií súd dospel k záveru, že nemožno jednoznačne ustáliť, žeby v roku 2001 trpela C. X. takou
duševnouporuchou,ktorájurobilanespôsobilounauzavretieprávnehoúkonukúpnejzmluvyanapredaj
nehnuteľností.

Súd ešte v tejto súvislosti poukazuje na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (oznámenie
Ministerstva zahraničných vecí SR č. 317/2010) prijatý 13. decembra 2006 bol v New Yorku, s ktorým
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas uznesením č. 2048 z 9. marca 2010 a rozhodla,
že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred
zákonmi. Podľa Článku 1, cieľom tohto dohovoru je presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké

využívanie všetkých ľudských práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím
a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti.
Osoby so zdravotným postihnutím zahŕňajú osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi
alebo zmyslovými postihnutiami, ktoré v súčinnosti s rôznymi prekážkami môžu brániť ich plnému a
účinnému zapojeniu do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.

Podľa Článku 12 Dohovoru, bod 1,2
1. Zmluvné strany opätovne potvrdzujú, že osoby so zdravotným postihnutím majú kdekoľvek právo na
uznanie svojej osoby ako subjektu práva.
2. Zmluvné strany uznávajú, že osoby so zdravotným postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony vo

všetkých oblastiach života na rovnakom základe s ostatnými.

Poukazujúc na uvedený dohovor potom je potrebné vo zvýšenej miere a veľmi starostlivo posudzovať
či je potrebné a nevyhnutné vyhlásiť, že určitá osoba nemá spôsobilosť k právnym úkonom, keď, čo
je aj tento prebiehajúci spor, o takejto skutočnosti nesvedčia žiadne indície, poznatky a ani zdravotné

nálezy (v tejto súvislosti viď ja NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 313/2012-52).
Vyhodnotiacjednotlivédôkazysamostatneavovzájomnejsúvislostisúdkonštatuje,žežiadnyzdôkazov
jednoznačne a nepochybne nepotvrdil, že by neb. C. X. trpela duševným ochorením, ktoré by ju
nado všetku pochybnosť robilo nespôsobilou k právnemu úkonu a to uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa
07.05.2001, ktorá bola registrovaná dňa 03.07.2001 pod E. XXX/XX-X. Preto súd žalobu o určenie,

že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zmluvy patria do dedičstvo po neb. C. X. nar. XX.XX.XXXX
naposledy bytom T. Č.. X, X., zomrelej dňa XX.XX.XXXX zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 151 ods.3/O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch,
najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v

konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že
lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Dolný Kubín na Krajský súd v Žiline, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1

O. s. p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).