Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 9, 2014

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/97/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212914
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6412212914.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, konajúci prostredníctvom
advokáta konateľa Doc. JUDr. Branislava Fridricha PhD., proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal návrh, ktorým sa domáhal náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s poukazom na nesprávny úradný postup Okresného súdu v Žiari
nad Hronom v súvislosti s vykonávaním exekúcie.

Právny zástupca navrhovateľa doručil súdu podanie, kde okrem iného navrhol konanie prerušiť, a to do

právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o
porušeníprávažalobcunazákonnéhosudcuaprávananestrannýsúdaktorejdôsledkombudezrušenie
rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu, povereného prejednávaním veci. Uvedenú kópiu
sťažnosti súdu aj predložil.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Navrhovateľ v podanom návrhu namietal zaujatosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom. Žiadal, aby
nadriadený súd prikázal vec inému súdu. O uvedenej námietke navrhovateľa rozhodol Krajský súd v

Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 16NcC 989/2012 zo dňa 8.10.2012, kde konštatoval, že zákonný
sudca, ktorému vec bola pridelená v zmysle rozvrhu práce, nie je v tejto veci vylúčený.Súd zistil, že navrhovateľ súdu doručil sťažnosť, adresovanú Ústavnému súdu SR, pričom z uvedenej
sťažnosti nie je zrejmý dátum jej vyhotovenia, ani dátum podania na príslušný súd. V uvedenej sťažnosti
navrhovateľ poukazoval na porušenie základného práva, zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva

na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 prvej vety Ústavy SR),
ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd, zriadený zákonom).

Súd je toho názoru, že podanie ústavnej sťažnosti (v prípade ak by aj navrhovateľ preukázal podanie

sťažnosti na Ústavný súd doručením) proti rozhodnutiu súdu o vylúčení sudcov okresného súdu nie je
takým dôvodom, ktorý by zakladal či už obligatórnu povinnosť súdu konanie prerušiť, alebo fakultatívnu
možnosť prerušenia konania. Vylúčenie sudcu okresného súdu nie je prejudiciálnou otázkou a o
námietke zaujatosti, vznesenej navrhovateľom, bolo rozhodnuté nadriadeným súdom, a to Krajským
súdom v Banskej Bystrici. Vedenie konania o ústavnej sťažnosti nie je dôvodom na prerušenie konania,
pretože o námietke zaujatosti už bolo právoplatne rozhodnuté a v predmetných veciach navrhovateľ

uplatňuje svoj nárok z titulu náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v exekučnom konaní.
Jedná sa o procesnú otázku, a nie o otázku, ktorá je prejudiciálnou vo vzťahu k riešeniu sporu vo veci
samej. Akceptovaním návrhu navrhovateľa na prerušenie konania by v danej veci došlo k porušeniu
jedného zo základných princípov súdnictva, a to verejného prerokovania veci bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na to, že súd je toho názoru, že nie je daný žiadny zákonný dôvod na prerušenie konania,

súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.

Súd v danej veci určil termín pojednávania na deň 9.7.2014. Navrhovateľ ani jeho právny zástupca sa
na pojednávanie nedostavili. Predvolanie im bolo riadne doručené, a to navrhovateľovi dňa 16.6.2014
a právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 16.6.2014. Z uvedeného je zrejmé, že od doručenia súdnej

zásielky do termínu pojednávania bola doba cca 24 dní. Právny zástupca navrhovateľa doručil súdu
mailové podanie dňa 3.7.2014, kde žiadal zrušiť nariadené pojednávanie a konanie prerušiť. Súd
právnemu zástupcovi navrhovateľa mailovým podaním dňa 7.7.2014 oznámil, že neakceptuje jeho
žiadosť o zrušenie pojednávania a pojednávanie bude. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnil aj odporca,
a to podaním, ktoré doručil súdu dňa 4.7.2014 mailom, pojednávanie však odročiť nežiadal. Súd konal

v neprítomnosti účastníkov konania.

Navrhovateľ v podanom návrhu poukázal na to, že sa domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy. Poukázal na to, že navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený
subjekt navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania

zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhovateľ navrhol vykonať
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6050600
dlžníkom Q. K.. Súdny exekútor postupoval podľa procesnej úpravy, obsiahnutej v Exekučnom poriadku,
najmä podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, a predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, pritom ho požiadal

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ v návrhu konštatoval, že exekučný súd
poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie. Navrhovateľ pre obavy o
právny a faktický osud pohľadávky, nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy
udelené poverenie na vykonanie exekúcie spísal dňa 28.10.2009 a podal postupom podľa § 44 ods.
8 Exekučného poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Legitímne očakával, že súd

mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite, a teda že dôjde k
reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Navrhovateľ poukázal na
to, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote.
Tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že by k vydaniu rozhodnutia o zmene

exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Zároveň uviedol, že navrhovateľ sa dozvedel o všetkých
okolnostiach v priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody po
doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 10.2.2010 o zmene súdneho exekútora. Navrhovateľ si
z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žiadal priznať majetkovú škodu vo výške 175 €, ktorá predstavovala

náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou, uskutočňovanou vo veci správy a
udržateľnostipohľadávkyvobdobí,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdneho
exekútora a rozhodnutím o ňom. Suma pozostáva z platby na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 €, na udržiavanie asprávu informačného systému sumou 40 € a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom vo výške 50 €. Ďalej sumu tvorí suma 15 € na administratívne spracovanie textov urgencií,
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje, spojené s vyhotovením urgencií, adresovaných

exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania. Navrhovateľ ďalej žiadal priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie, porušenie práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na
prejednanie veci v primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Z titulu nemajetkovej ujmy si navrhovateľ uplatnil sumu 165,96 €.
Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania
činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie doktrín Ústavného súdu, teda 663,88 € za
rok. V danej veci bol exekučný súd podľa názoru navrhovateľa nečinný viac ako 105 dní. Navrhovateľ
žiadal rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o základe veci tak, že odporca je zodpovedný za škodu,
ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Žiari nad Hronom,

pretože tento nerozhodol o jej návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní, vedenom pre
pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6050600 v
zákonom stanovenej 30-dňovej lehote a následne žiadal rozhodnúť rozsudkom, v zmysle ktorého žiadal
zaviazať odporcu zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 175 € a z titulu nemajetkovej
ujmy sumu 165,96 €.

Odporcasúdudoručilpísomnévyjadrenievdanejveci,zktoréhoobsahuokreminéhojezrejmé,ženávrh
žiada zamietnuť ako nedôvodný. Odporca poukázal na to, že v konkrétnej veci nie sú splnené procesné
podmienky, pričom konanie vykazuje nedostatky a za nedostatok sa považuje aj zmätočnosť konania.
Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú

dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Odporca ďalej poukázal na
to, že mu nie je zrejmý ani titul nároku na náhradu škody. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že dňa
23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody.
Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je
zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Odporca poukázal na to, že

pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti
súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona č.
514/2003 Z. z., v znení Zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné
vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu, spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ dôkazy,

potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladanej týmto ustanovením, nepredložil. Odporca pripustil,
že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu,
avšaknajmävtýchprípadoch,akpôvodnýsúdnyexekútorneposkytolexekučnémusúduplnúsúčinnosť.
Odporca poukázal na to, že pri konaní o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu

škody sa vychádzať len z existencie prieťahov v súdnom konaní s poukazom na ustanovenie § 9 ods.
2 Zákona č. 514/2003 Z. z. Odporca v písomnom vyjadrení vzniesol aj námietku premlčania, nakoľko
lehotauplynulapreddňom23.4.2009,tedatrirokypreddňom,kedyboližalovanejdoručenéprvéžiadosti
o predbežné prerokovanie nároku. Odporca v písomnom vyjadrení konštatoval aj tú skutočnosť, že
navrhovateľ nepreukázal vznik škody ani výšku škody. Zdôraznila aj nedostatok príčinnej súvislosti ako

ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu.

Podľa§3ods.1Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškodu,spôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci:

a/ nezákonným rozhodnutím
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. toho istého zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona, účinného do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu, spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona právo na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§16ods.1tohoistéhozákona,účinnéhovčasevznikuškody,akpríslušnýorgánneuspokojínárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 19 ods. 1 toho istého zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď

sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 44 ods. 6 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov v znení, účinnom do 31.8.2005 ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a
súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora,
ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako
keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku (prechodné a záverečné ustanovenia, účinné od 1.9.2005)
konania, začaté pred 1.9.2005 sa dokončia podľa práva, platného do 31.8.2005, ak odsek 2
neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku (prechodné a záverečné ustanovenia, účinné od 1.9.2005)
ustanovenia § 34 ods. 1 - 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 os. 5, § 134 ods. 2, § 136
ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania, začaté pred 1.9.2005.

Prejednaniu žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy nebráni, že žaloba na súd doručená skôr než

uplynula lehote šesť mesiacov na predbežné prerokovanie nároku podľa § 16 Zákona č. 514/2003 Z. z.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nepovažuje návrh navrhovateľa za návrh predčasne podaný.

Pri posudzovaní námietky premlčania, vznesenej odporcom súd vychádzal z tej skutočnosti, že návrh
navrhovateľa na zmenu exekútora bol súdu doručený dňa 2.11.2009, pričom uznesenie tunajšieho

súdu č.k. 11Er 421/2004 zo dňa 10.2.2010, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú, bolo
doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 12.4.2010. Teda súd mal za to, že dňom 12.4.2010
sa navrhovateľ mohol dozvedieť o škode, ktorá mu mohla vzniknúť tým, že súd nerozhodol o návrhu
na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Návrh na súd
bol podaný dňa 27.9.2012, preto má súd za to, že návrh na začatie konania bol v predmetnej veci

podaný včas a námietka premlčania je nedôvodná. Zákon č. 514/2003 Z. z. nemá osobitné ustanovenia
o premlčaní vo vzťahu k nemajetkovej ujme, preto u tohto nároku treba aplikovať všeobecnú úpravu §
101 OZ, podľa ktorého premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po
prvý raz, čiže od doby, kedy sa poškodený dozvedel o vzniku nemajetkovej ujmy.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 175 € a z titulu
nemajetkovej ujmy 165,96 € z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý
nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonom
stanovenej 30-dňovej lehote. Nesprávnym úradným postupom v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení je porušovanie povinnosti pri uskutočňovaní úkonov konaní, najmä jeho nesprávne

vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj
opomenutie urobiť úkon alebo opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Rovnako
nesprávnym úradným postupom je aj nevydanie rozhodnutia.Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, a to z pripojeného spisu Okresného súdu v Žiari nad
Hronom sp. zn. 11Er 421/04, že súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica doručil na tunajší súd dňa 18.3.2004
žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcieoprávnenéhoPOHOTOVOSŤ,s.r.o.Bratislavaproti

povinnej Q. K., A. Ž.J. N. S., C. XXX/X na vymáhanie sumy 18.590,-Sk s prísl. Okresný súd v Žiari
nad Hronom vydal poverenie dňa 25.3.2004 a v danej veci na vymoženie uloženej povinnosti poveril
súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu. Oprávnený, v danej veci POHOTOVOSŤ, s.r.o., doručil súdu
dňa 2.11.2009 návrh na zmenu exekútora. Súd výzvou zo dňa 24.11.2009 vyzval súdneho exekútora
Mgr. Jozefa Ďuricu na predloženie exekučného spisu č.k. Ex 902/2004 a v prípade, ak si uplatňuje

trovy exekúcie, aby v lehote 7 dní zaslal vyúčtovanie trov exekúcie s poukazom na to, že oprávnený
v danej veci podal návrh na zmenu súdneho exekútora. Súdny exekútor na výzvu súdu nereagoval,
súdu nedoručil exekučný spis ani nevyčíslil trovy exekúcie. Okresný súd v Žiari nad Hronom rozhodol
uznesením dňa 10.2.2010 o návrhu na zmenu exekútora tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú.
Uvedené uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava
dňa 12.4.2010. Z uvedených skutočností súd zistil, že návrh na zmenu súdneho exekútora bol súdu

doručený dňa 2.11.2009, v zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Exekučné konanie v predmetnej
veci bolo začaté na návrh oprávneného, ktorý bol doručený Exekútorskému úradu súdneho exekútora
Mgr. Jozefa Ďuricu dňa 12.3.2004, pričom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
súdu doručená dňa 18.3.2004. Je teda potrebné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 6 Zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení, účinnom do 31.8.2005, podľa ktorého

ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného
vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu písomne
postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú nedotknuté. Odmena
pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Predmetná právna
úprava neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu

exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. K tomu došlo až s
účinnosťou od 1.9.2005. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 238 ods. 1 Zákona č.
233/1995 Z. z., v zmysle ktorého konania, začaté pred 1.9.2005 sa dokončia podľa práva, platného do
31.8.2005, ak ods. 2 neustanovuje inak. Ustanovenie § 238 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. taxatívne
vymedzuje ustanovenia exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania, začaté pred 1.9.2005,

pričom ide o § 34 ods. 1 - 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, §
136 ods. 3 a 4 a § 145 ods. 1.

Na základe vyššie uvedeného súd mal za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti oprávneného
o zmenu súdneho exekútora konal v predmetnej veci priebežne, pričom všetky vykonávané úkony

smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného a boli vykonané v súlade s exekučným poriadkom.
Jednalo sa o konanie, začaté pred 1.9.2005, keď právna úprava neustanovovala povinnosť exekučného
súdurozhodnúťonávrhuoprávnenéhonazmenuexekútorado30dníoddoručenianávrhuoprávneného
na zmenu exekútora. Súd o návrhu oprávneného na zmenu exekútora rozhodol tak, že uznesením
zo dňa 10.2.2010 exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Navrhovateľ ako oprávnený v exekučných

veciach podával v rovnakom čase hromadné návrhy na zmenu exekútorov, pričom v rovnakom čase
zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom na to musel počítať i s určitým technicko-
administratívnym zdržaním. V r. 2009 v agende Er napadlo na tunajší súd 6.190 vecí a v r. 2010
napadlo 6.360 vecí, pričom tieto veci v uvedenom čase vybavovali len piati sudcovia. Súd nemal v
konaní preukázané žiadne prieťahy v exekučnom konaní - opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom

stanovenej lehote, t. j. nemal preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik
zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z uvedeného dôvodu súd preto
návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na to, že súd dospel k názoru,
že nárok navrhovateľa na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy nie je dôvodný z dôvodu, že
exekučný súd neporušil práva navrhovateľa, nie je potrebné vyhodnocovať aj predpoklady na určenie

výšky nemajetkovej ujmy, uvedené v § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. Týmito predpokladmi by sa
súd zaoberal iba v prípade, ak by náhradu nemajetkovej ujmy priznal a odôvodňoval by jej výšku.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, právo na ich náhradu nepriznal. Odporca, ktorý nebol zastúpený advokátom,

si náhradu trov konania uplatnil vo svojom vyjadrení k podanému návrhu, preto mal súd povinnosť
rozhodnúť o trovách konania. Odporca si trovy konania nevyčíslil, z obsahu spisu žiadne trovy konania
odporcu nevyplynuli, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.