Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom

Judgement was issued by JUDr. Jarmila Kasanová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/292/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415209767
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6415209767.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci
navrhovateľa: Q.. K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Č.. XX, E. Š. proti odporkyni: N.. N. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. X, E. Š., o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti a vrátenie preplatku na
výživnom, takto

r o z h o d o l :

Súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni naposledy upravenú rozsudkom Okresného
súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 13P/63/2009 zo dňa 20.05.2009 z r u š u j e počnúc dňom 01.09.2015

Súd konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporkyni vrátiť mu
preplatok na výživnom, ktorý vznikol po ukončení nároku na vyživovaciu povinnosť z a s t a v u j e.

Súd navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom, doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 19.08.2015
domáhal voči odporkyni zrušenia vyživovacej povinnosti s účinnosťou od 31.07.2015 s poukazom na to,
že odporkyňa ukončila štúdium na Univerzite Palackého v Olomouci a je schopná sa sama živiť, keď
pravdepodobne už pracuje. Zároveň žiadal vrátiť preplatok na výživnom vzniknutý po skončení nároku
odporkyne na vyživovaciu povinnosť.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľa súhlasila, pričom vyživovaciu povinnosť žiadala zrušiť s účinnosťou
od 01.11.2015. K návrhu uviedla, že študentkou Univerzity Palackého v Olomouci bola v termíne do
31.08.2015, po skončení štúdia bola dňa 09.09.2015 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici, v ktorom období si intenzívne hľadala
prácu, cestovala do Prahy na pohovory, kde si zabezpečovala aj nocľah, najskôr na internáte a neskôr
súkromné ubytovanie, s čím boli spojené výdavky. Odo dňa 19.10.2015 je zamestnaná v Prahe, v
dôsledku čoho došlo k jej vyradeniu z evidencie uchádzačov o zamestnanie. K plneniu vyživovacej
povinnosti navrhovateľom uviedla, že túto si navrhovateľ prestal plniť dňom 31.07.2015.

Súd prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 14.12.2015 za osobnej účasti navrhovateľa. Odporkyňa
sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila pracovnými povinnosťami, pričom zároveň
nepožiadala o odročenie pojednávania. Súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v
neprítomnosti odporkyne, keď v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa, je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Naposledy bola výška vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni upravená rozsudkom
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 13C/63/2009 - 36 zo dňa 20.05.2009 právoplatným dňa
25.07.2009, sumou 165 € mesačne.

V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľa na
zrušenie vyživovacej povinnosti voči odporkyni je dôvodný. Súd mal preukázané, že odporkyňa je
dcérou navrhovateľa, pričom podľa predloženého potvrdenia Univerzity Palackého v Olomouci zo dňa
01.09.2014 riadne ukončila štúdium na vysokej škole, teda ukončila prípravu na svoje budúce povolanie.
Podľa názoru súdu je odporkyňa schopná sama sa živiť a vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nej
netrvá. Z dokazovania vyplýva, že odporkyňa ukončila štúdium v akademickom roku 2014/2015, a to
ku dňu 31.08.2015. Dňa 09.09.2015 bola odporkyňa zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici, ktorá evidencia bola ukončená ku dňu
19.10.2015, odkedy odporkyňa nastúpila do práce. Zrušenie vyživovacej povinnosti tak bolo dôvodné
s účinnosťou od 01.09.2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po ukončení prípravy na budúce povolanie
štúdium na vysokej škole. Hoci odporkyňa bola v tom čase nezamestnaná, bez evidencie na úrade
práce, bola podľa názoru súdu schopná sa sama živiť, keďže nebola tvrdená ani preukazovaná žiadna
skutočnosť, ktorá by jej v čase bezprostredne po ukončení štúdia subjektívne bránila v schopnosti
sama sa živiť (nedostatok pracovných miest na trhu práce, či absolvovanie pohovorov, ktoré prijatiu do
zamestnania predchádzajú, nie je takou skutočnosťou, keď ide o skutočnosť objektívneho charakteru).
Závery súdnej praxe totiž spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné
dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa
na trhu práce. V tomto zmysle ide teda skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa
živiť. Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne je odôvodnená napríklad vážnymi zdravotnými
problémami, ako je ťažké zdravotné postihnutie a pod. (k tomu pozri Nález ÚS ČR zo dňa 13. marca
2013 sp. zn. I. ÚS 2306/12). V súvislosti so zrušením vyživovacej povinnosti vo vzťahu k odporkyni súd
nemal preukázané žiadne vážne zdravotné problémy odporkyne. Na základe uvedeného súd návrhu
navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti vyhovel avšak s poukazom na uvedené skutočnosti
vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni zrušil s účinnosťou od 01.09.2015.

Súd konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni domáhal uloženia povinnosti vrátiť
preplatok na výživnom zastavil na návrh navrhovateľa s použitím § 96 ods. 1 prvá a tretia veta O.s.p.,
ktorý určuje, že navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom;
ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

O trovách konania pokiaľ ide o uplatnený nárok na zrušenie vyživovacej povinnosti rozhodol súd podľa
§ 142 ods. 3 O.s.p., ktorý určuje, že aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd
priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie
o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná
sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Navrhovateľ mal v konaní
o zrušenie vyživovacej povinnosti neúspech len v pomerne nepatrnej časti, a to pokiaľ ide o určenie dňa,
počnúc ktorým sa vyživovacia povinnosť zrušuje, preto mu vzniklo právo na plnú náhradu trov konania.
Navrhovateľ si trovy konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a žiadne mu zo spisu ani nevyplývajú, preto
mu súd ich náhradu nepriznal.

V konaní o návrhu na vrátenie preplatku na výživnom nevznikli trovy žiadnemu účastníkovi, keď v
dôsledku späťvzatia bolo zastavené konanie o návrhu, ktorý nespĺňal zákonom stanovené náležitosti
(§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. rozhodlo sa vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodlo
sa bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo
ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa §
120 ods. 4 O.s.p., účastník konania ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.