Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Anna Majeriková

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/332/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115220808
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115220808.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľa: X.
Q., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX/X, R. R., občan SR, právne zastúpený Burian & partners, s. r.o.,
advokátska kancelária so sídlom V. Tvrdého 819/1, Žilina, proti odporcovi: A. V., nar. XX.X.XXXX, bytom
B. XXX/X, D. - D., štátny občan SR, o zaplatenie 2.649 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.649 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,05 % ročne zo sumy 2.649 eur od 10.9.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 394,71 eur a tieto zaplatiť

na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v Tatra banka a.s., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, do
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Žilina súdny poplatok
z podaného návrhu vo výške 158,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 9.7.2015 domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.649 eur spolu
s príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 28.8.2013 do zaplatenia) a náhrady trov
konania. Návrh odôvodňoval na tom skutkovom základe, že odporca dňa 27.8.2013 sa dopustil prečinu
krádeže tým, že odcudzil bicykel vo vlastníctve navrhovateľa, k spáchaniu uvedeného trestné činu sa
priznal za tento skutok trestným rozkazom Okresného súdu Žilina č.k. 1T 224/2013 zo dňa 31.12.2013
bol uznaný vinným a odsúdený za prečin krádeže. Navrhovateľ bol s nárokom na náhradu škody

odkázaný na občianske súdne konanie. Protiprávnym konaním odporca spôsobil škodu na majetku
navrhovateľa a v trestnej veci hodnota odcudzenej veci bola ustálená na sumu 2.649 eur.

Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovania a to výsluchom navrhovateľa v neprítomnosti odporcu pri aplikácii ustanovenia

§ 101 ods. 2 O.s.p. oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami k veci sa vzťahujúcimi a to
rozhodnutím Okresného súdu Žilina 1T 224/2013, potvrdením o výške škody a dospel k nasledovným
skutkovým zisteniam.

Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. Uviedol, že
hodnota odcudzeného bicykla predstavuje sumu 2.649, čo potvrdil samotný predajca.Z rozhodnutia Okresného súdu Žilina 1T 224/2013-72 zo dňa 31.12.2013 vzal súd za preukázané,
že odporca bol uznaný za vinného za skutok dňa 27.8.2013 odcudzením bicykla zn. Specialized
Stumpjumper výr. č. rámu M9KK62001, rok výroby 2010, čím spôsobil poškodenej X. Q. (navrhovateľ)

škodu vo výške 2.649 eur, teda prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin spáchal vlámaním a
spáchal prečin krádeže a za to bol odsúdený. Navrhovateľ ako poškodený s nárokom na náhradu škody
bol odkázaný na občianske súdne konanie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.1.2014.

Z pripojeného spisu sp. zn. 1T 224/2013-72 a to oboznámením zápisnice o výsluchu obvineného

odporcu dňa 3.9.2013 ako i 16.1.2014 súd zistil, že ku skutku sa sám dobrovoľne priznal, predal
odcudzený bicykel za sumu 300 eur a peniaze z predaja použil na stravu a bývanie. Tiež v predmetnej
trestnej veci mu bolo oznámené obvinenie z prečinu krádeže a uviedol, že vie z čoho je obvinený, skutky
sa stali tak ako je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia a chcel, aby bola uzavretá dohoda o vine
a treste.

Z potvrdenia predajcu VELOsprint Nitra, prevádzka Predmestská Žilina súd zistil, že cena bicykla zn.
Specialized Stumpjumper výr. č. rámu M9KK62001, rok výroby 201, ktorý odpredal navrhovateľovi bola
2.649 eur s DPH.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie
právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Pod
pojmom škoda je treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je

objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť znamená, že
medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčinný a následku. Existencia
príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len
predpokladať. Zavinenie ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu má charakter subjektívny,
lebo znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa právnej úpravy zodpovednosti za škodu vzniká občianskoprávna zodpovednosť podľa § 420
Občianskeho zákonníka pokiaľ sú splnené jej predpoklady a to protiprávnosť, vznik (existencia) škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a zavinenie.

V konaní bolo nesporné, že odporca si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spáchal prečin

krádeže za čo bol odsúdený. V konečnom dôsledku ohľadom skúmania zodpovednosti odporcu ako aj
z hľadiska rozhodovania o jeho povinnosti nahradiť poškodenému tj. navrhovateľovi vzniknutú škodu,
bol súd viazaný rozhodnutím sp. zn. 1T 244/2013 zo dňa 31.12.2013 v zmysle ustanovenia § 135 ods.
1 veta tretia O.s.p. (súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,
priestupok alebo iný správny delikt, postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal ako aj

rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise zákonného imania; súd však
nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní). Výrok rozhodnutia o tom, že bol spáchaný trestný čin,
však nerieši otázku rozsahu uplatňovanej výšky škody a preto sa týmto súd zaoberal v priebehu konania.

Právna úprava zodpovednosti za škodu vychádza zo všeobecnej zásady občiansko-právneho deliktu

„každý, kto privodí vznik škody svojím protiprávnym a spravidla i zavineným konaním, je povinný
spôsobenú škodu nahradiť“. Škoda vždy vznikne po skutočnosti, ktorá ju spôsobila a v danom prípade
príčinná súvislosť medzi konaním odporcu a vzniknutou škodou je zrejmá z následku, keďže práve
správanie sa odporcu bolo príčinou vzniku škody. V konaní bolo nesporne preukázané to, že vpríčinnej súvislosti s uvedeným prečinom krádeže došlo ku škode navrhovateľa a to odcudzením bicykla
Specialized Stumpjumper výr. č. rámu M9KK62001, rok výroby 2010 v sume 2.649 eur. Súd je toho
názoru, že škoda ako kategória občianskeho práva je ujma, ktorá nastala v zmenšení majetkového stavu

poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do predchádzajúceho stavu a ak nie je uvedenie veci do pôvodného stavu možné, potom sa pre
určenie výšky náhrady škody vychádza z výšky nákladov, ktoré sú nutné na zadováženie tej istej veci
alebo nákladov na prípadnú reparáciu poškodenej veci. Rozsah škody, ktorú v tomto konaní navrhovateľ
uplatňuje zodpovedá majetkovej hodnote, ktorú je potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do

predošlého stavu a tieto náklady sú spojené s protiprávnym konaním odporcu. Existencia jednotlivých
predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za škodu bola v konaní nepochybne preukázaná, preto
súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia návrhu navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 2.649 eur.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (s účinnosťou od 1.2.2013), výška úrokov

z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ popri istine požadoval zaplatiť i úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.649 eur
od 28.8.2013. Úroky z omeškania výlučne súvisia s peňažnými záväzkami. Z pojmového vymedzenia

tohto sankčného mechanizmu vyplýva, že veriteľ ich môže od dlžníka požadovať v prípade, ak dlžník
poruší svoju povinnosť plniť riadne a včas a dostane sa do omeškania s plnením peňažného záväzku.
Omeškanie dlžníka je právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje zmenu v obsahu záväzkového vzťahu a
ktorej korešponduje hmotnoprávne oprávnenie veriteľa v občianskoprávnych vzťahoch požadovať popri
peňažnom dlhu aj úroky z omeškania, pričom právnu relevanciu má, v ktorých momentoch sa dostáva

dlžník do omeškania. Čas, kedy má dlžník plniť, môže byť presne stanovený dohodou účastníkov
zmluvného vzťahu, ustanovený právnym predpisom pre konkrétny právny vzťah, prípadne určený v
rozhodnutí súdu alebo iného orgánu. Ak čas plnenia peňažného dlhu nebol určený ani jedným z
vyššie uvedených spôsobov je potrebné v danom prípade aplikovať všeobecnú úpravu vyplývajúcu
z občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je

dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Súd za kvalifikovanú výzvu považoval deň doručenia
návrhu odporcovi a to dňa 9.9.2015 a vychádzajúc z uvedeného súd priznal navrhovateľovi popri
istine aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.649 eur od 10.9.2015 do zaplatenia.
Výšku úrokov z omeškania v občianskom práve nemožno dojednať nad rámec ustanovený zákonom a

z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je
prípustné. Základná úroková sadzba ECB k 10.9.2015 bola 0,05 % zvýšená o päť percentuálnych bodov
predstavuje úrok z omeškania vo výške 5,05 %. Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania (od
28.8.2013 do 9.9.2015) návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.3 O.s.p., v zmysle ktorého zákonného ustanovenia,
aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta

z výšky súdom priznaného plnenia.

Navrhovateľ mal v konaní neúspech v pomerne nepatrnej časti, preto má právo na plnú náhradu trov
konania. Navrhovateľovi vznikli v konaní trovy spojené s právnym zastupovaním za tri úkony právnej
pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia dňa 30.6.2015, podanie návrhu na súd dňa 9.7.2015 a dňa

14.12.2015 účasť na pojednávaní) jeden úkon právnej pomoci á 101,25 eur + režijný paušál á 8,39 eur
+ 20% DPH) tj. 394,71 eur, ktoré boli vyčíslené v súlade s ustanovením § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.
a),c),d) § 16 ods. 3, § 18 ods. 3, § 20c Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb.Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi) súd zaviazal

odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 394,71 eur na účet právneho zástupcu
navrhovateľa tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. e) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zmien a

doplnkov od poplatku sú oslobodený navrhovateľ v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy,
ktoré mu boli spôsobené trestným činom. Navrhovateľ ako poplatník bol oslobodený od zaplatenia
súdneho poplatku a podľa § 2 ods. 2 veta prvá citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku
oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú
časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V predmetnej veci navrhovateľ bol v konaní úspešný
a súd nezistil dôvody na oslobodenie od súdneho poplatku u odporcu a preto rozhodol o jeho povinnosti

zaplatiť poplatok za podaný návrh vo výške 158,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na
účet tunajšieho súdu (§ 6 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. + pol. č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.