Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 21, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/57/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107218235
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8107218235.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov JUDr.

Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: MULTI-CLUB, spol. s r.o., so sídlom
Kováčska 7, 080 01 Prešov, IČO: 36 477 575, zastúpeného JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou,
Konštantínova 6, 080 01 Prešov, IČO: 31 944 779, proti žalovanému: O. B. - R., miesto podnikania B.
XXXX/X, XXX XX O., IČO: 32 925 042, zastúpenému JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, Jesenná
8, 080 05 Prešov, o zaplatenie 1.599,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 24.4.2014 č.k. 21Cb/59/2008-167 zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

1) Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že:

„Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.599,01 eura a 6 % ročný úrok z omeškania zo
sumy 1.599,01 eura od 8.8.2006 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.“

V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia zostatku ceny

dodávky klimatizačných jednotiek vyúčtovaného faktúrou č. FV XXXXX zo dňa 24.72006.

Z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný mal záujem o dodávku a montáž klimatizačných zariadení
do jeho podnikateľských prevádzok. Po ohliadke podnikateľských prevádzok, v ktorých mal žalovaný
záujem namontovať klimatizačné zariadenie, boli žalobcom vypracované cenové ponuky na dodávku a
montáž klimatizačných zariadení, o ktoré mal žalovaný predbežne záujem. Na základe vypracovaných
cenových ponúk zo dňa 6.5.2006, 7.5.2006 a 15.5.2006 si žalovaný u žalobcu objednal dodávku

a montáž 4 ks klimatizačných jednotiek, a to 2 ks klimatizačných jednotiek značky ARTEL RD 9
RN a 2 ks klimatizačných jednotiek ARTEL RD 13 RN. V priebehu realizácie dodávky a montáže
klimatizačných jednotiek žalovaný požiadal žalobcu o dodávku a montáž jednej klimatizačnej jednotky
TOSHIBA RAS 10 UA namiesto jednej klimatizačnej jednotky RD 9 RN z dôvodu, že mu v kancelárii
nesedel odtieň klimatizačnej jednotky ARTEL RD 9 RN, pričom vyhovoval lepšie odtieň klimatizačnej
jednotky TOSHIBA RAS 10 UA. Na základe tejto skutočnosti žalobca žalovanému dodal a namontoval
jeden kus klimatizačnej jednotky ARTEL RD 9 RN, dva kusy klimatizačných jednotiek ARTEL RD 13

RN a jeden klimatizačnej jednotky TOSHIBA RAS 10 UA. Táto skutočnosť vyplýva aj zo súpisu prác
a dodávok zo dňa 20.7.2006. Namontované klimatizačné jednotky žalovaný od žalobcu prevzal, čo
potvrdzuje zápis o odovzdaní a prevzatí zo dňa 21.7.2006, ktorý žalovaný sám podpísal. Odplatu za
dodávku a montáž klimatizačných jednotiek vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. FV XXXXX zodňa 24.7.2006 na sumu 162.966,90 Sk, splatnou dňa 7.8.2006, ktorá zohľadňovala zálohové platby vo
výške 114.795,- Sk. Zálohové platby žalovaný v prospech žalobcu zrealizoval na základe zálohových
faktúr, a to zálohovej faktúry č. FA XXX, ktorá bola vystavená dňa 30.6.2006 na sumu 49.197,- Sk

splatnú dňa 30.6.2006, ako aj na základe zálohovej faktúry č. FA XXX vystavenej dňa 3.7.2006 na sumu
65.598,- Sk splatnú dňa 3.7.2006. Žalovanému zostala k úhrade suma 48.171,90 Sk, čo po prepočítaní
na aktuálnu menu euro predstavuje sumu 1.599,01 eur, ktorú žalovaný žalobcovi doposiaľ neuhradil.
Písomným podaním zo dňa 15.8.2006 označeným ako reklamácia, ktorá bola žalobcovi doručená dňa
15.8.2006, žalovaný žalobcu žiadal o dodanie certifikátu energetickej úspornosti dodaných klimatizácii,

a to v zmysle smernice EÚ, s tým, že v prípade, že takéto označenie žalobcom dodanej klimatizácie
ARTEL nemajú alebo sú energeticky náročné, bude žiadať výmenu energeticky náročných klimatizácii
ARTEL za klimatizácie energeticky úsporné. Písomným podaním zo dňa 28.9.2006 označeným ako
„Reklamácia“, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 3.10.2009, žalovaný od žalobcu žiadal výmenu
energeticky náročných klimatizácií ARTEL za klimatizácie energeticky úsporné triedy „A“ v lehote 7 dní
odo dňa doručenia predmetného listu s tým, že v opačnom prípade bude nútený odstúpiť od kúpnej

zmluvy a žiadať vrátenie zaplatenej zálohy. Písomným podaním zo dňa 26.11.2007 žalovaný oznámil
žalobcovi, že odstupuje od kúpnej zmluvy ohľadne dodávky klimatizácie ARTEL, a to v počte 3 ks. V
odstúpení žalovaný konštatoval, že odstúpením od kúpnej zmluvy sa kúpna zmluva od začiatku zrušuje
a z uvedeného dôvodu žalobcu vyzval na vrátenie zaplatenej zálohy v súlade s ustanovením § 457
Občianskeho zákonníka vo výške 69.269,50 Sk, najneskôr do 10 dní odo dňa doručenia predmetného

oznámenia, a to oproti prevzatiu klimatizačných jednotiek ARTEL v počte 3 ks.

Na pojednávaní konanom dňa 1.4.2014 žalovaný uviedol, že súhlasí s prevzatím 4 ks klimatizačných
jednotiek, ale len preto, že bol uvedený do omylu, keď bol informovaný zo strany dodávateľa v tom
zmysle, že klimatizačné jednotky sa nedodávajú tak, že by sa tam rozlišovala technická náročnosť

zariadenia. O tejto skutočnosti, že sa to malo uvádzať a že je to povinnosť dodávateľa - predávajúceho,
musel žalobca alebo vzhľadom na všetky okolnosti vedieť mal, s poukazom na v spise už spomínané
nariadenie vlády SR. Takéto konanie žalobcu v súvislosti s touto predmetnou dodávkou možno
charakterizovať ako klamlivú reklamu alebo zámenu v zmysle ustanovenia Obchodného zákonníka.
Vzhľadom na tieto skutočnosti má žalovaný za to, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je

neplatná s poukazom na ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka.

K tomuto vyjadreniu žalovaného právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovaný žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania bola z jeho strany uzavretá v omyle.
Žiadnym spôsobom nedokázal žalovaný, že by v rámci jednania o predmete dodávky žalobca

žalovanému uvádzal nejaké nepravdivé údaje. Predmet kúpy si vybral sám žalovaný z ponuky, ktorá
bola širšia. Bolo mu prezentovaných viacero zariadení, on sám si vybral konkrétne zariadenie, o ktoré
mal záujem. V tomto konaní nebolo vykonané žiadne dokazovanie v tom smere, že by boli preukázané
tvrdenia žalovaného v tom, že dodané klimatizačné jednotky nespĺňajú dané parametre, ktoré boli
uvádzané v ponukách žalobcu.

Po citácii označených ustanovení Obchodného zákonníka prvostupňový súd uzavrel, že žalovaný
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania bola z jeho strany
uzavretá v omyle. Žiadnym spôsobom nedokázal žalovaný, že by v rámci jednania o predmete dodávky
žalobca žalovanému uvádzal nejaké nepravdivé údaje. Predmet kúpy si vybral sám žalovaný z ponuky,

ktorá bola širšia. Bolo mu prezentovaných viacero zariadení, on sám si vybral konkrétne zariadenie, o
ktoré mal záujem. V rámci dokazovania neboli preukázané tvrdenia žalovaného, že dodané klimatizačné
jednotky nespĺňajú dané parametre, ktoré boli uvádzané v ponukách žalobcu. Žalovaný nepreukázal,
že by mu žalobca nedodal v rámci zhotovenia diela také klimatizačné jednotky, ktoré si objednal, teda
že žalobca plnil vadne. Uplatnenie reklamácie dňa 28.9.2006 s uplatnením reklamačného nároku

na výmenu dodaných klimatizačných jednotiek typu ARTEL 13 RN - 2 ks a ARTEL 9 RN - 1 ks za
iný typ energetickej triedy „A“ ani následné oznámenie odstúpenia od zmluvy pre nečinnosť žalobcu
písomným podaním zo dňa 26.11.2007 nie sú dôvodné. Žalovanému nevznikol nárok na výmenu
daných klimatizačných jednotiek ARTEL za iný typ, a teda ani nárok na zrušenie zmluvy jednostranným
odstúpením. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné posúdiť podľa Obch. zák., keďže

obaja účastníci vystupovali v tomto vzťahu ako podnikatelia, konkrétne podľa ust. § 536 Obch. zák.,
keďže predmetom plnenia žalobcom bola dodávka hnuteľnej veci - klimatizačných jednotiek a ich
montáž pred uvedením do užívania. Kľúčovým problémom v tomto spore je vyriešenie otázky vadnosti
plnenia, s ktorou priamo súvisí preukazovanie obsahu dohodnutého predmetu plnenia diela medziúčastníkmi. Pokiaľ ide o dodávku klimatizačnej jednotky ARTEL, žalovaný tvrdí v odstúpení od zmluvy,
že si objednal dodanie a montáž klimatizačných jednotiek energetickej triedy „A“ a boli mu dodané
klimatizačné jednotky značky ARTEL energetickej triedy „D“. Žalobca toto tvrdenie popiera a poukazuje

pritom aj na ostatné písomnosti a výpovede žalovaného, z ktorých vyplýva, že žalovaný v reklamácii
zo dňa 28.9.2006 vytýkal žalobcovi, že mu žalobca poskytol nesprávnu informáciu pri dojednávaní
predmetu diela o tom, že klimatizačné jednotky sa nezaraďuje do tried podľa energetickej náročnosti a
žalovaný si preto objednal klimatizačné jednotky, ktoré mu žalobca odporučil, a to klimatizačné jednotky
ARTEL 13 RN a ARTEL 9 RN. Počas montáže došlo k zmene jedného kusu klimatizačnej jednotky

ARTEL 9 RN na typ TOSHIBA RAS 10 UA iba z dôvodu nevyhovujúceho farebného odtieňa. Až dodaním
dokladov od klimatizačných jednotiek TOSHIBA zistil žalobca informáciu o klasifikácii klimatizačných
jednotiek do energetických tried, a preto si od žalobcu vyžiadal doplnenie dokladov k dodaným
klimatizáciám značky ARTEL, t.j. certifikát energetickej úspornosti, na čo mu 25.9.2006 žalobca doručil
energetický štítok, z ktorého je zrejmé, že dodané klimatizačné jednotky značky ARTEL zodpovedajú
energetickej triede „D“. Z týchto vyjadrení žalovaného teda nie je zrejmé, či žalovaný namieta omyl pri

uzatváraní zmluvy o dielo alebo vadné plnenie žalobcu. Súd má za to, že plnenie realizované žalobcom
zodpovedalo zmluvným dojednaniam. V zmysle ustanovenia § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka
má totiž dielo vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Skutočnosť, či je
dielo vadné sa preto zisťuje porovnaním dosiahnutého výsledky vykonaného diela s vlastnosťami, ktoré
boli uvedené v dohodnutom predmete zmluvy. V prípade, ak zmluva neobsahuje odkaz na vlastnosti

diela, dielo musí mať aspoň obvyklé vlastnosti, ktoré má porovnateľné s dielom podľa účelu zmluvy.
Podľa § 420 Obchodného zákonníka (v nadväznosti na § 541 Obchodného zákonníka), predávajúci je
povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva. Ak zmluva neurčuje akosť
alebo vyhotovenie tovaru, je predávajúci povinný dodať tovar v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na
účel určený v zmluve alebo ak tento účel nie je zmluvou určený na účel, na ktorý sa takýto tovar

spravidla používa. Podľa § 422 Obchodného zákonníka, ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené
v § 420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a
vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru. Dodaný tovar trpí vadou v akosti a vyhotovení iba v
prípade, ak nevyhovuje požadovaným alebo inak určeným vlastnostiam (kvalite) t.j. musí ísť o nesúlad s
akosťou alebo vyhotovením dohodnutým v zmluve alebo nesúlad s akosťou vyplývajúcich zo zákonných

predpisov (§ 759 Obchodného zákonníka). V prípade absencie dohody o akosti alebo vyhotovení musí
nesúlad s akosťou a vyhotovením, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve, alebo o nesúlad s účelom, na
ktorý sa takýto tovar spravidla používa. Žiadne takéto vady dodaného tovaru klimatizačných jednotiek
značky ARTEL značky doteraz žalovaný v konaní nepreukázal. Z listinných dôkazov a z výpovedi
účastníkov i svedkov nevyplývajú súdu žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli viesť k záverom, že

žalobca plnil vadne, teda v rozpore so zmluvou alebo so zákonom. Dodané klimatizačné jednotky značky
ARTEL si žalovaný objednal, resp. s ich o dodávkou súhlasil, prevzal ich podľa dodacieho listu zo dňa
3.7.2006 a protokolu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 17.7.2006. Tieto klimatizačné jednotky sú
vhodné na dojednaný účet, sú v akosti prípustnej na užívanie a ich deklarovaná akosť podľa dokladov
o technických požiadavkách na tento typ výrobku nebola zo strany žalovaného napadnutá reklamáciou,

a preto neboli dané zákonné predpoklady na strane žalovaného na odstúpenie od zmluvy z dôvodu
vadného plnenia. Podľa § 436 Obchodného zákonníka, dôkazné bremeno údajnej vhodnosti plnenia
spočíva v celom rozsahu na žalovanom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe žalobcu
v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.599,01 eur titulom doplatenia
ceny diela.

Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd s
odkazom na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka aj na zaplatenie príslušného uplatneného 6 %
ročného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti pohľadávku žalobcu t.j. od 8.8.2006, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného t.j. do zaplatenie, tak ako je to uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd teda zaviazal žalovaného aj na zaplatenie 6 % ročného úroku
z omeškania zo sumy 1.599,01 eur od 8.8.2006 do zaplatenia.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

2) Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa.
Vytýka, že na základe vykonaného dokazovania dospel prvostupňový súd k nesprávnym skutkovým
zisteniam a samotné rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho
názoru z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný si u žalobcu objednal dodávku energetickyúsporných klimatizačných jednotiek - triedy energetickej hospodárnosti „A“, žalobca mu dodal iba
jedno takéto zariadenie a ďalšie 3 mu dodal s triedou energetickej hospodárnosti „D“. Žalovaný si
výslovne vymienil - objednal dodanie a montáž klimatizačných zariadení v najlepšej energetickej triede.

Žalobca v kontraktačnom procese porušil svoju povinnosť a neinformoval žalovaného pred dodaním
klimatizačných jednotiek o ich energetickej náročnosti v rozpore s nariadením vlády SR č. 231/2003 Z.z..
Pretože žalobca nesplnil túto svoju povinnosť a riadne žalovanému nedodal 3 klimatizačné zariadenia s
požadovanou triedou energetickej náročnosti, či hospodárnosti, podstatným spôsobom porušil zmluvnú
povinnosť v zmysle ust. § 345 ods. 1 Obch. zák., a preto žalovaný bol oprávnený od zmluvy odstúpiť,

pričom odstúpením zanikol záväzok oboch strán. To, že žalovaný žiadal od žalobcu dodať energeticky
úsporné klimatizačné jednotky - triedy energetickej hospodárnosti „A“ vyplynulo i z výpovede svedka
M. C.. Žalobca nenaplnil teda to, o čo žalovaný podľa uzavretej dohody mal záujem. 2 klimatizačné
zariadenia ARTEL 13 RN a 1 ks klimatizačné zariadenie ARTEL 9 RN dodané žalobcom žalovanému
majú preto vady v zmysle ust. § 422 Obch. zák. a žalovaný nároky zo zodpovednosti za vady včas u
žalobcu uplatnil.

Žalovaný vytýka súdu prvého stupňa aj to, že bez povšimnutia ponechal to, že žalobca ho uviedol pri
uzatváraní zmluvy do omylu, keď uviedol, že klimatizačné zariadenia sa nedelia a nepredávajú podľa
triedy energetickej hospodárnosti. Pri uzatváraní zmluvy preto bol žalovaný uvedený do omylu, čo v
zmysleust.§49aObč.zák.vspojenísustanovením§40aObč.zák.zakladádôvodrelatívnejneplatnosti

právneho úkonu. Tejto relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa žalovaný včas dovolal. Podľa ustálenej
súdnej praxe platí, že k tomu, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti zákon nestanovuje žiadnu
formu. Relevantnou je iba skutočnosť, že účastník dovolávajúci sa relatívnej neplatnosti prejaví vôľu
tak, že pre vadu právneho úkonu, ktorá má podľa zákona za následok relatívnu neplatnosť nechce byť
účinkami tohto úkonu viazaný. V predmetnej právnej veci nie je preto rozhodujúce ako žalovaný právny

úkon označil, napr. ako odstúpenie od zmluvy, ale rozhodujúce je, k akému prejavu vôle v skutočnosti
podľa jeho obsahu úkon smeroval. Zdôrazňuje pritom aplikáciu ust. § 34 Obč. zák. i názor, ktorý vyplynul
zrozhodnutiaNajvyššiehosúduČR32Odo722/2003z20.5.2014.Ajsozdôraznenímďalšíchrozhodnutí
českého najvyššieho súdu aplikujúcich ust. § 49a Obč. zák. i ust. § 40a Obč. zák. je podľa názoru
žalovaného zmluva uzavretá žalobcom so žalovaným 6.7.2006 relatívne neplatným právnym úkonom.

Opakovane dáva žalovaný na vedomie súdu aplikáciu nar. vl. SR č. 231/2003 Z.z. vychádzajúceho
zo Smernice Rady 92/75/EHS z 22.9.1992 i vykonávacej Smernice Európskej komisie 2002/31/ES z
22.3.2002.

Napokon žalovaný namieta aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, pretože súd

nedal v rozhodnutí odpoveď na kľúčovú námietku žalovaného, a to, že žalobca neinformoval žalovaného
o energetickej náročnosti požadovaných klimatizačných zariadení, a preto nedodal žalovanému aj ním
požadované energeticky úsporné klimatizačné jednotky. Navrhuje preto rozhodnutie súdu prvého stupňa
zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

3) Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Na odvolanie doručené mu ešte súdom prvého stupňa
nedoručil súdu odvolací návrh.

4) Krajský súd v Prešove ako súd odvolací pred vecným prejednaním podaného odvolania vyzval obe
strany v konaní výzvou zo 17.12.2015 na vyjadrenie k možnému použitiu ustanovení § 49a, § 40a Obč.

zák. a ust. § 267 ods. 1 Obch. zák. s aplikáciou na skutkový záver prijatý súdom prvého stupňa v
napadnutom rozhodnutí, najmä v nadväznosti na potrebu zodpovedania otázok:
a) či žalovaným tvrdený údaj o energetickej náročnosti bol podstatný (esenciálny), bez ktorého by k
uzavretiu zmluvy nebolo došlo,
b) či žalovaným ako podnikateľský subjekt (nie spotrebiteľ) mal možnosť overiť si sám skutočnosti

o stupni energetickej náročnosti klimatizačného zariadenia a prípadne aj z údajov predloženého
„prospektu“ využiť možnosť tvrdenému omylu tohoto druhu sa vyhnúť,
c) či žalovaným tvrdený dôvod relatívnej neplatnosti (omyl) je ustanovený na ochranu len jedného
účastníka právneho vzťahu, alebo nie, pretože podľa § 267 ods. 1 Obch. zák. relatívne neplatným
je len ten právny úkon, ktorého dôvod neplatnosti chráni záujem len jedného účastníka právneho

vzťahu. Domáhať sa neplatnosti môže len ten účastník právneho vzťahu, ktorého záujmy boli dôvodom
neplatnosti dotknuté.Na uvedenú výzvu odvolacieho súdu žalovaný odpovedal písomným podaním, podľa obsahu ktorého
zdôrazňoval, že údaj o energetickej náročnosti - hospodárnosti bol pri uzatváraní zmluvy so žalobcom
pre žalovaného podstatný. Žalovaný si od žalobcu výhradne objednal dodanie a montáž klimatizačných

zariadení v najlepšej energetickej triede - v triede energetickej hospodárnosti „A“, na inom plnení
od žalobcu nemal záujem. Žalobca nedodal žalovanému klimatizačné zariadenia v tejto požadovanej
kvalite, urobil tak len u jednej klimatizačnej jednotky TOSHIBA RAS 10 UA. Až u tejto zistil, že
klimatizačné jednotky sú zaraďované do tried energetickej úspornosti a podľa tejto informácie sa
potom aj domáhal od žalobcu, aby mu dodal namiesto klimatizačných jednotiek ARTEL energeticky

úsporné klimatizačné jednotky. Žalovaný ako kupujúci objednávateľ sa mylne domnieval, že aj v prípade
klimatizačnýchjednotiekARTELkupujeodžalobcuenergetickyúspornéklimatizačnéjednotky.Žalovaný
nemal možnosť overiť si stupeň energetickej náročnosti klimatizačných jednotiek zn. ARTEL, pretože
žalobca tieto klimatizačné jednotky vystavené nikde nemal, pričom žalobca, ktorý ponúkal na predaj
tieto klimatizačné jednotky bol povinný v zmysle nar. vl. č. 231/2003 Z.z. i Smernice Rady 92/75/EHS
z 22.9.1992 i vykonávacej Smernice Komisie 2002/31/ES z 22.3.2002 pri uzatváraní zmluvy v roku

2006 žalovaného o týchto klasifikačných triedach predávaných klimatizačných jednotiek zn. ARTEL
informovať. Právny úkon, zmluva, ktorú žalobca so žalovaným uzatvorili, je relatívne neplatná podľa §
49aObč.zák.vspojenísust.§40aObč.zák.ažalovanýsatejtorelatívnejneplatnostidovolal.Existencia
omylu sa neviaže len na skutočnosť, že účastník omyl poznal ale aj na tú skutočnosť, že vzhľadom
na okolnosti mohol a mal omyl poznať a mýliaceho neupozornil. Žalovaný tak zotrváva na odvolacom

návrhu, domáha sa, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie
konanie, alternatívne zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu v celom rozsahu zamietol.

Žalobca v odpovedi na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že zo skutkových okolností zistených súdom
prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania nebolo zrejmé, ani preukázané, že by si žalovaný

v procese uzatvárania zmluvy vymienil dodávku klimatizačných jednotiek v energetickej triede A. K
okolnostiam uzatvárania zmluvy boli pred súdom prvého stupňa vypočúvaní nielen štatutárny zástupca
žalobcu, ale aj svedok O. Z. ako zástupca spoločnosti Elektroklíma, s.r.o. dodávajúcej predmetné
klimatizačné jednotky v poddodávke. Pri ohliadke, ktorá predchádzala uzatvoreniu zmluvy v priestoroch
žalovaného, žalovaným boli uvedené iba predstavy technického riešenia, kde by mali byť osadené

chladiace jednotky, žiadne osobitné požiadavky podľa energetickej náročnosti týchto jednotiek žalovaný
neuvádzal. Úlohou žalobcu bolo vypracovať ponuku na vhodné klimatizačné jednotky z hľadiska
zabezpečenia chladenia priestoru predajne a jednej kancelárie. Aj podľa výpovede svedka O. Z. na
pojednávaní 25.9.2012 ohliadka sa realizovala za účelom určenia, aký potrebný výkon týchto jednotiek
sa bude vyžadovať, pričom žalovaný nemal žiadne špecifické požiadavky vo vzťahu k energetickej

náročnosti klimatizačných jednotiek, žiadne parametre ohľadne energetickej náročnosti žalovaný od
svedka nepožadoval. Technická špecifikácia navrhnutých klimatizačných jednotiek bola uvedená aj
v prospektoch, ktoré boli žalovanému za účelom výberu dodané. Žalovaný bol upovedomený o
energetickej spotrebe zariadení, ktoré mu mali byť dodané v týchto prospektoch. V nich sú aj údaje
o výkone a príkone zariadenia. Predmetom jednania žalobcu so žalovaným neboli vôbec požiadavky

žalovaného na dodávku klimatizačných jednotiek zaradených do triedy energetickej náročnosti A. Preto
nemohlo ani objektívne dôjsť k nesprávnej informácii žalobcu voči žalovanému, že sa klimatizačné
jednotky podľa tried energetickej náročnosti nezatrieďujú. Požiadavky žalovaného sa sústredili len
na dodávku takých klimatizačných jednotiek, ktoré by z hľadiska výkonu spĺňali požiadavky na
vychladzovanie požadovaných priestorov. Žalovaný od žalobcu údaj o energetickej náročnosti osobitne

nepožadoval. Kategorizovanie klimatizačných jednotiek podľa energetickej náročnosti nie je zďaleka
jediným kritériom ich „hospodárnosti“. Vetrací a klimatizačný systém je systém a nie komponent, pretože
výslednévlastnostisaneprejavujúnahraniciachkomponentualevinterakciisrelevantnýmivlastnosťami
budovy, druhu prostredia, spôsobu využitia. Pri dojednávaní obsahu dohody so zákazníkom všetky
tieto komponenty sa riešia tak, aby bola klimatizácia u zákazníka „šitá na mieru“. Žalovanému boli po

takýchto analýzach predložené 3 ponuky na dodávku klimatizačného systému, v ktorých boli značky
ARTEL aj TOSHIBA. Žalovaný si sám vybral zvolené výrobky značky ARTEL. Dodávkou klimatizačných
jednotiek zn. ARTEL v energetickej triede D oproti iným typom klimatizačných jednotiek zaradených do
energetickej triedy A nevznikla žalovanému žiadna ujma. Dodané výrobky sú síce v strednej energetickej
triede D, ale sú veľmi výkonné, kvalitné a zákazníci sú s nimi dlhodobo spokojní. Podľa žalobcu

odporúčané a žalovaným zvolené klimatizačné jednotky zn. ARTEL sú plne vyhovujúce na účel, ktorý
žalovaný sledoval pri dojednávaní zmluvy o dielo, i z hľadiska hospodárnosti a ekonomickej náročnosti.
Dôkaz opaku je dôkazným bremenom žalovaného.Skutočnosti o energetickej náročnosti klimatizačných zariadení zn. ARTEL obsahovali prospekty dodané
žalovanému pred výberom ním objednaných výrobkov s cenovou ponukou. Od doručenia cenovej
ponuky spolu s prospektami navrhovaných typov klimatizačných jednotiek sa žalovaný ako podnikateľ

mal možnosť oboznámiť s ponúkanými typmi klimatizačných jednotiek napríklad aj na internetových
stránkach. Na týchto boli zverejnené už v roku 2006 bohaté informácie spolu s ponukou na predaj,
montáž, spolu s charakteristikou a informáciami o všetkých technických parametroch. Žalovaný nebol
„odkázaný“ len na prospekty predložené žalobcom ale pri náležitej „opatrnosti“, ktorú od neho ako
podnikateľa možno očakávať, mohol si pred objednaním klimatizačných jednotiek u žalobcu overiť údaje

o energetickej náročnosti aj z internetu. Žalobca ani objektívne nemohol vyvolať u žalovaného omyl
vo vôli v predmete plnenia tým, že by mu bol údajne poskytol nesprávnu informáciu o nezaraďovaní
klimatizačných jednotiek do tried energetickej náročnosti, keďže žalovaný sám mohol tieto údaje zistiť
aj bez žalobcu z verejne prístupného zdroja informácií.

Ust. § 267 ods. 1 Obch. zák. preferuje relatívnu neplatnosť pred absolútnou, čo má mimo iného aj

ekonomický rozmer, aby sa obmedzila možnosť zneužitia neplatnosti ako možnosti neplnenia záväzkov
účastníkov obchodných záväzkových vzťahoch, v ktorých platí tiež zásada, obdobne ako v § 49a Obč.
zák., že nikto sa nemôže dovolávať vlastného pochybenia, teda namietať neplatnosť právneho konania,
alebo uplatniť z neho výhodu. V obchodných vzťahoch treba mať na zreteli aj zásadu vigilantibus iura
scripta sunt. Žalobca i žalovaný mali ako účastníci zmluvy zhodnú vedomosť o obsahu zmluvy o dielo,

t.j. o predmete plnenia, z ktorého bolo nad akékoľvek pochybnosti zrejmé, aký predmet plnenia si
žalovaný u žalobcu objednal a tiež nesporné, že žalobca dodal predmet diela podľa zmluvy. Aj v zmysle
záväznej judikatúry Ústavného súdu SR základom princípu výkladu zmluvy je aj priorita výkladu, ktorý
nezakladá neplatnosť zmluvy pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné
obidva výklady. Deklaruje a podporuje sa tak princíp autonómie zmluvných strán, povaha zmluvného

práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Je preto ústavne nekonformná a
rozporuje princípy právneho štátu podľa čl. I ods. 1 ústavy taká prax, keď všeobecné súdy preferujú
celkovo opačné výklady tak, že uprednostňujú výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom
platnosti zmluvy. Poukazuje pritom na nález NS SR I.ÚS 242/2007, či nález Ústavného súdu ČR II.ÚS
571/2006. Keďže žalovaný v rokovaniach o dodávke, ani vo svojej objednávke, neuviedol pre žalobcu

ako dodávateľa podmienku, aby predmet plnenia - objednané klimatizačné jednotky boli v energetickej
triede A, nemohol byť žalobcom žalovaným uvedený do omylu a žalovaným tvrdený omyl v jeho vôli pri
uzatváraníkúpnejzmluvyanilenzrejmý.Žalobcasataknaprípadnomžalovanýmtvrdenomomylenijako
nepodieľal, čím nie sú dané podmienky relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a Obč. zák.,
resp. neprichádza do úvahy ani omyl v pohnútke, ktorý právny úkon neplatným nerobí. Žalovaný sám

pred súdom prvého stupňa najskôr poukazoval na odstúpenie od zmluvy, potom sa dovolával relatívnej
neplatnosti. Aj v podanom odvolaní sa dovoláva relatívnej neplatnosti ale i vadného plnenia žalobcu
a potom aj konania v omyle. Vo svojich tvrdeniach tak žalovaný nie je ustálený. Tvrdenia žalovaného
o tom, čo si objednal a čo bolo predmetom záväzku žalobcu nezodpovedá vykonanému dokazovaniu.
Zmena pôvodne objednaných klimatizačných jednotiek ARTEL v jednom prípade sa týkala len súvisiacej

požiadavky žalovaného o farbe tejto klimatizačnej jednotky. Klimatizačná jednotka značky TOSHIBA
bola drahšia a bola žalovanému dodaná výlučne len pre lepší dizajn. Žalovaný sám pred súdom uviedol,
že až po prevzatí diela sa náhodne z dokumentácie v krabici o výrobku TOSHIBA dozvedel o jeho
zatriedení do energetickej triedy A z energetického štítku. Toto tvrdenie žalovaného v podstate vyvracia
jeho obranu, pretože, ak by žalovanému záležalo na tom, či zamieňaný výrobok TOSHIBA je v triede

A, bol by tento poznatok určite zisťoval a zistil už pred jeho zámenou a nainštalovaním, pričom sám
tvrdí, že sa o tejto skutočnosti dozvedel až s odstupom po prevzatí diela. Žalobca prikladá k vyjadreniu
aj písomné prehlásenie O. Z., zástupcu firmy Elektroklíma, ktorá dodávku realizovala. Podľa názoru
žalobcu žalovaný odstúpil od zmluvy rok a pol po splnení dodávky zo zmluvy o dielo až po vydaní
platobnéhorozkazusúdomprvéhostupňalenzdôvodu,abysavyholsplneniusvojhozáväzkunaúhradu

doplatku 30 % ceny dodávky. Uvedené klimatizačné jednotky, ktoré mu boli dodané užíva do dnešného
dňa t.j. 9,5 roka od ich montáže, o čom svedčí aj fotografická snímka vyhotovená dňa 12.1.2016
žalobcom z priečelia budovy. Dve klimatizačné jednotky majú súčasti na streche a do vnútra priestorov
nie je možné vstupovať.

Žalobca preto navrhuje rozsudok potvrdiť a uplatňuje si aj náhradu trov odvolacieho konania.Uvedené písomné vyjadrenie žalobcu (realizované na výzvu odvolacieho súdu) bolo doručené
žalovanému, a z dôvodu poskytnutia lehoty na prípadné zaujatie stanoviska k tomuto podaniu bol
zmenený pôvodne určený termín verejného vyhlásenia rozhodnutia na deň 21.1.2016.

Žalovaný v reakcii na označené podanie žalobcu uviedol, že žalobcovou povinnosťou bolo informovať
žalovaného aj o zaraďovaní klimatizačných jednotiek do klasifikácie energetickej náročnosti. On ako
podnikateľ nebol povinný si sám tieto technické parametre zisťovať, či hľadať takéto informácie na
internete od iných dodávateľov. Predkladané čestné vyhlásenie Petra Vaška považuje v tomto štádiu

konania za irelevantné. To, že má na vonkajšej stene objektu žalovaný namontované klimatizačné
zariadenie - vonkajšiu jednotku, ešte neznamená, že túto, resp. reklamované klimatizačné jednotky
zn. ARTEL aj užíva. V tejto súvislosti žalovaný dodáva, že chladiaci okruh klimatizačných jednotiek
obsahuje okrem iného samotné chladivo, s ktorým môže manipulovať len odborne spôsobilá osoba
pre toto odvetvie. Predmetné klimatizačné jednotky nemohol žalovaný jednoducho sám odinštalovať a
fyzicky ich vrátiť žalobcovi, keďže by bolo došlo k úniku freónu. Klimatizačné jednotky bol preto povinný

odborne odinštalovať žalobca. Relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa žalovaný dovolal v 3-ročnej
premlčacej dobe.

5) Následne Krajský súd v Prešove rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozhodnutia uverejnil na úradnej tabuli súdu a žalovaný bol o ňom upovedomený

aj tým, že zobral termín verejného vyhlásenia rozhodnutia na vedomie dňa 14.1.2016. Odvolací súd
preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol pritom viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec
ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou sú len
prípadnévadykonaniapokiaľbymalizanásledoknesprávnerozhodnutievoveci.Potakomtoprieskume

napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie
dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Zhľadiskazistenéhoskutkovéhostavusúrelevantnéobsahydôkazov,ktorébolirealizovanépredsúdom
prvého stupňa podľa procesnej iniciatívy účastníkov konania. Aj odvolací súd sa stotožňuje so súdom

prvého stupňa v tom, že účastníci uzavreli zmluvu, podľa ktorej žalobca žalovanému dodal klimatizačné
jednotky typu a značky tak, ako je to uvedené napokon i v zápisnici o odovzdaní a prevzatí plnenia v
listinách z 20.7.2006 a 21.7.2006 (č.l. 10 až 14 spisu). Z dokazovania nevyplýva obsah takej dohody,
podľa ktorej by žalobca bol povinný žalovanému dodať klimatizačné jednotky zaradené do energetickej
triedy náročnosti A, ale išlo o dohodu na dodávku konkrétnych klimatizačných jednotiek 3 ks zn. ARTEL

a 1 klimatizačnej jednotky zn. TOSHIBA.

Pre určenie akosti dodaných klimatizačných jednotiek je určujúcou samotná zmluva. Žalovaný pred
súdom prvého stupňa realizovanými dôkazmi nepreukázal, že so žalobcom uzavrel zmluvu na dodávku
klimatizačných jednotiek s energeticky najnižšou náročnosťou. Ani ním zdôrazňovaný dôkaz výsluchom

svedka C., podľa ktorého sa konateľ žalovaného pýtal, či sa klimatizačné jednotky delia podľa
energetickej náročnosti nie je ešte dôkazom, že si objednal u žalobcu klimatizačné jednotky s najlepšou
energetickou náročnosťou a čo je osobitné treba zdôrazniť nebolo preukázané, že by konsenzom strán
bolo určené, že práve dodávka takýchto klimatizačných jednotiek s energetickou náročnosťou v triede
A bola záväzkom žalobcu.

Obsahdôkazovsvedčíotom,žetieklimatizačnéjednotky,ktorésúobsahomlistinnéhodôkazuoprevzatí
týchto jednotiek, boli žalovaným objednané a žalobcom aj dodané. Žalobca tieto aj žalovanému dodal
a z pohľadu uplatňovania nárokov z vád aj pri aplikácii ust. § 560 ods. 1 až 4 Obch. zák. i ust. § 420 až
422 Obch. zák. je tak určujúcim obsah uzavretej zmluvy.

Za takéhoto stavu aj odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom, že ak z uzavretej
dohodynevyplynulzáväzokžalobcunadodanievšetkýchštyrochklimatizačnýchjednotiekvenergetickej
náročnosti v triede A, žalobca nedodal žalovanému iný tovar než určila zmluva, potom neprichádzalo do
úvahy ani to, že by boli za dôvodné vyhodnotené kroky žalovaného, označené ako reklamácia vád tovaru

a následne ani úkon, ktorým žalovaný oznamoval žalobcovi, že pre vadné plnenie a nerealizovanie
požiadavky na výmenu od zmluvy odstupuje.Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný nepreukázal, že plnenie malo také
vady, ktoré by mali byť podstatným porušením zmluvy. Žalovanému nebol dodaný iný tovar než určila
zmluva. Tovar čo do kvality zodpovedal účelu, na ktorý sa tento tovar spravidla používa a čo je osobitne

treba zdôrazniť, práve tento tovar podľa ponuky, ktorú realizoval žalobca pre žalovaného si žalovaný
aj výslovne vybral.

Z podaní žalovaného, ani z jeho vyjadrení pred súdom prvého stupňa, nevyplýva to, že by účel, ktorý
zamýšľal žalovaný naplniť dodávkou klimatizačných zariadení nebol v jeho podnikateľskej prevádzke

naplnený.

Aj odvolací súd v tejto súvislosti musí zdôrazniť, že žalovaný vo svojej obrane volí niekoľko alternatív,
pričom sa zdá, že si neujasnil, s ktorou alternatívou ako relevantnou chce v konaní vystupovať. Je
podstatný rozdiel medzi nárokmi zo zodpovednosti za vady diela a z relatívne neplatnej zmluvy. Aplikácia
takýchto právnych kvalifikácií vychádza z rôzneho skutkového základu. Z pohľadu zodpovednosti za

vady diela už vyššie je konštatovaný záver o tom, že vychádzajúc z obsahu uzavretej zmluvy (podľa
skutkového stavu zisteného podľa § 153 ods. 1 O.s.p.) neboli preukázané v konaní také skutočnosti,
ktoré by zodpovednosť dodávateľa za vadné plnenie dodávky napĺňali. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na správne skutkové i právne závery súdu prvého stupňa zdôrazňujúce aplikáciu už vyššie
označených ustanovení § 560 a § 420 ods. 1, či § 422 ods. 1 Obch. zák..

Žalovaný zrejme i pod ťarchou dôkaznej núdze (na vyvrátení obsahu uzavretej zmluvy) okrem tvrdení o
zodpovednosti žalobcu za vady diela sa snaží produkovať skutočnosti, ktoré by podľa jeho názoru mali
zakladať dôvod relatívnej neplatnosti zmluvy a v tej súvislosti aj nároky súvisiace so synalagmatickým
záväzkomstránsúvisiacimsvrátenímklimatizačnýchjednotiekARTELoprotivráteniuzaplatenýchzáloh

kúpnej ceny. Odvolací súd preto vyzval (tak je už uvedené vyššie), účastníkov na vyjadrenie k možnej
aplikácii ustanovení § 40a, § 49a a § 267 ods. 1 Obch. zák.. Aj podľa reakcií účastníkov na túto výzvu
sa žiada uviesť nasledovné:

Podľa § 267 ods. 1 Obch. zák., ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého

účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy uzatvorené
podľa druhej časti tohto zákona.

Ajprivýkladetohtoustanoveniasavychádzaztoho,ženeplatnosťprávnychúkonovupravujevšeobecne
Občianskyzákonník,ktorýrozlišujeneplatnosťabsolútnuaneplatnosťrelatívnu.Narozdielodabsolútnej

neplatnosti, ktorá pôsobí voči každému, relatívna neplatnosť právneho úkonu je taká neplatnosť,
ktorej sa môže dovolávať len ten, kto je takým úkonom dotknutý (oprávnená osoba). Právna úprava
relatívnejneplatnostiprávnehoúkonujevObčianskomzákonníkukonštruovanánaprincípevyvrátiteľnej
domnienky (prezumpcie) platnosti právneho úkonu. To znamená, že právny úkon postihnutý dôvodom
relatívnej neplatnosti sa považuje za platný pokiaľ ten, kto je takýmto dotknutý sa tejto neplatnosti

nedovolá. V zmysle aplikácie ust. § 40a a § 49a Obč. zák. môže byť aj pri aplikácii § 267 ods. 1
Obch. zák. dôvodom relatívnej neplatnosti právneho úkonu aj omyl. Podľa § 49a Obč. zák. právny
úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre
jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o
ňom musela vedieť. Právny úkon je rovnako neplatný, ak omyl bol touto osobou vyvolaný úmyselne.

Omyl v pohnútke právny úkon neplatným nerobí. Omyl je pri právnom úkone rozhodujúci a robí právny
úkon neplatným, ak sa týka jeho právneho dôvodu, jeho predmetu, a to buď totožnosti predmetu alebo
podstatnej vlastnosti predmetu, osoby, prípadne inej skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie právneho
úkonu podľa prejavenej vôle subjektu právne rozhodujúca. Neplatnosť právneho úkonu je obmedzená
s prihliadnutím na právnu istotu obchodnoprávneho styku len na rozhodujúci alebo podstatný omyl.

Súdna prax však vychádza z toho, že úspech určitej osoby dovolať sa v konkrétnom prípade neplatnosti
právneho úkonu pre omyl ako rozhodujúci pre jeho realizáciu nutne predpokladá, že táto osoba
predtým využila možnosť overiť si sama skutočnosti rozhodné pre urobenie právneho úkonu, resp. inak
povedané, že využije možnosť sa omylu tohto druhu vyhnúť, či vyvarovať. Ak nemohla osoba pri vyvinutí
obvyklej pozornosti, či starostlivosti, ktorú možno od nej požadovať poznať skutočný stav veci, išlo by

tzv. ospravedlniteľný omyl. Vo veci nebolo z dôkazov realizovaných pred súdom prvého stupňa možné
vyvodiť závery, ktoré by svedčili o tom, že pri uzatváraní zmluvy bol žalovaný úmyselne uvedený do
omylu v súvislosti s realizáciou dodávky klimatizačných zariadení. Zaraďovanie klimatizačných jednotiek
do jednotlivých klasifikačných tried vyplývalo priamo zo všeobecne záväznej právnej normy (nar. vl. č.231/2003 Z.z., na ktorú poukazuje žalovaný, či Smernica EHS 92/75/EHS z 22.9.1992). Zaraďovanie
klimatizačných jednotiek do jednotlivých klasifikačných tried vyplývalo teda zo všeobecne záväzného
právneho predpisu. Žalovaný ako podnikateľský subjekt si údaje o zaraďovaní klimatizačných jednotiek

mohol pri náležitej opatrnosti aj sám zistiť. Skutočnosti, ktoré on hodnotí za omyl rozhodujúci pre
uzatvorenie predmetnej zmluvy (s obsahom ako je konštatované vyššie), nemôžu byť vyhodnotené
ako právne relevantný omyl konajúcej osoby objednávajúcej si klimatizačné jednotky do podnikateľskej
prevádzky. V osobe žalovaného neišlo pritom o subjekt, ktorý by spĺňal podmienky spotrebiteľa a jeho
ochrany, na ktorú sa aplikujú príslušné ustanovenia Obč. zák., či Zákona o ochrane spotrebiteľa.

Nemožno opomenúť i to, že žalovaný realizoval úkon, ktorým titulom nárokov zo zodpovednosti za
vady oznamoval odstúpenie od zmluvy. V podaniach doručených odvolaciemu súdu sa usiluje o to,
aby tento úkon bol podľa jeho obsahu posúdený ako úkon uplatňujúci relatívnu neplatnosť zmluvy.
Vychádzajúc z výkladových pravidiel prejavov vôle v obdobných záväzkových vzťahoch (§ 267 ods. 1,
2, 3 Obch. zák.) a posudzujúc obsah písomného úkonu žalovaného z 26.11.2007 (č.l. 43 spisu) odvolací

súd nemá pochybnosti o tom, že výrazy v ňom použité nesvedčia argumentácii o tom, že by žalovaný
chcel dosiahnuť, či dovolať sa neplatnosti zmluvy pre „omyl“, ale na základe tvrdeného nároku zo
zodpovednosti za vady diela chcel dosiahnuť stav, keď by sa mali klimatizačné jednotky vrátiť žalobcovi
oproti ním zaplatenej zálohe na cenu. Takýto obsah je právnym úkonom o odstúpení od zmluvy, ktorý
však v konaní bol posúdený ako nedôvodný.

Za takéhoto skutkového stavu neboli splnené podmienky pre to, aby žalovaný bol oprávnený odstúpiť od
zmluvy titulom nárokov zo zodpovednosti za vady plnenia realizovaného žalobcom a ani neboli splnené
podmienky relatívnej neplatnosti uzavretej zmluvy pre žalovaným tvrdený omyl. Preto správne súdom
prvého stupňa bol privodený záver o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zostatok dohodnutej ceny

dodávky - diela.

Preto odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o vyhovení žalobe je
vecne správny. Uplatnené odvolacie dôvody sa bližšie nezaoberajú priznanými úrokmi z omeškania.
Pri absencii takýchto dôvodov ani odvolací súd nemal dôvod na pochybnosti o omeškaní žalovaného s

plnením ceny a aj s výškou úrokov z omeškania. Preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku o vyhovení žalobe potvrdil.

Prvostupňový súd si ponechal priestor pre rozhodnutie o náhrade trov konania po právoplatnom
rozhodnutí vo veci samej, toto zodpovedá aplikácii ust. § 151 ods. 3 O.s.p.. Za takéhoto stavu ani

odvolací súd pri aplikácii ust. § 224 ods. 4 O.s.p. nerozhodoval o náhrade trov odvolacieho konania. Aj
o týchto rozhodne samostatným uznesením prvostupňový súd.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.