Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213818
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8715213818.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: S. Q., C.. XX.X.XXXX, S. M., O. XXXX/XX, zastúpeného:
AK PUCHALLA, SLÁVIK & partners, s.r.o., so sídlom Košice, Kmeťova 24, IČO: 36 860 930, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752,
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO:
47 233 516, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu

Okresného súdu Poprad zo dňa 14.12.2015 pod č.k. 12C/466/2015-14, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdPopradvyššieoznačenýmuznesenímuložilzamestnávateľovižalobcu-spoločnostiSchüle
Slovakia, s.r.o., so sídlom Poprad, Teplická 3860/34A, IČO: 36 460 567, aby nevykonával zrážky zo
mzdy žalobcu v prospech žalovaného na základe Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa

20.5.2011, a to do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca návrhom vo veci samej sa domáhal, aby súd určil, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.5.2011, uzavretá medzi ním a žalovaným, je neplatná.
Návrh zdôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 1.500,- eur
a spolu s ňou bola podpísaná aj Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX. Tieto zmluvy sú

spotrebiteľskými formulárovými zmluvami, ktorých obsah ovplyvniť nemohol. Dohoda o zrážkach musí
obsahovať označenie pohľadávky, uspokojenie, ktoré sa má dohodou vykonať, a výšku dohodnutých
zrážok. Uvedená dohoda neobsahuje výšku zabezpečenej pohľadávky, len možno dôvody jej vzniku,
pretože sa jedná o revolvingový úver, ktorý sa postupne môže v prípade riadneho splácania navyšovať.
Navyše, dohoda je neurčitá a teda v rozpore s § 37 ods.1 Obč. zákonníka. Aj výška mesačne zrážky
je určená neurčito a predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý

má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej splátky. Takéto dojednanie, okrem toho, obchádza
zákon a je v rozpore s § 37 ods.1 a § 39 Obč. zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť
uzavretá vo forme osobitnej listiny a spotrebiteľ musí byť poučený o dôsledkoch jej uzavretia a musí
mať možnosť ju odmietnuť, čo v tomto prípade dodržané nebolo, o čom svedčí súdna prax v mnohých
skutkovo obdobných prípadoch týkajúcich sa žalovaného. Takto formulovaná dohoda spôsobuje hrubú
nerovnováhu v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. I napriek jeho výzve zamestnávateľ žalobcu

v súčasnej dobe vykonáva zrážky z jeho mzdy vo výške 80,37 eur mesačne, čím pretrváva stav
zásahu do jeho majetkovej sféry. Tento stav nemožno odstrániť inak, než rozhodnutím súdu, čím
je splnená podmienka naliehavého právneho záujmu v prípade určovacej žaloby, čo bolo vyslovené
aj v rozsudku Krajského súdu v Nitre pod sp. zn. 25CoPr/5/2015. Aj Krajský súd v Prešove vo
viacerých rozhodnutiach zastáva právny názor preukázateľného naliehavého právneho záujmu, ako i
potreby vydania predbežného opatrenia k zamedzeniu vykonávania zrážok zo mzdy spotrebiteľa na

základe dohody o zrážkach zo mzdy, keďže by sa tým obišla súdna kontrola neprijateľných zmluvných
podmienok.Žalobca zároveň požiadal súd o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by bola uložená povinnosť jeho
zamestnávateľovi nevykonávať zrážky zo mzdy v zmysle dohody o zrážkach, dôvodiac, že zrážky zo

mzdy sú nezákonné, keďže sú vykonávané na základe neplatnej dohody. V tejto súvislosti poukázal na
zdôvodnenie návrhu vo veci samej.

Súd prvého stupňa v zmysle § 74 ods.1, § 76 ods. 1 písm. f), § 76 ods. 2, 3, 4, § 77 ods. 1 a § 102 ods.
1 O.s.p. návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel stotožňujúc sa so skutkovými a

právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. V odôvodnení zároveň uviedol, že o
trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté v konaní vo veci samej.

Protiuzneseniusúduprvéhostupňapodalžalovanýodvolanie,ktorýmžiadalojehozmenutak,abynávrh
na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý a priznané mu boli trovy odvolacieho konania. V
odvolaní tvrdil, že žalobcom uvedený dôvod na nariadenie predbežného opatrenia objektívne neexistuje

a odporuje zákonu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551
Obč. zákonníka) a pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá a ani
nevyžaduje. Stotožnenie sa s názorom, že vykonanie zrážok zo mzdy na základe takejto dohody je
nezákonným postupom, neobstojí, pretože zákonná úprava tento spôsob zabezpečenia nielen upravuje
ako prípustný, ale pre oblasť spotrebiteľských úverov ho aj pripúšťa ako jeden z možných (viď aj

posledná novela zák. č. 129/2010 Z.z. opätovne schválená 15.12.2015). Javí sa potom zvláštne, aby
zákonodarca spomedzi možných a prípustných spôsobov zabezpečenia záväzku do zákona výslovne
uviedol ako prípustný zabezpečovací prostriedok taký spôsob zabezpečenia, o ktorom súd tvrdí, že je
nezákonný a neprijateľný. Teda jeho závery a tvrdenia napádajúce prípustnosť dohody o zrážkach zo
mzdy a jej uplatniteľnosť odporujú relevantnej právnej úprave. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR z 26.3.2009, sp. zn. 1M Obdo V/16/2006 a publikované v Zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk pod R 54/2010, v ktorom sa uvádza, že platnosť či neplatnosť právneho
úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Zároveň
tvrdil aj to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je právny inštitút, ktorý unijné právo ani neupravuje a
ani nezakazuje. Z toho vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy (ak je upravená zákonom) nemôže

byť neprijateľnou dohodou či odporovať ustanoveniam Smernice Rady č. 93/13/EHS. V pomeroch
Slovenskej republiky ide o zabezpečenie upravené zákonom. Preto aj dohoda ako taká je zákonný
spôsobzabezpečeniapohľadávkyaakotakýnemôžebyťanineprijateľnoupodmienkou.Ďalejvodvolaní
uviedol, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nebola žiadnym spôsobom osvedčená ani
bezprostrednehroziacaujmanastranežalobcu(vykonávaniezrážokzomzdyjepredsavovýškesplátky,

ku ktorej sa žalobca zaviazal) a ani nevyhnutnosť predbežnej ochrany. Rovnako prvostupňový súd
neuviedol žiadne skutočnosti, na základe ktorých mal uvedené podmienky pre nariadenia predbežného
opatrenia osvedčené. V tejto súvislosti odkázal na Nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. IV. ÚS
257/2010, v ktorom sa uvádza „v konaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia musia byť
taktiež rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu, resp.

základnému právu na súdnu ochranu. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané príslušným
orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť najmä náležite odôvodnené“. Už len samotné
pojmy „naliehavá potreba“ a „nebezpečenstvo hroziacej ujmy“ si vzhľadom na svoj obsah vyžadujú
ich konkrétne zdôvodnenie. Navyše za situácie, kedy z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

nevyplývajú žiadne skutočnosti, z ktorých by naliehavá potreba a nebezpečenstvo hroziacej ujmy
vyplývali.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa navrhovanému

predbežnému opatreniu vyhovel, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne
vyhodnotil. Preto odvolací súd plne odkazuje na postačujúce zdôvodnenie uznesenia okresným súdom
(§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd

dopĺňa:Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 102 ods. 1, veta prvá, O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než
účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenia predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, okrem dôvodov návrhu vo veci samej, poukázal

na zrejmú nezákonnosť zrážok zo mzdy vykonávaných na základe predmetnej dohody o zrážkach
zo mzdy, ktorú považuje za neplatnú. Vykonávaním zrážok zo mzdy na základe neplatnej dohody o
zrážkach zo mzdy nepochybne dochádza k zásahom do jeho majetkovej sféry a udržiava sa objektívny
stav právnej neistoty. Proti zásahom, ktorý žalovaný vykonáva zásahom do jeho majetkovej sféry, tento
nemá inú možnosť obrany, než podanou žalobou, pričom jedine predbežným opatrením možno docieliť

stav, kedy sa zabezpečí zamedzenie neoprávnených zásahov do jeho majetkovej sféry, ergo do jeho
vlastníckeho práva.

Dôvodom pre nariadenia predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov a
zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Znakom predbežného opatrenia

je jeho predbežný - dočasný charakter, t.j. že upravuje pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon
rozhodnutia do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci. V danom prípade súd nariadil
predbežné opatrenie a uložil povinnosť inému než účastníkovi, a to zamestnávateľovi žalobcu, pretože
to možno od neho spravodlivo žiadať (§ 76 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd je toho názoru, že dôvody, ktoré uvádza žalobca v návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, sú plne postačujúce a osvedčujúce potrebu naliehavosti riešenia situácie a nebezpečenstvo
hroziacej ujmy nariadením navrhovaného predbežného opatrenia, i keď ním bola uložená povinnosť nie
účastníkovi konania, ale tretej osobe - zamestnávateľovi žalobcu. Teda ak na základe týchto dôvodov
súd prvého stupňa návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel, jeho postup v zmysle § 76

ods. 4 O.s.p. je správny. Preto v tejto súvislosti sú odvolacie námietky žalovaného neopodstatnené.

V súvislosti s nariadeným predbežným opatrením a odvolacími dôvodmi žalovaného odvolací súd
dopĺňa, že je síce dôvodné tvrdenie žalovaného, že zákon pripúšťa a dáva možnosť zabezpečiť
uspokojenie pohľadávky veriteľa písomnou dohodou medzi ním a dlžníkom o zrážkach zo mzdy (§

551 ods. 1 Obč. zákonníka). Avšak nielen európska judikatúra, ale aj judikatúra vnútroštátna kladie v
súčasnosti dôraz na ochranu spotrebiteľa, najmä v oblasti zmlúv o spotrebiteľských úveroch, čím sa
napĺňa Smernica Rady 93/13/EHS vo vzťahu k spotrebiteľovi. Z návrhu vo veci samej možno dospieť
k záveru, že v tomto konaní žalobca vystupuje ako spotrebiteľ a z tohto dôvodu platí aj ust. § 5b zák.
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v

znení neskorších predpisov, ktorý pojednáva o tom, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia
uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa
spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Teda ak návrhom vo veci samej je uplatnená neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi
účastníkmi tohto konania, bolo by nespravodlivé nevyhovieť navrhovanému predbežnému opatreniu,
ktoré v zmysle zákona bude trvať iba do rozhodnutia o veci samej. Ak zamestnávateľ žalobcu(spoločnosť Schüle Slovakia, s.r.o., Poprad) nebude dočasne v zmysle nariadeného predbežného
opatrenia vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu, žalovanému tým nevznikne závažná finančná
ujma. Označený žalovaný je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou v predmete aj poskytovania

spotrebiteľských úverov, teda ide o spoločnosť vystupujúcu na podnikateľskom trhu dlhodobo, ktorej
nariadeným predbežným opatrením pri zrážkach zo mzdy žalobcu nebude ohrozená jej podnikateľská
činnosť.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219

ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.