Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/942/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107210677
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3107210677.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr.

Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky E. P., občianky SR,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S., A. XXXX/X, práv. zast. JUDr. P. W., advokátom so sídlom v S., D. č. XX
proti žalovanej JUDr. N. D., notárke so sídlom v S., A.. Sv. Y. XX, právne zastúpenej F. S., advokátom so
sídlom v W. nad W., A. XXXX/XX, o náhradu škody vo výške 30.632,42 eur, na odvolanie navrhovateľky
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. marca 2014 , č.k. 14C/68/2007-84 , takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka je p o v i n n ázaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 477,78
eura, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právneho zástupcu odporkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa proti odporkyni domáhala
zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy v celkovej výške 30 632,42 eura a odporkyni
nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodol tak o návrhu na zaplatenie náhrady škody, ktorá mala spočívať v tom, že odporkyňa ako
notárka spisovala medzi navrhovateľkou a jej matkou darovaciu zmluvu, ktorou mala navrhovateľka

nadobudnúť nehnuteľnosti, a napriek tomu, že odporkyňa bola povinná podať tiež návrh na vklad
vlastníckeho práva podľa spísanej zmluvy, toto opomenula a urobila až potom, čo po takmer 1 a pol
roku od spísania zmluvy darkyňa zomrela. Pretože návrhu na vklad nebolo z dôvodu úmrtia darkyne
vyhovené, navrhovateľka darované nehnuteľnosti nenadobudla a ich hodnotu považovala za škodu, k
náhrade, ktorej žiadala odporkyňu zaviazať. Súčasne navrhovateľka považovala konanie odporkyne
za zásah do jej práv na ochranu osobnosti a titulom náhrady nemajetkovej ujmy požadovala 6638,79
eura.Napokonnavrhovateľkouuplatnenýnárokpozostával znáhradyškodyspočívajúcejvnáhradetrov

právneho zastúpenia 175,34 eura, ktoré mala navrhovateľka vynaložiť v dedičskom konaní po darkyni.

Zamietavé rozhodnutie ohľadom nároku na náhradu škody spočívajúcej v hodnote nezískaných
nehnuteľností odôvodnil okresný súd premlčaním tohto nároku, a to podľa § 106 ods. 1 a § 106
ods. 2 občianskeho zákonníka. Konštatoval, že ku vzniku škody došlo úmrtím darkyne dňa 18. 10.
2003 a o škode sa navrhovateľka dozvedela dňa 21. 10. 2003 od notárky, ktorá jej oznámila, že
návrh na vklad dovtedy nepodala. Tým, že návrh na začatie súdneho konania bol podaný až dňa

19.4.2007, stalo sa tak po uplynutí subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby podľa uvedených
ustanovení. Popri tom mal okresný súd za to, že k pochybeniu odporkyne došlo pri spisovaní zápisnice
o právnom úkone a takáto činnosť sa považuje za výkon verejnej moci podľa ustanovenia § 46 zákona
č. 323/1992 Z.z. Za škodu pri tejto činnosti vzniknutú teda nezodpovedá notár osobne, ale jednása o škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci za, ktorú zodpovedá Slovenská republika. Čo sa
týka nároku na náhradu škody spočívajúcej v trovách právneho zastúpenia v dedičskom konaní, tu
nemal okresný súd za preukázanú žiadnu príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním odporkyne a

povinnosťou zaplatiť za právne služby poskytnuté v dedičskom konaní. Napokon ohľadom nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy okresný súd uviedol, že pokiaľ bol založený na dĺžke trvania dedičského
konania, za toto sa navrhovateľke už primeraného finančného zadosťučinenia dostalo na základe
rozhodnutia Ústavného súdu SR o konštatovaní prieťahov. Ostatné dôvody, na ktorých navrhovateľka
založila nárok na náhradu nemajetkovej ujmy mali totožný skutkový základ s okolnosťami uplatneného

nároku na náhradu majetkovej škody, a pretože sa jedná o samostatné a odlišné nároky, nebolo ich
možné podľa okresného súdu uplatniť na základe tých istých skutkových tvrdení. Okresný súd nemal
tiež za preukázané, že konaním odporkyne bola znížená dôstojnosť navrhovateľky a jej vážnosť v
spoločnosti v značnej miere, teda neboli naplnené predpoklady ustanovenia § 13 ods. 2 a 3 občianskeho
zákonníka. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 2 v spojení s § 150
ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni náhradu trov nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa

spočívajúcich v nepochybnom porušení práv navrhovateľky v spojení s tým, že svoje práva uplatnila
oneskorene.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľavidelokresnýsúdajvosobnýchamajetkovýchpomeroch
navrhovateľky.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľka nesúhlasila
so záverom, že ku škode došlo dňom úmrtia darkyne. Právne významnou skutočnosťou spôsobujúcou
vznik škody bolo podľa navrhovateľky rozhodnutie správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad podľa
darovacej zmluvy. Navrhovateľka nesúhlasila ani so záverom, že o vzniku škody sa dozvedela 3 dni po
úmrtí darkyne kedy navštívila odporkyňou a dozvedela sa, že nebol podaný návrh na vklad. O vzniku

škody sa naopak dozvedela až doručením ( 24. 8. 2006 ) rozhodnutia správy katastra o nepovolení
vkladu vlastníckeho práva z dôvodu, že návrh na vklad bolo chybou odporkyne podaný s odstupom
času, kedy sa skutkové a právne okolnosti zmenili do tej miery, že návrhu už nemohlo byť vyhovené.
Predmetné rozhodnutie správy katastra považovala navrhovateľka za správne a v odvolaní uviedla,
že až jeho právoplatnosťou vznikla žalobkyni definitívne škoda spočívajúca v tom, že v dôsledku

oneskorene podaného návrhu na vklad sa nestala vlastníčkou nehnuteľností podľa darovacej zmluvy.
Považujúc deň doručenia rozhodnutia správy katastra 24. 8. 2006 za okamih začatia plynutia premlčacej
doby, neuplynula ku dňu podania návrhu 19. 4. 2007 ani subjektívna a ani objektívna premlčacia doba.
Uvedený záver o začatí plynutia premlčacej doby oprela navrhovateľka aj o skutočnosť, že odporkyňa ju
aj po smrti darkyne uisťovala, že sa vlastníčkou nehnuteľností stane, preto napriek smrti darkyne podala

návrhnavklad,ato dňa21.4.2005.Vtejtosúvislostipovažovalanavrhovateľkazaotázne,čipremlčacia
doba nezačala plynúť až vykonaním tohto úkonu zo strany odporkyne. Za rozhodujúce považovala aj to,
že rozsah vzniknutej škody zistila navrhovateľka až na základe ukončenia dedičského konania, pretože
až do jeho skončenia bolo stále možné že v konečnom dôsledku navrhovateľka žiadnu škodu ne utrpí
a nehnuteľnosti, ktoré mala dostať darom napokon zdedí. Preto až dňom právoplatnosti rozhodnutia

v dedičskej veci po darkyni, teda dňom 15. 5. 2013 navrhovateľka zistila, že jej vznikla škoda, v akej
výške, a za ktoré konkrétne pozemky.
Navrhovateľka nesúhlasila ani so záverom okresného súdu, že spisovanie darovacej zmluvy
predstavovalo výkon verejnej moci, pretože nie každá činnosť notára spadá pod uvedenú kategóriu a
vo veľa veciach notár koná v rámci súkromnoprávneho vzťahu.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať
náhradu trov odvolacieho konania. Mala za to, že úmrtie účastníka darovacej zmluvy, v tomto prípade
darkyne, nemôže samo o sebe byť dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad vlastníckeho práva.
Viazanosť zmluvou totiž prechádza z účastníka zmluvy na jeho právnych nástupcov, teda aj na dedičov.

Tí sú prejavov vôle pôvodného účastníka zmluvy viazaný. Uvedený záver vyplýva aj z judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a pokiaľ správa katastra z dôvodu úmrtia darkyne návrh na
vklad zamietla, nerozhodla správne. Pokiaľ teda navrhovateľka odvodzuje svoje nároky z uvedeného
právoplatného rozhodnutia, nemôže byť odporkyňa pasívne legitimovaná v tomto spore. Bez ohľadu
na uvedené, považovala odporkyňa za správny záver o uplynutí premlčacej doby. Pokiaľ teda ku

vkladu darovacej zmluvy nedošlo z dôvodu, že darkyňa zomrela skôr ako bol návrh na vklad podaný,
je rozhodujúcim okamihom kedy došlo ku škode práve smrť darkyne t. j. deň 18. 10. 2003. Čo sa
týka nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, stotožnila sa odporkyňa s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia. Rovnako tak v otázke subjektu zodpovedného za žalovanú škodu sa stotožnila so záverom,
že v danom prípade sa jednalo o výkon notárskej činnosti.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a zistil, že je
potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne
správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno
o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Podľa obsahu odvolania uplatňuje navrhovateľka odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
Toto pochybenie je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie
právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Takéto pochybenie okresného súdu vidí
navrhovateľka najmä v posúdení otázky začatia plynutia premlčacej doby podľa ust. § 106 ods. 2 OZ.

Podľa ust. § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

Navrhovateľka nesúhlasí so záverom okresného súdu, že ku škode došlo dňom úmrtia darkyne a má za

to, že skutočnosťou definitívne spôsobujúcou vznik škody bolo zamietavé rozhodnutie správy katastra.

Špecifikovanie uplatnenej náhrady škody ako hodnoty nehnuteľností, ktorých vlastníčkou sa mala
navrhovateľka stať na základe darovacej zmluvy, kvalifikuje uplatnenú náhradu jednoznačne ako
ušlý zisk. Zo strany navrhovateľky nie je tvrdené zmenšenie jej majetkovej sféry, ale nedosiahnutie

jej očakávaného zväčšenia. Pojem ušlého zisku vykladá súdna prax ako ušlý majetkový prospech
spočívajúci v tom, že nenastane zväčšenie majetku poškodeného, ktoré by bez škodovej udalosti bolo
možné dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný priebeh udalostí (Stanovisko Najvyššieho súdu
ČSSR Cpj 87/70 publikované pod č. 55 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1971).

Významným pri posudzovaní ušlého zisku je teda pravidelný priebeh udalostí. Vznik ušlého zisku
možno stotožniť s okamihom, kedy objektívne nastane stav, vylučujúci, aby ďalší priebeh udalostí
zodpovedal ich pravidelnému priebehu smerujúcemu k zväčšeniu majetku poškodeného. V danom
prípade takýto stav nastal, keď sa k trvajúcemu opomenutiu odporkyne pridružila vonkajšia okolnosť v
podobe smrti darkyne. Spojenie týchto dvoch okolností samo vylučovalo inak pravidelný priebeh ďalších

udalostí spočívajúci v zavkladovaní vlastníckeho práva navrhovateľky podľa darovacej zmluvy. Význam
rozhodnutia o návrhu na vklad na existenciu, či neexistenciu ušlého zisku nemožno dovodiť z toho,
že v prípade vyhovenia návrhu na vklad by k ušlému zisku nedošlo, pretože za totožných východísk
rozhodnutiasprávykatastra, bysajednaloonesprávnerozhodnutie,tedaibaexcesčináhodu,spôsobilú
síce zabrániť ujme v majetkovej sfére navrhovateľky, no nezodpovedajúcu pravidelnému priebehu

udalostí, za ktorý je potrebné považovať správne rozhodnutie. V tomto prípade zamietavé.

Obdobne nemožno žiadny vplyv na vznik ušlého zisku navrhovateľky vidieť v okolnostiach následného
dedičského konania a v jeho výsledku. Jedná sa už o samostatnú nezávislú udalosť, ktorá bola iba
spôsobilá následne zväčšiť majetkovú sféru navrhovateľky práve o vzniknutú škodu, ale nemala vplyv na

naplnenie predpokladov vzniku škody. V prípade, že by navrhovateľka nadobudla nehnuteľnosti, ktoré
boli predmetom darovacej zmluvy následným dedením, jednalo by sa iba o zmiernenie už vzniknutej
ujmy.

Popri námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uplatnila navrhovateľka odvolací dôvod podľa

ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (prijatie nesprávnych skutkových záverov z vykonaného
dokazovania), a to v otázke záveru o tom, kedy sa navrhovateľka o škode dozvedela, ako východiskovej
okolnosti pri použití ust. § 106 ods. 1 OZ. Pre premlčanie práva na náhradu škody podľa ust. § 106
OZ postačuje, keď uplynie čo i len objektívna premlčacia doba podľa ust. § 106 ods. 2 OZ. V dôsledku
zistenia správnosti záveru okresného súdu o premlčaní uplatneného práva v objektívnej premlčacej

dobe podľa ust. § 106 ods. 2 OZ, sa preto krajský súd z dôvodu hospodárnosti nezoberal správnosťou
skutkovýchzisteníokresnéhosúdusúvisiacichsaplikáciouust.§106ods.1OZ,pretožeaniichprípadná
nesprávnosť by nemala vplyv na vecnú správnosť výroku napadnutého rozhodnutia.V dôsledku záveru o správnosti posúdenia otázky premlčania uplatneného práva na náhradu škody
spôsobenej nepodaním návrhu na vklad odporkyňou, bolo nadbytočné zaoberať sa správnosťou záveru
o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, na ktorom bolo paralelne založené napadnuté rozhodnutie o

uvedenom nároku. Ostatné závery okresného súdu navrhovateľka odvolaním nenapadla, a preto krajský
súd napadnuté rozhodnutie potvrdil, pretože z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov bolo vecne
správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §

142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnej odporkyni priznal plnú náhradu trov odvolacieho
konania.Trovyodvolaciehokonaniaspočívajúvtrováchprávnehozastúpeniapozostávajúcichzodmeny
vo výške 469,74 eur za vyjadrenie k odvolaniu + režijný paušál 8,04 eur, spolu 477,78 eur. Výšku odmeny
určil krajský súd podľa § 10 ods. 1 a ods. 3 Vyhl. č. 655/2001 Z.z. (Vyhláška) zo základu 30 632,42 eur
a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .