Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 22, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 28C/126/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213215317
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213215317.3

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: V. V., bytom
V. XX, Košice, nar. XX.X.XXXX, zastúpený JUDr. Jozefom Göblom, advokátom, so sídlom Jantárová
30, Košice, proti odporcovi: V. K., bytom A. X, N.. XX.X.XXXX, zastúpený JUDr. Mikulášom Pavlíkom,
advokátom, so sídlom Š. Kukuru 14, Michalovce, v konaní o neplatnosť závetu a iné, rozhodol

r o z h o d o l :

U r č u j e, že vydedenie navrhovateľa listinou o vydedení poručiteľa M. V., N.. XX.XX.XXXX, zomrelého

X.X.XXXX, spísanou vo forme notárskej zápisnice JUDr. Danielou Kováčovou notárkou dňa 7.1.2008
pod číslom N 8/2008, Nz 415/2008, NcRIS 415/2008, j e n e p l a t n é .

U r č u j e, že závet poručiteľa M. V., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého X.X.XXXX, spísaný vo forme
notárskej zápisnice JUDr. Danielou Kováčovou notárkou dňa 7.1.2008 pod č. N 8/2008, Nz
415/2008, NcRIS 415/2008 je v časti, v ktorej došlo k opomenutiu navrhovateľa n e p l a t n ý .

V prevyšujúcom rozsahu návrh na začatie konania navrhovateľa z a m i e t a .

O trovách konania r o z h o d n e p o p r á v o p l a t n o s trozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 9.7.2013, sa navrhovateľ domáhal určenia

neplatnosti závetu a listiny o vydedení poručiteľa M. V., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého X.X.XXXX,
spísaných vo forme notárskej zápisnice JUDr. Danielou Kováčovou notárkou dňa 7.1.2008 pod číslom
N 8/2008, Nz 415/2008, NcRIS 415/2008. Na odôvodnenie takto uplatnených nárokov navrhovateľ v
návrhupoukázalnato,ževkonaníoprejednaniededičstvapoporučiteľoviM.V.,vedenompredtunajším
súdom pod sp. zn. 24D/17/2013, vyšlo najavo, že poručiteľ M. V. listinou o vydedení zo dňa 7.1.2008
vylúčil z dedenia navrhovateľa, ktorý je jeho synom a závetom z rovnakého dňa za jediného dediča,

pre prípad ak by ho predomrela manželka V. V., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, k čomu v tomto
prípade i došlo, ustanovil odporcu. Navrhovateľ tvrdil, že závet a listina o vydedení poručiteľa M. V.
zo dňa 7.1.2008 sú neplatné predovšetkým z dôvodu existencie pochybnosti o slobode a vážnosti v
týchto úkonoch prejavenej vôle poručiteľa. V tejto súvislosti navrhovateľ upriamil pozornosť na to, že
oba právne úkony urobil poručiteľ M. V. zároveň s prejavením poslednej vôle manželkou poručiteľa V.
V., čo uňho, ako uviedol, vyvolalo vážne pochybnosti o tom, či poručiteľ vôbec vedel čo podpisuje a

pokiaľ áno, čo ho k tomu viedlo a či tieto právne úkony urobil dobrovoľne. Zvlášť vo vzťahu k platnosti
právneho úkonu vydedenia, navrhovateľ tiež poprel existenciu zákonných dôvodov pre jeho vylúčenie z
dedenia poručiteľom M. V., argumentujúc v podstatnom, že poručiteľ po rozvode manželstva s matkou
navrhovateľa V. V., nar. XX.XX.XXXX (pozn. súdu: prvá i druhá manželka poručiteľa mali rovnaké meno)
v roku 1978 opustil rodinu a o navrhovateľa neprejavoval akýkoľvek záujem, čím poručiteľ sám, podľa
tvrdenia navrhovateľa, nezáujem navrhovateľa o poručiteľa v značnej miere vyvolal. Navrhovateľ v tejto

súvislosti poznamenal, že až so značným časovým odstupom niekedy približne v roku 1996 („zhruba
ako 21 ročný“) vyhľadal poručiteľa v mieste jeho bydliska a tam sa s poručiteľom i stretli, prekážkouvytvorenia vzťahu medzi nimi však bola vtedajšia manželka poručiteľa V. V., až po smrti ktorej v roku
2009 sa vzťah navrhovateľa a poručiteľa obnovil. Od toho času, ako navrhovateľ uviedol, s poručiteľom
opäť k sebe našli ako syn a otec cestu, navzájom sa navštevovali, trávili spolu veľa času a po tom,

čo poručiteľ ochorel (v roku 2012), poskytoval mu i potrebnú pomoc. Vzťah s poručiteľom sa podľa
tvrdenia navrhovateľa v tom čase zlepšil do tej miery, že poručiteľ mu daroval značnú peňažnú sumu
na zakúpenie motorového vozidla a neskôr ho poručiteľ i poveril správou jeho záležitostí, medzi inými
tiež starostlivosťou o jeho byt.

Odporca uplatnený nárok navrhovateľa v konaní neuznal. Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na
svoju obranu poprel, aby poručiteľ M. V.Ľ. urobil právne úkony vydedenia a závetu spolu s prejavením
poslednej vôle jeho manželkou V.Á. V.; poukázal v tejto súvislosti na obsah notárskej zápisnice zo
dňa 7.1.2008 JUDr. Daniely Kováčovej notárky č. N 8/2008, Nz 415/2008, NcRIS 415/2008, z ktorej
je podľa tvrdenia odporcu jednak zrejmé, že právne úkony, o ktorých bola táto notárska zápisnica
spísaná, urobil poručiteľ sám a vychádzajúc zo záverečných ustanovení tejto notárskej zápisnice, naviac

i po vysvetlení povahy a následkov úkonov notárom, dobrovoľne, vážne, bez nátlaku či prinútenia.
K dôvodom, pre ktoré poručiteľ M. V. vylúčil navrhovateľa z dedenia, odporca v podstatnom len vo
všeobecnostipoprel,abynezáujemnavrhovateľaoporučiteľavznačnejmierevyvolalsamotnýporučiteľ,
v širších súvislostiach namietal pravdivosť tvrdenia navrhovateľa o zlepšení vzťahu s poručiteľom po
smrti jeho manželky V. V. i o poskytovaní pomoci poručiteľovi v chorobe a tvrdil, že o poručiteľa sa v čase

jeho nemoci starala V. B. a on sám. Odporca v tomto zmysle vyslovil tiež presvedčenie, že pokiaľ by
bolo pravdivým tvrdenie navrhovateľa o zlepšení vzťahu s poručiteľom, nič nebránilo poručiteľovi závet
a listinu o vydedení zrušiť.

Z notárskej zápisnice, spísanej dňa 7.1.2008 JUDr. Danielou Kováčovou, notárkou pod č. N 8/2008,

Nz 415/2008, NcRIS 415/2008 (čl. 86), súd zistil, že poručiteľ M. V. dňa 7.1.2008 pred notárom prejavil
svoju poslednú vôľu (časť 1. notárskej zápisnice) v podstatných častiach takto: „ k celému môjmu
majetku, ktorý po mne v deň mojej smrti zostane, ustanovujem univerzálnym závetným dedičom:
moju manželku V. V., rod. Kováčovú, nar. 2.2.1946, bytom Košice-Západ, Kežmarská 311/14, ktorá mi
prejavuje všestrannú starostlivosť, a to najmä po dobu mojich zdravotných problémov, hlavne dbá o to,

aby sa nezhoršil môj zdravotný stav, nakoľko po operácii srdca potrebujem kľud. V prípade, že by ma
táto predomrela, ustanovujem náhradným závetným dedičom môjho synovca V. K., nar. XX.X.XXXX,
bytom A., okr. Michalovce“...“Z predošlého manželstva mám iba jediné dieťa V. V., nar. XX.XXXXX,
bytom Košice, jeho bližšiu adresu nepoznám. K ustanoveniu náhradného závetného dediča som sa
rozhodol z dôvodu, že tento už dlhodobo prejavuje o mňa aj o moju manželku V. V. starostlivosť,

vzájomne sa navštevujeme, pomáha mi v prípade môjho onemocnenia, uctí si ma pri mojich životných
jubileách, pozýva ma ku sebe nie len na krátkodobú návštevu, ale mi poskytuje aj dlhodobé pobyty v
jeho rodine a zároveň spolu s mojou manželkou na základe jeho pozvania, trávime u neho aj vianočné
sviatky“. Z časti 2 notárskej zápisnice, spísanej dňa 7.1.2008 JUDr. Danielou Kováčovou, notárkou
pod č. N 8/2008, Nz 415/2008, NcRIS 415/2008 podľa zistenia súdu vyplýva, že zároveň s prejavením

poslednej vôle, poručiteľ M. V. do notárskej zápisnice urobil tiež právny úkon vydedenia navrhovateľa,
takto: ... vydeďujem tohto môjho jediného syna V. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Košice, jeho bližšiu
adresu nepoznám a zároveň vydeďujem aj všetkých jeho potomkov, nakoľko tento môj syn už dlhodobo
- od doby svojej plnoletosti, t.j. asi po dobu 15 rokov, neprejavuje o mňa záujem, aký by mal prejaviť
syn o otca, neuznal za vhodné ma oboznamovať so svojím štúdiom, zamestnaním, jeho uzatvorením

manželstva, údaje o tomto mojom synovi som mal vždy iba prostredníctvom širšieho okruhu mojej rodiny,
údajne je rozvedený a nikdy mi neukázal jeho dieťa, resp. deti, teda mojich vnukov. Ešte keď bol môj
syn maloletý, vždy som prejavoval záujem o kontakt s ním, aby medzi nami vznikli dobré vzťahy, teda
keď bol môj syn plnoletý, nič mu nebránilo v tom, aby ma navštevoval, alebo iným spôsobom sa so
mnou kontaktoval a prejavil záujem o mňa ako otca. Dlhodobo nepoznám adresu môjho syna. Mal som

aj zdravotné problémy, na základe ktorých som musel byť hospitalizovaný aj v nemocničnom zariadení,
avšak vôbec ani v takomto mojom rozpoložení neprejavil o mňa záujem, čo som ako otec veľmi ťažko
znášal. Vzhľadom k uvedenému v súlade s ust. § 469a ods. 1 písm. a),b) ods. 2 Obč. zák., som rozhodol
o jeho vydedení a zároveň o vydedení jeho potomkov“

V dedičskom konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 24D/17/2013 (vychádzajúc z obsahu
uznesenia zo dňa 28.5.2013 - čl. 91) sa navrhovateľ po oboznámení s obsahom závetu a listiny o
vydedení zo dňa 7.1.2008, dovolal neplatnosti týchto právnych úkonov poručiteľa a nakoľko dedičské
právo zostalo medzi účastníkmi sporným, uznesením zo dňa 28.5.2013 bol navrhovateľ, popierajúcidedičské právo odporcu v súlade s ust. § 175k ods. 2 O.s.p., odkázaný uplatniť neplatnosť závetu a
listiny o vydedení poručiteľa návrhom na súde, na podanie ktorého bola navrhovateľovi určená lehota
30 dní od právoplatnosti uznesenia ( 27.6. 2013).

Navrhovateľ, vychádzajúc z opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu a tiež z jeho doplňujúcich
vyjadrení v priebehu konania, uplatnil absolútnu neplatnosť závetu a vydedenia, tvrdiac, že poručiteľ
tieto právne úkony neurobil vážne a slobodne. Pochybnosť o zhode prejavu vôle so skutočnou vôľou
poručiteľa pritom navrhovateľ odvodzoval len od faktu, že oba právne úkony urobil poručiteľ M. V.

zároveň s prejavením poslednej vôle manželkou poručiteľa V. V. a z neho vyvodeného predpokladu, že
poručiteľ za týchto okolností nemusel vedieť čo podpisuje a pokiaľ i áno, tieto právne úkony nemusel
urobiť dobrovoľne. V tejto súvislosti súd z osvedčenia o dedičstve JUDr. Petra Varhalíka, notára
ako súdneho komisára sp. zn. D not 76/2009 zo dňa 4.12.2009 (čl. 88), vydaného v dedičskej veci
po poručiteľke V. V., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn.
24D/231/2009 zistil, že manželka poručiteľa V. V. síce skutočne v ten istý deň a u toho istého notára ako

poručiteľ, avšak ako samostatný právny úkon do inej (ako poručiteľ) notárskej zápisnice, spísanej JUDr.
Danielou Kováčovou, notárkou pod č. N 7/2008, Nz 410/2008 prejavila svoju poslednú vôľu a ustanovila
za svojho dediča poručiteľa M. V. a pre prípad jeho predomretia odporcu. Len zo zistenej skutočnosti, že
poručiteľ M. V. a V. V. urobili právne úkony do notárskych zápisníc spísaných v ten istý deň a tým istým
notárom, nepochybne bez ďalšieho nemožno vyvodiť ani len indíciu v smere pochybnosti o vážnosti a

slobode prejavenej vôle poručiteľa M. V.. Navrhovateľ svoje tvrdenie o nedostatku vážnosti a slobody
vôle poručiteľa inými skutočnosťami nezdôvodňoval a na jeho preukázanie v konaní nepredložil ani
neoznačil žiaden dôkaz. Súd takúto skutočnosť v konaní vykonaným dokazovaním priamo nezistil a
nepriamo nevyplynula ani zo súdu známych faktov. Za týchto okolností nemohol súd inak ako skutkovo
uzavrieť, že navrhovateľ dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu o nedostatku vážnej a slobodnej vôle

poručiteľa pri právnych úkonoch závetu a vydedenia, urobených dňa 7.1.2008, nepreukázal.

Neplatnosť vydedenia namietal navrhovateľ tiež z dôvodu nedostatku materiálnej náležitostí vydedenia.
Touto je existencia niektorého zo zákonom stanoveného dôvodu vydedenia. V danom prípade vydedil
poručiteľ navrhovateľa z dvoch zákonných dôvodov. Ako prvý uplatnil poručiteľ dôvod vydedenia podľa

ust. § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, skutková podstata ktorého je podľa zákonného
vymedzenia naplnená vtedy, ak v rozpore s dobrými mravmi potomok neposkytol poručiteľovi potrebnú
pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch a ako druhý uplatnil poručiteľ dôvod pre
vydedenie podľa ust. § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, umožňujúci poručiteľovi vydediť
potomka ak oňho trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

Poručiteľ v listine o vydedení dôvod vydedenia podľa ust. § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka
(neposkytnutie pomoci) vymedzil len označením zákonného ustanovenia, upravujúceho tento dôvod
vydedenia, bez bližšieho vysvetlenia okolností, najmä však potrebnosti pomoci, ktorej sa mu zo strany
navrhovateľa nedostávalo. Dôvod vydedenia podľa ust. § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka

(neprejavovanie skutočného záujmu) vymedzil poručiteľ v listine o vydedení takto: „nakoľko tento môj
syn už dlhodobo - od doby svojej plnoletosti, t.j. asi po dobu 15 rokov, neprejavuje o mňa záujem, aký
by mal prejaviť syn o otca, neuznal za vhodné ma oboznamovať so svojím štúdiom, zamestnaním, jeho
uzatvorením manželstva, údaje o tomto mojom synovi som mal vždy iba prostredníctvom širšieho okruhu
mojej rodiny, údajne je rozvedený a nikdy mi neukázal jeho dieťa, resp. deti, teda mojich vnukov. Ešte

keď bol môj syn maloletý, vždy som prejavoval záujem o kontakt s ním, aby medzi nami vznikli dobré
vzťahy,tedakeďbolmôjsynplnoletý,ničmunebránilovtom,abymanavštevoval,aleboinýmspôsobom
sa so mnou kontaktoval a prejavil záujem o mňa ako otca. Dlhodobo nepoznám adresu môjho syna.
Mal som aj zdravotné problémy, na základe ktorých som musel byť hospitalizovaný aj v nemocničnom
zariadení, avšak vôbec ani v takomto mojom rozpoložení neprejavil o mňa záujem, čo som ako otec

veľmi ťažko znášal“.

Vo všeobecnosti, vydedenie je v podstate reakciou na konanie či správanie sa potomka z doby
predchádzajúcej vydedeniu, pričom vydediť potomka nemožno pre prípad jeho závadného správania sa
či protiprávneho konania v čase od urobenia tohto právneho úkonu do smrti poručiteľa. Nevyhnutne tak

pre vydedenie je rozhodujúci stav v čase urobenia prejavu o vydedení alebo z doby tomuto vydedeniu
predchádzajúcej. Vychádzajúc preto z časového vymedzenia správania sa navrhovateľa, pre ktoré ho
poručiteľ vydedil v listine o vydedení - „dlhodobo - od doby svojej plnoletosti, t.j. asi po dobu 15 rokov“,rozhodujúcim z hľadiska posúdenia existencie dôvodov pre vydedenie bolo obdobie od plnoletosti
navrhovateľa (16.3.1993) do spísania listiny o vydedení dňa 7.1.2008 (ďalej tiež len „rozhodný čas“).

Dôvod pre vydedenie podľa ust. § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka spočíva podľa právnej
teórievtom, žepotomokvrozporesdobrýmimravmineposkytolporučiteľovipotrebnúpomocvchorobe,
v starobe alebo v iných závažných prípadoch. Nevyhnutnosť pomoci teda nemusí byť vyvolaná len
postihnutím telesnej integrity poručiteľa chorobou, oslabením zmyslového vnímania a nemohúcnosťou
ale môže byť daná aj pri plnom zdraví poručiteľa, stavom núdze, v ktorej sa poručiteľ ocitol, napríklad

v dôsledku prírodnej katastrofy, požiaru s ujmou na majetku alebo na zdraví. V každom prípade je
pre naplnenie tohto dôvodu pre vydedenie nevyhnutné, aby pomoc zo strany vydedeného potomka
bola skutočne potrebná so zreteľom na všetky okolnosti a pomery v ktorých poručiteľ žil a zároveň
aby vydedený potomok pomoc poručiteľovi objektívne mohol poskytnúť, v tomto zmysle predovšetkým
aby poskytnutiu pomoci nebránili neprekonateľné prekážky alebo aby nenarážalo na odmietavý postoj
samotného poručiteľa. Miera potrebnej a potomkom neposkytnutej pomoci pritom zároveň musí

dosahovať úroveň, ktorá je v zrejmej kolízii s v spoločnosti prevládajúcimi mravnými zásadami a
princípmi vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (dobrými mravmi), čím je vylúčené, aby uplatnenie tohto
dôvodu pre vydedenie bolo výsledkom len subjektívneho postoja či ľubovôle poručiteľa. K naplneniu
tohto dôvodu vydedenia teda nestačí, že poručiteľ bol chorý, dosiahol vek, ktorý možno označiť ako
starobu alebo sa ocitol v inej ťaživej životnej situácii. Tento stav musí byť taký, že vyžaduje pomoc,

ktorú by mu mal poskytnúť predovšetkým vydedený potomok. Potrebnosť pomoci potomka pritom závisí
i od toho, či tu nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytnutie takej pomoci,
ktorá túto pomoc tiež fakticky poskytuje a poskytnúť môže a má pre poskytovanie lepšie podmienky
než potomok, ktorého by sa vydedenie malo týkať. Premietnutím týchto všeobecných východísk na
posudzovaný prípad, z hľadiska skutkového významnými pre posúdenie naplnenia/nenaplnenia dôvodu

pre vydedenie podľa ust. § § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, boli predovšetkým zistenia
v smere či v rozhodnom čase poručiteľ M. V., vzhľadom na chorobu, starobu alebo iný závažný dôvod
skutočne potreboval pomoc inej osoby, pokiaľ áno, či túto pomoc poskytoval navrhovateľ prípadne
niekto iný a pokiaľ pomoc neposkytoval navrhovateľ, či tak nemohol robiť vzhľadom na objektívne dané
okolnosti alebo subjektívny postoj k takej pomoci zo strany poručiteľa.

Medzi účastníkmi nebola v konaní spornou skutočnosť, že vzhľadom na vek a zdravotný stav poručiteľ
v rozhodnom čase na pomoc inej osoby odkázaný nebol, ako i skutočnosť, že pomoc v rozsahu
uspokojovania bežných potrieb bola v celom tomto čase poručiteľovi poskytovaná jeho manželkou V.
V.. Sám poručiteľ sa v závete o poskytovaní „všestrannej starostlivosti“ manželkou V. V. výslovne

zmienil. Navrhovateľ, nakoľko s poručiteľom v rozhodnom čase neudržiavali vzťah a ich stretnutia boli,
ako uviedol náhodné („do roku 2009 sme sa stretávali dá sa povedať len náhodne“) sa prirodzene k
odkázanosti poručiteľa v tomto čase nevedel vyjadriť, tvrdil však, že o pomoc ho poručiteľ v uvedenom
období nepožiadal ako aj, že o operácii poručiteľa v súvislosti s ochorením srdca, vedomosť nemal.
Odporca vo vzťahu k potrebnosti pomoci na pojednávaní dňa 12.5.2014 uviedol, že poručiteľ bol celý

život sebestačný, pričom až v roku 2012 sa jeho zdravotný stav zmenil do tej miery, že potreboval
pomoc priateľky (V. B.j). Svedkyňa V. B. túto skutočnosť potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi
na pojednávaní dňa 22.9.2014 keď v podstatnom uviedla, že po smrti manželky V. V. (pozn. súdu:
25.3.2009) s poručiteľom nadviazali známosť a že až s odstupom 1 až 1,5 roka poručiteľ ochorel, pričom
dovtedy pomoc inej osoby nepotreboval. Iné vykonané dôkazy vo vzťahu k týmto skutočnostiam nemali

výpovednú hodnotu.

Dôvod pre vydedenie podľa ust. § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka spočíva podľa právnej
teórie v tom, že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok
prejavovať mal. Záujem, ktorý by mal potomok o poručiteľa prejavovať je potrebné, vychádzajúc zo

všeobecne prijímaných záverov aplikačnej praxe súdov, posudzovať vždy s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu. Predstavy o frekvencii a spôsobe prejavov vzájomnej náklonnosti môžu byť značne
rozdielne podľa početnosti členov rodiny, podľa zachovávania zvyklostí v danej lokalite, podľa sociálnych
pomerov rodiny, náboženského založenia, rodovej tradície, rozvoja a dostupnosti prostriedkov na
udržovanie vzájomného spojenia a komunikácie. Posúdeniu neprejavovania záujmu ako trvalého

nebránia náhodné prejavy a za skutočný sa nepovažuje záujem len formálnej povahy. Pokiaľ je
trvalé neprejavovanie skutočného záujmu o poručiteľa potomkom dôsledkom toho, že sám poručiteľ
neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie záujmu potomkom,
mohlo byť dôvodom pre jeho vydedenie (por. R 23/1998). Významným z hľadiska naplnenia tohtodôvodu vydedenia, je teda tiež, či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním
bežné príbuzenské vzťahy. Vydedenie z tohto dôvodu prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o
tento blízky vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí

a nie vtedy, ak ide o situáciu, kedy je mu tento stav ľahostajný, prípadne keď k nemu aj podstatne
prispel. Premietnutím týchto všeobecných východísk na posudzovaný prípad, z hľadiska skutkového
významnými pre posúdenie naplnenia/nenaplnenia dôvodu pre vydedenie podľa ust. § § 469a ods. 1
písm. b) Občianskeho zákonníka, boli predovšetkým zistenia v smere či v rozhodnom čase navrhovateľ
o poručiteľa prejavoval skutočný záujem, pokiaľ nie z akých dôvodov; v tejto súvislosti, či tento stav

vyvolal, prípadne i svojím postojom k nemu podstatne prispel sám poručiteľ.

Navrhovateľ vo svoje účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 16.6.2014 potvrdil, že až do smrti
druhej manželky poručiteľa V. V.Ľ. skutočný blízky vzťah s poručiteľom neudržiavali, pričom ich stretnutia
dovtedy boli nepravidelné a ako uviedol „dá sa povedať len náhodné“. Ozrejmil zároveň i dôvody
takéhoto stavu vzájomného vzťahu s poručiteľom. Uviedol v tomto zmysle v podstatnom, že si poručiteľa

M. V. v spoločnej domácnosti (s jeho matkou svedkyňou V. V.) pamätá niekedy z času keď mal 3 alebo
4 roky. Posledný moment, ktorý si v tejto súvislosti pamätal, bola situácia keď poručiteľa M. V. vynášali
opitého policajti. Po tejto udalosti sa do poručiteľ viac do spoločnej domácnosti už nevrátil, pričom v
ďalšom období poručiteľa stretával už len náhodne pri pohostinstve v blízkosti svojho bydliska, ktoré
poručiteľ navštevoval. Dôvod, pre ktorý poručiteľ navrhovateľa nenavštevoval navrhovateľ nevedel

vysvetliť, v tomto zmysle nevedel uviesť, či dôvodom bol nezáujem poručiteľa alebo to či mu v tom
bránila jeho matka. Až potom čo dovŕšil plnoletosť a začal vykonávať činnosť taxikára, sa navrhovateľ
ako ďalej uviedol, s poručiteľom M. V. stretávali len náhodne skrz jeho povolania. Pri jednom takomto
náhodnom stretnutí sa s poručiteľom dohodli, že ho navrhovateľ príde navštíviť v byte na sídlisku Luník
IX v Košiciach. Po tomto stretnutí však bolo navrhovateľovi jasne povedané, že vtedajšia manželka

poručiteľa V. V., si neželá, aby boli s poručiteľom v kontakte. I napriek tomu, ako navrhovateľ uviedol,
sa s poručiteľom ešte niekoľkokrát stretli, ako v konečnom dôsledku uviedol, náhodne, v súvislosti s
tým, že bývali blízko seba. Poznamenal v tejto súvislosti, že zakaždým mu bolo zo strany poručiteľa
M. V.P. dávané najavo, že sa môžu stretávať len takto „neoficiálne“. Po istom čase (kedy presne k
tomu došlo navrhovateľ nevedel uviesť) sa poručiteľ M. V., podľa tvrdenia navrhovateľa, presťahoval

na jemu neznáme miesto a s poručiteľom tým stratil akýkoľvek kontakt. Až začiatkom roku 2009
navrhovateľ potom, čo sa dozvedel o smrti manželky poručiteľa V. V.P., získal od sesternice poručiteľa
Ireny Ivaničovej telefonický kontakt na poručiteľa, a odvtedy, ako navrhovateľ uviedol, sa vzťah medzi
ním a poručiteľom obnovil.

Odporca vo svoje účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 12.5.2014 k vzťahu medzi navrhovateľom
a poručiteľom M. V. v podstatnom uviedol, že vôbec prvý krát videl navrhovateľa v mesiaci september
roku 2012 kedy navrhovateľ priviezol poručiteľa k odporcovi do obce A. po tom, čo svedkyňa V. B.
telefonicky požiadala odporcu a jeho matku (sestru poručiteľa), aby sa o poručiteľa, v tom čase v
zlom zdravotnom stave, vyžadujúcom opateru inou osobou, postaral. Odporca v tejto súvislosti tvrdil,

že nemá vedomosť o tom, aby sa až do toho času navrhovateľ s poručiteľom stretávali, alebo aby
boli v kontakte. Poručiteľ mu však, ako ďalej uviedol, spomínal, že navrhovateľ o neho nemá záujem.
Pripustil, že navrhovateľ sa s poručiteľom mohol stretnúť, nemal však o tom konkrétnu vedomosť. Na
inom mieste odporca naproti tomu tvrdil, že poručiteľ sa o navrhovateľovi veľmi nezmieňoval, sem-tam
však povedal, že sa s navrhovateľom stretol, alebo, že sa rozprávali. Od poručiteľa sa odporca, ako

uviedol, dozvedel tiež, že s navrhovateľom sa niekoľkokrát v meste stretli avšak navrhovateľ sa „od neho
otočil“. Odporca mal tiež sprostredkovanú vedomosť (od poručiteľa) i o tom, že navrhovateľ poručiteľa
navštívil v byte. Z rozprávania manželky poručiteľa V. V. sa odporca dozvedel tiež o tom, že navrhovateľa
volali k nim na návštevu. Či navrhovateľ pozvanie prijal už uviesť nevedel. Odporca, ako ďalej uviedol,
priamo svedkom toho, aby navrhovateľ alebo poručiteľ prejavili akýkoľvek záujem o druhého, nebol,

z rozprávania poručiteľa sa však v tejto súvislosti dozvedel, že poručiteľ chcel vzťah s navrhovateľom
obnoviť, ako aj, že navrhovateľ toto odmietal. Rovnako sa odporca od poručiteľa dozvedel i o tom, že
navrhovateľ odmietal tiež finančnú pomoc ponúkanú poručiteľom. Z rozprávania svojej matky (sestry
poručiteľa) odporca získal vedomosť o tom, že v čase, keď bol navrhovateľ maloletý sa poručiteľ s
navrhovateľom chcel stretnúť, avšak bránila tomu matka navrhovateľa svedkyňa V. V..

Svedkyňa V. V. (matka navrhovateľa a prvá manželka poručiteľa M. V.) sa v rámci svojej svedeckej
výpovede na pojednávaní dňa 22.9.2014 podrobne vyjadrila k okolnostiam, za ktorých došlo k rozvodu
manželstva s poručiteľom a k vzťahu medzi poručiteľom a navrhovateľom v období po rozvodemanželstva. Uviedla v podstatnom, že manželstvo s poručiteľom M. V. bolo rozvedené v roku 1978,
pričom už približne 2 roky pred rozvodom manželstva síce s poručiteľom bývali v spoločnej domácnosti,
žili už každý zvlášť. Už v tom období, ako svedkyňa ďalej uviedla, poručiteľ nebrával navrhovateľa

na prechádzky, nejavil o navrhovateľa žiaden záujem a nestaral sa o jeho výživu, z ktorého dôvodu
bol nútená už pred rozvodom manželstva domáhať sa určenia vyživovacej povinnosti poručiteľa voči
navrhovateľovi na súde a určené výživné, nakoľko nebolo poručiteľom platené dobrovoľne, vymáhať
súdnym výkonom rozhodnutia, ktoré od toho času prebiehalo až do ukončenia štúdia navrhovateľa
na strednej škole. Peniaze, ktoré zarobil, použil poručiteľ pre vlastnú potrebu predovšetkým na nákup

alkoholu. Práve nadmerné požívanie alkoholických nápojov bolo hlavným dôvodom, pre ktoré sa
svedkyňa s poručiteľom rozviedla. Poručiteľ sa podľa svedkyne vyznačoval hrubosťou a surovosťou;
často krát svedkyňu fyzicky napadol a tieto útoky riešila i polícia. Z toho dôvodu musela navrhovateľa
predkonanímporučiteľačastochrániť.Porozvodemanželstvasvedkyňavybavilapreporučiteľabývanie
v byte novostavby bytového domu na sídlisku Luník IX v Košiciach, kam sa poručiteľ presťahoval
približne po jednom roku od rozvodu manželstva. V čase medzi rozvodom manželstva a odsťahovaním

sa poručiteľa zo spoločného bytu na Mikovíniho ulici v Košiciach s poručiteľom síce bývali v jednom
byte, spoločnú domácnosť už však neviedli. Poručiteľ do tohto bytu chodieval len prespávať. Z práce
poručiteľ väčšinou chodieval do krčmy a vracal sa pod vplyvom alkoholu. Svedkyňa tvrdila, že poručiteľ
o navrhovateľa neprejavoval záujem ani vtedy keď bol navrhovateľ malý a ani potom čo sa poručiteľ
odsťahoval na sídlisko Luník IX v Košiciach. Navrhovateľ sa podľa svedkyne s poručiteľom stretával

len náhodne, a to len skrz toho, že i napriek tomu, že sa poručiteľ presťahoval na sídlisko Luník IX v
Košiciach, naďalej chodieval do pohostinského zariadenia v mieste bydliska navrhovateľa na sídlisku
Luník VIII v Košiciach. Svedkyňa poznamenala, že poručiteľ sa nikdy nedomáhal úpravy styku voči
navrhovateľovi v súdnom konaní a ani fakticky záujem o styk s navrhovateľom nikdy neprejavil. O
navrhovateľa záujem nemala ani blízka rodina poručiteľa, včítane starých rodičov navrhovateľa. Po

dovŕšení veku plnoletosti, ako sa svedkyňa vyjadrila, spomínal jej navrhovateľ, že sa s poručiteľom
náhodne stretli, v tejto súvislosti tiež, že bol poručiteľom pozvaný na návštevu. Navrhovateľ sa však,
ako ďalej svedkyňa uviedla, vrátil z návštevy smutný a povedal jej, že viacej už tam nemôže ísť z toho
dôvodu, že manželka poručiteľa si to nepraje. Od navrhovateľa sa svedkyňa dozvedela, že navrhovateľ
sa poručiteľom stretávali i ďalej ako aj, že tieto stretnutia sa uskutočňovali mimo bytu poručiteľa.

Rovnako z rozprávania navrhovateľa svedkyňa mala vedomosť tiež o tom, že po smrti vtedajšej
manželky poručiteľa sa navrhovateľ so svojou rodinou a poručiteľ navzájom navštevovali a že po tom,
čo sa poručiteľovi zhoršil zdravotný stav, navrhovateľ mu aj pomáhal. Svedkyňa výslovne poprela, aby
poručiteľovi bránila v styku s maloletým navrhovateľom. Tvrdila v tejto súvislosti, že poručiteľovi v styku
s navrhovateľom brániť ani nemohla z toho dôvodu, že o styk poručiteľ nejavil záujem. Poručiteľ sa

tiež nezaujímal ani o zdravotný stav navrhovateľa, jeho prospech v škole a neponúkal navrhovateľovi
pomoc, negratuloval mu pri príležitosti sviatkov, neposielal mu listy, pozdravy ani vecné dary. Svedkyňa
záujem poručiteľa o navrhovateľa obrazne vyjadrila slovami „ľudovo povedané sa od nás odstrihol“. Až
do času, kedy sa navrhovateľ odsťahoval zo spoločnej domácnosti (niekedy v rokoch 2000 alebo 2001),
svedkyňa, ako uviedla, nevnímala zo strany poručiteľa prejav záujmu o navrhovateľa.

Svedkyňa X. V. (manželka navrhovateľa) v rámci svojej svedeckej výpovede na pojednávaní dňa
22.9.2014 v podstatnom uviedla, že navrhovateľom sa pozná od roku 2004 (manželstvo uzavreli v
roku 2009), a že poručiteľa M. V. spoznala až niekedy v roku 2009. Dovtedy, ako uviedla, vedela od
navrhovateľa len to, že navrhovateľ mal otca a že sa poručiteľom často nestretávali z dôvodu, že

vtedajšia manželka poručiteľa si to neželala. S poručiteľom M. V. sa osobne stretli až v roku 2009 a
odvtedy sa začali navštevovať a stretávať sa. Dovtedy nebola svedkom žiadneho prejavu záujmu
zo strany poručiteľa. K zmene správania sa navrhovateľa voči poručiteľovi v roku 2009 došlo podľa
svedkyne v súvislosti so smrťou manželky poručiteľa, ktorá si stretávania poručiteľa s navrhovateľom
neželala. Po jej smrti, ako uviedla, „akoby sa to celé uvoľnilo“

Svedkyňa V. B. (blízka priateľka poručiteľa) vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa 22.9.2014
v podstatnom uviedla, že poručiteľ M. V. bol priateľom jej nebohého manžela a skrz toho „dá sa povedať
celú mladosť“ sa s poručiteľom osobne poznali; po smrti manžela „niekedy pred 20 rokmi“ (pozn. súdu:
teda niekedy v roku 1994) sa svedkyňa poručiteľa už nevidela pričom až v roku 2009, po smrti manželky

poručiteľa, sa s poručiteľom náhodne stretli a od toho času udržiavali blízky priateľský vzťah („...ja som
chodilasporučiteľomM.V.“).Svedkyňauviedla,že„zamlada“nevidelaabysaporučiteľsnavrhovateľom
stretával a že poručiteľ jej tejto súvislosti povedal, že mu navrhovateľ zavolal až potom keď mu zomrela
manželka, pričom poznamenal v tejto súvislosti tiež, že nevie odkiaľ mal navrhovateľ jeho telefónnečíslo. Osobne vnímala, že od roku 2009 sa poručiteľ s navrhovateľom sem tam stretávali, pričom i sama
bola prítomná na týchto stretnutiach. Skrz toho mala možnosť vidieť, že vzťahy medzi poručiteľom a
navrhovateľom boli, ako uviedla, „normálne“, a to až do času, keď poručiteľ ochorel. O nemocného

poručiteľ sa svedkyňa, ako uviedla, starala predovšetkým ona, navrhovateľ pre poručiteľa len zariadil
hospitalizáciu na geriatrii, pričom počas 3 mesiacov trvania tejto hospitalizácie poručiteľa, navrhovateľa
pri poručiteľovi nestretla.

Rozsudkom bývalého Mestského súdu v Košiciach sp. zn. 19C/1442/1977 zo dňa 18.7.1978 (čl. 9)

bolo manželstvo poručiteľa M. V. a matky navrhovateľa svedkyne V. V. rozvedené s tým, že na čas po
rozvode manželstva bol v tom čase maloletý navrhovateľ zverený do osobnej starostlivosti matky. Z
odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že súd za príčinu rozvratu manželstva matky navrhovateľa s
poručiteľom ustálil nadmerné požívanie alkoholických nápojov poručiteľom, jeho hrubosť a vulgárnosť
voči manželke, ktorú „často a surovým spôsobom bil údermi päsťou, kopaním a ťahaním za vlasy, za čo
bol aj súdne potrestaný trestom odňatia slobody bezpodmienečne“. K zmene správania sa poručiteľa,

podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia, nedošlo ani po vykonaní uloženého trestu odňatia slobody (pozn.
súdu: poručiteľ bol vo výkone trestu odňatia slobody v čase od 30.1.1978 do 30.6.1978). Poručiteľ
totiž po prepustení na slobodu vreckové z výkonu trestu prepil, z práce nechodil riadne domov, ale
najprv išiel do krčmy a znovu dochádzal domov pod vplyvom alkoholu, doma bol hlučný a vyrušoval
rodinu. V tejto súvislosti súd z rozsudku bývalého Mestského súdu v Košiciach sp. zn. 3T/165/76 zo

dňa 17.1.1977 (čl. 21) mal za preukázané, že uvedeným rozhodnutím bol poručiteľ uznaný za vinného
zo spáchania trestného činu Násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa ust. § 197a
Trestného zákona (zák. č. 140/1961 Zb.), ktorého sa dopustil tým, že dňa 30.10.1976 (v podnapitom
stave) po predchádzajúcej hádke udrel manželku päsťou do tváre, chytil ju za krk a hodil aj s dieťaťom na
posteľ, pričom vyhrážal sa jej zabitím. Z notárskej zápisnice, spísanej dňa 13.12.2012 JUDr. Jozefínou

Atanasovou, notárkou pod č. N 646/2012, Nz 54423/2012, NcRIS 55264/2012 (čl. 76), súd zistil, že
poručiteľ M. V. dňa 13.12.2012 formou notárskej zápisnice udelil navrhovateľovi splnomocnenie okrem
iného tiež na všetky právne úkony, týkajúce sa bytových nehnuteľností poručiteľa evidovaných v katastri
nehnuteľností na LV č. 13572 pre kat. úz. Terasa, na disponovanie s peňažnými prostriedkami poručiteľa
na jeho bežnom účte a uložených tiež na vkladnej knižke, na zastupovanie pred súdmi, orgánmi štátnej

správy a samosprávy a na preberanie písomností adresovaných poručiteľovi.

Podľa ust. § 37, ust. § 38, ust. § 39 a ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí
urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je
plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho

význam nepochybný. Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne
úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny
úkon neschopnou. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda

účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Podľa ust. § 469a Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s

dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných
prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c)
bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo
vedie neusporiadaný život. Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky
vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2. O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia

obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.Podľa ust. § 473 Občianskeho zákonníka, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z
nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho
deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

Podľa ust. § 476 ods. 1 a ods. 2 a ust. § 476a Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď
napísaťvlastnourukou,alebohozriadiťvinejpísomnejformezaúčastisvedkovalebovoformenotárskej
zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný.

Podľa ust. § 477 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí
ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete
určené, platí, že podiely sú rovnaké.

Podľa ust. § 479 Občianskeho zákonníka, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko

robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich
dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k
vydedeniu uvedených potomkov.

Podľa ust. § 175k ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že

je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky
dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. Ak však rozhodnutie o
dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o
zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil
žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez

zreteľa na tohto dediča.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený
nárok navrhovateľa, v podstatnej časti ako dôvodný.

Uznesenímtunajšiehosúdusp.zn.24D/17/2013zodňa28.5.2013bolnavrhovateľ,popierajúcidedičské
právo odporcu v súlade s ust. § 175k ods. 2 O.s.p., odkázaný uplatniť v určenej lehote neplatnosť závetu
a listiny o vydedení poručiteľa návrhom na súde. Na základe tohto odkazu, navrhovateľ v určenej lehote
a súdom výslovne vyjadreným spôsobom uplatnil neplatnosť závete a listiny o vydedení na súde. Tým
návrh navrhovateľa naplnil podmienky, za ktorých na určení, ktorých sa domáha, je naliehavý právny

záujemdanýzákonom(ust.§175ods.2O.s.p.)anebolo pretopotrebné,abysasúdzaoberalprocesnou
prípustnosťou určovacieho návrhu tiež pohľadu ust. § 80 písm. c) O.s.p.

Pri posudzovaní hmotnoprávnej opodstatnenosti určovacích nárokov navrhovateľa súd vo všeobecnosti
vyšiel z toho, že skutočnosti, ktorými by bolo možné po smrti poručiteľa zdôvodniť vydedenie potomka

pre neposkytnutie potrebnej pomoci alebo pre neprejavovanie skutočného záujmu je obvykle ťažko
vymedziť a pre ich zistenie je potrebné vykonať náročné a dlhotrvajúce dokazovanie. Je potrebné si
totiž v tomto zmysle uvedomiť, že ten, kto by najľahšie mohol uniesť dôkazné bremeno, nie je už v čase
rozhodovania sporu nažive (por. Komentár k Občanskému zákoníku C.H.BECK, 8 vydanie 2003, str.
590). V prípade sporu o platnosť vydedenia vyvstáva otázka, kto by mal byť na podanie určovacieho

návrhu aktívne legitimovaný, pričom s aktívnou legitimáciou je spojené tiež dôkazné bremeno, t.j.
ťarcha navrhovanými dôkaznými prostriedkami preukázať, že mu tvrdené právo svedčí. Pokiaľ poručiteľ
v listine o vydedení len preberá alebo parafrázuje zákonnú formuláciu dôvodu vydedenia, mal by to
byť závetný dedič, kto by mal mať postavenie žalobcu voči vydedenému a preukázať, že dôvody v
listine o vydedení zodpovedali v dobe jej vyhotovenia skutočnosti (por. Dědické právo, Linde Praha, 3.

vydanie 2007 str. 91). Pokiaľ majú byť z chovania vydedeného vyvodzované dôsledky pre vydedenie
podľa ust. § 469a ods. 1 písm. a) a písm. b) Občianskeho zákonníka, musí byť v konaní mimo iného nad
akúkoľvek pochybnosť preukázané, že v rozhodnom čase bola vydedenému daná príležitosť a i reálna
možnosť poručiteľovi poskytovať potrebnú pomoc a prejavovať oňho skutočný záujem, že poručiteľ
sám pomoc a prejavy záujmu neodmietal, v tejto súvislosti predovšetkým, že poručiteľ mal sám záujem

s vydedeným sa stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy (por. Komentár k Občanskému
zákoníku C.H.BECK, 8 vydanie 2003, str. 589).Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v roku 1979, v čase, keď mal navrhovateľ 4
roky, došlo po rozvode manželstva poručiteľa a matky navrhovateľa, k ukončeniu spoločného súžitia
navrhovateľaaporučiteľastým,žeodtohočasu,aždospísanialistinyovydedenídňa7.1.2008poručiteľ

s navrhovateľom neudržiavali príbuzenský vzťah; žiaden z nich voči druhému neprejavil náklonnosť či
záujem o spojenie a komunikáciu a neposkytol ani neponúkol druhému pomoc. Pokiaľ sa i v čase,
keď bol navrhovateľ ešte maloletý a tiež i neskôr, až do spísania listiny o vydedení, navrhovateľ s
poručiteľom aj stretli a v jednom prípade niekedy v roku 1996 navrhovateľ poručiteľa dokonca i navštívil,
jednalo sa podľa posúdenia súdu, vychádzajúc predovšetkým z tvrdenia samotného navrhovateľa,

len o náhodné prejavy, ktoré, ako bolo spomenuté už na inom mieste tohto odôvodnenia, posúdeniu
neprejavovaniazáujmuakotrvalého,nijaknebránia.Zpohľaduužspomenutýchvšeobecnýchvýchodísk
tak rozhodujúcim pre posúdenie uplatneného nároku navrhovateľa nevyhnutne bolo zodpovedanie
základnej skutkovej otázky, či poručiteľ v rozhodnom čase ( od plnoletosti navrhovateľa - 16.3.1993
do spísania listiny o vydedení dňa 7.1.2008) vlastným správaním sa k navrhovateľovi a svojím
postojom k narušeniu vzťahu s ním, poskytol navrhovateľovi priestor pre prejavy jeho záujmu a pomoci.

Výsledky vykonaného dokazovania takýto skutkový záver súdu neumožnili prijať. Naopak, súd na
základe vykonaného dokazovania jednoznačne ustálil, že príčina pretrhnutia príbuzenského vzťahu
otca a syna medzi navrhovateľom a poručiteľom, spočívala výlučne a len na poručiteľovi, ktorý jednak
svojím bezprecedentným správaním sa k matke navrhovateľa zapríčinil rozvrat ich manželstva a tým
zadal i dôvod pre jeho rozvod a jednak svojím nezáujmom o osobu navrhovateľa, prejavujúcim sa

tiež nerealizovaním styku s ním v čase po rozvode manželstva, bez akýchkoľvek pochybností vylúčil
navrhovateľa z možnosti vôbec udržiavať príbuzenský vzťah s ním a tým fakticky zamedzil akúkoľvek
príležitosť a reálnu možnosť navrhovateľa prejavovať o poručiteľa záujem a pomáhať mu. Za týchto
okolností bolo nepochybne na poručiteľovi aby následok takéhoto svojho dlhoročného správania sa
k navrhovateľovi v podobe úplného zániku príbuzenského vzťahu medzi nimi odstránil, a to rozhodne

nie len formálnym deklarovaním existencie svojho záujmu o kontakt s navrhovateľom a dobrý vzťah
s ním v listine o vydedení, či rozprávaním v kruhu príbuzných o tom, ako sa od neho pri náhodnom
stretnutí navrhovateľ otočil (aj keby k tomu v skutočnosti aj došlo, čo však preukázané nebolo), ale
konkrétnymi krokmi,aktívnesmerujúcimikobnoveniupríbuzenskéhovzťahusnavrhovateľom,zktorých
by bol z pozície navrhovateľa celkom jednoznačne zrejmý záujem poručiteľa stýkať sa s ním a udržiavať

s ním bežné príbuzenské vzťahy. Takéto prejavy záujmu zo strany poručiteľa v konaní neboli účastníkmi
ani tvrdené a nevyplývali ani zo žiadneho z vykonaných dôkazov. Pritom je podľa názoru súdu so
zreteľom na vývoj vzájomného vzťahu poručiteľa a navrhovateľa v čase po smrti manželky poručiteľa,
nanajvýš zrejmé, že pokiaľ by sám poručiteľ prejavil skutočný záujem o udržiavanie príbuzenského
vzťahu s navrhovateľom, navrhovateľ by takúto iniciatívu, neodmietol. Riadiac sa týmito úvahami súd

uzavrel, že neprejavovanie skutočného záujmu navrhovateľom o poručiteľa bolo výsledkom narušenia
ich príbuzenského vzťahu, ktorý stav bol výlučne vyvolaný správaním sa poručiteľa a ním v podstatnej
miere i udržiavaný jeho nezáujmom a ľahostajnosťou k tomuto stavu v celom rozhodnom období. Za
týchto okolností, podľa posúdenia súdu, navrhovateľ nemal príležitosť a reálnu možnosť poručiteľovi
prejavovať svoj záujem oňho a takéto neprejavovanie záujmu, dôvodom pre vydedenie nie je. Za týchto

okolností prirodzene nemohol poskytovať navrhovateľ poručiteľovi ani pomoc, pričom zvlášť vo vzťahu
k tomuto dôvodu vydedenia ( neposkytnutie pomoci v rozpore s dobrými mravmi), súd považuje za
potrebné uviesť tiež, že vykonaným dokazovaním potrebnosť pomoci poručiteľovi preukázaná nebola,
tak, ako to súd bližšie rozviedol už na inom mieste tohto odôvodnenia. Preukázanie potrebnosti
pomoci poručiteľovi vzhľadom na spôsob vymedzenia tohto dôvodu vydedenia v listine o vydedení

(len odkazom na ustanovenie zákona) a tiež preukázanie prejavov záujmu samotného poručiteľa o
navrhovateľa a tým vôbec vytvorenie reálneho priestoru pre možnosť prejavenia záujmu i navrhovateľa
o poručiteľa, za situácie jednoznačného preukázania príčiny narušenia vzťahu s navrhovateľom na
strane poručiteľa, v konaní zaťažovalo odporcu. Ten však adresné skutočnosti, z ktorých by bolo možné
bezpečne vyvodiť prejav záujmu poručiteľa o navrhovateľa v čase do spísania listiny o vydedení v

konaní netvrdil ani nepreukázal. V tomto zmysle ťažiskovými v argumentácii odporcu boli tvrdenia o
dobrom vzťahu medzi ním a poručiteľom, zvlášť tiež o pomoci, ktorú poručiteľovi poskytoval. Pritom o
vzťahu medzi navrhovateľom a poručiteľom, ktorý bol rozhodujúcim pre posúdenie uplatneného nároku
a tým prirodzene hlavným objektom pozornosti a dokazovania sa vyjadroval len v rozsahu vedomosti,
že sa poručiteľ s navrhovateľom niekoľkokrát stretli. Vyjadrenie odporcu v smere naznačujúcom záujem

poručiteľa o navrhovateľa v rozhodnom čase, že poručiteľa chcel navrhovateľovi finančne pomôcť,
naráža na vyjadrenie dôvodu vydedenia samotným poručiteľom, ktorý sa v listine o vydedení zmieňuje o
záujme o navrhovateľa len v čase, keď bol maloletý, nie však, aby akýkoľvek prejav svojho záujmu voči
navrhovateľovi urobil aj v ďalšom období. V konaní nebolo preukázané, ani aby matka navrhovateľasvedkyňa V. V. bránila poručiteľovi stýkať sa s navrhovateľom. Žiada sa však pre úplnosť poznamenať,
že i ak by takáto skutočnosť zistená v konaní bola, následky prípadného sporu rodičov o výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nemôže znášať navrhovateľ, o to viac, že úpravy

styku s navrhovateľom súdom sa poručiteľ nikdy nedomáhal, iný prejav záujmu o navrhovateľa v čase
jeho neplnoletosti neurobil a ani po dovŕšení veku dospelosti, kedy už matka navrhovateľa nemala
právnu ani faktickú možnosť ovplyvniť styk navrhovateľa s poručiteľom, poručiteľ sa o pravidelné
stretnutia a kontakt s navrhovateľom neuchádzal. Pokiaľ odporca navrhol v konaní vypočuť svoju matku
V. K. (matka odporcu a sestra poručiteľa) a Q. V. (sused odporcu), ťažiskom svedeckých výpovedí týchto

svedkov, podľa vyjadrenia odporcu, boli skutočnosti, ktoré sa udiali od roku 2009, ktoré jednak boli pre
posúdenie platnosti vydedenia, ku ktorému došlo začiatkom roku 2008 bezvýznamné a jednak, medzi
účastníkmi neboli ani sporné. Rovnako medzi účastníkmi nebol spor ani v tom, že do roku 2009 (vrátane
času, kedy poručiteľ spísal listinu o vydedení), poručiteľ a navrhovateľ skutočný vzťah neudržiavali.
Nakoľko odporca v konaní netvrdil inú skutočnosť, ktorá by bola medzi účastníkmi sporná, ktorá zároveň
by mala pre posúdenie uplatneného nároku význam a ku ktorej sa mali navrhnutí svedkovia vyjadriť,

súd výsluch týchto svedkov v konaní považoval za nadbytočný.

Nakoľko dôvody, pre ktoré poručiteľ listinou o vydedení zo dňa 7.1.2008, navrhovateľa vylúčil z dedenia,
v čase urobenia tohto úkonu neboli dané, materiálna náležitosť vydedenia listinou o vydedení nebola
naplnená a z tohto dôvodu je preto právny úkon vydedenia navrhovateľa poručiteľom neplatný. Nakoľko

k platnému vydedeniu navrhovateľa poručiteľom nedošlo, poručiteľ v závete navrhovateľa, ktorý
je jeho potomkom, opomenul a keďže sa navrhovateľ neplatnosti závete dovolal, v časti v ktorej
došlo k opomenutiu navrhovateľa je závet poručiteľa neplatný podľa ust. § 479 v spojení s ust. § 40a
Občianskeho zákonníka. V tomto rozsahu súd neplatnosť závete poručiteľa M. V. zo dňa X.X.XXXX
určil, pričom v ostatnej časti nároku navrhovateľa, smerujúceho k určeniu neplatnosti tohto závetu súd

návrh na začatie konania navrhovateľa zamietol, nakoľko závet, až na opomenutie navrhovateľa, inak
spĺňa podľa posúdenia súdu všetky zákonné predpoklady platnosti. V tomto zmysle závet bol urobený
slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 OZ), jeho predmetom nebolo plnenie nemožné (§
37 ods. 2 OZ), obsahom alebo účelom neodporoval zákonu (až na opomenutie navrhovateľa), zákon
neobchádzal a nepriečil sa dobrým mravom (§ 39 OZ), bol napísaný vo forme notárskej zápisnice a bol v

ňom uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný ( ust. § 476 ods. 1 a ods. 2 a ust. § 469a ods. 3 OZ).
Pokiaľ navrhovateľ v konaní namietal absolútnu neplatnosť závetu, z dôvodu existencie pochybnosti
o slobode a vážnosti vôle poručiteľa pri urobení tohto právneho úkonu, ako bolo bližšie rozvedené už
na inom mieste tohto odôvodnenia, vykonaným dokazovaním, skutočnosť majúca akýkoľvek význam
pre posúdenie vážnosti a slobody vôle poručiteľa, zistená nebola. Súd v tejto súvislosti akcentuje tiež,

že závet poručiteľ urobil do notárskej zápisnice, účasť notára pri spisovaní ktorej prítomnosť slobody
a vážnosti prejavenej vôle, oproti iným písomným prejavom ešte umocňuje, a preto len subjektívne
tvrdenie o existencii pochybnosti objektívne už vôbec (oproti iným písomným prejavom vôle) nemôže
bez ďalšieho viesť k záveru o neplatnosti takéhoto právneho úkonu.

O trovách konania súd rozhodol s použitím ust. § 151 ods. 3 veta pred bodkočiarkou O.s.p., v zmysle
ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho
počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

V Košiciach 22. septembra 2014