Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/526/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110219104
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3110219104.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členov JUDr.
Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľov: 1/ I.. V. L., bytom U., C.
XX/XX, občianke Slovenskej republiky, zastúpenej I.. P. L., bytom U., C. XX/XX, 2/ U. B., bytom Q.,
U. XXX/XX, občanovi Slovenskej republiky, právne zastúpeného JUDr. Štefanom Hecom, advokátom
v Bratislave, Prešovská 49, proti odporkyni P. W., bytom F.. XX, občianke Slovenskej republiky, právne

zastúpenej JUDr. Ottom Markechom, advokátom v Hornej Strede, Ul. Kpt. Nálepku 336, v konaní o
neplatnosť závetu, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. februára
2014, č.k. 21C/196/2010-215, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že určil, že závet spísaný

poručiteľom F. B. nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, dňa 04.05.2009 je neplatný.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa domáhali, aby súd určil, že závet spísaný
poručiteľom F. B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, zo dňa 4.5.2009, je neplatný. Uviedli, že poručiteľ
F. B. zanechal závet, spísaný inou osobou v prítomnosti dvoch svedkov, ktorý mal vlastnou rukou

iba podpísať. Vyslovili pochybnosti o tom, či zdravotný stav poručiteľa dovoľoval spísať závet takouto
formou, vzhľadom k tomu, že bol značne nedoslýchavý, zle videl, vyslovili pochybnosti o správnosti
dátumu na závete, nakoľko podpis poručiteľa bol písaný veľmi roztrasenou rukou, nezodpovedal
istejšiemu podpisu v čase pred tým, ako utrpel poručiteľ úraz, v dôsledku ktorého nakoniec za necelé
dva mesiace zomrel. Uviedli, že poručiteľ do chvíle, keď úraz utrpel, bol prakticky samostatný, schopný
sa o seba v celom rozsahu postarať, až potom ako si zlomil nohu a následne bol hospitalizovaný,

sa jeho zdravotný stav prudko zhoršil, dokonca do takej miery, že nebol celkom orientovaný a trpel
stavmi zmätenosti. Vzhľadom na okolnosti a najmä osobu poručiteľa mali sporný testament za neplatný
právny úkon z dôvodu, že bolo potrebné poručiteľa považovať za osobu, ktorá nevie čítať a písať,
teda bolo potrebné, aby bol závet spísaný v prítomnosti troch svedkov. Poukazovali aj na to, že obsah
závetu a formulácie v ňom obsiahnuté nezodpovedajú tým, ktoré by poručiteľ použil, navyše závet rukou
písala osoba v blízkom vzťahu so závetnou dedičkou. Navrhovateľka 1/ uviedla, že zomr. F. B. bol jej

brat. V priebehu rokov si založila vlastnú rodinu, odišla zo svojho rodiska. Brat zostal bývať s otcom,
nikdy sa neoženil a nemal deti, až do dôchodkového veku pracoval ako ekonóm na družstve. Už od
detstva mal zdravotný problém so sluchom, na jedno ucho ohluchol, pričom s postupujúcim vekom sa
mu zhoršoval sluch aj v druhom uchu. Potreboval nosiť načúvací strojček. Brat bol schopný starať sám
o seba, priebežne sa chodili navštevovať, mali dohodu, že v prípade ak bude potrebovať pomoc, ohlási
sa. Od odporkyne sa dozvedela, že brat si zlomil nohu a je v nemocnici, niekoľko krát ho tam navštívila.

Uviedla, že odporkyňa bratovi nepomáhala, vždy, keď tam prišla, bol v dome neporiadok a on nemal
čisté oblečenie. V poslednom období zvažovali opatrovateľstvo, prípadne jeho odchod do penziónu.Nepripúšťala možnosť, že by brat spísal tento závet, nikdy by to podľa nej neurobil, ani jej nehovoril, že
by sa to chystal urobiť. Navrhovateľ 2/ uviedol, že keď už bol v dôchodkovom veku, pravidelne brata
F. navštevoval, niekedy aj na dlhšiu dobu. Pomáhal mu s opravami domu, kosil mu záhradu, pomáhal s

veľkým upratovaním. Pri svojich návštevách nikdy nikoho u brata nestretol, bratovi nikto iný nepomáhal,
roky sa stravoval vo verejných zariadeniach, navyše vedel si nakúpiť aj uvariť sám. Výnimočne mu na
požiadanie navarila odporkyňa.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Mala za to, že sporný závet zodpovedá z hľadiska svojej platnosti
všetkým podmienkam, ktoré vyžaduje zákon pri tomto type závetu a to vlastnoručný podpis poručiteľa,
výslovný prejav pred dvoma súčasne prítomnými svedkami, poslednú vôľu poručiteľa a vlastnoručný
podpis dvoch svedkov. Poukázala na to, že dlhodobo poskytovala pomoc za života neb. F. B., pomáhala
mu v domácnosti, nosila mu jedlo, dohliadala, aby navštevoval lekárov, mali dlhodobo dobrý vzťah,
pričom naopak, navrhovatelia ako súrodenci poručiteľa o neho prejavovali malý záujem, v čase, keď bol

po úraze hospitalizovaný, ani neuvažovali o tom, že by si ho niektorý z nich zobral doopatrovať domov.
Uviedla, že poručiteľa poznala možno aj 25 rokov, boli susedia, prakticky každý deň bol u nich. Spoločne
s druhom F. P. sa o neho starali, upratovali časť domu, kde býval, chodil k ním obedovať, vozili ho k
lekárovi. O možnosti spísať závet tento začal hovoriť niekedy vo februári 2009, tiež zisťoval ako sa
to robí. Uviedla, že sporný závet sa spisoval dňa 4.5.2009, bol to pondelok, a to u poručiteľa doma.

Prítomný bol jej druh a dvaja svedkovia závetu, jeden z nich, D. W., je vzdialená rodina, aj priateľ od
detstva. Túto osobu si za svedka vybral poručiteľ sám. Spisovanie závetu prebiehalo tak, že všetci sedeli
u F. v kuchyni, jej druh P. písal to, čo F. diktoval, bolo to preto, že tento už nevidel na písmená. Písať
vedel, ale mal problém so zrakom, preto o spísanie závetu požiadal P.. Keď závet nadiktoval, založil si
okuliare a celý závet si prečítal. Nosil načúvací prístroj, keď sa mu rozprávalo na ucho, na ktoré trochu

počul, tak rozumel. Čítať vedel len s okuliarmi. Poprela, že by ona alebo jej druh vyvíjali nátlak v tom
zmysle, aby im prepísal dom, dávala mu podpisovať len plnú moc na nakladanie s vkladnou knižkou.
Nevedela o tom, že by F. niekto chcel dať v nemocnici niečo podpísať.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že
uznesením č.k. 17D/634/2009-149 Okresného súdu Trenčín, v dedičskej veci po poručiteľovi F. B.,
zomrelom XX.XX.XXXX, bolo rozhodnuté, že dedičia zo zákona, teda navrhovatelia 1/, 2/ sa odkazujú na
podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu, spísaného poručiteľom dňa 4.5.2009 v prospech závetnej
dedičky, teda odporkyne.

Z rukou písanej listiny označenej ako závet, datovanej dňom 4.5.2009, vyplýva, že poručiteľ F. B.
zanecháva všetok svoj majetok po svojej smrti odporkyni P. W., nakoľko mu veľa v posledných rokoch
pomáhala,moholunejjesť,opralamu,upratalaapodobne.Podpisporučiteľapodrukoupísanýmtextom

pozostáva z písmená V, bodky a mena B., pričom možno konštatovať, že tento podpis je písaný inou
osobou ako text závetu, pričom závet obsahuje aj vyhlásenie poručiteľa o tom, že obsah závetu je jeho
poslednou vôľou. Závet podpísali dvaja svedkovia, U. W. a D. W..

Svedok U. W. vypovedal, že poznal zomrelého F. B., a v deň, keď sa podpisoval závet, išiel k nemu na
jeho žiadosť na návštevu. Podľa jeho výpovede,

poručiteľ v zásade chcel, aby ho odporkyňa doopatrovala, s tým, že by jej niečo dal, chcel však
potvrdenie,žehonaozajdoopatruje.Čitakétopotvrdeniedostal,svedokuviesťnevedel.Samotnýproces

spisovaniazávetu prebiehaltak,žeprišielkporučiteľovitiežďalšísvedokzávetuD.W.adruh odporkyne
P.. Poručiteľ diktoval, P. písal, oni mu pomáhali. Poručiteľ bol nedoslýchavý, komunikácia s ním bola
ťažká, ale so P. asi už boli zohratí, preto on závet písal. Vyslovil domnienku, že závet nahlas nikto nečítal,
on sám si ho prečítal potichu a potom podpísal, následne sa podpísal druhý svedok a potom aj poručiteľ.
Všetci pozerali na P., keď závet písal, či píše, čo sa diktuje. F. B. po napísaní závet nahlas neprečítal.

Pokiaľ ide o dátum spisovania závetu, svedok tvrdil, že sa tak stalo 4.5.2009. Svedok D. W. uviedol,
že s odporkyňou sa poznajú odmalička, poznal aj poručiteľa a jeho brata. V posledných rokoch sa so
zomrelým vídal sporadicky. Oslovil ho P., že sa s ním potrebuje odporkyňa rozprávať. Nešli však k nej,
ale ku B. domov, kde mu odporkyňa vysvetlila, že ho chce ako svedka závetu. F. B. začal diktovať svojuposlednú vôľu, diktoval sám, písal P.. Po napísaní závet nikto nahlas neprečítal, každý si ho pozrel len
tak očami. Takto napísaný závet ako svedok podpísal, podpísal ho aj zomrelý F. B., stalo sa to 4.5.2009.

Z lekárskych správ bolo zistené, že F. B. bol hospitalizovaný v čase od 10.5.2009, t.j. druhý deň po tom,
čo utrpel úraz, do 14.5.2009 a následne od 29.5.2009 do 12.6.2009. Z prepúšťacích správ okrem iného
vyplýva, že tento mal problémy so zrakom, bola mu diagnostikovaná katarakta, glaukóm. V priebehu
druhej hospitalizácie sa konštatovalo, že je síce objektívne pri vedomí, ale nie je celkom orientovaný,

vykazoval známky zmätenosti.

Dňa 12.05.2009 podpísal zomrelý F. B. generálnu plnú moc pre odporkyňu za tým účelom, aby mohla
nakladať s finančným vkladom na konkrétne uvedenom účte bez obmedzenia. Dňa 21.05.2009 podpísal
F. B. plnú moc pre odporkyňu za účelom nakladania s konkrétne označenou vkladnou knižkou.

Dňa 27.05.2009 bol spísaný návrh notárskej zápisnice N181/2009, Nz17388/2009, obsahom ktorej mala
byť darovacia zmluva medzi F. B. ako darcom a odporkyňou ako obdarovanou, predmetom daru mali
byť konkrétne popísané nehnuteľnosti, pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území F., I.. Dňa

27.05.2009 bol spísaný návrh notárskej zápisnice N182/2009, Nz17399/2009, predmetom ktorej mala
byť darovacia zmluva uzavretá medzi F. B. ako darcom a odporkyňou ako obdarovanou, predmetom
ktorej mala byť konkrétne určená nehnuteľnosť v A. Q.. Dňa 27.05.2009 bol spísaný návrh notárskej
zápisnice N183/2009, Nz17411/2009, obsahom ktorej bol závet poručiteľa F. B., z ktorého vyplýva, že
poručiteľ pre prípad svojej smrti odkazuje všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok odporkyni. Ani

jedna z týchto notárskych zápisníc nebola poručiteľom B. podpísaná.

Svedok L. R., notár, uviedol, že je pravdou, že navštívil zomrelého F. B. počas jeho hospitalizácie
v nemocnici spoločne s JUDr. Markechom za tým účelom, aby F. B. podpísal pripravené notárske

zápisnice, k čomu nedošlo, spomínal si iba na to, že v zápisniciach boli nejaké darovacie zmluvy a
závet. K spísaniu zápisníc ho oslovil JUDr. Markech, pripustil aj tú možnosť, že ho oslovila aj odporkyňa.

Zo znaleckého posudku MUDr. Márie Ohrablovej, ktorý bol vypracovaný pre účely vyšetrovania OR PZ

Nové Mesto nad Váhom č. ČVS: ORP - 124/JP - NM - 2010, znalkyne z odboru psychiatria, vyplýva,
že poručiteľ F. B. bol do 10. 5. 2009 v takom zdravotnom stave, ktorý mu umožňoval vykonávanie
všetkých úkonov, v nasledujúcich dňoch sa u neho prejavovali stavy zmätenosti, ktoré sa zhoršovali,
ale aj zlepšovali. Z lekárskej správy MUDr. Vladimíra Labudu, všeobecného lekára, vyplýva, že zomrelý
F. B. bol pacientom jeho ambulancie od októbra 2006, bol mu pridelený naslúchací prístroj z dôvodu

nedoslýchavosti, v súvislosti s čím bol viac rokov dispenzarizovaný v ORL ambulancii. Rovnako bol
dispenzarizovanývočnejambulanciisdiagnózouprimárnyglaukómsotvorenýmuhlomnapravomokua
komplikovanou kataraktou na ľavom oku. Posledné vyšetrenie bolo realizované 28. 4. 2009. V súvislosti
sporuchousluchuazrakubolkontaktsF.B.sťažený,vyžadovalviactrpezlivostizostranypersonálu,aby
sa mohlo dospieť k správnemu diagnostickému záveru. Z lekárskeho nálezu MUDr. Feriancovej zo dňa

19.11.2008 vyplýva, že bol zomrelému vydaný naslúchací prístroj a poskytnutá odborná inštruktáž o jeho
používaní. Zo správy očného lekára zo dňa 28.4.2009 vyplýva, že posledné vyšetrenie bolo realizované
v tento deň, pričom dôvodom návštevy lekára bol subjektívny pocit horšieho videnia a tečúce pravé
oko. Pacient bol objednaný na operáciu katarakty ľavého oka na október 2009 a bola mu nastavená
medikamentózna liečba oboch očí.

Okresný súd na danú vec aplikoval ustanovenia § 476 ods. 1 - 3 , § 476b, § 476c ods. 1-2 OZ a §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s odkazom na ktoré uviedol, že dospel k záveru, že sporný závet,
spísaný poručiteľom F. B. dňa 4.5.2009 je absolútne neplatným právnym úkonom, a to pre absenciu

vážnosti prejavu vôle poručiteľa, teda v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka. Dňa 4.5.2009 mal
poručiteľ vyjadriť svoju vôľu závetom, ktorý nenapísal vlastnou rukou, ale podpísal v prítomnosti dvoch
svedkov. Dňa 27.5.2009 poručiteľa počas jeho hospitalizácie navštívil notár s pripravenou notárskou
zápisnicou, obsahujúcou závet rovnakého znenia, pokiaľ ide o určenie závetného dediča. Túto notárskuzápisnicu poručiteľ odmietol podpísať s tým, že takúto vážnu vec si musí ešte premyslieť, pričom vôbec
nespomenul pred notárom, že nie je potrebné spisovať druhý závet, pretože závetnú dedičku už určil.
Hoci v prípade poručiteľa išlo o osobu pokročilého veku, jeho spôsobilosť na právne úkony nebola

žiadnym spôsobom obmedzená pred tým, ako došlo k jeho hospitalizácii, teda pred 10.5.2009, do tej
doby si všetky svoje veci, aj finančného

charakteru,spravovalsámanepotrebovalktomucudziupomoc.Akoďalejvyplývazposudkupsychiatra,

jeho mentálny stav sa počas pobytu v nemocnici zásadným spôsobom
nezmenil, prejavovali sa však u neho v niektorých dňoch stavy zmätenosti. Dňa 21.5.2009 podpísal
poručiteľ splnomocnenie pre odporkyňu pri plnom vedomí. Dňa 27.5.2009 nezaznamenal notár pri
jeho návšteve stav zmätenosti, ktorý by mu bránil reálne uvažovať, ako naloží so svojím majetkom.
Z dokazovania nevyplynulo, že sa poručiteľ rozhodol spísať závet do notárskej zápisnice a za tým
účelom sám oslovil notára, resp. o to požiadal inú osobu, prítomnosť notára v nemocnici nebola

výsledkom jeho iniciatívy, ale iniciatívy inej osoby. Možno teda dôvodne pochybovať o tom, či rukou
písaný závet bol právnym úkonom, ktorý poručiteľ urobil vážne, teda či tento závet bol skutočným
prejavom poručiteľovej vôle. K týmto pochybnostiam prispieva i to, že hoci bol poručiteľ mentálne
spôsobilý, bol predsa len limitovaný svojim zdravotným stavom, konkrétne poškodeným zrakom a
sluchom, čo potvrdzujú lekárske správy. Len päť dní pred spisovaním závetu poručiteľ navštívil očnú

ambulanciu, pričom subjektívne ťažkosti charakterizoval ako zhoršené videnie. Z dôvodu katarakty
ľavého oka bol objednaný na operáciu, pre primárny glaukóm pravého oka mu bola nariadená liečba.
Obe tieto diagnózy, ako je všeobecne známe, najmä v pokročilom štádiu, majú za následok zhoršené,
rozostreté videnie. Problematická bola s poručiteľom komunikácia aj preto, že na jedno ucho nepočul
vôbec a sluch mal zhoršený aj u druhého ucha. Záverom sa v odôvodnení konštatuje nejednoznačná

vieryhodnosť svedkov závetu, ako aj to, že nemožno s istotou konštatovať, že poručiteľ v dôsledku
svojich obmedzených schopnosti dobre vidieť a dobre počuť naozaj dotknutým záverom prejavil svoju
poslednú vôľu. Iné dôvody, ktoré by mohli mať za následok neplatnosť sporného závetu neboli súdom
zistené, tento považoval závet po formálnej stránke spĺňajúci náležitosti podľa ust. § 476b OZ, nebolo
preukázané, že bol potrebný postup podľa § 476c ods. 1,2 OZ, nakoľko aj napriek určitým obmedzeniam

nemožno poručiteľa F. B. považovať za osobu, ktorá nemôže čítať a písať.

Rozsudokokresnéhosúduvzákonomstanovenejlehoteodvolanímnapadlaodporkyňaprostredníctvom
svojho právneho zástupcu a žiadala odvolací súd o jeho zmenu a to tak, že návrh navrhovateľov bude

zamietnutý, prípadne žiadala, o zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne pretože súd prvého stupňa
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď sa nevysporiadal s
predloženýmidôkazmiatvrdeniamiodporkyneasúčasne,žerozhodnutiesúduvychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci, čím uplatnila dôvody odvolania uvedené v ustanoveniach § 205 ods. 2 písm.

d) a f) O.s.p. Poukázala na splnenie osobitných náležitosti závetu, požadovaných ustanoveniami §
476 až § 479 Občianskeho zákonníka, v súvislosti s čím dala do pozornosti aj rozhodnutie NS SR č.
4Cdo 93/2009. Namietala správnosť právneho záveru prvostupňového súdu spočívajúci v absolútnej
neplatnosti závetu ako právneho úkonu pre nedostatok vážnosti vôle poručiteľa t.j. že poručiteľ závetom
spísaným dňa 4. mája 2009 nechcel dosiahnuť právny následok spojený so závetom, pričom poručiteľ

týmto sám rozhodol o tom, kto a v akom rozsahu bude dediť, čo súd vyvodzoval zo skutočnosti, že dňa

27.05.2009 odmietol poručiteľ podpísať notársku zápisnicu, ktorá obsahovala závet rovnakého znenia
s tým, že si to musí ešte premyslieť, pričom nespomenul notárovi, že závetnú dedičku už určil a že nový
závet nie je potrebné spisovať, pretože je tu už existencia

závetu spísaného. Namietala záver súdu o existencii dôvodných pochybností v tom, či skutočným
prejavom poručiteľovej vôle bol rukou spísaný závet, k čomu podľa súdu prispieva skutočnosť, že hoci
bol poručiteľ mentálne spôsobilý, bol limitovaný zdravotným stavom, poškodeným zrakom a sluchom.
Podľa jej názoru, tento záver súdu spôsobuje nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozsudku, pretože
z posudku psychiatra vyplýva, že počas hospitalizácie v nemocnici, t.j. po spísaní predmetného závetu

bol poručiteľ jednoznačne spôsobilý na právne úkony, čo preukazuje aj splnomocnenie pre odporkyňu,
ktoré jej udelil počas jeho hospitalizácie dňa 21.05.2009, ktoré podpísal pri plnom vedomí, splnomocnil
ju na dispozíciu s konkrétnou vkladnou knižkou, pričom pravosť jeho podpisu bola overená a toto
splnomocnenie bolo prevzaté aj príslušnou bankou. Uviedla, že všetky potrebné údaje k spísaniudarovacej zmluvy, kúpnej zmluvy, či závetu, dodala notárovi R. ona, pričom o zabezpečenie spísania
týchto právnych úkonov bola požiadaná poručiteľom. Podľa jej názoru práve z výpovede svedka notára
L.. R. vyplýva, že poručiteľ s ním o tom, že niekomu už niečo zo F. podpísal hovoril, a práve preto, že už

takto urobil, považoval za vážnu vec, ak by takto mal urobiť znova, ktorú si treba premyslieť. Jej právny
zástupca JUDr. Markech nepoznal potrebné údaje k spísaniu darovacej zmluvy, len jej odporučil, aby
sa na notára R. v tejto veci obrátila. Poukázala na to, že súd v rozhodnutí vôbec nezdôvodnil, prečo, ak
bol poručiteľ spôsobilý tak v čase spísania závetu, ako aj počas hospitalizácie v nemocnici k právnym
úkonom, neodvolal svoj závet zo dňa 04.05.2009, keď mal pri sebe osobu kvalifikovanú, teda notára,

pričom podľa jej názoru neurobil tak preto, lebo nechcel vyvolať účinky, ktoré by mali za následok
zrušenie závetu z ktorého dôvodu odmietol nový závet podpísať.

Navrhovateľka 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala odvolací súd, aby
napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, pretože podľa jej názoru, početnými

relevantnými dôkazmi bolo v konaní jednoznačne preukázané, že napadnutý závet je neplatný. Uviedla,
že je pravdepodobné, že tento bol napísaný až potom, čo poručiteľ odmietol dňa 27.05.2009 podpísať tri
notárske zápisnice, súčasťou ktorých bol aj závet. Tiež bolo preukázané, že poručiteľ odporkyňu ani inú
osobu o podpísanie zápisníc ani ich vyhotovenie nežiadal, ani tým nikoho nepoveril, pretože podklady
k zápisniciam podľa vyjadrenia svedka L.. R., jemu ako notárovi dal právny zástupca odporkyne JUDr.

Markech. Poukázala na nevieryhodnosť podpisu na závete zo dňa 04.05.2009 a rozporné výpovede
svedkov, ktorí mali byť prítomní podpísaniu sporného závetu, súčasne dala do pozornosti správanie
odporkyne, ktorá dva dni po hospitalizácii poručiteľa v nemocnici prišla za týmto na chirurgické oddelenie
spolu s overovateľkou podpisov, za účelom zabezpečenia si dispozičného práva s jeho vkladnou knižkou
v I., a to napriek zdravotnému stavu, v ktorom sa v tom čase poručiteľ nachádzal. Poukázala tiež na

úlohu ktorú podľa nej v tomto procese zohrával právny zástupca odporkyne, keďže aj v tomto
prípade, teda v prípade

podpisovania plnýchmocínanakladanieshnuteľnýmmajetkomporučiteľa,včase overovaniapodpisov
figuroval tento ako ďalšia osoba, pri týchto úkonoch prítomná, v súvislosti s čím vyslovila podozrenie,

že poručiteľovi dali do ruky prečítať iný papier ako ten, ktorý skutočne obsahoval udelenie dispozičného
práva odporkyni na nakladanie s vkladom na jeho vkladnej knižke a účte. Podľa jej názoru, potom ako
sa odporkyňa zmocnila všetkých
úspor poručiteľa v rozpore so zákonom a morálkou, následne v spolupráci s právnym zástupcom
odporkyne JUDr. Markechom a notárom L.. R., táto chcela pripraviť ťažko chorého a nevládneho

poručiteľa prostredníctvom práve dotknutých notárskych zápisníc, obsahujúcich darovacie zmluvy a
závet, aj o všetok jeho nehnuteľný majetok. Poukázala tiež na to, že v priebehu konania právny zástupca
odporkyne pripustil, že nejaké podklady k notárskym zmluvám pripravoval, ale nepamätal si aké. Na
druhej strane však odporkyňa tvrdí, že to bola ona, ktorá oslovila právneho zástupcu, aby notár urobil
zmluvy, pričom však v odvolaní proti rozsudku toto už popiera a tvrdí, že nie jej právny zástupca, ale

ona sama, zrejme za účelom aby svojho právneho zástupcu kryla, dala písomné podklady notárovi
k vyhotoveniu zmlúv. Obdobným spôsobom, teda rozpornými výpoveďami, popieraním už uvedených
skutočností, postupovala aj vo svojich výpovediach u vyšetrovateľa a dala do pozornosti, že trvalo tri
roky dokiaľ notárske zápisnice súdu boli nakoniec predložené. Zdôraznila, že v konaní sa preukázalo,
že poručiteľ nikdy o ich spísanie nežiadal, nikoho k tomu nesplnomocnil, čo vyplýva jednak z jeho

postoja, keď tieto po predložení notárom odmietol podpísať. Tiež obsiahlym spôsobom vo vyjadrení
navrhovateľka 1/ popisuje okolnosti podpísania plnomocenstva, týkajúceho sa dispozície s finančnými
prostriedkami a poukazuje na nepravdivé výpovede odporkyne, v ktorých tvrdila, že s vkladnými
knižkami nedisponovala, resp., že z nich výbery nevykonala, napriek tomu, že sa preukázal opak. Ďalej
poukázala na okolnosti prepustenia poručiteľa z nemocnice, existenciu ich celoživotných súrodeneckých

vzťahov s poručiteľom, ktorý podľa jej názoru vylučoval, aby pre prípad svojej smrti naložil poručiteľ
so svojim majetkom tak, ako to má vyplývať zo sporného závetu. Spochybnila tvrdenia odporkyne, o
tom, že poskytovala poručiteľovi starostlivosť, zabezpečovala jeho potreby. Všetky preukázané aktivity
odporkyne spolu s osobami, ktoré sa na nich podieľali sú podľa jej názoru v rozpore s morálkou, zákonmi
a predstavujú násilné zmocnenie sa majetku poručiteľa, v čase jeho ťažkých fyzických i duševných

ochorení, v tiesni a odkázanosti, nevládnosti a bezbrannosti.Navrhovateľ2/vosvojompísomnomvyjadreníkpodanémuodvolaniu,prostredníctvomsvojhoprávneho
zástupcu, žiadal odvolací súd aby napadnutý rozsudok, ako vecne správny potvrdil, pretože podľa jeho
názoru zo strany okresného súdu bol úplne zistený skutkový stav, z vykonaných dôkazov, boli vyvodené

správne skutkové zistenia a vec bola tiež správne právne posúdená. Mal za to, že súd sa dostatočne
dlho a riadne zaoberal jednotlivými skutočnosťami a taktiež odporkyňa mala dostatok času a možností,
v priebehu konania navrhnúť také dokazovanie, ktoré by pre ňu mohlo privodiť iné rozhodnutie, čo však
neurobila. Podľa jeho názoru, vychádzajúc z vykonaného dokazovania je tu dôvod na pochybnosť o tom,
že rukou spísaný závet skutočne bol prejavom poručiteľovej vôle, pretože z okolností vyplývajúcich zo

situácie, kedy notár R. priniesol nie poručiteľom

objednané dokumenty do nemocnice za týmto na ich podpis, čo tento odmietol, je zrejmé, že poručiteľ v
neutrálnom nemocničnom prostredí a za prítomnosti jemu cudzieho človeka - notára, prejavil slobodný
a vlastný názor na problematiku darovania nehnuteľností a závetu, keď uviedol, že takúto vážnu vec
si musí ešte premyslieť. Naopak, prostredie v ktorom mal byť údajne spísaný závet, ktorý je v konaní

napadnutý, teda domáce prostredie za prítomnosti navrhovateľky a jej spriaznených osôb, bolo správne
považované za nátlakové prostredie,
s jasným cieľom. Pokiaľ odporkyňa poukazuje na to, že poručiteľ závet neodvolal napriek tomu, že v
nemocnici mal k dispozícii k tomu kvalifikovaného človeka a to odborníka, uviedol, že takto poručiteľ
konať ani nemohol, ani tento závet nemohol podľa neho spomenúť, pretože si nebol vedomý, že

by predtým takýto závet bol už podpísal, a že by takýto prejav vôle aj bol uskutočnil. Z vyjadrenia
poručiteľa vyplýva, že podpísanie notárom predloženého závetu, považoval za závažné rozhodnutie.
Skutočnosť, uvádzanú vo výpovedi notárom , že niekomu už niečo podpísal, považoval navrhovateľ
2/ za bezpredmetnú, pretože z výpovede notára vyplynul nevyvrátiteľný fakt, že notár nikdy poručiteľa
pred návštevou nevidel a o spísanie zápisníc ho nepožiadal, ale to bol právny zástupca JUDr. Markech,

zastupujúci v konaní odporkyňu, ktorý menovaného notára do nemocnice aj za poručiteľom odviezol a
spolusnotáromboluporučiteľa.Pokiaľodporkyňatvrdí,žepospísaníspornéhozávetubolporučiteľdňa
21.05.2009,kedyjejpodpísalplnomocenstvonadispozíciusvkladomplnespôsobilýkprávnymúkonom,
podporuje tvrdenie a záver, že keď odmietol podpísať závet predložený notárom, bol plne spôsobilý
uvedomovať si vážnosť tohto prejavu vôle, tento odmietol podpísať, čím sa spochybňuje existencia

prejavu vôle v zmysle závetu zo dňa 04.05.2009. Poukázal tiež na to, že závet predložený odporkyňou,
ktorý mal byť spísaný 04.05.2009 a tvrdenie, že poručiteľ tento závet spisoval dobrovoľne, nebola
preukázaná, nakoľko závet spisoval druh odporkyne a poručiteľ ako vypovedali svedkovia, neprejavil
žiadnym spôsobom, že ide o jeho poslednú vôľu. Na mieste je preto aj otázka, pokiaľ si odporkyňa bola
istá, že poručiteľ prejavil svoju poslednú vôľu dňa 04.05.2009, z akého dôvodu opätovne požiadala o

vypracovanie nového závetu notára R., keď tak mohol urobiť poručiteľ sám, ktorý to však neinicioval.
Pokiaľ sa v odvolaní namieta, že poručiteľ pred notárom nespomenul, že závet nie je potrebné spisovať,
to podľa navrhovateľa 2/ znamená, že poručiteľ nemal vedomosť o závete, ktorý podpisoval a ktorý
predložila odporkyňa.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného
súdu je vecne správny a preto je potrebné ho podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. O odvolaní
odporkyne rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Rozsudok okresného súdu vychádza zo správnych skutkových zistení, na ktoré boli aplikované správne
právne predpisy. Je odôvodnený v súlade s kritériami uvedenými v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.,
je správny a presvedčivý, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd s odôvodnením rozsudku
okresného súdu stotožňuje.

Zároveň však považuje za potrebné k dôvodom odvolania, smerujúcim proti správnosti záveru súdu
prvého stupňa o neplatnosti sporného závetu z hľadiska ustanovenia § 37 ods. 1 OZ, založeného na

nedostatku vážnosti vôle tohto právneho úkonu, uviesť nasledovné:Občiansky zákonník na prvom mieste uvádza dedenie zo zákona. Dedenie zo zákona má svoje miesto
len vtedy, keď poručiteľ zomrie bez zanechania závetu, alebo keď závet, ktorý zanechal je neplatný,
alebo keď závetom povolaný dedič z nejakého dôvodu dedičstvo nenadobudne. Občiansky zákonník

pojem závetu (testamentu) nevymedzuje. Závetom je formálny jednostranný, kedykoľvek odvolateľný
alebo zmeniteľný prejav vôle, rýdzo osobnej povahy, ktorý o svojom majetku, pre prípad smrti zostavuje
jediná fyzická osoba. Je výslovným prejavom vôle, nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel závetca
v závete prejaviť. Zákon rozlišuje medzi tromi druhmi závetu, a to závetom napísaným vlastnou rukou,
teda tzv. holografným, závetom vyhotoveným v inej písomnej forme, teda tzv. alografným a závetom

spísaným vo forme notárskej zápisnice, teda tzv. formálnym.

Tzv. alografný závet, je takým písomným závetom, ktorý nie je napísaný vlastnou rukou poručiteľa, ale
mechanickými prostriedkami, napr. aj rukou inej osoby, a to spravidla osobou odlišnou od poručiteľa.
Závet je rýdzo osobným právom poručiteľa. Z hľadiska spôsobilosti fyzickej osoby zriadiť závet, je

rozhodujúci stav v dobe jeho zriadenia. Na závet sa vzťahujú všeobecné náležitosti potrebné na platnosť
právneho úkonu. Okrem toho je potrebné dodržať osobitné náležitosti uvedené v ustanoveniach § 476 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o všeobecné náležitosti, tie sa týkajú osoby závetcu
(§ 8 ods. 1 OZ, náležitosti vôle § 37 OZ) a jeho prejavu (§ 35 OZ), listiny na ktorej je obsah závetu
zachytený a náležitosti predmetu závetu (§ 37 ods. 2 a § 39 OZ).

Pokiaľ ide o vôľu závetcu, zistením nedostatku vážnosti ktorej okresný súd odôvodňuje svoje
rozhodnutie, ktorým vyslovil absolútnu neplatnosť sporného závetu, ktorý záver je predmetom
preskúmania odvolacím súdom z hľadiska uplatnenej odvolacej námietky odporkyne, aj tu platia všetky

zákonné podmienky pre vznik platného právneho úkonu. Vyžaduje sa teda o.i. , aby závet bol urobený
slobodne a vážne (§ 37 ods. 1 OZ).

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je

neplatný.

Jedným z právnych následkov právneho úkonu, ktorý nebol urobený platne, teda ktorý nespĺňa zákonné
predpoklady, je jeho neplatnosť. V prípade absencie náležitostí v zmysle §

37 ods. 1 OZ ide o absolútne neplatný právny úkon. Vôľa je základným prvkom právnych úkonov a
preto sa na ich vznik vyžaduje danosť vôle. Nestačí pritom danosť akejkoľvek vôle. Vôľa ako základný
konštitutívny prvok právneho úkonu, má právnu relevanciu len vtedy, ak vyhovuje náležitostiam, ktoré
predpisuje právo. Náležitosťou právneho úkonu je vážnosť vôle. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa

smerujenaozajkurobeniuprávnehoúkonu.Podľaustálenejjudikatúrysúdov,niejeprávnyúkonurobený
vážne, teda skutočne vtedy, ak je podľa okolností zrejmé, že konajúci nechcel svojim prejavom vôle
spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy občianskeho práva. Existenciu
vážnej vôle k právnemu úkonu možno posudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol urobený,
najmä ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré vyvolávajú pochybnosti, že subjekt prejavujúci

vôľu, zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. Pokiaľ vzniknú
pochybnosti o vážnosti vôle, je potrebné posudzovať konkrétne okolnosti prípadu a na ich základe, z
hľadiska ich vzájomných súvislostí je potom potrebné urobiť príslušný záver. Vôľa, ktorá nie je vážna,
teda nesleduje právne následky, nemôže byť vôbec základom právneho úkonu a preto ide o absolútne
neplatný, neexistentný právny úkon.

V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v zmysle obsahu predloženej spornej
listinyoznačenejakozávet,datovanejdňom04.05.2009,malporučiteľF.B.toutoprejaviťsvojuposlednú
vôľu, a to pre prípad svojej smrti zanechať všetok svoj majetok odporkyni P. W., nakoľko ako sa uvádza

v závete, mu veľa v posledných rokoch pomáhala, mohol u nej jesť, oprala mu, upratala a podobne.
Podľa výpovede v konaní vypočutých svedkov U. W. a D. W., ktorí tiež závet ako svedkovia podpísali, bol
tento spísaný vlastnou rukou druha odporkyne P., ktorému ho mal diktovať poručiteľ. Podpis poručiteľa
pozostáva z písmena V. bodky a mena B. a javí sa, že je písaný osobou rozdielnou od osoby, ktorávlastnou rukou spísala závet. Svedok U. W., ktorý poručiteľa poznal v predmetný deň podľa jeho
výpovede na jeho žiadosť išiel k tomuto v predmetný deň na návštevu vypovedal, že poručiteľ v zásade
chcel, aby ho odporkyňa doopatrovala s tým, že " by jej niečo dal" a spísal v jej prospech závet, chcel

však potvrdenie, že ho doopatruje, či mu však ona takéto potvrdenie dala, uviesť nevedel. Potvrdil, že
poručiteľ bol nedoslýchavý, ťažko sa s ním komunikovalo, mal zato, že je so P. zohratý, keď tento závet
spisoval, ktorý po spísaní nikto, ani poručiteľ nahlas nečítal. Druhý svedok závetu D. W., nebol podľa
jeho výpovede k tomuto úkonu oslovený poručiteľom, ale druhom odporkyne P., ktorý ho požiadal, aby
prišiel k nim domov, s tým, že sa potrebuje odporkyňa s ním rozprávať, až kde mu táto oznámila, že ho

chce ako svedka závetu. Odporkyňu poznal, ako uviedol, od malička, poznal tiež poručiteľa a jeho brata.
Tiež uviedol, že poručiteľ nevidel na písmenká a že po napísaní závet nikto nahlas neprečítal, každý
si ho mal pozrieť "len tak očami". Podľa odporkyne D. W. si ako svedka závetu mal vybrať poručiteľ.
Podľa nej závet spisoval jej druh preto, lebo poručiteľ nevidel na písmenká a po napísaní si mal založiť
okuliare a celý závet si mal prečítať. Nosil načúvací prístroj a rozumel podľa nej len vtedy, keď sa mu
hovorilo smerom k uchu na ktoré trochu počul. V čase, kedy je sporný závet datovaný, bol spôsobilý

k všetkým právnym

úkonom, čo vyplýva zo znaleckého posudku MUDr. Márie Ohrablovej, vypracovaného pre účely
vyšetrovania OR PZ Nové Mesto nad Váhom č. ČVS: ORP - 124/JP - NM -2010,

podľa záverov ktorého, poručiteľ bol do 10.05.2009 v takom zdravotnom stave, ktorý mu umožňoval
vykonávanie všetkých úkonov a až v nasledujúcich dňoch sa u neho prejavovali stavy zmätenosti,
ktoré sa zhoršovali, ale tiež aj zlepšovali. Z lekárskych správ tiež vyplýva, že poručiteľ v dôsledku
nedoslýchavosti nosil načúvací prístroj, trpel primárnym glaukómom a komplikovanou kataraktou ľavého
oka, v dôsledku čoho bol kontakt s ním sťažený, s posledným vyšetrením 28.4.2009, kedy mu

bola indikovaný operačný zákrok, pričom ako dôvod jeho návštevy u odborného lekára sa uvádza
jeho subjektívny pocit horšieho videnia. Tiež zo správ vyplýva, že následne bol hospitalizovaný v
zdravotníckom zariadení v dôsledku utrpeného úrazu a to v čase od 10.05.2009 do 14.05.2009 a
následne od 29.05.2009 do 12.06.2009, počas ktorej druhej hospitalizácie, teda v časovom slede potom,
ako malo dôjsť k spísaniu a podpisu sporného závetu, prišiel za týmto notár L.. L. R., spolu s JUDr.

Markechom,ktorývtomtokonaníprávnezastupujeodporkyňu,zaúčelompredloženiaporučiteľovikjeho
podpisu pripravených vyhotovených notárskych zápisníc, obsahujúcich darovacie zmluvy, v zmysle
ktorých mal poručiteľ darovať odporkyni nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, nachádzajúce sa v k.ú. F. , I.
a A. Q. a tiež závet poručiteľa, v zmysle ktorého mal tento pre prípad svojej smrti odkázať svoj majetok
odporkyni, ako jedinej závetnej dedičky. Podľa výpovede notára poručiteľ odmietol všetky predložené

notárske zápisnice podpísať, s odôvodnením, že ide o vážnu vec, ktorú si musí premyslieť. V tom čase
stav zmätenosti u neho notár nezaznamenal. Svedok L.. R. si v priebehu svojej výpovede pred súdom
už nespomínal čo konkrétne bolo obsahom darovacích zmlúv a pokiaľ ide o závet uviedol toľko, že
pokiaľ ním niečo poručiteľ odkázal, tak to bolo niekomu vo F.. O spísanie týchto zápisníc ho podľa
výpovede požiadal určite právny zástupca odporkyne JUDr. Markech, pripustil, že za ním mohla byť

tiež aj odporkyňa. Jednoznačne ho o spísanie týchto zápisníc nepožiadal poručiteľ, tohto v čase jeho
návštevy v nemocnici videl po prvýkrát, predtým s ním nikdy nebol v kontakte. Odporkyňa v priebehu
prvostupňovéhokonanianajskôr tvrdila,žejuototopožiadalporučiteľ,pretoonanásledneoslovilaJUDr.
Markecha, ktorý to zabezpečoval u notára, neskôr uvádzala to bola ona kto komunikoval s notárom a
priniesla mu aj potrebné doklady k spísaniu notárskych zápisníc. Tiež však tvrdila, že nemala vedomosť

o tom, že poručiteľovi niekto chcel dať v nemocnici niečo podpísať. Tiež bolo nesporne zistené, že v
období prvej hospitalizácie poručiteľa, teda krátko po jeho úraze, mu odporkyňa a to dňa 12.05.2009
predložilanapodpisgenerálnuplnúmoc,umožňujúcujejvplnomrozsahuabezobmedzeniadisponovať
sfinančnýmvkladomporučiteľa,nakonkrétneuvedenombankovomúčteanáslednedňa21.05.2009mu
predložila na podpis aj plnú moc oprávňujúcu túto nakladať s konkrétne označenou vkladnou knižkou

poručiteľa, ktoré plné moci poručiteľ aj podpísal. Odporkyňa tiež v konaní tvrdila, že súrodenci, teda
navrhovatelia o poručiteľa javili malý záujem, a ani neuvažovali o tom, že by si ho niektorý z nich vzal
doopatrovať domov. Podľa ich výpovede však mali s poručiteľom dobré vzťahy, pokiaľ im to zdravotný
stav a vek dovoľoval sa navštevovali, navrhovateľ 2/ poručiteľovi pomáhal a podľa výpovede svedka
W., ktorý s poručiteľovými súrodencami komunikoval obaja prejavili vôľu sa o neho v prípade potreby

postarať. Navrhovatelia tiežzhodne uvádzali, že napriek dobrým vzťahom im poručiteľ nikdy za života nespomenul, že by pre prípad
smrti, chcel odporkyňu ustanoviť za svoju univerzálnu závetnú dedičku.

Odvolací súd preskúmaním a vyhodnotením rozhodujúcich zistených skutočností za ktorých bol sporný
právny úkon urobený, s prihliadnutím na okolnosti prípadu a ich vzájomné súvislosti , dospel zhodne so
súdom prvého stupňa k jednoznačnému záveru, že závet poručiteľa F. B., datovaný dňom 04.05.2009

je absolútne neplatným právnym úkonom pre nedostatok vážnosti prejavu vôle poručiteľa, ako jedného
zo základných zákonných predpokladov platnosti právneho úkonu a to s poukazom na existenciu
závažných dôvodných pochybností spočívajúcich v tom, že poručiteľ ním vôľu prejavujúci, zamýšľal
aj skutočne privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. Z dokazovania totiž
vyplynulo, že v krátkej časovej nadväznosti po tom, ako mal poručiteľ prejaviť svoju poslednú vôľu
sporným závetom, ktorým mal pre prípad svojej smrti zanechať všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný

majetok odporkyni ako závetnej dedičke, odmietol takýto prejav svojej vôle potvrdiť svojim podpisom,
keď ho počas hospitalizácie v nemocnici navštívil notár L.. R. spoločne s právnym zástupcom odporkyne
JUDr. Markechom s pripravenými notárskymi zápisnicami, obsahujúcimi nielen tzv. oficiálny závet, ale aj
darovacie zmluvy, všetko zhodne vystavené v prospech odporkyne ako obdarovanej a závetnej dedičky,
nie však z dôvodu, že odporkyňu už za závetnú dedičku určil a v prospech nej už dňa 04.05.2009

závet podpísal, čím svoju vôľu v tomto smere prejavil, ale s odôvodnením, že ide o vážnu vec, ktorú
si musí premyslieť. Keďže z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by poručiteľ bol tak v čase
kedy mal byť sporný závet podpísaný, ako ani v čase keď ho navštívil notár obmedzený vo svojej
spôsobilosti na právne úkony, notár nezaznamenal na jeho strane žiadne známky zmätenosti, pričom
išlo v prípade poručiteľa o osobu, ktorá bola až do doby úrazu samostatná, zabezpečovala si všetku

potrebnú starostlivosť, naviac poručiteľ až do dôchodkového veku mal vykonávať zodpovednú funkciu
ekonóma na družstve, z hľadiska racionálneho, časového a logického je dostatok dôvodov sa oprávnene
domnievať, že tento si uvedomoval vážnosť takéhoto kroku a účinkov s ním spojených, pričom pokiaľ
by si bol vedomý takého prejavu svojej vôle, s ktorým by sa v prospech odporkyne pre prípad jeho smrti
spájali také účinky, aké zákon spája so závetom, v znení listiny datovanej dňom 04.05.2009, nepochybne

by túto skutočnosť bol uviedol notárovi a predložené listiny by nebol podpísal s odôvodnením, že si
ide o vážnu vec, ktorú si musí premyslieť, ale z dôvodu, že závet v ktorom by odporkyňu ustanovil
za univerzálnu dedičku svojho majetku už v prospech nej spísal a tiež podpísal. Tvrdenie odporkyne,
že tento odmietol notárom predložený záver podpísať pretože nechcel vyvolať účinky ktoré by mali
za následok zrušenie už podpísaného závetu a tiež že pred notárom neprejavil svoju vôľu pôvodný

závet zrušiť postrádajú akúkoľvek logiku a nemožno ich vyhodnotiť inak, ako nevierohodné a účelové.
Správnosti záveru o nevierohodnosti tvrdení odporkyne týkajúcich sa celkových okolností za ktorých
došlo či už k spísaniu sporného závetu, alebo následne notárskych zápisníc nasvedčujú aj jej rozporné
výpovede, keď táto prvotne uvádzala že poručiteľ ju požiadal o zabezpečenie spísania týchto zápisníc,
čo mal zabezpečovať JUDr. Markech, následne už tvrdila, že podklady k nim zabezpečovala a notárovi

ich predložila
výlučne ona, JUDr. Markech jej notára len doporučil, čo však je v príkrom rozpore s jej ďalším tvrdením,
že nevedela o tom, že niekto poručiteľovi dával v nemocnici zmluvy a závet podpisovať a tiež s
výpoveďou notára L.. R., že o spísanie zápisníc ho požiadal určite JUDr. Markech, ktorý s ním aj bol v
nemocnici za poručiteľom. Tento naviac bol prítomný aj

pri podpisovaní plných mocí poručiteľom v prospech odporkyne na neobmedzené disponovanie s jeho
finančnými prostriedkami na vkladnej knižke a účte. Pokiaľ ide o odporkyňu notár len pripustil možnosť,
že ho mohla navštíviť tiež aj ona, rozhodne to však nebol poručiteľ, teda príprava takýchto právnych
úkonov nebola výsledkom jeho iniciatívy. Naviac nie je v súlade s logickými myšlienkovými pochodmi,
aby poručiteľ, pokiaľ by si bol vedomý existencie právneho úkonu, ktorým už svoju vôľu pre prípad

svojej smrti vyjadril, následne v krátkom časovom slede opakovane prostredníctvom odporkyne inicioval
spísanie
prakticky totožného závetu prostredníctvom notára. Za týchto okolností je tiež maximálne
nepravdepodobné, že by poručiteľ za existencie skoršieho závetu reagoval pred notárom spôsobom, že
už niečo niekomu zo F. podpísal, ale logicky by mu uviedol, že to podpísal v prospech konkrétnej osoby

a to odporkyne, v prospech ktorej znel aj nový závet, nehovoriac o tom, že v zmysle sporného závetu
jej neodkázal "niečo" ale všetok svoj majetok. Tieto rozpory odporkyňa v priebehu konania žiadnym
hodnoverným spôsobom nebola schopná vysvetliť a pochybnosti v tomto smere odstrániť.Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd aj odvolacie námietky odporkyne, ktorými poukazovala na
rozpornosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kedˇna jednej strane súd konštatoval splnenie

osobitných náležitostí závetu, pričom aj podľa nej tento tieto spĺňal, požadované ustanoveniami § 476
až § 479 Občianskeho zákonníka a na druhej strane súd vyhlásil tento za neplatný. Z odôvodnenia
vyplýva, že súd prvého stupňa konštatoval, že závet spĺňa náležitosti podľa § 476b OZ, pričom nebolo
preukázaná nutnosť postupu podľa § 476c ods. 1,2 OZ, keď napriek zisteným zdravotným obmedzeniam
nebolo možné považovať poručiteľa za osobu, ktorá nemôže čítať ani písať. Tomuto záveru súdu prvého

stupňa nemožno nič vytknúť a odvolací súd ho považuje za v celom rozsahu správny. Sporný závet
svojou formou tzv. alografný naozaj spĺňa osobitné náležitosti dané ust. § 476b OZ, t.j. že pokiaľ nebol
spísaný vlastnou rukou poručiteľa, o ktorý prípad ide aj v preskúmavanej veci, musí byť ním vlastnoručne
podpísaný a pred dvomi svedkami súčasne výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu,
pričom svedkovia musia závet podpísať. I kedˇv konaní boli zistené zdravotné obmedzenia poručiteľa,
nebolo možné ho považovať za osobu, ktorá nemôže čítať a písať, pretože pri správnej komunikácii

s ním na ucho ktoré počul, pri nasadení naslúchacieho strojčeka a s okuliarmi, síce s obmedzeniami
videl a počul, teda neboli dané zákonné podmienky vyžadujúce sprísnenú formu alografného závetu
upravenéhoust.§476cods.1,2OZ.Naplnenímobsahutýchtoosobitnýchnáležitostialografnéhozávetu
sa zaoberá vo svojom rozhodnutí aj NS SR pod č. 4Cdo 93/2009, na ktoré poukazuje v odvolaní aj
odporkyňa. Splnenie týchto osobitných náležitostí však rozhodne nemôže nahradiť ani konvalidovať taký

nedostatok všeobecných náležitostí, existenciu ktorých zákon

vyžaduje pre platnosť právnych úkonov, ako je nedostatok vážnosti vôle, ktorý má nevyhnutne za
následok neplatnosť právneho úkonu z hľadiska ust. § 37, ods. 1 OZ, ako to

bolo zistené v preskúmavanej veci. Závažné pochybnosti o existencii skutočnej vôle poručiteľa totiž
okrem skutočností uvedených vyššie vzbudzujú aj okolnosti, za ktorých mal byť sporný závet spísaný,
so zreteľom na obsah svedeckých výpovedí a tvrdení odporkyne. Táto tvrdila, že za svedka závetu si
poručiteľ sám vybral D. W., ktorý je tiež ale jej vzdialenou rodinou a priateľom od detstva ako sama tiež
uviedla, ktorý však na rozdiel od nej

uviedol, že bol požiadaný druhom odporkyne P., aby prišielk nim domov, kde nie poručiteľ, ale odporkyňa
mu povedala, že ona ho chce ako svedka závetu. Nebolo sporné, že poručiteľ ako uvádzala odporkyňa
aj svedkovia "nevidel na písmenká" čo mal byť aj dôvod pre ktorý závet spisoval jej druh P., s okuliarmi
všakčítaťvedel,čopotvrdilaajodporkyňa.Tiežtvrdila,žeponapísanízávetusiporučiteľnasadilokuliare
a tento si celý prečítal. Svedok W. však uviedol, že závet si po napísaní "každý pozrel len tak očami",

nahlas sa nečítal. Naviac svedok W., ktorého o svedectvo závetu požiadal poručiteľ
uvádzal ťažkú komunikáciu s týmto, jeho nedoslýchavosť . Tiež tvrdil, že poručiteľ v zásade chcel
odporkyni "niečo dať", čo podmieňoval tým, že ho táto doopatruje. Táto pred svedkom prejavená vôľa
poručiteľa, však nezodpovedá obsahu sporného závetu, ktorým bola odporkyňa ustanovená za závetnú
dedičku celého jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku, napriek tomu, že poručiteľ pred svedkom

vyslovil, že jej chce dať len niečo, čomu však nezodpovedá obsahovo ani písomný prejav hovoriaci
o celom jeho majetku. Teda aj z tohto pohľadu sú tu zásadné pochybnosti o tom, čo bolo skutočnou
vôľou poručiteľa.

Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené okolnosti potom záver o tom, že je tu existencia vážnych
pochybností o tom, že sporný závet bol skutočným prejavom poručiteľovej vôle je v celom rozsahu
opodstatnený a môže mať za následok jediné, a to vyslovenie absolútnej neplatnosti sporného závetu,
pre nedostatok jeho podstatnej náležitosti a to existenciu vážnej vôle na strane poručiteľa privodiť ním
právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, preto odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne
správny, za použitia ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Obsahom písomného vyjadrenia odporkyne doručeného odvolaciemu súdu dňa 14.10.2014 sa odvolací
súd nezaoberal, keďže toto bolo doručené súdu až potom, ako vo veci rozhodol.Vzhľadom k tomu, že okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania využil možnosť danú mu
ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p., vychádzajúc z ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne aj o trovách

odvolacieho konania, súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .