Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17Cpr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114209987
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114209987.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: JUDr. A. B., bytom D., ul. Q. hrdinov X/X, proti

odporcovi: Trenčiansky samosprávny kraj, so sídlom v Trenčíne, ul. K dolnej stanici 7282/20A, IČO:
36126624, o zaplatenie 3.264 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania v sume 195,50 eur, ktoré pozostávajú
zo súdneho poplatku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 09.05.2014 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha, aby
súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť mu sumu 3.264 eur spolu úrokom z omeškania. Tento

návrh odôvodnil tým, že dňa 31.08.2011 na základe výpovede, z dôvodu vzniku nároku na dôchodok,
ukončil s odporcom pracovný pomer, ktorý trval od 02.01.2003. Na základe výpovede odporca listom
zo dňa 14.07.2011 priznal navrhovateľovi odchodné v sume troch funkčných platov v sume 3.264 eur.
Nárok na jeho vyplatenie podmienil predložením dokladu Sociálnej poisťovne o priznaní starobného
dôchodku. Pred ukončením pracovného pomeru sa osobne dostavil na Sociálnu poisťovňu, pobočka
Trenčín, za účelom spísania žiadosti o dôchodok. Pracovníčka Sociálnej poisťovne mu uviedla, že
nespĺňa podmienky a odporučila mu, aby si platil ako samoplatca dôchodkové poistenie. Preto si platil

poistenie od septembra 2011 do februára 2012. Na základe chybného postupu Sociálnej poisťovne bola
žiadosť o priznanie dôchodku v roku 2011 navrhovateľovi zamietnutá, resp. odmietla sa spísať žiadosť
o dôchodok. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 16.01.2014 bol navrhovateľovi dňom 12.06.2010
priznaný starobný dôchodok, teda spätne, ešte pred dobu podania výpovede. Dňa 29.01.2014 listom
požiadal odporcu o vyplatenie odchodného z dôvodu splnenia podmienok na vznik nároku na vyplatenie
odchodného v čase skončenia pracovného pomeru. V odpovedi ho odporca požiadal o predloženie
potrebných dokumentov a dokladov. Navrhovateľ sa dňa 11.02.2014 dostavil osobne k odporcovi,

kde mu predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 16.01.2014, ktorým mu bol priznaný spätne
starobný dôchodok. Doklad o tom, že požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku
ku dňu odchodu do dôchodku alebo bezprostredne po jeho skončení nemohol odporcovi predložiť,
pretože neexistuje, a to nie vinou navrhovateľa. Odporca následne opakovane odmietol navrhovateľovi
vyplatiť odchodné, pretože požadoval dôkaz o tom, že o starobný dôchodok požiadal v zákonom
stanovenom termíne. Navrhovateľ má za to, že neexistenciu žiadosti o dôchodok nespôsobil a bolo by
zo strany odporcu nespravodlivé požadovať ho od navrhovateľa. Ďalej má za to, že zákonom stanovené

podmienky na vyplatenie odchodného splnil.

Na základe návrhu navrhovateľa súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca riadny
odpor. V ňom uviedol, že navrhovateľ riadne nepreukázal splnenie zákonnej podmienky, že požiadalo poskytnutie dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo bezprostredne po jeho skončení.
Dôvody uvádzané navrhovateľom, že bol nesprávne informovaný zo strany Sociálnej poisťovne sú
irelevantné a odporca nie je za daný stav zodpovedný. Navrhovateľ si mal svoje nároky uplatniť

voči Sociálnej poisťovni. Na pojednávaní odporca uviedol, že odporca ako samosprávny orgán
nemôže vyplatiť odchodné, ak nie sú splnené zákonné podmienky na jeho vyplatenie. Tieto podľa
odporcu splnené neboli, nakoľko navrhovateľ odporcovi nepredložil potvrdenie, resp. žiadosť o priznanie
starobného dôchodku, ktorá je nevyhnutná na to, aby mohol odporca vyplatiť odchodné. Ak by bolo
odchodné vyplatené, odporca by sa vystavoval riziku porušenia zákona o finančnej kontrole.

Navrhovateľnapojednávanívrámcijehovýsluchuuviedol,žeuodporcupracovalakojehozamestnanec
v pracovnom pomere, pričom sa rozhodol odísť do predčasného starobného dôchodku. Oslovil odporcu
za účelom uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru. Túto dohodu riadne uzatvorili (v tejto časti
neskôr svoju výpoveď opravil a uviedol, že pracovný pomer ukončil výpoveďou) a následne navštívil
Sociálnu poisťovňu v Trenčíne za účelom požiadania o priznanie predčasného starobného dôchodku a

určenie jeho výšky. Bolo to koncom augusta 2011. Tomuto predchádzalo to, že listom zo dňa 14.07.2011
mu odporca oznámil spolu s poďakovaním za doteraz vykonanú prácu, že mu bude vyplatené odchodné
v žalovanej výške. Ako podmienku nároku na vyplatenie odchodného mu oznámil predloženie dokladu
Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku. Odporca v čase ukončenia pracovného pomeru
dohodou mal poznatok o tom, že odchádza do predčasného starobného dôchodku. Tento list zo dňa

14.07.2011 nebral do úvahy, keď navštívil Sociálnu poisťovňu Trenčín, pretože o odchodné v tej dobe
mu nešlo. Rozhodol sa ukončiť pracovný pomer z dôvodu, že situácia na pracovisku mu nevyhovovala.
Vedenie odporcu mu krátilo odmeny, čo považoval za krivdu a nakoniec povedal vedúcemu, že nech
zostanúpracovaťtí,ktorídostávajúodmeny.Oskončeniepracovnéhopomerutakistopožiadalzdôvodu,
že spĺňal podľa jeho predpokladu podmienky na priznanie predčasného starobného dôchodku. Sám

si nevedel vyrátať výšku dôchodku, avšak predpokladal, že podmienky minimálneho dôchodku splní
vzhľadom k jeho príjmu. Po tom, čo sa dostavil na Sociálnu poisťovňu v Trenčíne, vybavovala ho
zamestnankyňa Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín. Od jeho známych vedel, že pobočku stačí
navštíviť a nie je potrebné podávať písomnú žiadosť. Po oboznámení s jeho situáciou a predložení
dokladov tejto zamestnankyni, mu táto oznámila, že vek a odpracované roky spĺňa, avšak nie minimálnu

výšku dôchodku. Aj na mieste namietal, že by mala zohľadniť aj iný príjem, avšak uviedla mu, že jeho
postup nie je správny. Ako odborníčke v tejto oblasti jej dôveroval a nakoniec sa uspokojil s jej záverom,
že nárok na predčasný dôchodok nemá. Na jej radu si následne začal platiť dobrovoľné poistné približne
v sume 94 eur mesačne a čakal na dovŕšenie veku 62 rokov v auguste 2012, za účelom priznania
riadneho starobného dôchodku. Pre tieto skutočnosti ani nežiadal odporcu o odchodné. Rozhodnutím

zo dňa 01.10.2012 mu od 21.08.2012 bol priznaný starobný dôchodok vo výške 219 eur mesačne.
Situáciu následne neriešil, avšak v roku 2013 začala medzi vojakmi, nakoľko aj on je bývalý vojak,
kampaň, že treba požiadať o prepočítanie starobného dôchodku Sociálnu poisťovňu, a to na základe
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Ten vo svojom rozhodnutí potvrdil správnosť jeho argumentácie
pred pracovníčkou Sociálnej poisťovne pri žiadosti o predčasný starobný dôchodok. V druhej polovici

roku 2013 Sociálnu poisťovňu opätovne požiadal o prepočet starobného dôchodku, pričom na základe
tejto neformálnej žiadosti bolo vydané rozhodnutie dňa 16.01.2014 o priznaní starobného dôchodku
dokonca až od 12.06.2010 v sume 363,40 eur mesačne. Na základe toho požiadal odporcu o vyplatenie
odchodného dodatočne. Odporca však naďalej trval na predložení žiadosti o priznanie starobného
dôchodku. Preto opätovne išiel na Sociálnu poisťovňu a tam mu pravdepodobne vedúca oddelenia

dôchodkových dávok povedala, že mu potvrdenie o žiadosti o priznanie starobného dôchodku nemôžu
vydať, pretože takáto žiadosť sa v ich systéme nenachádza. Preto odporcovi takéto potvrdenie predložiť
nemohol. V podstate jeden rok pred skončením pracovného pomeru však spĺňal podmienku na priznanie
odchodného. On túto situáciu nezavinil a na argument odporcu, že odporca musí mať vydokladované
všetky výdaje a podklady k peňažným plneniam, chce uviesť, že vie ako to u odporcu fungovalo a čo

všetko sa vyplácalo. Takisto kolegovia, ktorí odchádzali po ňom do dôchodku, dostali odchodné, a to
aj nadštandardné. Jeho prípad je podľa jeho vedomostí jediný, nakoľko ostatní odchádzali neskôr a
táto situácia sa už neriešila. Zarážajúce pre neho je to, že počas celej kariéry u odporcu nemal žiadne
pracovné problémy a svoju prácu vykonával dôsledne. Preto ho postoj odporcu mrzí. Takisto vie, že u
odporcu je súčasná situácia taká, že motivuje starších zamestnancov aj vyplatením odchodného, aby

ukončili pracovný pomer.

Svedkyňa Ing. Y. D., zamestnankyňa Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín vypovedala tak, že
navrhovateľa pozná ako klienta Sociálnej poisťovne, s ktorým bola v styku v súvislosti s jeho žiadosťouo priznanie starobného dôchodku. Iný vzťah medzi nimi nie je. Pamätá si, že navrhovateľ sa chodil
priebežne informovať ohľadne priznania predčasného starobného dôchodku, na bližšie obdobie si
nepamätá. Bolo to asi v roku 2010 alebo v roku 2011. Či presne v roku 2011 bol navrhovateľ v Sociálnej

poisťovnisinedokážespomenúť.Onaosobnesnímspisovalažiadosťopriznaniestarobnéhodôchodku,
keď dovŕšil vek 62 rokov. Žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku s ním nespisovala.
Takáto žiadosť sa spisuje vo fyzickej podobe formou listu, ktorá sa neskôr posiela fyzicky a elektronicky
na ústredie Sociálnej poisťovne. Konkrétne si pamätá iba spisovanie žiadosti o starobný dôchodok,
na základe ktorej bol neskôr navrhovateľovi priznaný aj starobný dôchodok. Informácie o dôchodkoch

podávajú hocikomu, a to aj v prípade, keď nespĺňa podmienky na priznanie dôchodku. Postup Sociálnej
poisťovne v roku 2011 pri podávaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku bol taký, že keď klient
prišiel do Sociálnej poisťovne zisťovali jeho vekovú hranicu, skúmali dobu zamestnania, u žien aj počet
detí a požadujú aj rodné listy detí. Takisto si vyžiadajú u mužov prípadnú vojenskú knižku, rôzne doklady,
napr. doklad o dobe evidencie v evidencii nezamestnaných. Zisťuje sa, či má klient odpracovaných
aspoň 15 rokov. Ak vidia, že spĺňa podmienky, spisuje sa žiadosť, ktorá sa odosiela na ústredie

Sociálnej poisťovne, ktoré určuje výšku dôchodku. Na pobočke nemajú v náplni práce vypočítavať výšku
dôchodku, túto však určujú aspoň približne, aby sa nestalo, že klient ukončí pracovný pomer a nakoniec
dôchodok nedostane.

Súd na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie

výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkyne Y. D., a oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov, a to listom odporcu zo dňa 14.07.2011, listom odporcu zo dňa 06.07.2011, rozhodnutím
Ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 01.10.2012, osobným listom dôchodkového poistenia, oznámením
o výplate dôchodku na účet, rozhodnutím Ústredia Sociálnej poisťovne zo dňa 16.11.2014, listom
navrhovateľa zo dňa 29.01.2014, listom odporcu zo dňa 07.02.2014, záznamom z predloženia dokladov,

predžalobnou výzvou, a listom odporcu zo dňa 14.03.2014. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné,
že navrhovateľ bol v pracovnom pomere u odporcu, a to od 02.01.2003 do 31.08.2011, že výška
odchodného v prípade navrhovateľa na základe kolektívnej zmluvy odporcu je v sume 3.264 eur, a že
navrhovateľ odporcovi nepredložil písomnú žiadosť o poskytnutie starobného dôchodku. Na základe
taktovykonanéhodokazovaniaanazákladeskutočností,ktorémedziúčastníkminiesúsporné,súdzistil

pre rozhodnutie súdu podstatný skutkový stav, na základe ktorého, po aplikácii citovaných ustanovení
právnych predpisov, vec aj právne posúdil.

Navrhovateľ je bývalým zamestnancom odporcu, pre ktorého vykonával prácu vo verejnom záujme
v zmysle zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, pretože odporca je vyšším

územným celkom. Dňom 31.08.2011 skončil navrhovateľ pracovný pomer u odporcu výpoveďou. Listom
zo dňa 14.07.2011 odporca oznámil navrhovateľovi, že mu v súlade so Zákonníkom práce a platnou
kolektívnou zmluvou odporcu bude vyplatené odchodné v sume jeho troch mesačných funkčných
platov, pod podmienkou predloženia dokladu Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku.
Po doložení potvrdenia mu bude odchodné vyplatené vo výplatnom termíne za mesiac august 2011.

Rozhodnutím Ústredia Sociálnej poisťovne č. 500 821 3010 zo dňa 01.10.2012 bol navrhovateľovi
priznaný starobný dôchodok od 21.08.2012 v sume 219 eur mesačne. Neskorším rozhodnutím Ústredia
Sociálnej poisťovne zo dňa 16.01.2014 bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok od 12.06.2010
v sume 363,40 eur mesačne. V tomto rozhodnutí je okrem iného uvedené, že navrhovateľ neformálnou
žiadosťou spísanou dňa 12.06.2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 21.08.2005. Ďalej je v

ňom uvedené, že týmto tento orgán zmenil jeho rozhodnutie č. 500 821 3010 z 01.10.2012. Navrhovateľ
odporcovi v súvislosti s uplatnením odchodného nepredložil písomnú žiadosť o poskytnutie starobného
dôchodku adresovanú Sociálnej poisťovni. Odporca od počiatku, teda už listom zo dňa 14.07.2011
podmieňoval vyplatenie odchodného navrhovateľovi predložením dokladu o tom, že požiadal Sociálnu
poisťovňu o poskytnutie starobného dôchodku, resp. predčasného starobného dôchodku, a to pred

skončením pracovného pomeru, resp. bezprostredne po jeho skončení.

Podľa § 1 ods. 2 písm.a/, ods.4 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, tento
zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými
sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc

rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník
práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.Podľa § 13b zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme, v podnikovej kolektívnej
zmluve možno dohodnúť zvýšenie a) odchodného najviac o dvojnásobok funkčného platu alebo
priemerného mesačného zárobku, b) odstupného najviac o dvojnásobok funkčného platu alebo

priemerného mesačného zárobku.

Podľa § 76 ods.6 Zákonníka práce, v znení účinnom do 31.08.2011, pri prvom skončení pracovného
pomeru po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a invalidný
dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70%, patrí zamestnancovi

odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku podľa § 134, ak požiada o
poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo bezprostredne po jeho
skončení.

Podľa§153ods.1Občianskehosúdnehoporiadkusúdrozhodnenazákladeskutkovéhostavuzisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich

alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V tomto konaní súd rozhodoval o práve navrhovateľa na odchodné, resp. o splnení povinnosti odporcu
zaplatiť navrhovateľovi odchodné, na ktoré mu malo vzniknúť právo podľa § 76 ods.6 Zákonníka práce,
v znení účinnom do 31.08.2011. V zmysle tohto ustanovenia, pri prvom skončení pracovného pomeru po

nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok alebo starobný dôchodok, patrí zamestnancovi
odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku podľa § 134, ak požiada o
poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo bezprostredne po jeho
skončení. Ako vyplýva z uvedeného, právo na odchodné vznikne zamestnancovi vtedy, ak ide o prvé
skončenie pracovného pomeru u daného zamestnávateľa (táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi

sporná),akvčaseskončeniapracovnéhopomerunadobudolzamestnanecnároknapredčasnýstarobný
dôchodok alebo starobný dôchodok (táto skutočnosť bola preukázaná rozhodnutím Ústredia Sociálnej
poisťovne zo dňa 16.01.2014) a zároveň zamestnanec požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred
skončením pracovného pomeru alebo bezprostredne po jeho skončení. Všetky uvedené podmienky
musia byť podľa znenia § 76 ods.6 Zákonníka práce splnené súčasne. Teda nesplnením jednej z nich

nevznikne zamestnancovi právo na odchodné, a tomu zodpovedajúca povinnosť zamestnávateľa. V
danom prípade navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že požiadal o poskytnutie starobného
dôchodku pred skončením pracovného pomeru s odporcom alebo bezprostredne po jeho skončení.
Súd vykonal dokazovanie v rozsahu, ktoré navrhol navrhovateľ, pričom jeho uvedené tvrdenie nebolo
preukázané. Preto súd návrhu navrhovateľa nemohol vyhovieť a návrh zamietol.

Vo všeobecnosti pre občianske súdne konanie platí, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania určitej
tvrdenej skutočnosti zaťažuje v konaní toho účastníka, ktorý sa dovoláva použitia nejakej právnej
normy a právneho následku z nej vyplývajúceho. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností,
ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma. Odtiaľ tiež vyplýva, kto je

nositeľom dôkazného bremena. Aplikujúc uvedené v tomto konaní, súd konštatuje, že dokázanie
toho, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie starobného dôchodku pred skončením pracovného
pomeru s odporcom alebo bezprostredne po jeho skončení, zaťažuje navrhovateľa. Na základe
vykonaného dokazovania súd konštatuje, že toto tvrdenie, resp. táto skutočnosť nebola dokázaná. Táto
skutočnosť nebola okrem výsluchu navrhovateľa preukázaná žiadnym iným dôkazným prostriedkom.

Teda ani výsluchom svedkyne ani listinnými dôkazmi, s ktorými sa súd oboznámil v rámci vykonaného
dokazovania. Iný dôkazný prostriedok, ktorý by bol spôsobilý túto skutočnosť preukázať, nebol
navrhovateľom súdu predložený ani označený. Nutnosť preukázania tvrdení účastníka konania vyplýva
zo skutočnosti, že súdy rozhodujúce spory v občianskom súdnom konaní sú a musia byť pri rozhodovaní
nestranné. Ak by súd rozhodoval iba na základe riadne nepreukázaného tvrdenia účastníka konania

(ktoré je v rozpore s opačným tvrdením protistrany) automaticky by tým porušil uvedenú základnú
zásadu, a to zásadu jeho nestrannosti, ktorej zákonným vyjadrením je § 18 Občianskeho súdneho
poriadku. Zásada rovnosti účastníkov konania stanovená v článku 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
je transformovaním zásady rovnosti občanov pred zákonom ustanovenej v článku 12 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.

Súd záverom poukazuje na to, že ustanovenie § 76 ods.6 Zákonníka práce neustanovuje podmienku,
že zamestnanec musí požiadať o poskytnutie dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo
bezprostredne po jeho skončení v písomnej forme. Preto je možné, aby tak urobil čo i len ústne,avšak v takom prípade môže byť preukázanie takejto skutočnosti problematické. Nie je vylúčené,
aby v konkrétnom prípade zamestnávateľ akceptoval tvrdenie zamestnanca o tejto skutočnosti a
odchodné by vyplatil. Súd však nemôže akceptovať tvrdenie navrhovateľa, že by bolo zo strany odporcu

nespravodlivé požadovať od navrhovateľa dôkaz o podaní takejto žiadosti. Naopak podľa názoru súdu
je takáto požiadavka navrhovateľa na odporcu nedôvodná. Odporca má právo požadovať preukázanie
podmienok na vznik práva na odchodné. Ďalej súd poukazuje aj na to, že pri skončení pracovného
pomeru u odporcu navrhovateľ o odchodné nežiadal. Ako sám uviedol, v tom čase mu oň ani nešlo.
Navrhovateľ sa odchodného začal domáhať od odporcu až po viac ako dvoch rokoch od skončenia

pracovného pomeru.

Podľa§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdprizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože odporca
bol v konaní plne úspešný a priznal mu plnú náhradu trov konania. Rozsudok súdu bol verejne
vyhlásený dňa 27.01.2015. V lehote troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia rozsudku si odporca
trovy konania nevyčíslil. Vzhľadom k tomu, že z obsahu spisu odporcovi žiadne iné trovy ako trovy

spočívajúce v súdnom poplatku, ktorý mu bol vyrubený uznesením súdu zo dňa 28.07.2014 za podaný
odpor proti platobnému rozkazu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania priznal iba vo výške
vyrubeného súdneho poplatku. Uvedené rozhodnutie súdu zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť, avšak je
už vykonateľné v zmysle § 171 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.