Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 20, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/43/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8105218243
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8105218243.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra
Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobkýň: 1/ P. C., nar. X. X. XXXX, bytom Q. Q., D. XXX/
X, 2/ O. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. Q., F. XX, zastúpených JUDr. P. D., bytom Q. Q., N. č.XX, proti
žalovaným: 1/ Y. P., bytom Q. Q., M.R.Q. XX, 2/ Q. W., bytom Q. Q., M. R. Q. XX, /. B. O., bytom H. H.
XXXX, P. E. - I., 4/ P. U. T., bytom H. T. XX -B., E. - I., 5/ L. T., bytom X. XXXX-XX O. W., L. I.., E. D. H. -
I., žalovaní v 3. -5.rade zastúpení S. O., bytom W. W., P. I. X, 6/ P. Q., bytom Q. Q., X. X, 7/ U. Q., bytom
F., F. X, 8/ Ing. U. T., bytom Q. Q., I. O.-T., 9/ Ing. Q. T., bytom H. X., X. XX, zastúpeného JUDr. Zdenkou
Demeterovou, advokátkou so sídlom Rimava 34/7, 979 01 Rimavská Sobota, l0/ B. D., bytom W. W., A.
XX, 11/ C. X., bytom S., P. XX, 12/ D. X., bytom S., P. XX, 13/ P. W., bytom S., O. X, 14/ C. H., bytom X.,
M. XX/XX, XX/ Q. H., bytom S., Q. XXXX/XX, 16/ Y. S., bytom F., P. C. XX, 17/ P. D., bytom F., X. XX, 18/
mal. D. H., nar. X. XX. XXXX, zastúpená zákonnou zástupkyňou Y. H., bytom F., X. XX, 19/ P. L., bytom
W.-F., D. XX, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkýň v 1. a 2. rade a žalovaného v 9. rade
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 1. 2. 2012 pod č.k. 9C/146/2005 - 417, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovaným v 8. a 9. rade náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobkyne v 1. a 2. rade
(vstúpili do konania po matke neb. Y. M., ktorá zomrela v priebehu konania), sa domáhali určenia
vlastníckeho práva k parc. č. KN 1456 - zastavená plocha o výmere 798 m2, parc. č. KN 1455 - záhrada
o výmere 2018 m2 a parc. č. KN 1457 - roľa o výmere 3750 m2, dom č.s. XXX, všetko v k.ú. Q. Q. tak,
ako sú znázornené na geometrickom pláne č. 203/93/GM Geomapu Prešov z 28. 6. 1993. Účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že v zápisnici č. 311, k.ú. Q. Q., sú zapísané pôvodné m. p. č. 402 - dom a záhrada
bez výmery. Podľa geometrického plánu č. 203-93/GM z 28. 6. 1993 zodpovedajú pôvodnej m.p.č. 402 -
p.č. KN 1456 - zastavaná plocha o výmere 798 m2, p.č. KN 1455 - záhrada o výmere 2018 m2, p.č. KN
1457/1 - záhrada o výmere 3750 m2, p.č. KN 1457/3 - zastavaná plocha o výmere 791 m2. Dňa 21. 4.
1971 bola spísaná na Štátnom notárstve v Prešove notárska zápisnica č. N 474/71, Nz 475/71, v ktorej
právna predchodkyňa žalobkýň v 1. a 2. rade (neb. Y. M., rod. T.) vyporiadava podielové spoluvlastníctvo
k parc. EN č. 1455, 1456, 1459/1, 1459/2, 1459/3 a dom č.p. XXX na p.č. 1456 tak, že jej pripadnú do
výlučného vlastníctva s finančnou výplatou ostatných spoluvlastníkov.

Uzavrel, že z notárskej zápisnice N 474/71, Nz 475/71 z 21. 4. 1971 vyplýva, že prítomní podieloví
spoluvlastníci Y. Q., P. O. a G. T. prehlásili, že im Y. M. vyplatí za ich podiely finančné vyrovnanie a za

to nadobudne do výlučného vlastníctva sporné nehnuteľnosti. Ostatní podieloví spoluvlastníci Dr. Q. T.,
B. T. a M. D. zápisnicu nepodpísali a zmluva nebola Štátnym notárstvom v Prešove zaregistrovaná. Po
doplnení dokazovania okresný súd konštatoval, že neboli zistené bližšie okolnosti, ktoré viedli nebohú Y.
M. (predchodkyňu žalobkýň) iniciovať zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v roku 1991.
Okrem odôvodnenia žalobkýň, že takáto forma vyporiadania vlastníctva k predmetu sporu bola matke
odporúčaná, neboli predložené iné dôkazy o formálnosti dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, ktorá by bola len deklarovaním dávnej dohody o vyporiadaní z roku 1946. Po vykonaní
dokazovania nemohol jednoznačne zdôvodniť, že došlo k splneniu podmienok zo zákona, a to k
nadobudnutia vlastníckeho práva právnou predchodkyňou žalobkýň či už podľa Uhorského obyčajového
práva, resp. Občianskeho zákonníka č. 141/1951 Zb. Keďže istým spôsobom tieto závery narúša dohoda
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z roku 1971, žalobu zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 150 O.s.p. Zo všetkých účastníkov konania, ktorí
so žalobou nesúhlasili, teda boli úspešní, si trovy konania uplatnil
iba žalovaný v 9. rade. Tieto pozostávali z trov právneho zastúpenia. Za okolnosti hodné osobitného
zreteľa považoval dôchodkový vek oboch žalobkýň a ich príjmom je starobný, resp. invalidný dôchodok.
Preto účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali žalobkyne v 1. a 2. rade odvolanie, ktorým žiadali o jeho
zmenu tak, aby ich návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené. V odvolaní uviedli, že súd sa nedostatočným
spôsobom vyporiadal s otázkou dobromyseľnosti ich predchodkyne Y. M. pri vstupe do držby v roku
1946 podľa Uhorského obyčajového práva a dôvodom, ktorý viedol Y. M. k vyporiadaniu vlastníctva
dohodou v roku 1971 cestou štátneho notárstva. Taktiež okresný súd nesprávne vyhodnotil svedeckú
výpoveď M. D. (žalovanej v 10. rade) ohľadom potvrdenia dobromyseľnosti Y. M., ktorá vždy tvrdila, že
predmetné nehnuteľnosti sú jej výlučným vlastníctvom a že jej patria. Právna predchodkyňa žalobkýň (Y.
M.) bola prostou ženou, neznalou práva. Prítomnosť väčšiny jej súrodencov a ich súhlasné stanoviská sú
obsahom notárskej zápisnice z roku 1971. Ňou vlastne potvrdili dohodu z roku 1946 a dobromyseľnosť
menovej pri vstupe do držby. Notárska zápisnica pri splnení podmienky jej registrácie by vyriešila
podmienky zápisu výlučného vlastníctva predchodkyne žalobkýň do katastra, čo bol výlučný cieľ a
záujem tohto kroku. Postoje a nároky žalovaných v 1., 2., 3., 4., 5., 8., 9. a 10 rade, teda ôsmich z
devätnástich žalovaných, boli vyvolané až po smrti ich právnych predchodcov. Pokiaľ sa žalovaní v
tomto poradí cítili byť vlastníkmi podielov na majetku T., nič im nebránilo v tom, aby po smrti svojich
právnych predchodcov, teda ešte pred rokom 1993, nechali si vypracovať geometrický plán a navrhnúť
reálne rozdelenie nehnuteľností. Tak urobila jedine Y. M.. Teda menovaná bola dobromyseľná pri vstupe
do držby v roku 1946 a právny krok v roku 1971 (notársku zápisnicu) urobila výlučne z dôvodu, aby
jej súrodenci potvrdili jej presvedčenie o výlučnom vlastníctve na základe konkludentnej dohody ešte z
roku 1946, ktorá skutočnosť bola tak silná, jednomyseľná a presvedčivá, že vyvolala u nej presvedčenie,
že je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností. Podmienku dobromyseľnosti naplnila ako podľa
Uhorského obyčajového práva, tak aj podľa stredného Občianskeho zákonníka (zák. č. 114/1950 Zb.)

Žalovaní v 3., 4., 5., 6., 7., 9. a 10. rade žiadali potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

Počas konania pôvodná žalovaná v 14. rade M. H. zomrela a z tohto dôvodu odvolací súd v konaní
pokračoval s jej právnymi nástupcami, a to v záhlaví tohto rozsudku označenými žalovanými v 14. až
18. rade.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkýň podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pokiaľ súd prvého stupňa návrh žalobkýň v 1. a 2. rade zamietol ako
nedôvodný, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací
súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k dôvodom odvolania žalobkýň odvolací súd
dopĺňa:

Predmetom konania je nárok žalobkýň na určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam,
pričom ich právna predchodkyňa - neb. Y. M. v návrhu predovšetkým tvrdila, že dňa 21. 4.
1971 na Štátnom notárstve v Prešove bola uzavretá dohoda formou notárskej zápisnice medzi
ňou a jej súrodencami o zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a vzájomnom

vyporiadaní. Neskôr zistila, že táto zmluva nebola Štátnym notárstvom v Prešove zákonným spôsobom
zaregistrovaná. Ďalej v návrhu tvrdila, že do držby nehnuteľností vstúpila výlučne sama s manželom
od roku 1946.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní uzavrel, že Y. M. nesplnila podmienky nadobudnutia
vlastníctva nehnuteľností titulom vydržania, a to ani v zmysle Uhorského obyčajového práva, ktoré na
Slovensku platilo až do 1. 1. 1951, kedy vstúpil do platnosti tzv. Stredný občiansky zákonník. Nesplnila
základnú podmienku vydržania, a to dobromyseľnosť, ani podľa tzv. Stredného občianskeho zákonníka,
ktorý začal platiť od 1. 1. 1951. Z tohto dôvodu návrh žalobkýň zamietol.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona (ex
lége), pri splnení zákonom požadovaných predpokladov. Okrem spôsobilosti predmetu vydržania,
oprávnenosti držby a jej nepretržitosti počas celej zákonom ustanovenej doby, musela byť splnená
aj podmienka dobromyseľnosti držiteľa veci. Zatiaľ čo podľa obyčajového práva platného na území
Slovenska do 31. 12. 1950 sa vyžadovala dobromyseľnosť pri nastúpení do držby, podľa Občianskeho
zákonníka č. 141/1950 Zb. bola dobromyseľnosť potrebná po celú vydržaciu dobu. Vlastnícke právo k
nehnuteľnosti však nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby a teda vedel,
že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Pri skutočnej držbe sa však predpokladalo, že je po práve a
opak sa musel dokazovať.

V súvislosti s dobromyseľnosťou predchodkyne žalobkýň Y. M. po vykonanom dokazovaní správne
konštatoval súd prvého stupňa, že táto podmienka u nej nebola splnená ani podľa jedného z uvedených
právnych systémov. To, že od roku 1946, kedy sa vydala, nebola dobromyseľná, sama preukázala
tým, že dňa 21. 4. 1971 bola iniciátorkou spísania na Štátnom notárstve v Prešove notárskej zápisnice
č. N 474/71, Nz 475/71, ktorou mienila vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k parcelám, z ktorých
neskoršie vychádzal geometrický plán č. 203/93/GM Geomapu Prešov z 28. 6. 1993. Tieto parcely
sú predmetom tohto konania. Pokiaľ sama iniciovala spísanie tejto notárskej zápisnice, už tým svojím
konaním spochybnila dobromyseľnosť, ktorá podľa jej tvrdenia začala plynúť od roku 1946. Odhliadnuc
od toho, že označená notárska zápisnica o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní medzi
ňou a jej súrodencami nebola zaregistrovaná zákonným spôsobom na príslušnom štátnom notárstve,
notársku zápisnicu podpísali iba Y. Q., P. O., G. T. a Y. M. ako jej súrodenci, ostatní spoluvlastníci Q. T.,
B. T. a B. D. túto notársku zápisnicu nepodpísali z dôvodu ich neprítomnosti, pričom v záhlaví notárskej
zápisnice sú uvedení. Ide teda o neúplnú zápisnicu o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní
z dôvodu absencie niektorých spoluvlastníkov nehnuteľností. Teda notárska zápisnica nielenže nesvedčí
o dobromyseľnosti Y. M. ohľadom držby od roku 1946, naopak, ak až v roku 1971 mala záujem o zrušenie
spoluvlastníctva a vzájomné vyporiadanie, sama tým preukázala absenciu dobromyseľnosti od roku
1946.

Keďže žalobkyne v 1. a 2. rade nepreukázali, že ich právna predchodkyňa Y. M. uzavrela v roku 1971
Dohodu o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní so všetkými spoluvlastníkmi, neuniesla
tak dôkazné bremeno ohľadom dobromyseľnosti ani podľa Uhorského obyčajového práva, Stredného
občianskeho zákonníka, ani Občianskeho zákonníka učinného od 1. 4. 1964. V tejto súvislosti odvolací
súd zároveň poukazuje na výsluch žijúcej sestry Y. M. (B. D. - žalovane v 10. rade) pred dožiadaným
súdom (č. l. 363), ktorá spochybnila oprávnenosť držby Y. M. od roku XXXX. Preto správne rozhodol
súd prvého stupňa, ak návrh žalobkýň v celom rozsahu zamietol.

Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že súd prvého stupňa ani nemohol rozhodnúť v zmysle petitu návrhu
Y. M. v prospech žalobkýň v 1. a 2. rade, pretože ich právna predchodkyňa počas konania (dňa XX. X.
XXXX) zomrela. Ak žalobkyne v 1. a 2. rade do konania vstúpili ako jej dedičia, v tejto súvislosti mali
petit návrhu zmeniť tak, aby v prípade jeho vyhovenia bol rozsudok aj vykonateľný.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219
ods. 1 O.s.p.)

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, vo výroku o trovách konania, podal odvolanie žalovaný v 9. rade
cestou právnej zástupkyne, ktorým žiadal v tejto časti o jeho zmenu tak, aby mu boli priznané trovy
konania a právneho zastúpenia spolu vo výške 2.809,38 Sk, a to podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. ako
úspešnému účastníkovi v konaní.

V súvislosti s odvolaním žalovaného v 9. rade sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvého
stupňa, ak o trovách prvostupňového konania rozhodol podľa ust. § 150 O.s.p. aj vo vzťahu k tomuto
žalovanému. Ak za okolnosti hodné osobitného zreteľa považoval dôchodkový vec oboch žalobkýň, ako
aj skutočnosť, že ich príjmom je starobný, resp. invalidný dôchodok, vzhľadom na tieto okolnosti správne
rozhodol, ak účastníkom trovy konania nepriznal vrátane úspešného žalovaného v 9. rade.

To isté kritérium použil aj odvolací súd, keď úspešným žalovaným v 8. a 9. rade náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Ostatní žalovaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.