Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 10, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/398/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205975
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414205975.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu:EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724
803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,Advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO:
36 613 843, konajúca prostredníctvom advokáta konateľa Mgr. Tomáša Kušníra, proti žalovanej: D. T.,
nar. X.X.XXXX, bytom Ž., Q. XXX/XX o návrhu na zaplatenie sumy 688,49 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 80,16 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne,
počítaný od 24.4.2011 do zaplatenia, v pravidelných 25 € mesačných splátkach, posielaných počnúc
mesiacom marec 2016, vždy do 28. dňa v mesiaci až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením

jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého plnenia.

Súd čo do zvyšku návrh žalobcu z a m i e t a .

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35
923 130 sa podaným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 688,49 € s úrokom z omeškania
vo výške 9,25 % ročne od 24.4.2011 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa 12.12.2008 uzavrel

so žalovanou zmluvu o pôžičke evidenčné číslo 6061206, na základe ktorej zmluvy jej poskytol pôžičku
vo výške 1888,47 €, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných 44 mesačných splátkach po
42,92 €. Nakoľko žalovaná porušila zmluvnú povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, dňa 14.4.2011 ju
upomienkou vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorázovo. Ku dňu podania návrhu žalovaná
zaplatila len sumu 1247,60 €. Žalovaná suma pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 541,53 € a z
poplatkov ku dňu 31.3.2013 vo výške 146,96 € ( 98,34 € + 48,62 € ).

Uznesením zo dňa 22.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.2.2015 súd pripustil vstup do
konania nového žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o. namiesto Consumer Finance Holding a.s.

AktívnalegitimácianovéhožalobcujedanávzmysleuzavretejZmluvyopostúpenípohľadávokuzavretej
dňa 10.6.2014.

Žalobca a jeho právny zástupca sa pojednávania nariadeného na deň 10.2.2016 nezúčastnili, hoci naň

boli predvolaní riadne a včas, svoju neúčasť ospravedlnili za súčasného vyjadrenia súhlasu s tým, aby
súd o veci rozhodol v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu súdu predložil listinu Uznanie záväzku
a dohodu o splatení záväzku. Súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v ich neprítomnosti,
keď pritom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.Na pojednávanie sa dostavila žalovaná, ktorá uviedla, že je pravdou, že si zobrala pôžičku od právneho
predchodcu žalobcu. Vzhľadom na odstup času si nepamätala jej presnú výšku. Pôžičku najprv splácala,

neskôr prestala pre nedostatok finančných prostriedkov. Požiadala o možnosť úhrady v splátkach po 25
€mesačne.Uviedla,žesastaráo38-ročnéhopsychiatrickychoréhosyna,ktoréhopríjemboldonedávna
len 60 €, teraz už poberá invalidný dôchodok vo výške 230 €. Ona poberá starobný dôchodok vo výške
317,- euro, býva v bytovke, platí za elektriku 25 e mesačne, za plyn 15 € mesačne a nájomné 130 e
mesačne. S manželom, ktorý poberá dôchodok vo výške cca 400 € mesačne si sporia na pohreb 12 €

a 19 €, aby ich bolo za čo pochovať.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o pôžičke č. 17529 zo dňa
12.12.2008, Všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou v spojení s dokladom
o jej doručení žalovanej, prehľadom splátok a úhrad, so Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
10.6.2014 v spojení s identifikáciou postúpenej pohľadávky a s Uznaním záväzku a dohodou o splatení

záväzku.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o

predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto
zákona sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pri
nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je

o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu je v časti
dôvodný.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pôvodný žalobca Consumer Finance Holding,
a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako
dlžníkom dňa 12.12.2008 zmluvu o úvere (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej úver
vo výške 40000,- Sk ( 1327,76 €). Žalovaná sa zaviazala splácať poskytnutý úver v 44 mesačných
splátkach po 1293,- Sk ( 42,92 € ), pričom celkovo sa zaviazala zaplatiť žalovanému sumu 56892,-Sk

(1888 € ). Ročná úroková sadza a RPMN bola v zmluve dojednaná vo výške 20,65 %, priemerná RPMN
bola dojednaná vo výške 34,92 % a konečná splatnosť bola uvedená 48 mesiacov. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.

Pokiaľ ide o dojednanie podmienok splácania vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len
„obchodné podmienky“), tieto v čl. 6.1 odkazovali na dojednanie termínov splátok úveru Splátkovým

kalendárom, inak na dojednanie v zmluve a/alebo podmienkach, resp. obchodných podmienkach. V
bode 6.2 obchodných podmienok bolo dojednané, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo
zmluve a/alebo podmienkach a/alebo všeobecných obchodných podmienkach stanovené inak, sú
splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Obchodné podmienky v čl. 5 upravovali
Základné práva a povinnosti zmluvných strán, v čl. 6 Podmienky splácania a v čl. 13. Ukončenie zmluvy

(splnením záväzkov, výpoveďou a odstúpením od zmluvy).

Z predžalobnej upomienky zo dňa 14.4.2011 v spojení s prehľadom splátok a úhrad vyplynulo, že
žalobca pre omeškanie žalovanej s riadnym splácaním úveru vyzval žalovanú na okamžitú úhradu
všetkých splátok jednorazovo. Listina bola žalovanej doručená dňa 20.4.2011. Žalovaná na splatenie

úveru zaplatila spolu 1247,60 €.

I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na
žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu

svojej podnikateľskej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou
o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo
skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú
osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia

Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä
z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti
Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na
právny vzťah žalobcu a žalovanej založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Občianskeho

zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv) a ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka
konkrétnych práv a povinností). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v
zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne
právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa

Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na
všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny
režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej
zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 2 písm. a) zákona

č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovaná má s poukazom na
§ 3 ods. 2 postavenie spotrebiteľa, keďže vychádzajúc z obsahu zmluvy, úver jej nebol poskytnutý na
výkon zamestnania, povolania resp. podnikania (žalovaná bola v čase uzavretia zmluvy dôchodkyňa)
a pôvodný žalobca má s poukazom na § 3 ods. 1 postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so
žalovanou vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti.

Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 4ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to adresu predávajúceho, na ktorej
môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť ( § 4 ods. 2 písm. d) citovaného zákona ),
podmienky upravujúce čerpanie úveru ( § 4 ods.2 písm. e) citovaného zákona), uvedenie termínu

konečnej splatnosti úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona) a uvedenie výšky, počtu a termínov
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona). V zmluve nie je
jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom dojednané kedy nastane konečná splatnosť úveru, keď
zmluva určuje konečnú splatnosť „48 mesiacov“ bez výslovného uvedenia, kde je splatná minimálne
prvá splátka a v akom termíne má žalovaná splácať ďalšie splátky úveru. Spotrebiteľovi z takéhoto

dojednania nemohlo byť v čase uzavretia zmluvy o úvere zrejmé, kedy nastane konečná splatnosť
úveru. Zmluva neobsahuje ani údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
dojednaná je len celková suma splátok 44 x 1293,-Sk ( 42,92 €) bez bližšej špecifikácie aká časť splátky
bude použitá na zaplatenie istiny, úroku a ďalšie poplatky, nie je zrejmé ani to, k akému dňu je splátka
splatná. V obchodných podmienkach je len všeobecné dojednanie o tom, že v jednotlivých splátkach
je zahrnutý úrok a príslušná časť istiny a splatnosť do 20-teho dňa v mesiaci ( ak však nie je uvedené v

iných listinách iné ).Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí v samotnej Zmluve sa úver s
poukazom na § 4 ods. 3 posledná veta zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Dokazovanie ohľadom splnenia ďalších náležitosti v zmluve nebolo potrebné, keď nedostatok
čo len jednej z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymedzených v § 4 ods. 2 má za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy.

Vprípadezmluvyajobchodnýchpodmienokideoformulárové,vopredpripravenétlačivásnemožnosťou
zmeny ich obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov žalovanej a poskytnutej sumy úveru a
podmienok jeho splácania. Hoci v obchodných podmienkach sú obsiahnuté niektoré údaje absentujúce
v zmluve uzavretej so žalovanou (napr. podmienky splácania úveru), súd na tieto údaje nemohol

prihliadnuť,nakoľkovšeobecnéobchodnépodmienkynebolianiosobitnepodpísané,súdúdajeuvedené
v nich nepovažoval za dojednanie medzi pôvodným žalobcom a žalovanou, nakoľko obligatórne
náležitosti v zmysle zákona musia byť uvedené v Zmlu ve samotnej.

Keďže pôvodný žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 40000,-Sk ( 1327,76 € ) a z prehľadu splátok

a úhrad bolo preukázané, že žalovaná pôvodnému žalobcovi zaplatila celkovo 1247,60 €, žalobca
má vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť ním poskytnutého úveru voči žalovanej
nárok na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi čerpaným a splateným úverom. Dôvodné
bolo potom len uplatňovanie nároku na zaplatenie istiny 80,16 € ( 1327,76 € mínus 1247,60 € ).

Súd preto návrhu žalobcu vyhovel pokiaľ ide o zaplatenie sumy 80,16 € s príslušenstvom a čo do zvyšku
návrh žalobcu zamietol.

Nakoľko žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, prisúdil súd žalobcovi aj úrok z omeškania
vo výške 9,25 % ročne od 24.4.2011 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd

zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 24.4.2011 predstavovala 1,25
% ročne (1,25 % + 8 % = 9,25 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 9,25
% ročne. Súd priznal žalobcovi žalované úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení
úveru, t. j. od 24.04.2011 ( zosplatenie doručené žalovanej dňa 20.4.2011,s výzvou na úhradu do troch
dní od doručenia).

Súd vzhľadom na finančné pomery žalovanej jej umožnil priznanú sumu splácať v mesačných splátkach,
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia ( 160 ods.1 O.s.p.).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 o.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Účastníci konania mali v konaní úspech čiastočný a žalovanej vzniklo právo na pomernú náhradu trov
konania. Trovy konania si však neuplatnila, preto súd rozhodol, že jej náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. rozhodlo sa vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodlo
sa bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo
ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré

mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa §
120 ods. 4 O.s.p., účastník konania ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).