Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/129/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6706202989
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6706202989.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Majetkový Holding, a.
s., so sídlom Bratislava, Prievozská 2/A, IČO: 35 823 364, proti povinným 1/ B. S., nar. XX. XX. XXXX,
bytom D., S. č. XX/XX, t. č. D., E.. S. XXX/XX a 2/ O. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., G. XX, povinní 1/
a 2/ v zastúpení splnomocneným advokátom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, Advokátska kancelária so
sídlom v Bratislave, Vajnorská 20, vedenej súdnou exekútorkou Mgr. Marcelou Zummerovou, so sídlom

Exekútorského úradu Michalovce, Kpt. Nálepku 22 pod sp. zn. EX 326/2006, o vymoženie 10.636,99
EUR s príslušenstvom, na odvolanie povinných 1/ - 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.
11Er/1741/2006-143 zo dňa 18. 08. 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov exekučného konania
nepriznáva.

Povinným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd uložil povinným 1/ a 2/ nahradiť súdnej exekútorke
spoločne a nerozdielne trovy exekúcie vo výške 220,06 EUR do 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto uznesenia. Druhým výrokom povinným 1/ a 2/ náhradu trov exekúcie nepriznal.
V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že dňa 27. 3. 2006 poveril súdnu exekútorku

vykonaním exekúcie voči povinným 1/ - 2/ na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 10.636,99
EURspríslušenstvomnazákladevykonateľnéhorozhodnutiaOkresnéhosúduZvolensp.zn.Ro/871/94
zo dňa 12. 12. 1994 v spojení s opravným uznesením sp. zn. Ro/871/94 zo dňa 31. 07. 1997. Uznesením
č. k. 11Er/1741/2006-99 zo dňa 24. 2. 2011 okresný súd exekúciu zastavil z dôvodu, že uznesením
Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/98/2006-198 zo dňa 14. 12. 2010 právoplatným dňa 15. 1. 2011
bol exekučný titul zrušený, čím došlo k zániku exekučného titulu. Poukázal na skutočnosť, že jediné

prípady, kedy môže súd uložiť náhradu trov exekúcie oprávnenému upravuje § 203 ods. 1 a 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Ide o prípady ak dôjde
k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo o prípad nemajetnosti povinného. V predmetnom
konaní došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že bol zrušený exekučný titul, na základe ktorého bolo
začaté exekučné konanie a vedená exekúcia. Nebol to teda ani jeden z dôvodov podľa § 203 ods. 1, 2
Exekučného poriadku, preto súd priznal náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi voči povinným 1/

a 2/. Výšku trov exekúcie súd určil na sumu 220,06 EUR. Pokiaľ si povinní 1/ a 2/ uplatnili náhradu trov
exekúcie, túto im exekučný súd nepriznal s poukazom na § 200 ods. 1 Exekučného poriadku z ktorého
vyplýva, že nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku má oprávnený a exekútor.
Trovy povinného teda nie sú trovami exekúcie.

Proti uzneseniu okresného súdu podali povinní 1/ a 2/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu

v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedli, že okresný súd dospel k nesprávnemu právnemu
záveru, že k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného. Oprávnený zavinil zastavenieexekúcie tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na základe neprávoplatného a nevykonateľného
platobného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. Ro/871/94 zo dňa 12. 12. 1994 v spojení s opravným
uznesenímsp.zn.Ro/871/94zodňa31.07.1997,ktorérozhodnutiabolivpriebehuexekučnéhokonania

uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/98/2006-198 zo dňa 14. 12. 2011 zrušené z dôvodu, že
ani jedno z týchto rozhodnutí nebolo doručené odporcovi - povinnému 2/. Ak teda oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia, ktoré nebolo právoplatné a vykonateľné, a teda
nebolo spôsobilým exekučným titulom, nesie plnú procesnú zodpovednosť na zastavení exekúcie. Preto
mal okresný súd postupovať podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na náhradu trov konania

zaviazať oprávneného. Exekučný poriadok je právna norma lex specialis. Pokiaľ teda vo svojom obsahu
neupravujenáhradutrovkonaniapovinného,platíprimeraneúpravazákonač.99/1963Zb.Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“). Z uvedeného dôvodu mal okresný súd pri rozhodovaní o trovách
konania podporne použiť ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., alternatívne použiť ustanovenie § 146 ods.
2 O. s. p., keďže oprávnený zavinil zastavenie konania. Povinní navrhli odvolaciemu súdu napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Spolu s odvolaním

si uplatnili i trovy odvolacieho konania vo výške 180,64 EUR.

Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že podal návrh na vykonanie exekúcie na základe platobného
rozkazu v znení opravného uznesenia, ktoré mali súdom riadne vyznačenú doložku právoplatnosti a
vykonateľnosti. Vychádzajúc z prezumpcie platnosti a záväznosti právoplatných súdnych rozhodnutí sa

exekučný titul stal nespôsobilým až potom, čo ho za nespôsobilý označil konajúci súd (uznesením sp.
zn. 8C/98/2006-198 zo dňa 14. 12. 2010). Je teda neprípustné, aby súd prenášal bez opory v zákone
zodpovednosť za zastavenie exekúcie na oprávneného, ktorý preukázateľne podal návrh na vykonanie
exekúcie na základe právne perfektného exekučného titulu, v tom čase riadne opatreného doložkou
právoplatnosti a vykonateľnosti. Za vyznačenie tejto doložky zodpovedá súd, a ak sa povinní 1/ a 2/

domnievajú, že im nesprávnym úradným postupom bola spôsobená škoda, majú možnosť sa obrátiť na
príslušný súd vo veci náhrady spôsobenej škody voči štátu. Čo sa týka použitia všeobecných ustanovení
O. s. p. na riešenie otázky trov konania, tvrdenie povinných ohľadne aplikácie § 142 ods. 1 O. s. p.
nie je namieste, keďže vychádza zo zásady úspechu v základom konaní. Uvedené ustanovenie teda
nemožno aplikovať na konanie vykonávacie. Oprávnený sa nestotožňuje ani s argumentáciou o zavinení

zastavenia exekúcie. Navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne.

Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), vec prejednal v
medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 220 O. s. p. zmenil,

pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O. s. p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.
1 O. s. p.).

Podľa § 220 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu
prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie

(§ 221 ods. 1).

Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok),
za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,

zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok
na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Platiteľom preddavku podľa odseku 2 je súd, ak ide o
vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. (§ 197 Exekučného poriadku).
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných
trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na

výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré
platil. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné
trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich
výške (§ 203 Exekučného poriadku).Podľa § 254 ods. 4 O. s. p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného zákona sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa vždy uznesením.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ako konanie bolo zastavené.
Exekučný poriadok zakotvuje zásadu, že náklady exekúcie v zmysle ustanovenia § 200 (t. j. odmenu
exekútora, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času) uhrádza v zásade povinný (§ 197
ods. 1 Exekučného poriadku). Z prezentovanej zásady, že trovy exekúcie hradí povinný, Exekučný

poriadok pripúšťa výnimky, a to v prípade, ak bola exekúcia zastavená, kedy za naplnenia zákonných
predpokladov je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie aj oprávnenému. Z ohľadom na
uvedené okresný súd postupoval správne, keď v prvom rade pristúpil k skúmaniu podmienok
stanovených v § 203 Exekučného poriadku, ktoré umožňujú uložiť nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie
oprávnenému. Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia

zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy
exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Exekučný súd v napadnutom uznesení dospel k záveru, že v prejednávanom prípade ani jedna z
uvedených podmienok, ktoré by exekučnému súdu umožnili uložiť oprávnenému nahradiť nevyhnutné

trovy exekúcie, nebola splnená. S uvedeným posúdením sa odvolací súd plne stotožnil, keď je zrejmé,
že exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že by majetok povinných nestačil ani na úhradu trov exekúcie,
akoanizdôvodu,žebynamajetokpovinného1/alebo2/bolvyhlásenýkonkurz.Rovnakonebolomožné
konštatovať ani zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, keď návrh na vykonanie exekúcie podal
na základe súdneho rozhodnutia s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a po tom, čo

povinní v súdom stanovenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím nesplnili. Súlad
exekučného titulu so zákonom navyše preskúmal aj exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a nakoľko súdnej exekútorke
poverenie na vykonanie exekúcie vydal, uvedené súdne rozhodnutie nepovažoval za rozporné so
zákonom. V tomto čase právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu nebola spochybňovaná. Až v

priebehu exekúcie, povinný 2/ (a neskôr aj povinný 1/) spochybnil právoplatnosť a tým aj vykonateľnosť
exekučného titulu, a až v priebehu exekúcie (po piatich rokoch od jej začiatku) bol exekučný titul
uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/98/2006-198 zo dňa 14. 12. 2010 (právoplatným dňa 15.
1. 2011) zrušený, čo bolo dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného
poriadku.

Zavinenie na zastavení exekúcie ako také možno chápať ako vnútorný vzťah zodpovedného subjektu k
vlastnému úkonu alebo k udalosti, ktorý má za následok zastavenie exekúcie. Zavinenie ako psychický
vzťah je založené jednak na prvku poznania (prvok intelektuálny - rozpoznávací), jednak na prvku vôle
(prvok určovací). Na rozličnom utváraní (konfigurácii) prvkov poznania a vôle sú založené rôzne formy
a stupne zavinenia, ktorými sú priamy a nepriamy úmysel a vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť.

Priamy a nepriamy úmysel ako formy zavinenia vyžadujú, aby zodpovedný subjekt (oprávnený) chcel
spôsobiť zastavenie exekúcie, alebo bol aspoň so zastavením exekúcie uzrozumený. V tomto prípade
sa teda vyžaduje aktívny vôľový vzťah k spôsobenému následku, ktorým je zastavenie exekúcie, ktorý
(aktívny vôľový vzťah) však v prípade oprávneného z exekúcie v prejednávanom prípade nepripadá
do úvahy. Bol to totiž povinný 2/, ktorý vyvíjal aktivitu k tomu, aby bol exekučný titul zrušený, ktorá

skutočnosť mala neskôr za následok zastavenie exekúcie. Pri nedbanlivostnom zavinení sa uplatňuje
zložkapoznania(prvokintelektuálny),zatiaľčozložkavôľováabsentuje.Naexistenciunedbanlivostného
zavinenia sa teda požaduje, aby zodpovedný subjekt (oprávnený) poznal alebo pri náležitej opatrnosti
moholpredvídaťdôvodzastaveniaexekúcie.Poznaniealebopredvídaniesavšakvzťahujenakonkrétne
okolnosti a na konkrétny dôvod zastavenia exekúcie, a teda ním nie je napríklad všeobecná vedomosť

o tom, že povinný sa môže stať v budúcnosti nemajetným, že právnická osoba v budúcnosti môže
zaniknúť bez právneho nástupcu a pod. V prejednávanom prípade však podľa názoru odvolacieho súdu
nemožno konštatovať, že by oprávnený konkrétne okolnosti (neskôr vedúce k zastaveniu exekúcie)
poznal alebo ich pri náležitej opatrnosti mohol predvídať. Ako už bolo uvedené vyššie, exekučným
titulom bol platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn. Ro/871/94 zo dňa 12. 12. 1994 v spojení

s opravným uznesením sp. zn. Ro/871/94 zo dňa 31. 07. 1997. Proti uvedenému platobnému rozkazu
v znení opravného uznesenia nebol podaný odpor, preto sa oprávnený mohol dôvodne spoliehať
na to, že má účinky právoplatného rozsudku (§ 174 ods. 1 O. s. p.) a jeho výrok je záväzný pre
účastníkov konania (§ 159 ods. 2 O. s. p.). Platobný rozkaz i opravné uznesenie sú opatrené doložkouprávoplatnostiavykonateľnostiapovinní1/a2/dopodanianávrhunavykonanieexekúcieoprávnenému
ani čiastočne neplnili. Právoplatnosť exekučného titulu spochybnil povinný 2/ (a neskôr aj povinný
1/) v čase, keď exekučné konanie bolo už začaté a exekučný titul bol následne zrušený z dôvodu,

že platobný rozkaz spolu aj s opravným uznesením nebol povinnému 2/ do vlastných rúk doručený,
keď podpis na doručenkách nie je podpisom odporcu 2/. O uvedenom však oprávnený vzhľadom
aj na súdom vyznačenú doložku právoplatnosti a vykonateľnosti nemohol mať vedomosť. Uvedené
skutočnosti nebolo možné ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať, keď nesúlad podpisu na
doručenkách, ktoré osvedčovali doručenie predmetného platobného rozkazu a opravného uznesenia

odporcovi 2/ so skutočným podpisom odporcu 2/ bol ustálený až na základe znaleckého skúmania
znalkyňou z odboru písmoznalectvo. Z uvedených dôvodov odvolací súd rovnako ako súd prvostupňový
konštatuje neexistenciu dôvodov na uloženie náhrady nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému.
Ako už bolo uvedené vyššie, Exekučný poriadok (okrem výnimiek kedy sú splnené podmienky uložiť
náhradu trov exekúcie oprávnenému) vychádza v § 197 zo všeobecnej konštrukcie, že náklady podľa §
196 Exekučného poriadku znáša povinný. Citované ustanovenie vychádza z premisy, že je to povinný,

ktorý riadnym nesplnením si povinnosti uloženej v exekučnom titule spôsobil, že oprávnený bol nútený
obrátiť sa s vymožením svojej pohľadávky na súdneho exekútora, čím vznikli náklady podľa § 196
Exekučného poriadku. Základom uvedenej konštrukcie je teda skutočnosť, že povinný začatie exekúcie
nesplnením si uloženej povinnosti zavinil. Z tohto dôvodu je spravodlivé od povinného požadovať, aby
náklady takto oprávnene začatej a neskôr zastavenej exekúcie nahradil. Len v prípade ak oprávnený

neskoršie zastavenie exekúcie zavinil (napr. ak povinný po vydaní exekučného titulu, ale pred podaním
návrhu na začatie exekúcie pohľadávku oprávneného uspokojil, a aj napriek tomuto oprávnený návrh
na začatie exekúcie podal), majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie alebo na povinného
bol vyhlásený konkurz, sa povinnosť nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie ukladá oprávnenému. V
prejednávanom prípade, ako už bolo uvedené vyššie, oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, a

exekúcia nebola zastavená ani pre nedostatok majetku povinného alebo ex lege z dôvodu vyhlásenia
konkurzu na majetok povinného. Rovnako však nemožno konštatovať zavinenie povinných na začatí
exekúcie, t. j. dobrovoľné nesplnenie povinnosti uloženej právoplatným rozhodnutím, keď v konaní pred
Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 8C/98/2006 bolo preukázané, že exekučný titul nebol povinnému
2/ doručený, tým nenadobudol právoplatnosť a doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola na ňom

vyznačená nesprávne. Povinný 2/ nebol o existencii rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá povinnosť
vôbec upovedomený, nemal možnosť sa s ním oboznámiť, brániť sa voči nemu a keďže uvedené
rozhodnutie právoplatnosť nenadobudlo, ani nemal povinnosť oprávnenému nič plniť. Preto sa dôvodne
v rámci prebiehajúcej exekúcie a potom aj v samostatnom konaní voči predmetnému platobnému
rozkazu bránil a exekúcia voči nemu z tohto dôvodu nebola vedená zákonne. Povinný 1/ rovnako nemal

povinnosť oprávnenému nič plniť, keď rozhodnutie, ktorým mu bola povinnosť plniť uložená, nebolo
právoplatné. Možno teda zhrnúť, že povinní začatie exekúcie nezavinili. Tým ani nezvinili vznik nákladov
vymenovaných v § 196 Exekučného poriadku. Z tohto dôvodu by bolo v rozpore s účelom ustanovenia §
197 Exekučného poriadku, ktorým je nie len umožniť súdnemu exekútorovi dosiahnuť náhradu nákladov
podľa § 196, ale aj procesne sankcionovať povinného za to, že exekúcia vôbec musela byť začatá, s čím

vznikli oprávnenému ďalšie náklady, aby boli povinní zaviazaní tieto náklady uhradiť. Preto na uvedený
špecifický prípad, keď na jednej strane nemožno konštatovať žiaden z dôvodov umožňujúci na náhradu
trov exekúcie zaviazať oprávneného a na druhej strane nemožno od povinných spravodlivo požadovať
uhradenie trov exekúcie, ktorá voči nim ani nemala byť vedená, nemožno vzťahovať § 203 Exekučného
poriadku ani § 197 Exekučného poriadku.

Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je
súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania,
ktoré v prípade súdneho exekútora predstavujú odmenu, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu

času a v prípade, ak je exekútor platiteľom dane podľa osobitného zákona, aj DPH. Hoci odvolací
súd nespochybňuje, súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne
znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže, resp. že jeho nároky pri výkone exekúcie
budú uspokojené. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované
jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Z príslušných ustanovení Exekučného

poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania,
pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať
za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku,
teda v podnikateľskom režime. Na preklenutie prípadných ťažkostí spojených s financovaním exekučnejčinnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie zálohy vo forme preddavku, ktorú je (okrem prípadov
ak sa vymáha pohľadávka na výživnom) povinný uhradiť oprávnený. Výšku preddavku určuje sám
súdny exekútor a podľa § 24 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. je viazaný iba dvoma pravidlami. Pri určovaní

preddavku postupuje tak, aby nedochádzalo k preplatkom, a preddavok na odmenu a na náhradu
hotových výdavkov nesmie byť vyšší ako 50 % z mimozmluvnej odmeny vypočítanej podľa citovanej
vyhlášky. Neposkytnutie zálohy je dôvodom na zastavenie exekúcie. Možno preto ustáliť, že súdny
exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia
podnikateľajesústavnáčinnosťvykonávanázaúčelomdosiahnutiazisku,avšaknavlastnériziko.Súdny

exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že
majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie alebo, že u
neho nebudú splnené predpoklady, aby ho bolo možné na náhradu trov exekúcie zaviazať, ako tomu
bolo aj v prejednávanom prípade. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), v
ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá

i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s
výkonom tejto profesie. Preto možno zhrnúť, že pokiaľ ani u oprávneného ani u povinných neboli splnené
podmienkynato,abyichsúdzaviazalnahradiťtrovyexekúciesúdnejexekútorke,ktoránavyšenevyužila
možnosťžiadaťodoprávnenéhoprimeranýpreddavoknaodmenuanáhraduhotovýchvýdavkov,nebolo
možné súdnej exekútorke náhradu trov konania priznať.

V poradí druhým napadnutým výrokom okresný súd povinným 1/ a 2/ náhradu trov exekúcie nepriznal
z dôvodu, že z § 200 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že nárok na náhradu trov potrebných
na účelné vymáhanie nároku má len oprávnený a súdny exekútor. Odvolací súd konštatuje, že
Exekučný poriadok skutočne osobitne neupravuje právo na náhradu trov konania povinného, voči

ktorému bola exekúcia zastavená, keď (ako správne uviedol okresný súd) v § 200 ods. 1 druhá veta
výslovne stanovuje, že oprávnený a súdny exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné
vymáhanie nároku. Zužujúcim výkladom citovaného ustanovenia potom okresný súd na rozhodovanie o
nároku povinného na náhradu trov exekučného konania subsidiárne nepoužil ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku (jeho tretej hlavy tretej časti - trovy konania). S uvedeným právnym posúdením

sa však odvolací súd nestotožnil. Výklad právneho predpisu totiž nesmie obmedzovať, resp. brániť v
reálnom uplatnení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ktorého súčasťou je bezpochyby aj právo na náhradu trov konania) a medzera v právnej úprave nemôže
mať za následok porušenie základného práva účastníka konania garantovaného v Ústave Slovenskej
republiky. V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo účastníka konania

nielenže neporušoval, ale naopak garantoval. Podľa § 254 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a
exekučné konanie podľa osobitného zákona (týmto je Exekučný poriadok), sa použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy uznesením. Z
ohľadom na citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, s cieľom v civilnom konaní (ktorým
bezpochybyjeajexekučnékonanie)avkaždejjehofázegarantovaťzákladnéprávavšetkýchúčastníkov

konania, odvolací súd dospel k záveru, že aj povinnému môže v exekučnom konaní vzniknúť právo na
náhradu účelne vynaložených trov konania, a to za splnenia predpokladov stanovených v Občianskom
súdnom poriadku. Exekučné konanie bolo zastavené, pričom ako už bolo na viacerých miestach vyššie
uvedené, nemožno konštatovať zavinenie oprávneného na jeho zastavení. Preto bolo v uvedenom
prípade pri rozhodovaní o trovách konania povinného potrebné aplikovať § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznať.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tým spôsobom, že napadnuté uznesenie okresného súdu
podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal.

Povinní 1/ a 2/, ktorí si uplatnili trovy odvolacieho konania, boli v odvolacom konaní úspešní v rozsahu
prvého výroku, ktorým ich okresný súd spoločne a nerozdielne zaviazal nahradiť trovy exekúcie súdnej
exekútorke, ale neboli úspešní v rozsahu druhého výroku, ktorým im okresný súd náhradu trov exekúcie
nepriznal. Skutočnosť, že odvolací súd týmto rozhodnutím zmenil i druhý výrok tak, že žiadnemu z
účastníkov náhradu trov exekučného konania nepriznal, nemení nič na ich právnom postavení, keď

išlo len o zmenu výroku okresného súdu štylisticko-technického charakteru. Možno teda konštatovať,
že povinní 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní úspešní v rozsahu 50 % a preto odvolací súd o trovách
odvolacieho konania rozhodol s poukazom na § 224 ods. 1 O. s. p. podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak,že povinným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (ostatní účastníci si náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnili).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.