Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 21, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 30C/99/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1300898996
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2012:1300898996.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v právnej veci

navrhovateľa: L.. V. A., A.. P. XX, Š., proti odporcovi: MARKÍZA SLOVAKIA, spol. s r. o. , so sídlom v
Blatnom , Bratislavská 334/18, zastúpená JUDr. Antonom Blahom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Mickiewiczova 6, o náhradu škody, bezdôvodné obohatenie a nemajetkovú ujmu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v rozsa100 %, o výške ktorých
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomdoručenýmsúdu24.7.2000(vpriebehukonaniapostupnemeneným)domáhal

zaplatenia 161.933.200,-Sk s prísl. titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy a sumy 27.000.000,-Sk
titulom ušlého zisku.

Na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom bolo konanie v časti istiny v sume 151.623.000,- Sk s
úrokom z omeškania 30 % zo sumy 5.387.200,- Sk od 08.09.1996 do 07.09.2001, úroky z omeškania
17,6 % zo sumy 4.923.000,- Sk 08.09.2001 do zaplatenia, úrok z omeškania 17,6 % zo sumy
146.700.000,- Sk od 14.09.1999 do 07.09.2001 a v časti 27.000.000,- Sk zastavené rozsudkom zo

dňa 22. 05. 2007 č.k. 30C 99/2000 -295, ktorý bol v časti, v ktorej návrh zamietol zrušený uznesením
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. 01. 2009, sp. zn. 14Co 39/2008 zrušený a vrátený na ďalšie
konanie.

Konečným návrhom sa navrhovateľ domáhal náhrady škody 342.235,93 Eur (10.310.200,- Sk) spolu so
17,6 % úrokom z omeškania ročne od 08. 09. 2001 do zaplatenia, bezdôvodného obohatenia vo výške
59.749,05 Eur (1.800.000,- Sk) s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 29.11. 2006 do zaplatenia a

náhrady nemajetkovej ujmy 16.596,95 Eur (500.000,- Sk). Na návrh navrhovateľa súd uznesením zo
dňa 31. 08. 2009 pripustil zmenu návrhu jeho rozšírením tak, že odporca je povinný zničiť neoprávnene
vyhotovené napodobeniny ( falzifikáty ) diela navrhovateľa, ktoré u seba archivuje na audiovizuálnych
kazetách typu BETACAM pod číslami a názvami jednotlivých kaziet špecifikovaných v petite uznesenia
( č. l. 429 ).
Návrh odôvodnil skutočnosťou, že pre odporcu na základe Zmluvy o výrobe diela a jeho šírení
( ďalej len „ Zmluvy “ ), uzavretej medzi účastníkmi 23. 05. 1996 vytvoril dielo - cyklus 10 - tich

dokumentárnych filmov z oblasti západného pobrežia USA s celkovou minutážou 10 x 26 minút, ktoré mu
odovzdal07.03.1997.Odporcaodmietolzaplatiťnavrhovateľoviautorskúodmenu,pretosajejzaplatenia
navrhovateľ domáhal súdnou cestou v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III pod sp.z.
15C 14/99. Počas prejednávania veci vedenej medzi účastníkmi o zaplatenie autorskej odmeny podsp.zn. 15C 14/99 sa odporca vyjadril, že dielo nemá. Z tohto dôvodu sa navrhovateľ domáha priamo
náhrady škody za zničené dielo. O vrátenie diela podľa ust. 23 ods.3 zák. č. 35/1965 Zb. Autorského
zákona ( resp. § 33 ods.3 zák. č. 383/1997 Z.z. autorského zákona ) nežiadal, nakoľko spor o vydanie

produktu, ktorý by pred súdom ako nedôveryhodný dôkaz o pravosti diela, neobstál.

Rozsudkom zo dňa 03.12.2009, č.k. 30C 99/2000 - 451 súd konanie v časti istiny vo výške 5.032.961,56
Eur s úrokom z omeškania 30% zo sumy 178.822,28 Eur od 08.09.1996 do 07.09.2001, úroku z
omeškania 17,6 % zo sumy 163.413,66 Eur 08.09.2001 do zaplatenia, úroku z omeškania 17,6 % zo

sumy 4.869.547,90 Eur od 14.09.1999 do 07.09.2001 a v časti 896.235,81 Eur zastavil, vo zvyšnej časti
návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatením náhrady trov v spore úspešnému odporcovi. Voči
rozsudku podal odvolanie navrhovateľ.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením zo dňa 31. 01. 2012, č.k. 7Co 151/10 - 536 vec
zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, že súd nesprávne rozhodol

opakovane o späťvzatých častiach návrhu na začatie konania, v ktorej časti nebol odvolaním napadnutý
výrok I. rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 22. 05. 2007 č.k. 30C 99/2000 -295, teda opätovne
rozhodoloniečom,čoužnebolopredmetomkonania,pretoodvolacísúdrozsudokvčastivýrokuI.zrušil.
Ďalej uviedol, že nie je možné sa uspokojiť s rozsahom doposiaľ zisteného skutkového stavu, keď stále
nie je vyjasnené, či navrhovateľ odporcovi odovzdal originál diela na kazetách, ktoré preukázateľne v

počte 10 ks zakúpil v rovnaký deň, alebo bolo dielo po zostrihaní a ozvučení odporcovi odovzdané na
kazetách, ktoré boli súdu v konaní predložené odporcom. K týmto skutočnostiam je nevyhnutné, aby
súd prvého stupňa sa pokúsil sám o zabezpečenie a vykonanie dôkazných prostriedkov, ktorými bude
možné rozpory v tvrdení účastníkov odstrániť ( výsluchom priamo na výrobe diela zainteresovaných
pracovníkov ) aj keď sa udiali pred značným časom. Pokiaľ ide o názor navrhovateľa, že súd je

bezvýnimočne viazaný právoplatným rozhodnutím v inej veci, hoci totožných účastníkov ( rozsudok 15C
14/99-98 zo dňa 20.10.1999 ) poukázal na to, že súd je viazaný len výrokom takéhoto rozsudku a nie
jeho odôvodnením, navyše za situácie, keď došlo k zmene skutkového stavu, z ktorého súd vychádza.

Súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie v zmysle procesných návrhov

účastníkov opätovným výsluchom svedkyne M. Q., výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa so spisom
Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV ČVS: ORP-157/1-OSV-B4-2004, všetkými listinnými dôkazmi
uvedenými v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Zo Zmluvy o výrobe diela a jeho šírení ( ďalej len „ Zmluvy “ ), uzavretej medzi účastníkmi 23. 05. 1996

vyplýva,žepredmetomZmluvyvzmyslečl.1bod1bolovytvoreniediela-cyklu10-tichdokumentárnych
filmov z oblasti západného pobrežia USA( San Francisko, Los Angeles a ostatné oblasti ) s celkovou
minutážou 10 x 26 minút a udelenie súhlasu autora s využitím diela a jeho šírenia v rozsahu, spôsobom a
za podmienok stanovených Zmluvou. Odmena za dielo bola dohodnutá v čl. 2 bod 1 tak, že za vytvorenie
diela, udelenie súhlasu s prevodom práv v rozsahu vymedzenom touto zmluvou a za každé použitie a

šíreniedielapodľatejtoZmluvy,zaplatíodporcanavrhovateľoviodmenuvovýške300.000,-Sk.Vzmysle
čl. 2 bod 5 Zmluvy sa navrhovateľ zaviazal znášať všetky náklady spojené s cestou do USA a výrobou
diela v teréne. Podľa čl. 3 bod 6 sa autor zaviazal ponúknuť nakrútené dokumentárne filmy exkluzívne
na šírenie v rámci SR jedine odporcovi, a to spôsobmi uvedenými pod písmenami a) - i) . Podľa čl. 3 bod
11 šírenie diela podľa zmluvy sa začne najneskôr do 5 rokov od jej prijatia. V čl. 3 bod 13 sa odporca

zaviazal vo svojich kapacitách a na svoje náklady umožniť navrhovateľovi kompletizáciu a dokončovanie
diela ako protihodnotu za premiérové a dve reprízové odvysielania, ktoré budú v priebehu dvoch rokov
po odvysielaní premiéry. V čl. 3 bod 15 Zmluvy sa navrhovateľ zaručil, že dielo bude mať príslušné
technické normy ( Betacam ), obsah a kvalitu a že bude ako autor diela koordinovať dokončovacie práce
tak, aby tieto mali patričnú umeleckú a technickú kvalitu a boli dokončené včas.

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 15C 14/1999-98 zo dňa 20. 10. 1999 v spojení s
potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 14Co 42/2001-168, zo dňa 23. 5. 2001 súd
zistil, že odporca bol zaviazaný zaplatením sumy 200.000,- Sk navrhovateľovi, t. j. doplatenia dohodnutej
zvyšnej časti autorskej odmeny za vytvorenie diela, keď ako prejudiciálnu otázku súd vyriešil neplatnosť

odstúpenia od tejto zmluvy odporcom z dôvodu prekludovania jeho práva, keď odporca nepreukázal, že
by uplatnil vady diela u navrhovateľa v 6 - mesačnej lehote na uplatnenie nároku zo zodpovednosti za
vady a preto došlo k zániku tohto práva. Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, od čoho navrhovateľ
odvodzuje svoje nároky, že vady diela vytýkané navrhovateľovi v odstúpení od zmluvy nemohol súdzodpovedne posúdiť, nakoľko možný dôkaz - dielo vytvorené na kazetách tak ako navrhovateľ, tak aj
odporca uviedli, že ho nemajú.

Navrhovateľ preukázal, že dielo odovzdal odporcovi ( potvrdenie o prevzatí cyklu zo 07. 03. 1997),
odporca súdu nepredložil dôkaz o tom, že kazety s dielom vrátil navrhovateľovi. Navrhovateľ mal za to,
že odporcovi dielo odstúpil na obmedzený čas ( čl. 3 ods. 9 a 11 zmluvy ) a záznam diela ( ktorý je len
jeden a z neho sa potom robia vysielacie kópie ) mal zostať navrhovateľovi. Odporca mal oprávnenie
používať dielo vysielaním v televízii a patrila mu vysielacia kópia a nie oprávnenie mať u seba záznam

diela. Záznam diela mal po jeho schválení vrátiť navrhovateľovi. Navrhovateľ má za to, že spor sa vedie
o súhrnnú hodnotu diela a nie len o cenu Betacam kaziet, preto otázka - koho vlastníctvom boli kazety
na ktorých odovzdal dielo odporcovi - je podružná a z celkovej škody predstavuje len nepatrnú čiastku.
Podľa navrhovateľa, len on ako autor je spôsobilý identifikovať nad akúkoľvek pochybnosť pravosť
svojho diela a preto postačí jeho vyhlásenie pred súdom, že odporcom predložené kazety s dielom na
pojednávaní dňa 28.11.2006 sú sfalšovaným dielom, keď do navrhovateľovho diela bolo zasiahnuté ( do

úvodnej zvučky si odporca nastrihal svoje logo, čím dielo znehodnotil ).

Navrhovateľ špecifikoval jednotlivé zložky svojho nároku tak, že žiadal:

1/ náhradu škody za zničené dielo v sume 178.822,27 Eur (5.387.200,- Sk). Túto vypočítal ako

súčet sumy 27.219 Eur (820.000,- Sk) za prenájom kamery, ktorá síce bola v jeho vlastníctve, ale
za čas zhotovovania diela pre odporcu mohol kameru prenajať niekomu inému; sumy 49.790,87 Eur
(1.500.000,- Sk) ako výdavky na vytvorenie totožného diela za dielo zničené; položky za nákup kaziet
Betacam sumu 8.142,60 Sk a VHS. Ako súčasť škody si uplatnil výdavky týkajúce sa cesty do USA, a to
za letenky 140.898,- Sk a 384,- USD, poistenie členov štábu 10.519,- Sk, poplatok za udelenie víza 180,-

USD, poplatok za vývozné povolenie televíznej techniky v sume 6.160,- Sk, poplatok za kontrolný servis
kamery v sume 1.230,- Sk, odmenu kameramanovi v sume 54.900,- Sk, za poskytnutie finančného,
ekonomického a organizačno-právneho poradenstva zaplatil firme Juraj Slávik Konzultia so sídlom v
Šali sumu 300.000,- Sk, za preklady 150.000,- Sk.

2/ náhradu škody, ktorú predstavuje suma 163.413,66 Eur (4.923.000,- Sk) za nútenú archiváciu 60 ks
videokaziet - pracovných videokaziet, na ktoré nakrúcal surový obrazový materiál v USA od 09. 03. 1997
( od schválenia diela odporcom ) do 07. 09. 2001, t. j. do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu
v právnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 15C 14/99 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co 42/2001. K uvedenej sume navrhovateľ dospel na základe

vyjadrenia inej firmy zaoberajúcej sa archiváciou videokaziet, keď si vynásobil počet dní za vyššie
uvedené obdobie x 50,- Sk /deň, keďže uvedené kazety musel uchovávať a nemohol si na nich nič
nahrávať z dôvodu vedenia uvedeného súdneho sporu;

3/ bezdôvodné obohatenie sa odporcu vo výške 59.749,05 Eur (1.800.000,- Sk), keď neoprávnene

nakladal s dielom prestrihávaním obrazovej zložky a vytváraním diela odlišného, bez toho, aby na to
získal licenciu - do úvodnej zvučky si odporca nastrihal svoje logo, čím dielo znehodnotil. Navrhovateľ
si výšku bezdôvodného obohatenia uplatňuje vo výške ako bola na základe čl. 2 zmluvy zo dňa 23.
05. 1996 dohodnutá autorská odmena 9.958,17 Eur (300.000,- Sk) a na základe čl. 3 bod 13 zmluvy si
uplatňuje 49.790,87 Eur ( 1.500.000,- Sk) ako prípadnú odmenu za získanie takejto licencie;

4/ nemajetkovú ujmu v sume 16.596,95 Eur (500.000,- Sk) ako náhradu za brutalitu zásahu do ním
vytvoreného diela, keď hlavným právom autora je nedotknuteľnosť diela a zničením jeho diela, o tvorbe
ktorého bol informovaný veľký počet osôb v odbornej i laickej verejnosti a uvedenie diela sa očakávalo,
znížilospoločensképostaveniejehoosoby,privodiloujmuvrodinnomživotenavrhovateľa,keďdovýroby

diela vložil z rodinného rozpočtu veľké finančné prostriedky.

5/ zničenie 10 - tich kaziet špecifikovaných a číselne označených v uznesení súdu zo dňa 31. 8. 2009
( č. l. 429 ) - 1. kazeta č.101078 č. A101078 - Kalifornské túlačky 1/10, 2. kazeta č.006518 č. A065188
- Kalifornské túlačky 2/10, 3. kazeta č.001363 č. A01363 - Kalifornské túlačky 3/10, 4. kazeta č.001409

č. A01409 - Kalifornské túlačky 4/10, 5. kazeta č.001361 č. A01361 - Kalifornské túlačky 5/10, 6. kazeta
č.001364 č. A01364 - Kalifornské túlačky 6/10, 7. kazeta č.001362 č. A01362 - Kalifornské túlačky 7/10,
8. kazeta č.003545 č. A3545 - Kalifornské túlačky 8/10, 9. kazeta č.002711 č. A02711 - Kalifornské
túlačky 9/10, 10. kazeta č.101077 č. A101077 - Kalifornské túlačky 10/10, pokladaných navrhovateľomza neoprávnene vyhotovené falzifikáty jeho diela, ktoré má odporca vo svojom archíve, aby následky
porušovania jeho autorského diela nepretrvávali, s tým, že odporca je povinný vydať navrhovateľovi
písomné potvrdenie o zničení neoprávnene vyhotovených napodobenín;

Odporcažiadalnávrhakonedôvodnýzamietnuťvcelomrozsahu,uviedol,žedielonavrhovateľanezničil,
keď doteraz sa nachádza v jeho archíve na vysielacích kazetách ako ho predložil súdu. Pokiaľ si
navrhovateľ v rámci skutočnej škody uplatňuje náklady na cestu do USA ( cenu leteniek, štábu, víza,
poplatky za techniku, jej vývoz, odmeny kameramanom, tlmočníkom, odbornú pomoc) tieto výdavky sa

zaviazal znášať sám podľa čl. II. Bod 5 zmluvy, podľa ktorej sa navrhovateľ ako autor zaviazal znášať
všetky náklady spojené s cestou do USA a výrobou diela v teréne. Odporca má za to, že navrhovateľ
nepreukázal základné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti
odporcom, vznik skutočnej škody a jej výšku, ušlého zisku, výšku ktorého zdôvodnil špekulatívne a bez
akéhokoľvek reálneho podkladu.

Z výsluchu svedkyne F. X. súd zistil, že bola zamestnaná u odporcu od apríla 1997 ako vedúca archívov,
nemalažiadnuvedomosťopôvodnomzaloženíkaziet snázvom„Kalifornskétúlačky“,keďžedoarchívu
bolizaloženévmarci1997aonadopracovnéhopomeruuodporcunastúpilaažodapríla.Asipredrokom
a pol ich na požiadanie konateľky odporcu z archívu vybrala a odovzdala jej ich, dovtedy s nimi nebolo
žiadnym spôsobom disponované. Označenie „A“ pred číselným označením kazety znamená analógový

Betacam, toto označenie sa nachádza len fyzicky priamo na kazete, v počítačovej evidencii nie je. Archív
vykonáva kontrolu kvality obrazu a zvuku nahrávky zakaždým, keď je s nahrávkou disponované, teda
pri každom jej výbere aj ukladaní späť do archívu.

Z výsluchu svedkyne M. Q., ktorá bola v konaní vypočutá na pojednávaní 28. 11. 2006, 12.11.2009 a

5.09.2012,súdzistil,žebolaprodukčnounaprojektesériedokumentárnychfilmov„Kalifornskétúlačky“.
Na diele sa navrhovateľ podieľal tak, že ho natočil v Amerike, ale Markíza k tomu dielu dodala to, že
zaplatila strižne, strihačov, zvukárov, moderátorov, hudbu a až tento celok vytvoril konečné dielo. Nevie
či v zmluve bolo uvedené, že by mal odporca navrhovateľovi vracať kazety, na ktorých dielo odovzdal,
veď on si mohol urobiť svoju kópiu autorského diela ale Markíze musel dielo odovzdať podľa zmluvy.

Nebolo to autorské dielo, ktoré by komplet natočil a vyrobil navrhovateľ sám. Technológia výroby je
rovnaká v každej televízii, keď navrhovateľ natočil na svoje kazety materiál v Amerike, pričom išlo o
mnoho kaziet a potom na zariadení Markízy z týchto mnohých kaziet zostrihal, napríklad jeden diel
26 minút, a tak postupne ostatné diely. Čiže on vyberal z tých kaziet rôzne časti, ktoré sa prehrali do
strihacieho zariadenia a hotový 26 minútový diel sa prehral na vysielaciu kazetu, pričom je jedno či

kazeta bola jeho, alebo odporcova. Svedkyňa uviedla, že určite prebrala kazety od navrhovateľa tak
ako je to uvedené v potvrdení zo 7. 3. 1997 s tým, že postup bol taký, že išli do technickej kontroly
v archíve a je možné, že tam boli predpísané na vysielacie kazety Markízy, pretože dielo, keď sa dá
do výroby každá vysielacia kazeta má svoje číslo, podľa ktorého sa uvádza aj vo vysielacom pláne,
takže to nemohla byť hocijaká kazeta. Podľa svedkyne kazety navrhovateľovi nevracali, pretože na to

nemali dôvod lebo on Markíze na nich odovzdal svojej dielo, ktoré mal pre ňu vyrobiť podľa zmluvy.
Originály všetkého zostali navrhovateľovi ( kazety so surovým, nezostrihaným obrazovým materiálom z
Ameriky ) a on, keď zostrihal všetky kazety, ktoré mal v Amerike, tieto mu zostali a keby sa rozhodol,
že z nich zostrihá nejaký ďalší dokument takto môže urobiť. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že kazety boli
jeho, svedkyňa uviedla, že nemá dôvod ho spochybňovať, avšak pre Markízu pracovalo veľké množstvo

externých firiem a všetci dostali pred zostrihom vysielacie kazety od Markízy na základe toho, že mali
s ňou zmluvu. Robilo sa to tak, že svedkyňa neformálne produkčnému odovzdala vysielacie kazety
Markízyanechápeprečobytoneurobilapráveunavrhovateľa.Lenprvédvamesiaceexistencietelevízie
si relácie po zostrihu dávali na vlastné kazety ale keďže každá bola iná, Markíza pristúpila k tomu, že
dávala aj externistom svoje vysielacej kazety, čo sa dá overiť u kohokoľvek kto robil diela pre Markízu.

Po natočení diela zo strihacieho zariadenia na vysielacie kazety sa to premazávalo ďalšími záznamami,
pretože strihacie zariadenie malo obmedzenú pamäť cca 2 hodiny vysielacieho času a po skončení
nahrávania s jedným autorom sa obsah záznamu na strihacom stroji prepísal inou následne vytvorenou
reláciou a na rovnakom systéme fungovalo aj ozvučenie kaziet. Po ukončení zostrihu a ozvučenia
vznikla tzv. vysielacia kazeta, kontrolu ktorej realizoval archív, následne sa vyrobili tzv. schvaľovacie

kópie v tom čase na VHS nosiči, v súčasnosti na CD. Tieto schvaľovacie kópie sa predložili vtedajšiemu
vedeniu ( okolo 5 ľudí ), každý z nich si kazetu doma pozrel. V danom čase mala rozhodujúce slovo
v otázke vysielacej štruktúry Ing. K. O. v pozícii programovej riaditeľky, ktorá rozhodla, že daný typ
relácie nie je vhodný do vysielacej štruktúry Markízy, s čím sa ostatní členovia vedenia stotožnili. Napracovné kópie VHS boli potom nahraté ďalšie programy iných autorov určené na posúdenie vhodnosti
zaradenia do programu televízie. Svedkyňa nemá vedomosť o tom, že by boli do diela vykonané
odporcom nejaké zásahy, nebol na to dôvod , keďže dielo sa napokon vôbec neodvysielalo. Ona ako

produkčná tohto diela by o tom musela vedieť. Keďže dielo nebolo odvysielané, tak sa nemohol porušiť
autorský zákon. Dielo nikto nevidel okrem osôb, ktorým bolo predložené na schvaľovanie, tak prečo
by vznikol problém, že by do neho niekto zasahoval a ako o tom navrhovateľ získal vedomosť. Kvalitu
diela nikto nespochybňuje aj jej sa dielo páčilo, avšak nehodilo sa do vysielacej štruktúry Markízy. Podľa
vedomosti svedkyne navrhovateľ z pôvodných kaziet s materiálom z Ameriky zostrihal pre televíziu VTV

niekoľko cestopisných relácií. ( výsluch svedkyne v trestnom konaní vo vyhľadávacom spise Okresného
riaditeľstva PZ Bratislava IV ČVS: ORP-157/1-OSV-B4-2004 zo dňa 26.02.2002)

Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa vyjasniť, či navrhovateľ odporcovi odovzdal originál diela na
kazetách, ktoré preukázateľne v počte 10 ks zakúpil v rovnaký deň, alebo bolo dielo po zostrihaní
a ozvučení odporcovi odovzdané na kazetách, ktoré boli súdu v konaní predložené odporcom. K

týmto skutočnostiam mal súd prvého stupňa sa pokúsiť sám o zabezpečenie a vykonanie dôkazných
prostriedkov, ktorými bude možné rozpory v tvrdení účastníkov odstrániť ( výsluchom priamo na výrobe
diela zainteresovaných pracovníkov ) aj keď sa udiali pred značným časom. Súd v tomto smere
doplnil dokazovanie pripojením vyhľadávacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV ČVS:
ORP-157/1-OSV-B4-2004 z ktorého zistil, že v rámci trestného konania bola svedkyňa Q. vypočutá

26.02.2002 a 2.04.2003, pričom jej výpovede v tejto otázke boli zhodné s výpoveďou pred súdom.
Keďže svedkyňa Q. vo svojej poslednej výpovedi na pojednávaní dňa 5.09.2012 pripustila, že kazety, na
ktorých navrhovateľ dielo odovzdal mohli byť jeho, súd považoval tento rozpor za vyriešený v prospech
tvrdenia navrhovateľa, že dielo odovzdal na kazetách, ktoré v ten deň zakúpil. Z tohto skutkového záveru
vyplýva, že navrhovateľ sa môže domáhať od odporcu vydania kaziet, ktoré boli jeho vlastníctvom .

Podľa ust. § 87 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským
právom (autorský zákon), ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona ( 1. 1. 2004 ), vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

V čase vzniku predmetného diela bol účinný zák. č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých
dielach (autorský zákon), v znení noviel - zák.č. 89/1990Zb., 468/1991Zb., 13/1993 Z.z..

Podľa § 27 ods. 1 zákona č. . 35/1965 Zb (autorský zákon), zmluvou o vytvorenie diela autor sa zaväzuje

vytvoriť pre objednávateľa za odmenu literárne, vedecké alebo umelecké dielo a udeľuje privolenie, aby
objednávateľ dielo použil na účel vymedzený zmluvou.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia autor je povinný vytvoriť dielo osobne v určenej lehote. Ak nie
je dohodnuté inak, vznikne autorovi nárok na dojednanú odmenu odovzdaním diela.
Podľa § 22 ods. 1 autorského zákona zmluvou o rozširovaní diela udeľuje autor organizácii za odmenu

privolenie rozširovať svoje dielo; podmienky šírenia diela môžu obsahovať ihral matné zmluvy.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia zmluvami o rozširovaní diela sú najmä nakladateľská zmluva,
zmluva o verejnom vykonávaní diela, zmluva o rozširovaní snímok zvukového záznamu diela a zmluva
o vysielaní diela rozhlasom alebo televíziou.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia zmluva o rozširovaní diela musí určiť spôsob a rozsah
rozširovania diela, čas, kedy sa tak stane, autorskú odmenu, súčinnosť autora, dobu, na ktorú je zmluva
dojednaná, a záväzok organizácie, že rozširovaní diela vykoná na svoj účet.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia pokiaľ ministerstvo kultúry neustanoví inak, musí sa zmluva o

rozširovaní diela dojednať písomne.

Podľa § 32 ods. 1 autorského zákona autor, právo, ktorého bolo porušené, môže sa domáhať najmä
toho, aby rušenie jeho práva bolo zakázané, následky porušenia odstránené a poskytnuté mu primerané
zadosťučinenie. Ak vznikla porušením práva závažná ujma nemajetkovej povahy, má autor právo nad

zadosťučinenie v peňažnej sume, pokiaľ by sa priznanie iného zadosťučinenia nejavilo postačujúce;
výšku peňažného zadosťučinenia určí súd, ktorý prihliadne najmä na rozsah vzniknutej ujmy, ako aj na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa ods. 2 cit. ust. škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich

činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto
zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá .
Podľa ods. 3 cit. ust. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil .
Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je preukázanie vzniku škody, porušenia právnej
povinnosti, príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, pričom zavinenie

sa predpokladá a škodca sa môže zbaviť zodpovednosti ak preukáže, že škodu nezavinil.
Porušenie právnej povinnosti môže spočívať v porušení povinností vyplývajúcich zo zákona, zo zmluvy,
alebo iných právnych skutočností. Protiprávnosť konania, resp. porušenie právnej povinnosti musí
preukázať poškodený.
Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi.
Občiansky zákonník rozlišuje škodu na veci, na majetku a na zdraví . Pri vecnej škode rozoznávame

skutočnú škodu a ušlý zisk.
Vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti a škodou sa v právnej
teórii označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva
druhý ja (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi porušením povinnosti a škodou vzťah
príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva.

Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( ods. 2 ).

Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo mal podľa práva plniť sám ( § 454 OZ ).

Podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhnú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Zo zmluvy uzavretej dňa 23.05.1996 súd zistil, že účastníci - navrhovateľ ako autor a odporca ako
zadávateľ uzatvorili zmiešanú zmluvu o vytvorení diela ( § 27 AZ ) a jeho rozširovaní ( § 22 AZ ). V

časti o vytvorení diela obsahuje všetky zákonné náležitosti ( špecifikáciu diela, záväzok autora vytvoriť
dielo osobne, vymedzenie účelu, na ktorý má byť dielo použité a privolenie autora na použitie diela
zadávateľom, stanovenie autorskej odmeny ). Zmluva v časti o šírení diela obsahuje - určenie spôsobu
a rozsahu rozširovania diela, čas, kedy sa tak stane, autorskú odmenu, súčinnosť autora, záväzok
odporcu, že rozširovanie vykoná na svoj účet. Zmluva však neobsahuje dobu ukončenia rozširovania

diela odporcom z čoho vyplýva, že táto doba nebola účastníkmi obmedzená, je neurčitá a umožňuje
neohraničenú dobu rozširovania diela odporcom.
Účastníci teda uzavreli zmluvu televíznu - t.j. o vysielaní diela televíziou ( § 22 ods.2 AZ ), pričom ak
nevyplýva zo zmluvy opak, možno považovať udelenie privolenia autora na vysielanie diela zároveň
aj za privolenie zachytiť televízne dielo na hmotný substrát ( pomocný záznam ) za účelom riadneho

programovania a kvality vysielania ( Karel Knap, Smluvní vztahy v právu autorském, Orbis Praha 1967,
str.253 ). V tomto smere teda súd je toho názoru, že odporca bol oprávnený si dielo zachytiť na
svoje vysielacie kazety. Ak nie je v zmluve ustanovené inak, zostáva hmotný substrát vo vlastníctve
autora, ktorý má nárok, aby mu bol po uplynutí zmluvnej doby vrátený. Zmluva uzavretá medzi
účastníkmi neobsahuje osobitné ustanovenie, ktoré by sa týkalo otázky vlastníctva hmotného substrátu

predmetného diela. V tomto smere súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že zmluva o šírení predmetného
dielauzavretámedziúčastníkmineobsahujedobuukončeniarozširovaniadielaodporcomaumožňovala
neohraničenú dobu rozširovania diela odporcom.
Navrhovateľ ako vlastník hmotného substrátu diela sa pritom na súde nikdy vydania svojho diela od
odporcu nedomáhal, ale uplatnil si priamo nárok na náhradu škody za údajne zničené dielo.

Jednotlivé nároky uplatnené navrhovateľom :

1/ Nárok na náhradu škody za zničené dielo v sume 178.822,27 EurPokiaľ si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody za zničené dielo jedným z predpokladov
dôvodnosti tohto nároku v zmysle cit. ust. § 420 O.z. je porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávne
konanie odporcu, ktoré podľa navrhovateľa spočíva v údajnom zničení diela odporcom. V tomto smere

súd má za to, že skutočnosť, že odporca hmotný substrát ( t.j. kazety, na ktorých navrhovateľ dielo
odovzdal ) navrhovateľovi nevrátil nepreukazuje, že dielo zničil. Autorský zákon rozlišuje medzi pojmami
„hmotný substrát“ a „dielo“ . Hmotný substrát diela je vec, v ktorej je dielo zhmotnené ( materializované ),
pričom väčšina diel sa viaže na hmotnú podstatu ( výtvarné, filmové, fotografické ) s tým, že dielo môže
mať jediný substrát ( originál maliarskeho diela ), alebo viac, ak sa dá obnoviť v novom substráte .

Substrát nie je dielom a treba ho od diela odlišovať ( napr. nesprávne sa filmové dielo zamieňa s
kazetou).Autorskédielopodliehaautorskoprávnemu režimuajepredmetomautorskéhopráva.Hmotný
substrát podlieha vlastníckemu režimu a je predmetom vlastníckeho práva. Aj keby bolo v zmluve
určené,žezmluvouovytvorenídielanadobudnevlastníctvosubstrátuobjednávateľ(odporca),autorské
práva zostanú autorovi zachované. Vlastník nie je oprávnený disponovať substrátom diela spôsobom
porušujúcim osobné práva autora, ktoré majú vždy prednosť pred majetkovým právom. Ak by odporca

hmotný substrát zničil, má poškodený autor nárok na náhradu škody. ( Karel Knap, Smluvní vztahy v
právu autorském, Orbis Praha 1967)
Hmotný substrát sám o sebe však nepreukazuje existenciu resp. neexistenciu diela, teda skutočnosť, že
odporca predložil súdu dielo navrhovateľa zachytené podľa jeho tvrdenia na iných kazetách neznamená,
že nejde o dielo identické s dielom vytvoreným navrhovateľom. Súd má za to, že v prípade televízneho

diela sa toto môže zachovať aj v kópiách ( vysielacích kazetách ), lebo jeho existencia nie je nevyhnutne
viazaná na pôvodný hmotný substrát ( 10 ks kaziet Betacam ). V tomto smere súd dospel k záveru, že tak
ako to konštatoval aj odvolací súd v priebehu konania došlo k zmene skutkového stavu oproti stavu, aký
bol v konaní 15C 14/1999 ( v ktorom obaja účastníci uviedli, že dielo nemajú), a súdu bolo predmetné
dielo odporcom predložené. Na základe tejto skutočnosti súd dospel k záveru, že odporca preukázal,

že dielo nezničil, teda vyvrátil predpoklad pre priznanie nároku na náhradu škody - protiprávne konanie
odporcu ( protiprávne disponovanie s dielom ) spočívajúce v zničení diela. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že
odporca sa dopustil konania v rozpore s autorským právom, keď do diela zasiahol bez jeho vedomia
ako autora nastrihnutím svojho loga do úvodnej zvučky. Odporca poprel zásahy do diela, pričom túto
skutočnosť potvrdila aj svedkyňa Q., keď uviedla, že do diela nebol dôvod zasahovať, keďže sa vedenie

televízie rozhodlo, že ho nezaradí do vysielania. Naproti tomu navrhovateľ svoje tvrdenie o zásahoch
odporcu do diela nepreukázal, pričom súd nepovažuje za dostatočný dôkaz prehlásenie navrhovateľa
pred súdom po vzhliadnutí úryvku z odporcom predloženého diela, že do jeho diela bolo neoprávnene
zasiahnuté. Súd má za to, že existencia zásahov do diela by sa dala objektívne posúdiť len v prípade
premietnutia diela predloženého v konaní odporcom a jeho následným porovnaním s dielom, ktoré by

predložil navrhovateľ, ktorý však tvrdí, že pre svoje potreby si neponechal kópiu odovzdaného diela a to
ani na VHS kazete. V tomto smere je navrhovateľ v dôkaznej núdzi, keď neuniesol dôkazné bremeno o
neoprávnených zásahoch odporcu do jeho diela, teda nepreukázal, že odporca porušil právnu povinnosť
ako predpoklad priznania nároku na náhradu škody.
Keďže všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu ( porušenie právnej povinnosti, existencia

škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie) musia byť splnené
súčasne, pričom navrhovateľ nepreukázal, že odporca dielo zničil, resp. do diela neoprávnene zasiahol ,
tedanepreukázalporušenieprávnejpovinnostiodporcomasúdsaužďalejnezaoberalvyhodnocovaním
ďalších predpokladov na náhradu škody a návrh v časti o zaplatenie náhrady škody za zničené dielo
v sume 178.822,27 Eur zamietol .

2/ Nárok za zaplatenie sumy 163.413,66 Eur ( 4.923.000,- Sk) za nútenú archiváciu 60 ks videokaziet.
Navrhovateľ tento nárok zdôvodňoval skutočnosťou, že archivoval tzv. surový materiál, (na ktorý natáčal
v USA) a to od 9. 3. 1997 do 7. 9. 2001, t. j. do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu v právnej
veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 15C 14/99 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave, sp. zn. 14Co 42/2001, z dôvodu, že tieto kazety musel uchovávať a nemohol si na
ne nič nahrávať z dôvodu vedenia uvedeného súdneho sporu ak by odporca obhájil svoje tvrdenia
o nekvalite . Súd považoval tento nárok navrhovateľa za nedôvodný, keď povinnosť pre navrhovateľa
uchovávať tieto kazety zo zmluvy nevyplývala. Sám navrhovateľ v konaní potvrdil, že dielo odporca
9.03.1997 schválil, preto nebol dôvod na archiváciu kaziet, z ktorých dielo vytvoril. Navrhovateľ tiež tvrdil,

že kazety zo surovým materiálom nemožno považovať za dielo, lebo až ich spracovaním - zostrihaním,
ozvučením, hudbou a sprievodným komentárom dielo vytvoril, preto súd nevidí dôvod ich archivácie,
keď by sa nimi nedala preukazovať kvalita, resp. nekvalita samotného diela. Súd má za to, že neexistuje
teda príčinná súvislosť medzi rozhodnutím navrhovateľa (ako vlastníka kaziet) archivovať tieto kazetyvo vzťahu k zodpovednosti odporcu za túto skutočnosť, keď navrhovateľ súdu nepreukázal, že by v
predmetnom období napr. tvoril iné dielo, ku ktorému by potreboval uvedené kazety použiť. Naopak z
dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ materiál z Ameriky použil na výrobu cestopisných relácií pre inú

televíziu.

Navrhovateľnepreukázalporušenieprávnej(alebozmluvnej)povinnostiodporcom,vpríčinnejsúvislosti
s ktorým by navrhovateľovi vznikla tvrdená škoda a preto návrh aj v tejto časti zamietol ako bezzákladný.

3) Nárok na zaplatenie sumy 59.749,05 Eur ako bezdôvodné obohatenie sa odporcu, keď navrhovateľ
za neoprávnené nakladanie s dielom považuje skutočnosť, že odporca si do diela nastrihol na svoje
vysielacie kazety svoje logo. Súd nepovažuje túto skutočnosť za neoprávnené nakladanie s dielom, keď
podľa čl. 3 bod 6 písm. c) bol odporca oprávnený zriadiť si rozmnoženiny diela v akomkoľvek množstve
a formáte na ľubovoľných nosičoch, akýmkoľvek technickým spôsobom. Keďže dielo nebolo odporcom
zaradené do vysielania nie je zjavné, akým spôsobom sa mohol odporca obohatiť uvedením svojho loga

na svoju vysielaciu kazetu. Podľa čl.3 bod 8 zmluvy navrhovateľ dal odporcovi súhlas na rozdelenie
relácienačastizaúčelomvkladaniareklamnýchblokov.Súdmázato,žeuodporcunedošloktvrdenému
bezdôvodnému obohateniu vložením svojho loga, keď zo zmluvy vyplýva, že odporca nadobudol aj
licenčnéoprávneniekdielu(čl.3bod6,13).Ztýchtodôvodovsúdtentonároknavrhovateľovinepriznal.

4) Nemajetková ujma v sume 16.596,95 Eur, ako náhrada za brutalitu zásahu do diela, o tvorbe ktorého
bol informovaný veľký počet osôb v odbornej i laickej verejnosti a uvedenie diela sa očakávalo, čo znížilo
spoločenské postavenie navrhovateľa, privodilo ujmu v rodinnom živote. V zmysle cit. ust. § 32 ods. 1 AZ
pre úspešné uplatnenie tohto práva musia byť splnené zákonné predpoklady, a to existencia závažnej
ujmy nemajetkovej povahy vzniknutá v príčinnej súvislosti s porušením autorského práva, predpokladom

dôvodnosti ktorej je preukázanie skutočnosti, že v spoločnosti bola znevážená osoba autora, znížená
jeho česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, v odborných či podnikateľských kruhoch a v rodine.
V tomto smere navrhovateľ porušenie autorského práva vidí v zničení diela odporcom. Tento tvrdený
„brutálny zásah do diela“ v konaní navrhovateľ nepreukázal, naopak, v priebehu konania odporca dielo
predložil, teda je zjavné, že nedošlo zo strany odporcu k zničeniu diela ( viď odôvodnenie pod bodom

1/ ) ako to navrhovateľ vyvodzoval z odôvodnenia rozsudku 15C 14/1999. V tomto smere aj krajský súd
skonštatoval, že súd je viazaný len výrokom rozsudku a nie jeho odôvodnením, navyše za situácie, keď
došlo k zmene skutkového stavu, z ktorého súd vychádza.
Navrhovateľ dôkazne nepreukázal ani tvrdenie, že uverejnenie diela bolo v odbornej a laickej verejnosti
očakávané, a v čom spočíva závažná ujma nemajetkovej povahy, ktorej náhrady sa domáha. Tento

nárok navrhovateľ súdu nepreukázal, preto ho súd zamietol.

5.) Zničenie 10 ks kaziet špecifikovaných a číselne označených v uznesení súdu č.k. 30C 99/2000-429
zo dňa 31. 8. 2009, pokladaných navrhovateľom za neoprávnene vyhotovené falzifikáty jeho diela, ktoré
má odporca vo svojom archíve, aby následky porušovania jeho autorského diela nepretrvávali. Súd má

za to, že navrhovateľ dôvodnosť tohto nároku nepreukázal, keď navrhovateľ svoje tvrdenie o zásahoch
odporcu do diela nepreukázal, keď súd nepovažuje za dostatočný dôkaz vyhlásenie navrhovateľa pred
súdom po vzhliadnutí úryvku z odporcom predloženého diela, že do jeho diela bolo neoprávnene
zasiahnuté a odporcom predložené vysielacie kazety sú falzifikátom diela navrhovateľa. Odporca poprel
zásahy do diela, pričom túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa Sklenárová, keď uviedla, že do diela

nebol dôvod zasahovať, keďže sa vedenie televízie rozhodlo, že ho nezaradí do vysielania a ona ako
produkčná tejto relácie by musela o tom vedieť. Súd má za to, že existencia zásahov by sa dala
objektívne posúdiť len v prípade premietnutia diela predloženého v konaní odporcom a jeho následným
porovnaním s dielom, ktoré by predložil navrhovateľ. Za situácie, že navrhovateľ svoje dielo súdu nie
je schopný predložiť, jeho tvrdenie o údajných falzifikátoch diela nepreukázal, teda neuniesol dôkazné

bremeno a nepreukázal dôvodnosť uloženia povinnosti odporcovi zničiť označené vysielacie kazety,
ktoré si odporca bol oprávnený vyhotoviť v zmysle čl. 3 bod 6 písm. c) Zmluvy (zriadiť si rozmnoženiny
diela v akomkoľvek množstve a formáte na ľubovoľných nosičoch, akýmkoľvek technickým spôsobom).

Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa vo všetkých uplatnených nárokoch, t.j. v celom rozsahu

zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. veta prvá, podľa ktorého priznal náhradu
trov konania odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa § 151 ods. 7 O. s. p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti

tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava III, písomne.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.