Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 18, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/95/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115225460
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115225460.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky N. O., bytom X. XX, zastúpenej Mgr. Y. Y.,
advokátom so sídlom N., T. nám. XX/X proti odporcovi T. O., bytom X. XX, zastúpeného Y.. U. Z.,
advokátom so sídlom J. nad P., C. mieru XXX/X, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.decembra 2015, č. k. 23C/8/2015-27 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcovi
vstupovať do domu s. č. XX, na pozemok parc. č. XX/X a na pozemok parc. č. XX/X, obe parcely
registra "C", nachádzajúce sa v k. ú. X., obec X., a to do právoplatného skončenia konania vo veci
samej. Navrhovateľke uložil povinnosť do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia podať súdu návrh
na začatie konania vo veci samej. Vychádzal zo zistenia, že v liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. X.

je navrhovateľka vedená ako výlučná vlastníčka predmetného domu a pozemkov. Zo sobášneho listu
vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 12.11.2010, kúpna zmluva na predmetný dom a
pozemky bola uzavretá navrhovateľkou ako kupujúcou dňa 27.12.2010, pričom podľa sp. zn. vkladového
konania, bol vklad vykonaný v roku 2011. Z uvedeného je osvedčené, že predmetný nehnuteľnosti môžu
byť súčasťou BSM. Z čestných prehlásení matky navrhovateľky a krstných rodičov navrhovateľky, ako
aj zo záznamu OO PZ Ilava je osvedčené násilné správanie odporcu voči navrhovateľke. Z čestného

vyhlásenia matky je osvedčené násilné správanie odporcu voči navrhovateľke dňa 02.12.2015, nakoľko
matka uvádza, že keď v uvedený deň prišla domov, dcére tiekla z nosa krv, mala modriny pod očami
a matke povedala, že jej dal odporca facku a narazil jej čelom do nosa. Zo záznamu OO PZ Ilava
vyplýva, že odporca sa doznal k facke odporkyni. Čestné vyhlásenia navyše v zhode s tvrdeniami
navrhovateľky vykresľujú povahu odporcu, ktorá sa z týchto listín javí ako prchká, agresívna prejavujúca
sa nedostatkom sebakontroly odporcu, nedostatkom jeho sebaovládania, ktoré by odporcovi umožnili

adekvátne zvládať jeho prežívanie. Rovnako čestné vyhlásenia osvedčujú trvalejšie psychické násilie
odporcu voči svojej rodine, ktoré spočíva v nadávaní, ponižovaní členov rodiny, ničení ich vecí, keď
sa v nich udáva, že odporca im nadáva, ponižuje ich, rozbíja veci. Zároveň odporcu nevykresľujú
len čisto v negatívnom svetle, keď z nich vyplýva, že odporca je schopný sebareflexie (uznáva, že
sa nevie ovládať, plače a podobne), žiaľ až následnej, t.j. až po vykonaní určitého násilného deja. Z
uvedeného má súd zato, že sa v tomto prípade nejedná o snahu dosiahnuť účelovo vylúčenie odporcu

z domu, ale že sú tu skutočné dôvody, pre ktoré možno na základe zákona, odporcu z užívania vylúčiť.
Teda vzhľadom nato, že bolo osvedčené násilie odporcu, je osvedčená bezprostredne hroziacu ujmu
spočívajúca v možnom ublížení na zdraví či fyzickom alebo psychickom, ktoré by svojej rodine mohol
odporca pri nedostatočnom zvládaní svojej povahy spôsobiť a zároveň je osvedčená aj dôvodnosť
nároku, keď navrhovateľka môže byť v konaní o vylúčenie odporcu z užívania úspešná, nakoľko je
osvedčená hypotéza normy uvedená v § 146 ods. 2 OZ a to, že predmetné nehnuteľnosti sú v BSM a

samotné násilie odporcu vedúce neznesiteľnosti ďalšieho spolužitia. Súd dodáva, že aj v prípade, ak by
navrhovateľka bola výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, by sa takisto skrz analógiu § 853OZ mohla domáhať vylúčenia odporcu z užívania na základe ustanovenia § 146 ods. 2 OZ, nakoľko v
danom prípade by odporca užíval dom, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, pričom právo odporcu
v tomto dome bývať sa odvodzuje od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu lebo obsah tohto vzťahu je

okrem iného tvorený povinnosťou manželov žiť spolu (§ 18 ZR zákona o rodine). Na tomto základe má
manžel - nevlastník právo bývať so svojím manželom v byte vo vlastníctve druhého manžela a druhý
manžel (vlastník) má povinnosť mu toto bývanie (užívanie bytu) umožniť (uvedené dovodila judikatúra
R 14/1978, v súčasnosti sa k nej naďalej hlási NS ČR napr. 26 Cdo 1290/2010 a iné). Vzhľadom nato,
že občianskoprávne predpisy neupravujú vylúčenie z užívania bytu, ktorý je vo vlastníctve len jedného z

manžela, je treba v zmysle § 853 OZ na posúdenie dôvodnosti nároku použiť analógiu, teda ustanovenia
zákona obsahom aj účelom najbližší k pomerom prejednávanej veci. Právne vec posúdil podľa § 75 ods.
1, 2 O.s.p., § 146 ods. 2, § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 18 Zákona o rodine.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Dôvodil tým, že navrhovateľka
v návrhu na vydanie predbežného opatrenia úmyselne uviedla nepravdivé informácie, predovšetkým

zamlčala skutočnosť, že od júla 2015 sa v manželstve správa nezodpovedne. Z práce chodila až nad
ránom, niekedy sa domov vrátila až po dvoch alebo troch dňoch. Priznala sa mu k nevere a zámerne
ho viackrát provokovala, aby ju udrel. V dôsledku správania sa navrhovateľky sa vzťahy medzi nimi
vyhrocovali, pretože o deti sa navrhovateľka nezaujímala a ponechávala ich na starostlivosť jeho ako
otca a svojej matky. Počas hádky dňa 02.12.2015, kedy navrhovateľky opätovne prišla domov až nad

ránom, a potom čo jej to vyčítal, mu povedala „ ak Ti vadí, že spávam s cudzími chlapmi, tak mi jednu
daj, ak nie, tak Ti strelím ja“. Uvedenú situáciu nezvládol a skutočne dal navrhovateľke facku, čo aj
potvrdil počas výsluchu na polícii v Ilave. Stalo sa to však iba jediný krát počas trvania ich manželstva.
Navrhovateľkino tvrdenie, že ju udrel hlavou do tváre, vyvracia v plnom rozsahu rozhodnutie OO PZ
Ilava č. DU-906/IL-2015 zo dňa 02.12.2015, v ktorom sa uvádza, že odporca udrel navrhovateľku

jeden krát otvorenou dlaňou pravej ruky do oblasti tváre, pričom jej nespôsobil zranenia vyžadujúce
si lekárske ošetrenie. Poukázal na to, že navrhovateľka vo svojom návrhu údajné útoky nepopísala,
taktiež absentuje lekárske potvrdenie o vyšetrení navrhovateľky, ako aj fotodokumentácia jej údajného
zranenia. To, že nešlo o závažné konanie možno vyvodiť zo správania odporcu po príchode polície
do domu účastníkov, ktorý v tom čase ako uviedla navrhovateľka, bol kľudný a mal dobrú náladu. Mal

za to, že ak by dôvodom na vylúčenie z užívania domu bola facka, ktorú vyprovokovaný manžel strelí
manželke, na Slovensku by bolo vylúčených z užívania bytu asi 90% ženatých mužov. Navrhovateľka
tiežneuviedla,žeodporca,abydalnavrhovateľkespamätaťsa,opustilnatritýždnespoločnúdomácnosť
s tým, že si obaja premyslia ako ďalej budú spoločne žiť. Keď sa vrátil, navrhovateľka mu povedala, že jej
je to jedno. Napadnuté rozhodnutie súdu vychádza z tvrdení, ktoré sú nepreukázateľné, navrhovateľka

svoje napadnutie maximálne zveličuje a odporcu vykresľuje ako človeka, ktorý je nebezpečný nielen jej
a ich deťom, ale aj sebe s poukazom na údajné sebevražedné sklony. Ako však vysvetliť skutočnosť,
že počas jej neprítomnosti sa odporca zodpovedne staral o ich dvoch synov, takže mu ich bez obáv
zverovala do starostlivosti. Mal za to, že navrhovateľka dlhšiu dobu pripravovala zámer dostať odporcu
z domu, ktorý vlastnými rukami prestaval, aby umožnil navrhovateľke žiť na vyššej úrovni. Pochybenie

súdu videl v tom, že bez relevantných dôkazov a len na základe nepravdivých tvrdení rozhodol
o jeho vylúčení z užívania domu a svoje rozhodnutie oprel iba o vyjadrenie osôb spriaznených s
navrhovateľkou. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil ako
nedôvodné.

Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že súd rozhodol správne,
keď návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. V zmysle výzvy, ktorá bola súčasťou
predbežného opatrenia podala na Okresný súd Trenčín dňa 05.02.2016 návrh na úplné vylúčenie
odporcuzužívaniapredmetnýchnehnuteľností.Poprela,žebysavmanželstvesprávalanezodpovedne,
chodila z práce domov nad ránom alebo dokonca neprišla domov 2 - 3 dní. Keďže podniká, kaviareň

je vez víkend otvorená do 01.00 hod., vtedy sa stalo, že prišla domov najneskôr o 02.00 hod.. O deti
sa riadne stará, okrem toho každé ráno vodí deti do škôlky. Nikdy odporcu neprovokovala, aby ju udrel,
nebola mu nikdy neverná. Má z odporcu strach, vyplývajúci z jeho dlhodobého násilného správania
sa voči nej a deťom. Dlhoročné týranie preto žiadnym spôsobom neriešila a políciu prvýkrát zavolala
až jej matka. To, že odporca jej dal počas hádky dňa 02.12.2015 hlavičku, povedala počas výsluch

policajtom, pričom ešte niekoľko dní po incidente mala na tvári a okolo očí viditeľné modriny. To, že
jej mal dať odporca „iba“ facku a dokonca , že malo ísť o jedinú facku počas celého ich manželstva,
považovala za ďalšie z klamstiev, ktoré odporca uvádza. Dôkazy, ktoré predložila k návrhu, preukazujú
úplne iné správanie sa odporcu k jeho rodine, než aké on popisuje. Tvrdenie odporcu o facke lenpotvrdzuje, že odporca má celkom pokrivené vnímanie toho, čo je v partnerských vzťahoch normálne
a čo nie. Domácnosť odporca opustil nie preto, aby jej dal možnosť „spamätať sa“, ale preto, že bol
z obydlia vykázaný príslušníkmi PZ. Poukázala na to, že v prílohe pripája vyhlásenia Y. T., starej

matky navrhovateľky a tiež susedov J. T. a N. V., ktorí sa vyjadrujú k úrovni správania sa odporcu k
navrhovateľke a ich deťom. Ak odporca namieta, že tvrdenia navrhovateľky sú nepravdivé, má možnosť
to dokázať v konaní vo veci samej. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§
212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie dôvodné.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne a v celom rozsahu
sa stotožňuje aj s jeho odôvodnením v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie jeho správnosti a k
odvolacím námietkam odporcu uvádza nasledovné.

Predbežné opatrenie, ktorým súd na základe ust. § 76 ods.1 písm. g/ O.s.p. ukladá povinnosť dočasne
nevstupovať do domu, alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý
z násilia, patrí medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje
k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavovaný násiliu

alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby, na ochranu pred
akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv,
ktorýmijeSlovenskárepublikaviazaná-napr.Dohovoroochraneprávdetí,Dohovoroochraneľudských
práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách, Všeobecná
deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt občianskych a politických právach a iné. Za násilie je

pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej, ako aj psychickej integrite človeka, ktoré
spôsobuje tejto osobe ujmu.

V danej veci pripojenými listinnými dôkazmi aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka osvedčila
základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov podľa § 76

ods. 1 písm. g/ O.s.p., a keď je potrebné poskytnúť navrhovateľke ochranu pred ohrozením jej života a
zdravia. Týmito listinným dôkazmi bolo osvedčené násilné správanie sa odporcu voči navrhovateľke. Z
potvrdenia OO PZ v Ilave zo dňa 02.12.2015 jednoznačne vyplýva, že odporca bol podľa § 27a ods. 1
zák. č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore dňa 02.12.2015 vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej
osoby N. O., a to z rodinného domu č. XX v obci X. a pozemku rodinného domu na dobu XX hodín. Zo

záznamu OO PZ Ilava zo dňa 02.12.2015 o podaní vysvetlenia odporcom vyplýva, že odporca doznal,
že dal navrhovateľke facku. Z čestného prehlásenia matky navrhovateľky Y. X. bolo potvrdené, že v
uvedený deň po telefonáte navrhovateľky, že ju odporca opätovne napadol, prišlo domov a videla, že
navrhovateľke tečie z nosa krv a mala modriny pod očami. Zavolala preto políciu. Z tohto prehlásenia
vyplýva aj to, že odporca sa k navrhovateľke od začiatku spolužitia správal zle, psychicky ju týral a takto

sa správal aj k deťom a okrem tohto postupom času sa jeho správanie zhoršovalo, okrem nadávok začal
navrhovateľku aj biť. Navrhovateľka však nikdy nechcela zavolať políciu. Rovnako tak aj krstní rodičia
navrhovateľka L. a T. X. vo svojom čestnom prehlásení potvrdili násilnícku povahu odporcu.

Navrhovateľka aj v odvolacom konaní predložila ďalšie listinné dôkazy, a to čestné prehlásenie jej starej

matky Jozefíny Majerkovej, že pri návšteve dňa 01.12.2015 bola svedkom ako odporca navrhovateľke
vulgárne nadával, pričom maloletý O. si ľahol tvárou na gauč, aby nevidel a starší syn U. si zapchal
uši a potom utešoval a hladkal navrhovateľku. Takéto situácie sa odohrali pri jej návštevách veľakrát.
Z čestného prehlásenia suseda P. V. tiež vyplýva, že pomerne často počul z domu účastníkov mužský
krik, nadávanie a detský plač.

Odvolacie námietky odporcu odvolací súd preto nepovažoval za dôvodné. Jeho tvrdenia, že dal
navrhovateľke len jedinú facku, aj to až na základe toho, že ho navrhovateľka vyprovokovala, nie
sú presvedčivé vzhľadom na hore uvedené listinné dôkazy, ktoré osvedčujú opak. Pokiaľ aj medzi
účastníkmi vznikali nezhody, nie je možné ich riešiť fyzickým násilím, a to ani v prípade, že by zo strany

jedného manžela malo dôjsť k „provokácii“. Odvolací súd sa nemôže stotožniť ani s tvrdením odporcu,
ževprípade,žedôvodomnavylúčeniezužívaniadomubymalbyťlenfacka,takvtakomprípadeby90%
ženatých mužov na Slovensku muselo byť vylúčených z užívania domu, a považuje ho za nezmyselné.V danom prípade naviac z predložených dôkazov vyplýva, že zo strany odporcu sa zrejme nejednalo
len o jednu facku. Uvedené však bude predmetom ďalšieho dokazovania v základnom konaní.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.