Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 14, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/37/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208225091
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7208225091.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr.

Viery Bodnárovej a JUDr. Miroslava Sogu, v právnej veci navrhovateľov 1/ Š. Š. E. X/ Y.Á. Š., F.Z. W. F.
Č.. XX U. V., zastúpených JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou, so sídlom na Štúrovej 20 v Košiciach,
proti odporcom 1/ E. L. E. X/ X. L., F.Z. W. G. Č.. X U. V. E. X/ A. L., F. W. F.M. Č.. X U. V., všetci
odporcovia zastúpení JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, so sídlom na Štúrovej 20 v Košiciach,
v konaní o odstránenie neoprávnenej stavby, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu
Košice II č.k. 28C/273/2008-225 zo dňa 28.novembra 2011 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Z a v ä z u j e navrhovateľov nahradiť odporcom trovy odvolacieho konania v sume 92,91 € do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku advokátke odporcov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom návrh na začatie konania zamietol. Navrhovateľov zaviazal nahradiť
odporcom v 1. až 3. rade trovy konania v sume 1.158,85 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku advokátke
odporcov. Ďalej ich zaviazal nahradiť trovy štátu v sume 14,35 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na
účet Okresného súdu Košice II, v oboch prípadoch s tým, že plnením jedného z navrhovateľov zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhému z navrhovateľov.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovatelia sa domáhali, aby súd uložil odporcom odstrániť na vlastné
náklady garáž s vymurovanou montážnou jamou, postavenú na časti parcely navrhovateľov parc. č.
1501/4, zapísanej na LV č. XXX kat. úz. V. a náhrady trov konania. Nárok uplatňovali z dôvodu, že garáž
z prefabrikovaných dielov s montážnou jamou, ktorá svojou časťou zasahuje do pozemku, vlastníkmi
ktorej sú navrhovatelia, postavili odporcovia v 1. a 2. rade bez oznámenia a povolenia a pri umiestnení
garáže nerešpektovali ani zákonom stanovený minimálny odstup stavby od hranice pozemkov. Súd

prvého stupňa na preukázanie skutočnosti, či došlo k zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľov
nariadil vykonanie znaleckého dokazovania, vykonal ohliadku nehnuteľnosti a zistil z posudku znalca
K.. T. V. z 19.5.2011, ktorý graficky znázornil v znaleckom nákrese priebeh v katastri nehnuteľností
evidovanej neznateľnej hranice, užívateľskú hranicu, ktorá zodpovedá podľa zistenia znalca i zistenia
súdu v teréne vykolíkovanej hranici a priebeh hranice založenej geometrickým plánom č. 762-087-70,
vyhotoveným v marci 1970 bývalým Strediskom geodézie pre okres Košice. V doplnku k znaleckému
nákresuznaleczároveňgrafickyznázornilpriebehpôvodnejvlastníckejhranicepocelejdĺžkepozemkov,

keďže geometrický plán z roku 1970 sa tejto časti pozemkov netýkal, pričom hranica medzi spornými
pozemkami v tejto časti nikdy nebola vyznačená, spočívala len na faktickom rešpektovaní predĺženia
línie pôvodnej vlastníckej hranice (línia medzi stĺpikom v plote a medzi stromom duly). Znalec v
znaleckom nákrese a jeho doplnku graficky vyjadril polohu stavby, odstránenia ktorej sa navrhovateliav konaní domáhali, ku každej z týchto hraníc, pričom z tohto grafického znázornenia je zrejmé, že
sporná stavba síce presahuje v katastri nehnuteľností evidovanú neznateľnú hranicu, nepresahuje však
predĺženú líniu pôvodnej vlastníckej hranice, čo je podľa súdu rozhodujúce. Zo zamerania užívateľskej

hranice, ktorá je podľa znaleckého posudku posunutá do pozemku odporcov v spojení s dôkazmi,
majúcimi výpovednú hodnotu k spôsobu užívania pozemkov od roku 1970 až doposiaľ súd uzavrel, že
navrhovatelia ani ich právni predchodcovia neužívali pozemok odporcov parc. č. 1501/3 za vlastníckou
hranicou, založenou geometrickým plánom z roku 1970, ani za predĺžením pôvodnej vlastníckej hranice
až po cestu, preto k nadobudnutiu vlastníckeho práva k časti pozemku odporcu v 3.rade za touto

hranicou vydržaním dôjsť nemohlo, naopak užívateľská hranica je oproti pôvodnej vlastníckej hranici
posunutá do pozemku navrhovateľov. Potom súd vychádzal z toho, že základným predpokladom
dôvodnosti uplatneného nároku smerujúceho k ochrane vlastníka alebo toho, kto je oprávnený mať vec
u seba pred zásahom do jeho vlastníckeho práva je preukázanie vlastníckeho alebo iného práva k veci,
vo vzťahu ku ktorej k neoprávneným zásahom malo dochádzať. Vychádzal pritom z ust. § 123, § 124,
§ 126, § 132, § 134 a § 135c OZ a z ust. § 7 a § 70 zák.č. 162/1995 Z.z. (Katastrálneho zákona). Zistil,

že v katastri nehnuteľností v súčasnosti evidovaná neznateľná hranica medzi parcelami č. 1501/3 a
parc. č. 15/1/4 jednoznačne nezodpovedá stavu, v akom tieto pozemky nadobudli právni predchodcovia
účastníkov, ktorý bol založený v roku 1970 na podklade geometrického plánu č. 762-087-70 a že
v súčasnosti v katastri evidovaná hranica pozemkov i údaj o ich výmere je výsledkom len obnovy
katastrálneho operátu ukončenej v roku 1997, nenadväzujúcej na v tom čase platný katastrálny operát,

ktorá ale sama o sebe podľa § 69 ods. 3 vyhl. č. 79/1996 Z.z. nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik
práva k nehnuteľnosti. Súd považoval za dostatočne vyvrátenú domnienku o hodnovernosti a záväznosti
údaja katastra nehnuteľností o geometrickom určení sporných nehnuteľností včítane lomových bodov
hranice susediacich pozemkov a ako z takého nemohol vychádzať. Za smerodajnú vzhľadom na to,
že podľa zistenia súdu nenastala právna skutočnosť, na základe ktorej by došlo k posunu vlastníckej

hranice sporných pozemkov, založenej v roku 1970, za ktorú navrhovatelia nikdy pozemok nepoužívali,
vzal súd za rozhodujúce pre posúdenie uplatneného nároku práve túto pôvodnú vlastnícku hranicu
predĺženú až po cestu a ustálil, že sporná stavba túto hranicu ani sčasti nepresahuje. Potom uzavrel,
že v konaní nebolo preukázané, aby stavba, odstránenia ktorej sa v konaní navrhovatelia domáhali,
svojou častou zasahovala do pozemku vlastnícky im patriaceho a teda že v danom prípade nie je

naplnený základný predpoklad pre poskytnutie ochrany ich vlastníckeho práva. Pre rozhodnutie o
uplatnenom nároku súd považoval za postačujúce a zodpovedajúce zásade hospodárnosti konania
vylúčenie vlastníckeho alebo iného práva navrhovateľov k pozemku, zastavenému spornou stavbou.
Preto návrh navrhovateľov zamietol.

O trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď vychádzal z
toho, že odporcovia mali v konaní plný úspech a zaviazal navrhovateľov spoločne a nerozdielne nahradiť
im trovy konania, ktoré im vznikli zastupovaním advokátkou.

O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a zaviazal navrhovateľov spoločne a nerozdielne

nahradiť trovy štátu, ktoré pozostávali zo 14,35 €, ktoré štát zaplatil ako doplatok za vypracovanie
znaleckého posudku.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia. Žiadali zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na
ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázali na to, že znalec v znaleckom posudku, ktorý vypracoval

v tomto konaní potvrdil, že vlastnícka hranica je v súčasnosti platná a zodpovedá aj výmerám C parciel
a teda stavba sa nachádza na parcele navrhovateľov. Práve preto svojím podaním zo dňa 20.9.2011
rozšírili svoj návrh a žiadali, aby súd uznesením pripustil rozšírenie žaloby tak, že odporcovia v 1.až
3.radenavlastnénákladysúpovinníodstrániťgarážsmurovanoumontážnoujamou.Súdaleuznesením
rozšírenie návrhu nepripustil, čo odôvodnil tým, že doposiaľ vykonané dokazovanie nemá oporu v

rozšírenom petite návrhu a podľa jeho názoru, vychádzajúc z toho, že hranica nikdy v teréne presne
nebola vytýčená, fakticky odporcovia vydržali časť parcely, ktorá patrí do vlastníctva navrhovateľov.
Súd prvého stupňa teda zistil, že nehnuteľnosť nezasahuje do pozemku samotných navrhovateľov v
zmysle ustálenej užívacej hranice. Podľa názoru odvolateľov však súd nesprávne právne posudzoval od
úplného začiatku. Navrhovatelia získali predmetnú nehnuteľnosť darom a kúpou, a domáhali sa ochrany

svojho vlastníckeho práva k pozemku v takej výmere, v akej je aj zapísaný v katastri nehnuteľností.
Pôvodné parcely č. 116/96 a č. 116/95 mali odlišné výmery a v súčasnosti vlastnícky stav je iný a
napriek tomu, že aj súd sa snažil zistiť právny titul rozšírenia výmery pozemkov, nepodarilo sa to. Zápis
v katastri nehnuteľností je však záväzný pre všetky orgány, a teda aj pre súd, preto sa navrhovateľomnejaví správne, ak napriek vykonanému súdnoznaleckému dokazovaniu, v ktorom bola zistená skutočná
vlastnícka hranica, ktorá zodpovedala aj geometrickému plánu, predloženému zo strany navrhovateľov
a z ktorej je zrejmé, že stavba nachádzajúca sa v časti aj na parcele navrhovateľov, bola zamietnutá.

Ďalej uviedli, že súd zasiahol do vlastníckeho práva navrhovateľov neprimeraným spôsobom a svojím
konaním zabránil konať navrhovateľom pred súdom tým, že nepripustil rozšírenie návrhu. Nehnuteľnosti
právni predchodcovia navrhovateľov a odporcov nadobudli kúpou v roku 1970, podľa názoru súdu v
tomto období vstúpili do oprávnenej držby. Podľa odvolateľov však odporcovia nemohli nehnuteľnosti
právoplatne vydržať, pretože v roku 1970 platné ustanovenia OZ nepoznali inštitút vydržania. Preto sú

tu dané dôvody odvolania podľa § 221 ods. 1 písm. b), c), d) a f) O.s.p.

Odporcovia navrhli potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny, uplatnili náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 85,50 € a 7,41 € režijný paušál. Poukázali na to, že pred súdom prvého stupňa bolo
preukázané, že ešte v roku 1970 bola medzi parcelami účastníkov konania vytvorená hranica a k jej
zmene nikdy nedošlo. Priebeh hranice v súčasnom období prebieha tak, ako bola hranica vytvorená

medzi právnymi predchodcami účastníkov. Tieto skutočnosti potvrdili svedkovia, teda pôvodní vlastníci
A. H., právna predchodkyňa odporcov a Y. J., právna predchodkyňa navrhovateľov. Zo znaleckého
dokazovania bolo preukázané, že priebeh hranice zodpovedá v teréne vykolíkovanej hranici a takýto
priebeh hranice bol založený ešte v roku 1970 geometrickým plánom 762-087/70. Z doplňujúceho
znaleckého posudku vyplýva, že stavba, ktorá patrí do vlastníctva odporcov nepresahuje vlastnícku

hranicu. Právni predchodcovia ani účastníci nikdy priebeh hranice nenamietali a pozemky sa užívali tak,
že priebeh hranice medzi účastníkmi bol zachovaný, preto navrhli potvrdiť rozsudok z vecne správnych
dôvodov.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez

nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k
záveru, že neboli dôvody ani pre zmenu ani pre zrušenie rozsudku.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia a k odvolaniu navrhovateľov považuje za potrebné uviesť, že aj podľa
odvolacieho súdu odporcovia nadobudli vlastnícke právo k pozemku v takom rozsahu, v akom bol

užívaný od roku 1970 po deľbe medzi právnymi predchodcami terajších účastníkov. Odvolací súd pritom
vychádza z toho, že odporcovia užívali sporný pozemok dobromyseľne a nepretržite po dobu 10 rokov
a ich dobromyseľnosť nebola narušená ani spochybnená do podania návrhu v tomto konaní. Vydržacia
doba uplynula 1.apríla 1984, t.j. uplynutím jedného roku od 1.apríla 1983, kedy nadobudol účinnosť zák.
č.131/82Zb.(§132aods.1vspojenís§507aods.1a3OZvznenízák.č.131/82Zb.),zčohovychádzal

aj súd prvého stupňa aj keď konkrétne tieto ustanovenia necitoval. Vyplýva to z konštatovania súdu
prvého stupňa, ktorý vzhľadom na to, že podľa zistenia súdu nenastala právna skutočnosť, na základe
ktorej by došlo k posunu vlastníckej hranice, založenej v roku 1970 na podklade geometrického plánu č.
762087/70 na úkor odporcov, za smerodajnú považoval práve hranicu z roku 1970, tak ako ju vyznačil
znalec v doplnku znaleckého nákresu na č.l. 209. Navrhovatelia za touto hranicou nikdy pozemok

neužívali, preto súd prvého stupňa správne pre posúdenie uplatneného nároku zobral za rozhodujúcu
práve túto pôvodnú vlastnícku hranicu predĺženú až po cestu a túto hranicu stavba nepresahuje. Preto aj
podľa odvolacieho súdu nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, pretože nebol preukázaný zásah
dovlastníckehoprávanavrhovateľovvýstavbougarážeodporcami.Súdprvéhostupňarozhodolsprávne
aj o trovách prvostupňového konania a to aj vo vzťahu medzi účastníkmi aj vo vzťahu k štátu, preto

odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

V odvolacom konaní odvolatelia nemali úspech, preto odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s us.t
§ 142 ods. 1 O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania neúspešných
navrhovateľov a uložil im nahradiť trovy odporcov, ktoré pozostávali z jedného právneho úkonu, a to

vyjadrenia k odvolaniu v hodnote 85,50 € a 7,41 € paušálu, čo je v súlade s vyhl.č. 655/2004 Z.z.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.