Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 14, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/287/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234192
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5112234192.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika,
zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy,

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ domáhal

zaviazať odporcu na náhradu majetkovej škody vo výške 4.883,49 Eur a na náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 976,70 Eur a na náhradu trov konania. Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tým, že nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Žilina mu vznikla škoda. Následne podal žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorej v zákonom stanovenej
6-mesačnej lehote nebolo vyhovené.

Následne po vykonaní všetkých potrebných procesných úkonoch súd nariadil pojednávanie na deň

14.06.2013, na ktoré predvolal všetkých účastníkov konania a zástupcov, všetci boli predvolaní riadne
a včas.
Na pojednávanie sa nikto nedostavil, preto súd konal v ich neprítomnosti v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Právny zástupca navrhovateľa síce požadoval svojím podaním zo dňa 06.06.2013 zrušiť pojednávania
z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, keďže sú dôvody pre vylúčenie
sudcu a nebolo o tom ešte právoplatne rozhodnuté.
Súdvšakneakceptovaljehonávrh,čomuajvčasoznámil,nakoľkohocinavrhovateľvosvojomžalobnom

návrhu poukazoval na dôvody pre vylúčenie sudcu, vo svojom podaní zo dňa 26.10.2012 výslovne
uviedol, že nepodal námietku zaujatosti v zmysle § 15a ods.1 O.s.p. s tým, že súd by mal postupovať
zákonným spôsobom podľa § 12 O.s.p. s poukazom na § 14 O.s.p.
Súd preto postupoval v zmysle § 14, § 15, § 16 O.s.p. a vec predložil nadriadenému súdu, ktorý
uznesením zo dňa 12.02.2013 rozhodol, že zákonný sudca v tejto veci nie je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania danej veci.
Keďže navrhovateľ neuplatnil procesné právo, neuplatnil námietku zaujatosti voči sudcovi, vec nebola

nadriadenému súdu predložená na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti navrhovateľa. Zákonná
sudkyňa má za to, že o návrhu zákonnej sudkyne na vylúčenie z rozhodovania a prejednávania veci
bolo zákonným spôsobom rozhodnuté nadriadeným súdom.Na základe uvedeného nebol dôvod pre vyhovenie návrhu navrhovateľa na zrušenie pojednávania.

Súd skúmal vecnú legitimáciu účastníkov konania, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka

konania k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má navrhovateľ a pasívnu má odporca.
Účastníci konania musia disponovať vecnou legitimáciou. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav podľa
hmotného práva, podľa ktorého účastník konania je subjektom práv alebo povinností, ktoré sú
predmetom sporu. Nedostatok pasívnej legitimácie znamená, že niekto, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nositeľom hmotnoprávnej povinnosti nie je. Určenie právneho

subjektu, ktorý v danom prípade je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti má zásadný význam z hľadiska
určenia vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného.

Pasívna legitimácia účastníka konania - Slovenskej republiky je nespochybniteľná.

Posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu, má však len procesný význam z hľadiska

predmetu sporu. Otázka, ktorý orgán štátu vzhľadom na obsah a povahu daného sporu má v mene
odporcu konať, nie je otázkou pasívnej legitimácie odporcu, zistené nedostatky v zastúpení odporcu
majú povahu nedostatku procesných podmienok konania (R 48/1967).

V prípade, ak súd je toho názoru, že za štát má konať iný orgán, ako bol označený účastníkom konania

v žalobe, je povinný sa postarať o odstránenie procesnej vady žaloby. Pri odstraňovaní tejto procesnej
vady žaloby je súd povinný žalobcu poučiť o tom, ktorého štátneho orgánu sa prejednávaná vec týka.
Dokonca aj v prípade, ak žalobca neoznačí správne štátny orgán, ktorý konal v mene štátu, je súd
povinný v záujme rýchlo vedeného konania konať s orgánom, ktorý je oprávnený v týchto vzťahoch
menom štátu vystupovať.

Podľa § 21 ods.4 veta prvá O.s.p. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti
ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 79 ods.1 veta piata O.s.p. ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a

označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods.2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre
to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým

sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Predmetná žaloba je podaná proti odporcovi, v mene ktorého koná príslušný orgán v zmysle zák.č.
514/2003 Z.z., pričom je povinnosťou navrhovateľa označiť tento orgán.
Navrhovateľ označil Ministerstvo spravodlivosti SR, u ktorého zároveň navrhovateľ podal žiadosť o

prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Podľa oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR, žiadosti navrhovateľa nevyhovel.

Následne navrhovateľ podal predmetnú žalobu na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.

Podľa § 1 písm. a) zák.č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Je nepochybné, že pasívne legitimovaným je Slovenská republika a bolo vecou navrhovateľa označiť
aj zastupujúci orgán, keďže predmetom konania bola náhrada škody, ktorá mala byť navrhovateľovi
spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje

inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej

správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
f) Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom
súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie

nároku (§ 15 ), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých
orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo
veci začal konať ako prvý.

Podľa § 4 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení od 01.01.2013
Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej

správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného

orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov

verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

Podľa § 15 zák.č. 514/2003 Z.z.:
(1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním

alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
(2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť

príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.Podľa § 16 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. (v znení do 31.12.2012) ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 16 ods.4 zák.č. 514/2003 (v znení od 01.01.2013) ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,

a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Súd mal preukázané, že navrhovateľ skutočne podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, nakoľko exekučný súd rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 25.11.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia, teda k rozhodnutiu došlo až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie
viac ako 206 dní).
Hoci súdu nebola predložená táto žiadosť a doklad o jej podaní odporcovi, medzi účastníkmi nebolo

sporné, že žiadosť bola podaná, odporca toto nerozporoval. Dokonca odporca predložil súdu zoznam
týchto žiadosti, medzi ktorými je aj pod položkou 3422 evidovaná u odporcu táto žiadosť z titulu
nesprávneho úradného postupu, a to na majetkovú škodu 4.883,49 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške
976,70 Eur.
Z predložených listín mal súd zistené, že žiadosti navrhovateľ podal u odporcu v rozmedzí od 23.04.2012

do 25.09.2012 (viac ako 45.000), ktorým odporca nevyhovel z dôvodu neposkytnutia súčinnosti, čím bol
proces predbežného prerokovania zmarený.

Súd mal zistené, že žiadosť navrhovateľa bola odporcovi doručená, zároveň odporcom nevybavená v
zákonnej lehote, pričom aj keď nie je zrejmé, kedy presne bola žiadosť doručená odporcovi, súd má za

to, že vzhľadom na ohraničenie obdobia doručovania žiadostí (posledné doručenie dňa 25.09.2012) a
vzhľadomnadátumrozhodovanianasúd,zákonomstanovenálehotanavybaveniežiadostinepochybne
uplynula, a to bez ohľadu na to, či bola poskytnutá súčinnosť navrhovateľa alebo nie, a bez ohľadu na
skúmanie, či bola potrebná a nevyhnutná súčinnosť požadovaná odporcom.
Je totiž nepochybné, že nárok na náhradu škody alebo jeho časť nebol uspokojený do šiestich mesiacov

odo dňa prijatia žiadosti, pričom navrhovateľ sa domáhal na súde tohto nároku z totožného titulu a v
nižšom rozsahu než u odporcu.
Teda podmienka pre súdne konanie bola splnená.

Navrhovateľ v návrhu zo dňa 27.9.2012 žiadal, aby mu odporca nahradil škodu vo výške 4.883,49 Eur a

nemajetkovúujmuvovýške976,70Eur.Škodavzniklanesprávnymúradnýmpostupomsúdu.Nesprávny
úradný postup súdu spočíval v prieťahoch v konaní (poverenie nebolo vydané v zákonnej lehote 15 dní,
ale s omeškaním 206 dní a vo vydaní nezákonného rozhodnutia - žiadosť o vydanie poverenia bola
zamietnutá, súd porušil zásadu právnej istoty, nerešpektoval právoplatné rozhodnutie rozhodcovského
súdu ako rovnocenný exekučný titul, porušil prekážku právoplatne rozhodnutej veci).

V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu vznikla navrhovateľovi škoda v žalovanej
výške.
Skutočnáškodavovýške4.883,49Eurvzniklanavrhovateľovitým,žebolúspešnýmúčastníkomkonania
pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd zaviazal odporcu (povinného) zaplatiť navrhovateľovi
sumu 1.375,57 Eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 01407.2010 do zaplatenia, so zákonným

úrokom 6 % od 24.09.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 362,38
Eur. V exekučnom konaní proti povinnému U. A. - I. XXXX/XX (XXEr/XXXX/XX) navrhovateľ svoju
pohľadávku voči povinnému nemohol vymôcť, pretože mu to znemožnil nesprávny úradný postup súdu.

V príčinnej súvislosti s tým žiadal aj nemajetkovú ujmu vo výške 976,70 Eur, ktorá podľa tvrdenia

navrhovateľa predstavuje 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Túto sumu považoval za hodnotu
majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou, za satisfakciu porušenia zákonných nárokov
a základných práv navrhovateľa.Zo spisu Okresného súdu Žilina č.k. XXEr/XXXX/XXXX mal súd zistené, že dňa XX.XX.XXXX bola
doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci I. XXXX/XX, a to na základe
exekučného titulu - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR XXXXX/XX zo dňa 09.02.2011,

právoplatný dňa 21.03.2011 a vykonateľný dňa 24.03.2011.
Uznesením zo dňa 02.11.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2011.
Voči danému rozhodnutiu nebol podaný žiadny opravný prostriedok.

Podľa 41 ods.2 Exekučného poriadku v znení od 01.06.2011 do 17.01.2013 podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie,
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,
e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,

f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho

poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku v znení od 01.06.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm.c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že okresný súd v konaní XXEr/XXXX/XXXX nebol povinný udeliť
poverenie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti, nakoľko išlo o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písmd)
Exekučného poriadku. V prípade, že zistí rozpor so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
V takom prípade nie je stanovená lehota. Tá je stanovená iba v prípade, že nie je rozpor so zákonom a

pre prípad udelenia poverenia, pokiaľ nejde o výnimku podľa § 41 ods.2 písm.c) a d).
Je nepochybné, že žiadosť bola doručená súdu dňa 27.06.2011 na základe exekučného titulu
rozhodcovského rozsudku.
Súd preskúmal exekučný titul, na základe čoho posúdil rozpor so zákonom, a preto žiadosť zamietol
dňa 02.11.2011.

Je nepochybné, že spotrebiteľské spory vzhľadom na právne zvýšenú ochranu spotrebiteľov a v
spojitosti s rozhodcovskými konaniami sú zložitejšie a náročnejšie, a teda aj časovo náročnejšie na
preskúmanie celej veci. Taktiež je rozdiel medzi rozhodnutím o udelení poverenia a rozhodnutím, ktorým
sa taká žiadosť zamieta, a to aj vo forme takých rozhodnutí, keďže rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
obsahuje odôvodnenie, v ktorom súd musí riadne zdôvodniť rozhodnutie, čo je časovo zdĺhavejšie, než

udelenie poverenia.
Súd poukazuje zároveň na to, že podľa ustanovení O.s.p. je stanovená lehota pre písomné vyhotovenie
rozhodnutiaajehodoručenie30dní,atoodjehovyhlásenia,pričomsudcamôžepožiadaťajopredĺženie
lehoty.
Teda konanie súdu od podania návrhu prechádza viacerými krokmi - preštudovanie spisu, prípadne

vykonanie ďalších úkonov za účelom zistenia potrebných skutočností a následne právne posúdenie a
vyhotovenie písomného rozhodnutia. Je prirodzené, že toto si vyžaduje určitý časový úsek a to aj z
dôvodu, pokiaľ má byť rozhodnutie kvalitné po všetkých stránkach.
V dôsledku toho súd vydal uznesenie až dňa 02.11.2011, teda až po 5 mesiacoch od podania žiadosti.Súd však opätovne zdôrazňuje, že jednak nie je zákonom stanovená lehota a jednak vydanie takého
rozhodnutia s poukazom na všetky okolnosti týkajúce sa veci (spotrebiteľ, ochrana spotrebiteľa,
rozhodcovský rozsudok) je právne a časovo náročné.

Teda aj napriek tomu, že rozhodnutie bolo vydané po 5 mesiacoch, súd má za to, že s poukazom na
uvedené skutočnosti, rozhodnutie bolo vydané v primeranej lehote.

Hoci navrhovateľ mal za to, že súd nebol oprávnený skúmať exekučný titul, s týmto súd nesúhlasí, a to s
poukazom na platné ust. § 41 a § 44 Exekučného poriadku, ako aj s poukazom na rozhodnutie Súdneho

dvora Európskej únie vo veci C 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez
Nogueira, podľa ktorého smernicu 93/13 treba vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti
spotrebiteľa, musí, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom
stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej
predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel

možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide
o neprimeranú doložku, prináleží tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. (bod 59).
Dokonca aj ÚS SR opakovanie odmietol sťažnosti spoločnosti (aj navrhovateľa), ktoré namietali
porušenie práv všeobecnými súdmi SR ohľadom problematiky rozhodcovskej doložky. (I ÚS 214/2012,

I ÚS 254/2012, III ÚS 264/2012, III ÚS 161/2012)

Keďže je možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva,
súd má za to, že exekučný súd je tiež s poukazom na uvedené rozhodnutie Súdneho dvora oprávnený
posudzovať dané skutočnosti aj v rámci exekučného konania pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie

poverenia.

Na základe toho exekučný súd bol oprávnený tak postupovať, aj keď to nevyplýva priamo z ustanovenia
§ 44 Exekučného poriadku v časti výnimky, kedy lehota 15 dní neplatí.

Hoci v § 44 ods.2 Exekučného poriadku je daná výnimka, pre ktorý neplatí lehota 15 dní, ide o lehotu na
vydanie poverenie, nie aj na rozhodnutie o zamietnutí. To znamená, že súd po doručení žiadosti skúma,
či sú splnené podmienky pre udelenie poverenia. Ak sú splnené podmienky a nie je žiadny rozpor,

je povinný vydať poverenie v lehote 15 dní okrem exekučných titulov uvedených § 44 Exekučného
poriadku.
V danom prípade síce nešlo o túto výnimku, ale súd zistil rozpor so zákonom, preto žiadosť zamietol a
v takom prípade nie je stanovená lehota pre také rozhodnutie.

Súd sa teda nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že postup súdu bol nesprávny.

Podľa § 9 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení do 31.12.2012
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení od 01.01.20013
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa
nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej
republiky a postup alebo výsledok
postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119
písm. b) Ústavy Slovenskej republiky .

(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.
(3) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného

príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej

správy prokurátorom.
(4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Nesprávny úradný postup má značný význam i pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej súvislosti
s prieťahmi v konaní. Úprava zodpovednosti za konanie orgánov verejnej moci za prieťahy v konaní

ako dôsledkov nesprávneho úradného postupu umožňuje riešiť spory už na vnútroštátnej úrovni a nie
pred Ústavným súdom SR alebo Európskym súdom pre ľudské práva. Vnútroštátny prostriedok nápravy
musí byť podľa judikatúry ESĽP teoreticky a prakticky efektívnym prostriedkom, musí byť dostupný,
musí byť v stave zabezpečiť nápravu vo veci sťažovateľa a poskytnúť mu dostatočnú nádej na úspech
(Akdivaris and others v. Turecko, rozsudok zo 16. septembra 1996). Opravný prostriedok musí spĺňať

kritérium dostupnosti, t. j. daná osoba musí byť schopná iniciovať príslušné konanie sama (rozsudok
Deweerz27.februára1980,SériaA,č.35,str.16-17,ods.29).JudikatúraESĽPspájaotázkuvyčerpania
vnútroštátnych prostriedkov s osobou sťažovateľa, teda či sťažovateľ vyčerpal všetky právne prostriedky
vnútroštátnej nápravy.
Rýchlosť a účinnosť súdneho konania je objektívne podmienená charakterom, ako aj právnou a

faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníkov súdneho konania a napokon
aj činnosťou, resp. súčinnosťou štátnych a iných orgánov, ktoré sa zúčastňujú na súdnom konaní.
Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je však organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby
sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa osoba obrátila na súd so žiadosťou
o jeho rozhodnutie.

Zákonom č. 412/2012 Z.z. došlo k doplneniu §
9 o nové odseky
3 a vnadväznostinamožnosť
dotknutých osôb domáhať sa ochrany svojich práv v prípade prieťahov v konaní pred súdom
alebo iným orgánom, a to s využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia § 127 ods.

1 Ústavy SR . Otázku, či
v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ÚstavySR , je kompetentný preskúmať
Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom

na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných
kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02).
Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č.
514/2003 Z.z. , ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti

(resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo
niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z
hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na uvedené zákon výslovne ustanovuje, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu
náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z. z. až v

prípade, ak o existencii prieťahov v konaní bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní, a to buď v
rámci disciplinárneho konania, v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva, alebo v konaní pred
Ústavným súdom SR.
Toto však bolo vnesené do právnej úpravy až novelou účinnou od 01.01.2013.
Je nepochybné, že v danom prípade navrhovateľ poukazuje na nesprávny úradný postup a na vznik

škody, ktorej náhradu si uplatnil, všetko pred účinnosťou novelizovaného znenia zák.č. 514/2003 Z.z.
Aj z logického výkladu je zrejmé, že na predmetné konanie je nutné aplikovať právny stav v čase vzniku
škody, resp. uplatnenia náhrady škody. Je neprípustné a bolo by aj nelogické, keby sa obdobné konanie
v rámci súdneho konania, resp. predbežného rokovania nároku na náhradu škody odporcom, spravovali
predchádzajúcim znením zákona č. 514/2003 Z.z. a zároveň v priebehu konania by sa začal aplikovať

novelizovaný predpis. (hmotnoprávne ustanovenie bez prechodného ustanovenia)
Navrhovateľ si uplatnil nárok na náhradu škody u odporcu, ako aj na súde v čase platnosti
predchádzajúceho znenia zák.č. 514/2003 Z.z. Je neprípustné aplikovať novelizované znenie na nárok
navrhovateľa, ktorý si ho uplatnil a aj vznikol v čase pred novelou.
Vzhľadomnato,žeustanovenie§9zák.č.514/2003Z.z.jehmotnoprávneustanovenie,pričomkdátumu

01.01.2013, t.j. k účinnosti novely, ktorou bolo ust. § 9 cit.zák. novelizované, nie je žiadne prechodné
ustanovenie, je nutné aplikovať pre daný prípad, t.j. pre nárok navrhovateľa, znenie § 9 cit.zák. v znení
v čase uplatnenia jeho nároku, t.j. znenie do 31.12.2012.
Keďže ide o hmotnoprávne ustanovenie a nie je dané prechodné ustanovenie k danej novele, musí sa
aplikovať ustanovenie platné v čase vzniku nároku, resp. uplatnenia, a to v súlade správnou teóriou.

Ak by sa aplikovalo na daný prípad ustanovenie § 9 cit.zák. v znení od 01.01.2013, tak by sa postupovalo
podľa nesprávneho ustanovenia, bolo by použité nesprávne ustanovenie.
Podľa názoru súdu nemožno ani analogicky tieto ustanovenia účinné od 01.01.2013 aplikovať, nemožno
ich pre daný prípad brať do úvahy. Tým by nastal stav právnej neistoty pri každej zmene zákona, keby sa
toto zohľadňovalo a bralo do úvahy na vzťahy pred účinnosťou zmeny zákona, hoci by to v prechodných

ustanoveniach nebolo stanovené.
Na základe uvedeného súd aplikoval znenie do 31.12.2012.
Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Tvrdené prieťahy a nezákonný úradný postup súdu v konaní nemožno konštatovať s poukazom na Nález
Ústavného súdu SR III-ÚS/69/2011-25 zo dňa 3.5.2011 („každý nech si stráži svoje právo“). Navrhovateľ
nevyužil účinné právne prostriedky nápravy, nepodal opravné prostriedky.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane

predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody z dôvodu neprávneho úradného postupu nevydaním rozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a vykonaním úradného postupu bez splnenia
podmienok, keďže neakceptoval právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu.

Súd opätovne zdôrazňuje, že lehota 15 dní bola stanovená len na vydanie poverenia, nevzťahuje sa
na prípady zamietnutia návrhu na vydanie poverenia, čo vyplýva priamo z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. Ak súd exekútora nepoverí, 15-dňová lehota neplatí.
V prípade, keď poverenie nebolo vydané, navrhovateľ nemôže svoj nárok uplatňovať z titulu prieťahov

v konaní, ale len z titulu nesprávneho úradného postupu súdu (ktorý podľa navrhovateľa spočíva v
nesprávnej aplikácii právnych predpisov), z titulu vydania nezákonného rozhodnutia.
Za nesprávny úradný postup však nemožno považovať samotné rozhodnutie, ktorým súd návrh na
vydaniepovereniazamietol(NajvyššísúdČR2Cdom129/97zodňa29.6.1999,podľaktoréhonesprávny
úradný postup nezakladajú vady konania - napríklad zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie,
hodnotenie zistených skutočností, právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie;

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo 24/04 - nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide
o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho
orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup nenašiel
svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo
dňa 25.8.2009 - rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť ako nesprávny

úradný postup).
Je teda zrejmé, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno považovať za nesprávny úradný
postup. Za splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z. (ak bolo právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom) posúdenie veci a vydanie rozhodnutia možno považovať len za vydanie nezákonného

rozhodnutia. Preto rozhodnutia exekučných súdov, ktorými boli zamietnuté žiadosti o vydanie poverenia
a skúmanie materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy rozhodcovskej doložky
nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu. Uvedené rozhodnutie za nezákonné možno
považovať len vtedy, ak bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené
kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení
všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
alebo nezákonným rozhodnutím sú:
1) Porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo
nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy,

§ 3 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).
2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§
3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia občianskeho
zákonníka).
3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.

1) Porušenie právnej povinnosti súdom, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí, nesprávnom úradnom
postupe.

Navrhovateľ tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti:

- Nesprávnym úradným postupom, ktorý spočíval v nečinnosti - prieťahoch v konaní, pretože poverenie
na vykonanie exekúcie nevydal v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním.
- nesprávnym úradným postupom súdu, nesprávnou aplikáciou zákona. Napriek žiadosti o vydanie
poverenia na základe právoplatného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ktorý je rovnocenný
s inými exekučnými titulmi, žiadosť o vydanie poverenia zamietol. Porušil tým zásadu právnej istoty a

prekážku právoplatne rozhodnutej veci.Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci:

a) nezákonným rozhodnutím,
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Súd zastáva názor, že zákonná 15-dňová lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa vzťahuje

len na prípad, keď súd poverenie vydá, pokiaľ nejde o výnimku v zmysle cit. ustanovenia. Nevzťahuje
sa na prípad, keď súd poverenie nevydá. Vyplýva to z gramatického a logického výkladu ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

V danom prípade však 15-dňová lehota neplatila z dôvodu exekučného titulu, a to ani v prípade, že by

súd udelil poverenie.

Súd má zato, že nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ani k nesprávnemu úradnému postupu
súdu, ktorý by spočíval v nesprávnej aplikácii právnych predpisov.

Samotné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia nemožno považovať za nesprávny
úradný postup súdu, pretože postup súdu našiel vyjadrenie v rozhodnutí, nebol neefektívny (rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR 2Cdom 129/97 zo dňa 29.6.1999). Výsledkom rozhodovacej činnosti súdu je, že
súd žiadosti o vydanie poverenia vyhovie alebo žiadosť zamietne. Zo zákona nevyplýva, že kogentne
musí vždy súd žiadosti navrhovateľa vyhovieť. Práve táto rozhodovacia činnosť je podstatou súdnictva a

nemožno ju vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup (uznesenie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07
zo dňa 25.8.2009).

Preto rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť na vydanie poverenia, súd nevyhodnotil
ako nesprávny úradný postup. Ako nesprávny úradný postup nevyhodnotil ani procesný postup

exekučného súdu pred vydaním rozhodnutia. Procesný postup smeroval k vydaniu rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti, jeho výsledkom bolo vydané rozhodnutie, preto procesný postup bol efektívny. Nešlo
o nesprávny úradný postup.

RozhodnutieNajvyššiehosúduSR4Cdo24/04konštatuje,ženesprávnyúradnýpostupmožnovymedziť

tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu
štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a ak tento
postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí.Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia preto súd nevyhodnotil ako nesprávny úradný
postup podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Nevyhodnotil tak ani procesný postup súdu, ktorý mu
predchádzal.

Z uvedených dôvodov za splnenia zákonných podmienok podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.
rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia bolo možné skúmať len z hľadiska jeho
nezákonnosti. Navrhovateľ však nesplnil zákonné podmienky - nepodal riadny opravný prostriedok,
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2011. Súd nezistil žiadne rozhodnutie, ktorým by bolo
rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť a ktorým by bol súd viazaný. Preto súd ustálil, že

rozhodnutie, ktorým exekučný súd zamietol žiadosť na vydanie poverenia, je zákonné.

Z uvedených dôvodov mal súd preukázané, že navrhovateľ nesplnil prvú podmienku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím. Nepreukázal
nesprávny úradný postup ani nezákonné rozhodnutie.

Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu je nadbytočné
a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Súd by mohol návrh zamietnuť pri nesplnení
čo i len jednej podmienky. Preto nesplnenie ďalších dvoch podmienok súd zdôvodňuje len okrajovo a
nad rámec zákonnej povinnosti.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že súd porušil povinnosť z dôvodu nečinnosti - prieťahoch v konaní, pretože
poverenie na vykonanie exekúcie nevydal v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním a nesprávnou
aplikáciou zákona, nakoľko napriek žiadosti o vydanie poverenia na základe právoplatného exekučného
titulu (rozhodcovského rozsudku), ktorý je rovnocenný s inými exekučnými titulmi, žiadosť o vydanie
poverenia zamietol, čím porušil tým zásadu právnej istoty a prekážku právoplatne rozhodnutej veci,

tak súd ustálil, čo opätovne zdôrazňuje, že pre taký prípad neplatí 15-dňová lehota a súd rozhodol v
primeranej lehote v súlade s § 6 O.s.p. a zároveň je vecou súdu, či udelí poverenie alebo zamietne
žiadosť, ak zistí rozpor, čo musí vždy skúmať.

2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom
súdu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci:
a) nezákonným rozhodnutím,
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 5 ods. 1 uvedeného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má

účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 17 ods. 1 uvedeného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 uvedeného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju
uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3 uvedeného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
najmä s prihliadnutím na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.Podľa § 17 ods. 4 uvedeného zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2
nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 ods. 1 uvedeného zákona ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného
prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Z uvedeného je zrejmé, že aj na prípad osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorou je aj nárok

na náhradu škody za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, sa podporne aplikujú
všeobecné ustanovenia občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd podporne aplikoval ustanovenia
občianskeho zákonníka, najmä spoločné ustanovenia o náhrade škody uvedené v treťom oddiele
občianskeho zákonníka. Z úradnej moci je potrebné zaoberať sa aj spoluúčasťou poškodeného
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu na vzniku škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Skutočnosť, že aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy nielen
v prípade zodpovednosti škodcu za zavinené konanie (§ 420 Občianskeho zákonníka), ale aj v

prípade zodpovednosti za škodu na základe princípov objektívnej zodpovednosti, vyplýva z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR (R 80/1970 a R 28/1973).

Súd má zato, že škoda je skutočná majetková ujma. V tomto štádiu konania navrhovateľ nepreukázal
vznik škody (majetkovej ujmy).

Z ničoho nevyplýva výška majetkovej škody, ktorú si navrhovateľ uplatnil. Tvrdil, že táto škoda je
dôsledkom toho, že daná výška už nemôže byť viac priznaná a keďže bola žiadosť o udelenie poverenia
zamietnutá, tak ani vymôcť sa daná suma už nedá.
Zo žiadosti o udelenie poverenia vyplýva suma pre vymoženie vo výške 1.365,57 Eur s príslušenstvom.
V tomto konaní si však uplatňuje majetkovú škodu vo výške 4.883,49 Eur, čo je niekoľkonásobne vyššia,

ako bola priznaná istina rozhodcovským súdom. Navrhovateľ nekonkretizoval, z čoho pozostáva suma
uplatnená v tomto konaní. Nepreukázal túto výšku.

Je nepochybné, že navrhovateľ ako veriteľ vo viacerých zmluvných vzťahoch nepreveroval finančnú
situáciu dlžníkov. Dokonca im aj opakovane poskytoval úver, hoci tie predchádzajúce nesplácali.

Z toho je zrejmý predpoklad, že ani po vydaní exekučného titulu nebude veriteľ uspokojený dlžníkom.

Súd v konaní navrhovateľa vidí obchádzanie zákona, keď namiesto toho, aby bol podaný opravný
prostriedok proti uzneseniu, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, bez napadnutia
daného rozhodnutia žiada od štátu sumu vo výške dlhu dlžníka, od ktorého by pravdepodobne v

mnohých prípadoch pohľadávku neuspokojil.
A v rámci tohto konania tvrdí, že zo strany súdu došlo k neprávnemu postupu, keďže súd skúmal
exekučný titul.
Predsa pokiaľ nesúhlasil s rozhodnutím Okresného súdu, mohol podať opravný prostriedok, napriek
tomu požadoval náhradu škody od odporcu vo výške dlžnej sumy.

Takýto postup súd považuje za rozpor s dobrými mravmi, ktorý nepožíva právnu ochranu.

Súd zároveň poukazuje aj na to, že rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.03.2011,
ale až dňa 27.06.2011 bola podaná na súd žiadosť o udelenie poverenia, teda cca 3 mesiace
od právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, teda takto si navrhovateľ aj sám zavinil daný stav

nevymoženej pohľadávky.

3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnych povinností (nezákonným rozhodnutím, nesprávnym
úradným postupom) a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani porušenie povinností (nesprávny úradný postup, nezákonné
rozhodnutie), ani škodu a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností a
tvrdenou škodou.Tvrdená škoda nemá bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s rozhodnutím exekučného súdu,
tvrdenými prieťahmi. Navrhovateľ nepreukázal, že bez vydania rozhodnutia exekučného súdu, bez
tvrdených prieťahov exekučného súdu, by nebolo došlo k vzniku tvrdenej škody.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal splnenie ani jednej podmienky, preto návrh v celom
rozsahu zamietol.

Odporca sa k veci vyjadril písomne podaním zo dňa 11.06.2013 doručeným súdu až dňa 17.06.2013,

teda až po pojednávaní a vyhlásení rozhodnutia, teda po skončení dokazovania, preto nebolo možné
prihliadať na toto podanie.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol, keďže posúdil, že
nedošlo k prieťahom v konaní XXEr XXXX/XXXX, ani k porušeniu Exekučného poriadku, keď bolo
rozhodnutie vydané cca po 5 mesiacoch od podania žiadosti, pričom toto rozhodnutie nebolo napadnuté

žiadnym opravným prostriedkom, nebolo ani zrušené pre nezákonnosť.
Zároveň navrhovateľ ani nepreukázal výšku majetkovej škody, a teda aj primeranosť nemajetkovej ujmy,
ktorá spočívala v 20 % z výšky majetkovej škody. Teda navrhovateľ neuniesol v tej časti dôkazné
bremeno.
Taktiež súd poukazuje na to, že žiadnym príslušným orgánom neboli konštatované prieťahy v danom

konaní,pričomsúdpoukazuje,žeexekučnýsúdnemalzákonomstanovenúžiadnulehotunazamietnutie
žiadosti. Bol povinný postupovať len v zmysle § 6 O.s.p., čo súd v tomto konaní vzhľadom na všetky
okolnosti posúdil, že exekučný súd konal primerane.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobný návrh zamietol v celom rozsahu.

Navrhovateľ navrhoval vo svojom elektronickom podaní doplnenie dokazovania, a to dodatočným
predložením znaleckého posudku, ktorý si navrhovateľ objednal, a to na zodpovedanie otázok týkajúcich
sa interpretácie a aplikácie smernice Rady 93/13/EHS.
Súd tento návrh zamietol a navrhovaný dôkaz súd rozhodol, že nevykoná, pretože znalecký posudok,

ktorý nebol vypracovaný v súdnom konaní, nemá charakter znaleckého posudku, ale iba listinného
dôkazu. Zároveň navrhnutý dôkaz je pre rozhodnutie súdu za tohto skutkového a právneho stavu právne
irelevantný. Naviac znalecký posudok by mal preukázať správnosť skutkových tvrdení navrhovateľa,
nemôže nahrádzať skutkové tvrdenia, či právne posúdenie. Daný dôkaz však podľa uvedenia
navrhovateľa by mal zodpovedať otázky týkajúce sa interpretácie a aplikácie smernice Rady 93/13/

EHS, čo je však v danom prípade neprípustné, aby bol znaleckým posudkom predkladaný nejaký právny
názor, či stanovisko na interpretáciu, či aplikáciu smernice, toto je na posúdení súdov, berúc ohľad na
zásadu „iura novit curia“.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

V konaní bol úspešný odporca, ktorému patrí právo na náhradu trov konania. Keďže si trovy konania
uplatnilažvpodanídoručenomsúdupovyhlásenírozhodnutia,pričomichaninevyčíslil,súdmunáhradu
trov konania nepriznal, pričom ani nezistil vznik trov na jeho strane.

Podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch od poplatku je oslobodené súdne konanie
vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom.

Z toho dôvodu súd nezaväzoval účastníkov na zaplatenie súdnych poplatkov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len

vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho)
alebo obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. f) OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).